Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5P/387/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217327
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Jombíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714217327.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Jombíkovou, vo veci starostlivosti o
maloletého N. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, t.č. Krízové stredisko pre deti a osamelých
rodičov, S. G.U. Z. H. H., O.. X. I. XX, zastúpený opatrovníkom Obec Litava, dieťa rodičov S. Y.B., T..
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, t.č. W. XXX a N. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., X. XX, o návrhu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina na nariadenie ústavnej starostlivosti,

takto

r o z h o d o l :

Súd u maloletého N. Y., T.. XX.XX.XXXX n a r i a ď u j eústavnú starostlivosť v Detskom domove
M. U., U. Č..XX.

Matka S. Y., T.. XX.XX.XXXX a otec N.Á. Y., T.. XX.XX.XXXX sú p o v i n n prispievať na výživu
maloletého N. Y., T.. XX.XX.XXXX každý vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 20-teho dňa v mesiaci na účet
Detského domova M. U., U. Č..XX.

Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku OS Trnava 23C 49/2003-59 zo dňa 26.01.2006 v časti
týkajúcich sa maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina podal návrh na nariadenie ústavnej
starostlivosti u maloletého s odôvodnením, že ich úrad začal vykonávať opatrenia vo veci starostlivosti o
maloletéhoprepodozreniezjehotýraniazostranymatkinhodruha.Abynedošlokďalšiemuohrozovaniu
a zastrašovaniu maloletého, bol z rodiny vyňatý a dňa 03.10.2014 umiestnený do dočasnej starostlivosti

S. G. Z.H., Y. G. C. S. Z. B. M. D. H. H., na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu 5P
271/2014-10 zo dňa 29.09.2014, kde sa v súčasnej dobe aj so svojimi sestrami S. Z. S. nachádzajú.
Rodina je vedená v evidencii ich úradu z dôvodu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately od
roku 2002 ako problémová rodina. Maloletý a jeho sestry pochádzajú z manželského zväzku ich matky,
ktoré bolo rozsudkom OS Trnava rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matke a otec
bol zaviazaný platením výživného. Po rozvode sa matka aj s deťmi vrátila bývať do X. a neskôr do W..

Biologický otec sa o deti nezaujímal, neplatil výživné. Matka má stiesnené bytové podmienky, vybavené
nevyhnutným nábytkom. Hygiena v domácnosti je podmienená prostrediu. Deti si plnili povinnú školskú
dochádzku. Rodina je sociálne odkázaná, jej príjem je pomoc v hmotnej núdzi. Boli upovedomení,
že vyšetrovateľka OR PZ Zvolen začala viesť trestné konanie za zločin týrania blízkej a zverenej
osoby dňa 13.10.2014, pričom vec je v štádiu vyšetrovania, preto návrt maloletého do domácnosti
matky v súčasnosti nie je možný, nakoľko by mohla byť ohrozená jeho bezpečnosť, zdravie a mravná

výchova. Z uvedeného vyplýva, že ani matka, ani iní príbuzní nemôžu zabezpečiť riadnu výchovu
maloletému, tak aby nebol ohrozený jeho ďalší priaznivý vývoj a zdravie, preto žiadali u maloletéhonariadiť ústavnú starostlivosť a rodičov zaviazať platením výživného v minimálnej výške, a to 30% zo
sumy životného minima. Z výsluchu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že podali návrh na nariadenie
ústavnej starostlivosti z dôvodu, že od roku 2014 bol maloletý umiestnený predbežným opatrením do

ústavnej starostlivosti z dôvodu, že bolo podozrenie, že bol týraný druhom matky. Aj jeho sestry S.
Z. S. boli umiestnené do ústavnej starostlivosti z dôvodu podozrenia sexuálneho zneužívania. Všetci
súrodenci sa t.č. nachádzajú v krízovom stredisku S. G. Z. H. H.. S rodinou spolupracovali, pričom
matka nebola schopná sanovať domáce podmienky. Bolo im doručené uznesenie OR PZ Zvolen zo
dňa 27.03.2015, ktorým bolo zastavené konanie voči druhovi matky a matke z dôvodu fyzického a

psychického týrania maloletého, a to na základe toho, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. Aj napriek tomu trvajú na nariadení ústavnej starostlivosti u maloletého, a to v Detskom
domove M. U. a rodičov, vzhľadom k tomu, že poberajú dávku v hmotnej núdzi, zaviazať na platenie
minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Po nariadení ústavnej starostlivosti u
maloletej S. Z. S., kde termín pojednávania je vytýčený na 26.05.2015, č.k. 5P 248/14, budú všetky
deti umiestnené v uvedenom detskom domove.

