Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114220420
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114220420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.
Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci
navrhovateľa U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/X, Q. Q., t. č. bytom I. č. XX, Q. Q., právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK PRESPERINOVA s. r. o., so sídlom Námestie SNP 15, 974
01 Banská Bystrica, proti odporkyni T. U., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, Q. Q., právne

zastúpenej JUDr. Jánom Krištofom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 34/A, 974 01
Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Q. Q., o odvolaní odporkyne (matky) proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 32P/257/2014-169 zo dňa 20. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého U. U., nar. XX. XX. XXXX
na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca (druhý výrok), vo výroku, ktorým

bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého U. U., nar. XX. XX. XXXX výživným vo
výške 70,- Eur mesačne (tretí výrok) a vo výrokoch, týkajúcich sa úpravy styku (štvrtý
až šiesty výrok), p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 20.
04. 2015 manželstvo navrhovateľa U. U., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne T. U., rod. W., nar. XX. XX.
XXXX, uzavreté v Q. Q. dňa XX. XX. XXXX., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Q. Q. vo

zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XXX rozviedol (prvý výrok). Maloletého U.
U., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca
(navrhovateľa), ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach
(druhý výrok). Matke (odporkyni) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške
70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca (navrhovateľa), počnúc
dňom právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). Zároveň rozhodol, že matka (odporkyňa) je oprávnená
stretávať sa s maloletým počas každej stredy od 16.00 h do 18.30 h a každý párny týždeň v mesiaci

v sobotu od 9.00 h do 12.00 h a od 16.00 h do 18.30 h za prítomnosti otca a v byte otca (štvrtý výrok).
V uvedené dni a hodiny je otec (navrhovateľ) povinný maloletého na styk s matkou pripraviť a matke
(odporkyni) styk s maloletým vo svojom byte umožniť (piaty výrok). V uvedené dni a hodiny
je matka (odporkyňa) oprávnená sa s maloletým stretnúť v byte otca (navrhovateľa) za jeho prítomnosti
(šiesty výrok). Okrem toho rodičom maloletého uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický
proces na Referáte poradensko- - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Q. Q. (siedmy výrok). O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania (ôsmy výrok).V odôvodnení rozhodnutia o rozvode manželstva okresný súd uviedol, že „vykonaným dokazovaním
mal preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej
dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel

vyplývajúci z jeho základných funkcií (...). Účastníci konania vstupovali do manželstva po krátkej
známosti bez toho, aby riadne poznali svoje povahy, názory, predstavy a tiež zdravotný stav. Z
toho dôvodu medzi účastníkmi konania dochádzalo k nezhodám, ktoré odporkyňa riešila požívaním
návykových látok. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú do značnej miery poznačené vzájomnou
neúctou, nerešpektovaním sa, nedôverou, stratou citovej náklonnosti. V súčasnosti je ich manželstvo

len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletého.“ Na
základe toho mal okresný súd preukázané „splnenie podmienok v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto
manželstvo účastníkov konania rozviedol.“

V súvislosti s rozhodovaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas
po rozvode okresný súd konštatoval, že „jedným zo základných rodičovských práv, ale zároveň aj
povinností v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) je sústavná a dôsledná

starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V danej veci obaja rodičia
prezentovali svoj záujem mať maloletého zvereného na čas po rozvode do osobnej starostlivosti. Súd
sa preto zaoberal tým, ktorý z rodičov dáva lepšie záruky zabezpečenia starostlivosti o maloletého
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) ZR a maloletému vzhľadom na jeho
vek, poskytne pocit istoty, bezpečia a zároveň stabilné výchovné prostredie.“ Zároveň okresný súd

poukázal na to, že maloletý bol už v minulosti zverený do osobnej starostlivosti otca, a
teda „od augusta 2014 zabezpečuje nepretržitú osobnú starostlivosť o maloletého,
v rámci ktorej boli opakovane vykonávané sociálne šetrenia, pri ktorých neboli zistené nikdy žiadne
nedostatky ohľadne starostlivosti otca o maloletého. Otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre
výchovu maloletého, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, ako aj z vyjadrenia kolízneho

opatrovníka.Maloletémuzabezpečilnástupdopredškolskéhozariadenia,návštevaktoréhomáprevývoj
maloletého priaznivý vplyv. (...) Maloletý od doby, ako sa nachádza v domácnosti otca, si v nej vytvoril
svoje sociálne a citové väzby. Na domácnosť otca si zvykol a zadaptoval sa v
nej. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že mal možnosť byť prítomný na stretnutí s otcom
spolu s maloletým, pri ktorom bola evidentná citová naviazanosť maloletého na otca a adekvátny prístup

otca k maloletému pri rešpektovaní jeho požiadaviek a potrieb. Otec má stabilné výchovné prostredie v
domácnosti svojej matky.“ V súvislosti so skúmaním potencionálneho výchovného prostredia na strane
matky okresný súd uviedol, že „z vyjadrenia matky na prvom pojednávaní nebolo zrejmé, či sa zdržiava
v byte v Q. alebo v Q. Q. u svojich rodičov. Sama uvádzala, že má záujem bývať v Q. Q., hľadá si
podnájom. Na ďalšom pojednávaní sa matka k tejto skutočnosti už nevyjadrila.

