Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203663
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že žalovaná
je zodpovedná za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, a o zaplatenie náhrady škody 175,-
eur a nemajetkovej ujmy 497,88 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trnava č. k. 19C/37/2013-34 zo dňa 14. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), a bolo jej uložené zaplatiť
náhradu škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eura s príslušenstvom,

vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože tento nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, v
zákonom stanovenej lehote. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vecne svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil tým, že z priloženého exekučného spisu sp. zn. 7Er/520/2002 zistil, že dňa
23.04.2002 bola exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci žalobcu ako oprávneného pre vymoženie pohľadávky 10.800, Sk s príslušenstvom. Exekučný súd
poveril dňa 26.04.2002 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Majkútovú (poverenie číslo

5205 008623*). Žalobca ako oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 02.09.2010 navrhol
zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Exekučnýsúddňa12.10.2010vyzvalexekútora,abyvyčísliltrovykonaniaavyjadrilsaknávrhu
na zmenu exekútora. Exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22.10.2010
nemal výhrady voči návrhu na zmenu exekútora, písomným podaním doručeným exekučnému súdu
dňa 29.10.2010 vyčíslil trovy konania. Exekučný súd uznesením číslo konania 7Er/520/2002-ll zo dňa
22.06.2011 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal podľa
žalobcu spočívať v tom, že napriek žiadosti na zmenu exekútora, o tejto nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Súd vychádzal z okolností, že
návrh na vydanie poverenia bol doručený súdu dňa 23.04.2002 Dňa 02.09.2010 bol súdu doručenýnávrh na zmenu exekútora, o ktorom súd rozhodol dňa 22.06.2011. Predmetné exekučné konanie
nie je doposiaľ právoplatne skončené. S ohľadom na znenie intertemporálneho ustanovenia § 238
ods. 1 Exekučného poriadku sa na takéto konanie vzťahovala právna úprava platná do 31.08.2005

(podľa ktorej úpravy sa mali dokončiť dovtedy začaté exekučné konania), ktorá neustanovovala
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K zavedeniu takejto lehoty do právnej úpravy
došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 (pre konania začaté po tomto dátume). Z uvedeného vyplýva, že
exekučnýsúdsanedopustilnesprávnehoúradnéhopostupuzdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonom

Stanovenej lehote, keďže právny poriadok mu nestanovoval povinnosť rozhodnúť o zmene súdneho
exekútora do 30 dní do doručenia návrhu. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky,
či Európsky súd pre ľudské práva. V postupe exekučného súdu neboli zistené žiadne pochybenia,
konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu. Absentuje tým prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný

postup orgánu verejnej moci. Žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie
uplatneného nároku. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej

lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. O uvedený prípad
v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť bola exekučnému súdu doručená dňa 02.09.2010, preto
sa súd prvého stupňa vznesenou námietkou premlčania ani nezaoberal. Právne svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods.1,2,§19ods.1,3zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 238 ods. 1 a § 44 ods. zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“), účinného do 31.08.2005. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, úspešnej žalovanej však náhradu trov konania nepriznal,
pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalobcu účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla
účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho

rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa

odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže

mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná
veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody v celkovej výške 175,- eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 497,88 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Sumu 497,88 eura za nečinnosť dlhšiu ako 293 dní, žalobca vyčíslil výpočtom - alikvotným pomerom
55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eura za mesiac. Nárok na náhradu
nemajetkovejujmyodôvodniltým,ženesprávnymúradnýmpostupomdošlokzmareniujeholegitímneho

očakávania, že stanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho

exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko insolvencii
povinného. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, vzhľadal žalobca nesprávny úradný postup
exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 23.04.2002. Exekučný súd poverením zo dňa
26.04.2002 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Okresného súdu v Senici č.k. 10 Ro 1220/01 zo dňa 21.01.2002 na vymoženie uloženej povinnosti

10.800,- Sk s príslušenstvom + trovy konania 540,- Sk. Exekučný súd rozhodol bezodkladne - v 3 -
dňovej lehote. Dňa 02.09.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora, o ktorom
exekučný súd rozhodol po vykonaní predchádzajúcich úkonov dňa 22.06.2011.Ústavnýmzákladomzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomječl.46ods.3
Ústavy Slovenskej republiky (Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je
však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá

nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán

verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku

žalobcu, v zákonom stanovenej lehote.

Súd prvého stupňa správne posúdil existenciu zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2

neustanovuje inak.

Konanie pred exekučným súdom začalo doručením žiadosti na udelenie poverenia dňa 23.04.2002, teda
pred 01.09.2005. Bolo preto potrebné postupovať podľa práva platného do 31.08.2005.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o
udelenie poverenia, t.j. k 23.04.2002) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení
exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované.

Z citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zákonodarca neustanovil lehotu na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Nie je teda možné konštatovať, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu tým, že o návrhu žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní
na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote, nakoľko lehota stanovená nebola.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu

škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa žalobca domáha. Tiež by bolo nadbytočným
a nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nesúladnou
s argumentáciou prvostupňového súdu), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a
nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom

priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.