Otec sa pridržiaval vyjadrenia pred dožiadaným súdom, pričom na dotaz uviedol, že s manželkou majú
spolu 8 detí, z toho 6 školopovinných, on má jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Okrem maloletého
N. má vyživovaciu povinnosť aj k dcéram S. Z. S., na tieto deti výživné dobrovoľne neuhrádza. Obývajú
jednu izbu a kuchyňu, pričom deti nemajú vlastné lôžka a v izbe je manželská postel a rozťahovacia

pohovka. On spí na zemi. Príjem do rodiny je jeho príspevok v hmotnej núdzi 170,- eur, v čom je zahrnutý
aj príspevok na bývanie, manželka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške
414,- eur. Za nájom platí 120,- eur a elektrinu 60,- eur. V prípade, ak bude u maloletého nariadená
ústavná starostlivosť, môže prispievať minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy životného minima.
Deti boli počas Vianoc u neho, pričom z nedostatku finančných prostriedkov za nimi nebol, telefonujú

si. Má záujem dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník uviedol, že aj keď deti patria matke, matka nemá podmienky na výchovu detí, nakoľko
býva v plechovej búde. Pred vyňatím detí z rodinného prostredia tam bývali. Deti do školy chodili, matka
nepije, je ovplyvňovaná svojim druhom. Má za to, že by bolo vhodné, aby maloletý ostal v ústavnej

starostlivosti.

Matka aj napriek riadnemu predvolaniu sa pojednávaní nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlňovala z
finančných dôvodov, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodoval v jej neprítomnosti.

Na ďalšom pojednávaní bol prítomný len zástupca navrhovateľa, ktorý sa pridržiaval vyjadrenia z
predchádzajúceho pojednávania. Na dotaz uviedol, že u maloletých sestier bola už nariadená ústavná
starostlivosť v Detskom domove U., pričom rozsudok ešte nie je právoplatný. Keďže ani u otca, ani u
starého otca nie sú vytvorené vhodné podmienky na osobnú starostlivsť, žiadali ústavnú starostlivosť
nariadiť v Detskom domove U.T..

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to uznesením OS Zvolen 5P 271/2014, uznesením 17PPom
2/2014, rozsudkom OS Zvolen 5P 248/2014, rozsudkom OS Trnava 23C 49/2003-59, správou o šetrení
pomerov, správou z krízového strediska, správami zadováženými v priebehu pojednávania zistil tento
skutkový stav :

Uznesením OS Zvolen 5P 271/2014 bol maloletý na základe predbežného opatrenia umiestnený v S. G.
Z., Y. G. D. H. H.. Rozsudkom OS Trnava 23C 49/2003-59 zo dňa 26.01.2006 bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené, maloletý spolu so súrodencami bol zverený do osobnej starostlivosti matke.

Zo správy o šetrení pomerov otca súd zistil, že z druhého manželstva má ďalších 9 detí. Žije v
jednoizbovom sociálnom byte, pričom hygiena v domácnosti v čase šetrenia bola na slabšej úrovni.
Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, manželka je na rodičovskej
dovolenke. Príjem pozostáva z rodinných prídavkov, rodičovského príspevku a dávky pomoci v hmotnej
núdzi. Manželka pri pohovore uviedla, že si hľadajú väčší byt, pretože majú spolu s manželom 9 detí a

všetci spia v jednej izbe na matracoch na zemi. Podmienky na bývanie sa im neupravili, nie sú schopní
postarať sa o ďalšie tri deti. Rodina je nimi dlhodobo sledovaná, okrem iného z dôvodu opakovaného
zanedbania povinnej školskej dochádzky u maloletých detí. Rodina v súčasnosti obýva neoprávnene
sociálny byt, nakoľko nemajú platnú nájomnú zmluvu. Majú za to, že otec spolu s jeho manželku nie súschopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté detí. Taktiež prešetrili pomery na strane starého
otca maloletého, ako aj súrodencov otca, pričom bolo preukázané, že nik nemá podmienky k tomu, aby
mohol prevziať osobnú starostlivosť o maloletého.