Uvádzala, že sa zdržiava v domácnosti svojich rodičov v Q. Q..“ V súvislosti s hodnotením osoby matky
okresný súd uviedol, že „matka v priebehu konania spočiatku ani nevedela akého lekára z centra liečby
drogových závislostí a prevencie navštevuje. Jej spolupráca síce bola ošetrujúcim lekárom hodnotená
ako celkom spolupracujúca, avšak vyšetrením na zistenie prítomnosti návykových látok bola zistená u
matky prítomnosť alkoholu, benzediazepanolu, opiátov, kanabinoidov. Takýmto objektívnym dokladom

mal súd vyvrátené tvrdenie matky o jej abstinencii z návykových látok a o riadnom podrobovaní sa
liečbe. Naopak, súd mal preukázané, že matka naďalej požíva návykové látky.“ Okrem toho okresný súd
poukázal i na to, že zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Pu/22/2014 vyplýva,
že matka bola hospitalizovaná v psychiatrickom zariadení potom, ako sa na verejnosti obnažovala a
nevhodne vyjadrovala. Na základe uvedených skutočností okresný súd konštatoval, že na strane

matky „nemal preukázaný úprimný a skutočný záujem vytvoriť maloletému podmienky pre všestranný
vývoj, poskytnúť mu domov s pocitom istoty, bezpečia a stability.“ Preto dospel k záveru, že aj keď otec
niektoréčinnostiohľadomosobnejstarostlivostiomaloletéhoachodudomácnostizabezpečujeceztretie
osoby, poskytuje „väčšiu záruku zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloletého v zmysle § 28 ods. 1
písm. a) ZR“, pričom sa v tomto smere stotožnil so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého. Na

základe toho potom rozhodol, že maloletého na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca,
ktorý bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti matky okresný súd uviedol, že „matka inú ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá, t. č. je nezamestnaná, nie je vedená ako uchádzačka o zamestnanie,
poberá príspevok na bývanie vo výške 117,- Eur a brigádnicky si privyrába sumou cca 10,- Eur.“ Keďže

na strane matky nezistil žiadnu objektívnu skutočnosť, ktorá by jej bránila sa riadne sa zamestnať adosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému
stavu, dospel k záveru, že je v možnostiach matky dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy,
a preto pri určovaní vyživovacej povinnosti matky voči maloletému z nej vychádzal.

V súvislosti s rozhodnutím o úprave styku okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „považoval
za nutné zabezpečiť stretávanie sa matky s maloletým preto, aby vzťah, ktorý je medzi nimi vytvorený,
sa naďalej udržiaval a upevňoval, a preto upravil styk matky s maloletým.“ V súvislosti s rozsahom a
spôsobom upraveného styku uviedol, že vychádzal z režimu maloletého a jeho veku, pričom zároveň
zohľadňoval aké sú schopnosti matky zabezpečovať dlhodobú starostlivosť o maloletého, pričom v tejto

súvislosti zdôraznil, že ju vzhľadom na zistené skutočnosti nepovažuje za zodpovednú a spoľahlivú.
Vzhľadom na vek maloletého je nutné, aby jej kontakt s maloletým bol čo najčastejší, ale v krátkom
časovom rozsahu. Keďže matka dlhodobo sama nezabezpečovala starostlivosť o maloletého, vždy bola
zabezpečovaná za prítomnosti tretej osoby, preto obmedzil stretávanie sa matky s maloletým tak, že k
styku bude dochádzať za prítomnosti otca a v jeho byte.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia prvej vety § 144

Občianskeho súdneho poriadku.

Proti uvedenému rozsudku podala odporkyňa (matka maloletého - ďalej aj „matka“) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadla výroky týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému (druhý až šiesty výrok). Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti zmenil a maloletého zveril do jej výchovy a opatery, a navrhovateľa (otca maloletého - ďalej aj

„otec“) zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 90,- Eur mesačne.
V odôvodnení odvolania namietala, že okresný súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov má byť
maloletý zverený do osobnej starostlivosti a opatery vychádza hlavne z tých skutočností, že otec má na
rozdiel od nej vytvorené lepšie bytové podmienky a so starostlivosťou mu pomáha stará matka, prípadne
krstná matka. S uvedeným názorom, že otec má vytvorené lepšie bytové podmienky nesúhlasí, preto,