Zo správy o šetrení pomerov matky súd zistil, že rodinu vedú v evidencii uchádzačov od roku 2002.
Matka býva u druha, obydlie je stiesnené a zariadené skromne nevyhnutným nábytkom. Matka je
nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, v obci si odrába aktivačné práce. Jej príjmom je dávka
v hmotnej núdzi. Pre maloletého a jeho dve sestry je v súčasnej dobe najvhodnejšia forma ústavnej

starostlivosti, nakoľko ich matka naďalej žije s druhom, voči ktorému je vedené trestné konanie pre
podozrenie z týrania maloletého a sexuálneho zneužívania maloletej S. Z. S.. Deti v zariadení bola
navštíviť len raz, pričom im vyčítala vzniknuté problémy. Počas umiestnenia detí v S. G. Z. H. H. v
rodine matke vykonali opakované šetrenia za účelom sanácie rodinných pomerov. Matka neplánuje
svojho druha opustiť a vytvoriť nový domov pre deti. Vyjadrila sa, že si chlapca nedajú a budú o neho
bojovať. Biologický otec a starý otec maloletého, ktorí bývajú v Trnave, nadviazali kontakt s deťmi

počas ich umiestnenia v S. D. H. H.. Maloleté deti boli u nich aj na krátkodobých pobytoch. Sú naďalej
v telefonickom kontakte. Vzťahy boli nadviazané po niekoľkoročnej odlmke. Zverenie detí do ich
starostlivosti v súčasnej dobe by nebolo najvhodnejším riešením.

Z uznesenia OR PZ zo dňa 27.03.2015 súd zistil, že voči druhovi matky a matke bolo zastavené trestné

stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Zo správy S. G. Z., Y. G. C. S. Z. B. M. súd zistil, že maloletý sa vyjadril, že radšej by chcel bývať u
starého otca, prípadne u otca, ale spolu so svojimi sestrami.V žiadnom prípade sa nechce vrátiť k matke
a otčimovi. Nie je pre neho príspustná alternatíva, že by bol umiestnený u starého otca alebo otca sám

bez svojich sestier, nakoľko vzájomné vzťahy medzi súrodencami sú emocionálne silné, sú naviazaní
na seba, pomáhajú si. Doporučujú riešenie ich ďalšieho umiestnania v ich záujme spoločne, nakoľko
vzájomné odlúčenie detí od seba by im spôsobilo ďalšiu psychickú traumu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že otec s rodinou je zabezpečovaný

dávkou v hmotnej núdzi, rodičovským príspevkom a rodinnými prídavkami. Dávka a príspevky tvoria
391,13 eur, z čoho sa odpočítava 214,82 eur. Od apríla je vyplácaná pomoc v hmotnej núdzi 87,30
eur, príspevok na nezaopatrené dieťa je 86,- eur, čo spolu tvoria sumu 302,10 eur. Manželke otca je
vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na deti v celkovej výške 211,68 eur.

Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že matke je vyplácaná pomoc v hmotnej
núdzi vo výške 55,- eur.

Zo správy o povesti matky súd zistil, že táto žije v ich obci so svojim druhom v rómskej osade v plechovej
bunke, nie je zamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi, nevlastní žiadny majetok.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova
maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej

starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej

starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého
dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na
strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a

sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu
svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší.
Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začneaj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení
dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené zákonné podmienky k
nariadeniu ústavnej starostlivosti s prihliadnutím k tomu, že matka spôsobom svojho života nie je
schopná zabezpečiť riadnu výchovu a výživu maloletému bez ohrozenia jeho zdravia, pričom aj ďalšie

dve maloleté deti boli rozsudkom tunajšieho súdu 5P 248/2014 umiestnené do ústavnej starostlivosti
z tých istých dôvodov. V konaní bolo preukázané, že ani otec, ani nik z jeho rodiny nie je schopný
zabezpečiťprimeranústarostlivosťomaloletédeti,atosprihliadnutímktomu,žesaminemajúvytvorené
vhodné podmienky, pričom na strane otca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistil nedostatky pri
starostlivosti o jeho deti, ktoré má so súčasnou manželkou. Súd pri rozhodovaní o návrhu prihliadol aj

na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, taktiež aj na súrodenecké vzťahy, nakoľko všetci budú umiestnení
v Detskom domove M. U..

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže obidvaja rodičia sú poberateľmi dávky
v hmotnej núdzi, nemohol určiť vyššie výživného ako 30% zo sumy životného minima, čo je v súčasnej

dobe 27,13 eur, s prihliadnutím aj k tomu, že matka okrem maloletého ma dve vyživovacie povinnosti,
otec ďalších 9 vyživovacích povinností. Počiatok stanovenia výživného súd určil právoplatnosťou
rozsudku, nakoľko deti budú umiestnené do Detského domova M. U..

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko konanie sa

mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).