že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, ktorá má vážne zdravotné problémy.
Okrem toho namietala, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že otec pracuje v nočných hodinách a že
„v poslednej dobe“ žije s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, maloletému varí, perie, vodí ho do
škôlky a k lekárovi a teda stará sa o celú domácnosť. V prípade, ak nie je v domácnosti starej matky
otca, býva u svojich rodičov a teda nemá o nič horšie bytové podmienky ako otec. Uviedla, že je pravda,

že v minulosti požila omamné látky, avšak tieto požila spolu s otcom. Dlhšiu dobu dobrovoľne chodí
na vyšetrenie a je pevne rozhodnutá do budúcna nepožívať žiadne omamné látky. K maloletému má
citový vzťah a aj maloletý ku nej, a na rozdiel od otca mu sama vie zabezpečiť riadnu starostlivosť, ktorá
spočíva vo varení, praní, žehlení, vodení do škôlky, príp. k lekárovi.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V súvislosti s argumentmi matky uviedol,
že nepopiera fakt, že mu so starostlivosťou o maloletého pomáhajú tretie osoby, avšak rozsah tejto
pomoci sa snaží minimalizovať. Pomoc tretích osôb bola potrebná predovšetkým preto, že sám živí
maloletého, pretože matka prispieva na výživu maloletého tak, že uhradila výživné v
minimálnej výške a vždy pred konaním súdneho pojednávania. S takto hradeným výživným nemohol

počítať a poskytnutá suma nepostačovala na úhradu výdavkov maloletého. V súvislosti s tvrdením matky
uvedeným v odvolaní, že je pevne rozhodnutá nepožívať v budúcnosti návykové látky, uviedol, že takýto
sľub opakovala počas prebiehajúceho konania niekoľkokrát. Objektívne však bolo zistené, že tento sľub
nedodržala. V čase rozhodovania súdu nepreukázala pravdivosť a pevnosť svojho rozhodnutia, ktoré
v kontexte objektívne zistených skutočností vyznelo len ako prísľub bez reálneho

základu. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, z čoho matka usudzuje, že ona vie lepšie zabezpečiť
starostlivosť o maloletého. V tejto súvislosti poukázal na vykonané šetrenia, z ktorých vyplýva záver,
že v jeho starostlivosti neboli nájdené nedostatky. „Naopak, nedostatky boli vytýkané matke, keď bolo
konštatované, že sa raz nachádza v Q. a raz v Q. Q., keď napriek ohlásenej návšteve Úraduna uvedenú
návštevu nebola pripravená, keď napriek platnému a vykonateľnému predbežnému opatreniu vyzdvihla

maloletého zo škôlky bez vedomia otca a ten nevedel, kde maloletý je atď. ...“ Otec v závere vyjadrenia
uviedol, že matka má naďalej zabezpečený prístup k maloletému a on jej v styku s ním nebráni, čo aj
matka potvrdila.Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len „O. s. p.“), vec

prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. s použitím § 156 ods. 3 O. s. p. a
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o zverení maloletého na
čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca, vo výroku o výživnom a vo výrokoch,
týkajúcich sa úpravy styku podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v znení zák. č. 384/2008 Z. z., účinného od 15. 10. 2008) odvolací súd

rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2/ vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodu napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o zverení maloletého na
čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca (druhý výrok), vo výroku, ktorým bola
matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 70,- Eur (tretí výrok) a
vo výrokoch, týkajúcich sa úpravy styku (štvrtý až šiesty výrok) je vecne správny. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.), ktoré je podrobné a
zároveň je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené
v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že matka v odvolaní
neuviedla okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania v rámci prvostupňového

konania a s ktorými by sa prvostupňový súd nebol v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal.
Práve naopak, prvostupňový súd podrobne označil dôkazy z ktorých pri rozhodovaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vychádzal a v odôvodnení rozhodnutia logicky a
presvedčivo vysvetlil ako na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletého je na čas
po rozvode potrebné zveriť do osobnej starostlivosti a opatery otca. Odvolací súd sa s týmto záverom

prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Matka v odvolaní nepreukázala (dokonca ani
netvrdila), že by v období od rozhodnutia prvostupňového súdu došlo na jej strane k zlepšeniu sociálnej
a finančnej situácie, konkrétne nepreukázala (ani netvrdila), že by mala zabezpečený vlastný pravidelný
príjem a primerané vlastné bývanie, teda že má zabezpečené vhodnejšie výchovné prostredie ako
mala v dobe rozhodovania prvostupňového súdu. V odvolaní taktiež žiadnym vierohodným objektívnym

spôsobom nevyvrátila negatívne zistenia, ktoré ohľadom jej osoby konštatoval prvostupňový súd.
Konkrétne, nepreukázala, že aktívne a úspešne rieši svoju drogovú závislosť, resp. že už nie je drogovo
závislá.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.