Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111238091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o F. O. E.,
Z.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F.. Ľ. E., B. K. XX, B.atislava,
zast. AK Kanisová & Kanis, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, a otec - B. E., B. Q. X, K., za
účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o návrhu matky na zákaz styku a o návrhu otca na zmenu
zverenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/68/2013-599, zo
dňa 02.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňazakázalstykotcasmaloletouO.,Z..XX.XX.XXXX.Súdprvéhostupňazamietolnávrh
otca na zmenu zverenia maloletej O. v celom rozsahu. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava I, sp. zn. 2P/23/2006 zo dňa 01.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 11CoP/148/2009 zo dňa 22.09.2009 v časti úpravy styku otca s maloletou. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že maloletá Helena svojho otca odmieta, prejavuje
sa u nej nenávisť voči nemu. Konštatovala to aj súdna znalkyňa vo svojom znaleckom posudku,
keď okrem iného uviedla, že netreba opomenúť podstatný fakt, že maloletá O. svojho otca aktuálne
úplne odmieta, v kontakte s ním je emočne rozrušená a blokovaná. Vyjadrila sa aj v tom zmysle,
že ak by k nemu musela ísť, ublížila by si. Kontakt s otcom je sprevádzaný výrazným rozrušením,
vnútornou blokáciou a uťahovaním sa do seba. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí, okrem

vyššie uvedených skutočností, zahŕňať i rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a
brať do úvahy jeho požiadavky v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. Názor maloletej súd prvého stupňa
zisťoval cestou kolízneho opatrovníka ako aj v konaní, kde maloletá vyjadrila svoj názor a jednoznačne
uviedla, že sa s otcom stretávať nechce a poukázala aj na dôvody, pre ktoré je tomu tak. V čase
rozhodovania súdu mala maloletá O. 14 rokov a 8 mesiacov, pričom v tomto veku je dieťa spôsobilé
vyjadriť svoj názor a je potrebné naň prihliadať. Bolo preukázané, že úroveň inteligencie maloletej
spadá do pásma vyššieho priemeru, je vo vzťahoch so svojim rodičmi ako i v celkovej situácii dobre

zorientovaná a jej názor je nevyhnutné rešpektovať. Poukázal aj na závery českých súdov, kde sa
konštatuje, že u dieťaťa, ktoré je staršie ako 12 rokov treba na názor prihliadať, pričom maloletá je vo
veku blízkom 15 roku života, teda prekročila vekovú hranicu, ktorá v českej právnej úprave sa označuje
za hranicu, od ktorej je možné prihliadať na názor maloletého dieťaťa a od neho je možné odchýliť sa ibavo výnimočných prípadoch. Taktiež ju nemožno nútiť v jej veku, aby sa tento styk realizoval. Nariadenie
výchovného opatrenia by bolo kontraproduktívne, keďže maloletá by v ňom videla nútenie k niečomu,
čo rázne a opakovane odmietla. Taktiež nie je možné nútiť matku, aby maloletú ovplyvňovala v tomto

smere, keď maloletá vyjadrila jednoznačné stanovisko. Akýkoľvek nátlak na maloletú by skôr vyvolal
opačnú reakciu. K odbornému stanovisku F.. F.A. prvostupňový súd uviedol, že uvedené stretnutie
sa uskutočnilo s oboma rodičmi i s maloletou so súhlasom všetkých zúčastnených. Skutočnosť, že sa
nejedná o znalecké dokazovanie súdu je všetkým zúčastneným zrejmá, súd tento dôkaz a ani jeho
závery ako súdnoznalecké dokazovanie nehodnotil. Vyhodnotenie dôkazov v trestnom konaní odlíšil

od hodnotenia dôkazov v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa potom zamietol aj potom návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti. O trovách
konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Namietal, že takéto rozhodnutie je v rozpore so
záujmami dieťaťa a takéto opatrenia môžu sa použiť len vtedy, ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky

týkajúcej sa nadradeného záujmu dieťaťa. Tento zásah musí byť v záujme maloletého dieťaťa a sledovať
jeho blaho. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil princíp akceptácie vôle dieťaťa. Tento názor súdu
prvéhostupňaniejesprávny.Poukázalnato,žeznalecképosudkypoukazujúnavýznamnývplyvrodiča,
s ktorým dieťa žije a vplyv prostredia, v ktorom dieťa žije na formovanie názoru dieťaťa, tieto vplyvy
sú rozhodujúce v prípade sporov rodičov. Maloletá bola práve tomuto pôsobeniu vystavená. Jej názor

prešiel postupným vývojom a bol ovplyvnený časom počas, ktorého bola výlučne s matkou, pričom k
otcovi nemala prístup. Aj názor maloletej sa čoraz viac stotožňoval s názorom matky, dnes má názor
maloletá totožný s matkou a je postupne prevzatý od matky. Tu nejde o názory dieťaťa, ale názory
matky. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie zásadne v prospech matky, čím porušil
jehoprávonaspravodlivýproces.Súdprvéhostupňanevyužilvšetkydostupnépoužiteľnéprostriedkyna

iný spôsob riešenia situácie a nesúhlasí so záverom súdu, že boli využité všetky dostupné prostriedky.
On nebol spokojný s realizáciou výchovného opatrenia u F.. E., ktoré bolo vykonané nesystematicky,
zvýraznený časovými výpadkami. Je potrebné dať priestor na terapeutickú prácu s rodičmi a túto
považuje za potrebnú pre naplnenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Maloletá sa dostala do situácie, že sa
stala ochrankyňou matky, pretože cíti, že matka otca nenávidí a matkin vzťah k otcovi je neprijateľný.

Tu poukazuje aj na závery znaleckého posudku X.. V.. Nie je prípustné, aby dieťa sa stalo nástrojom
alebo resp. rukojemníkom interpersonálneho konfliktu rodičov, obzvlášť v prípade, kde jeden rodič vzťah
maloletého dieťaťa k druhému bezdôvodne ovplyvňuje. U neho neboli zistené žiadne defekty v psychike,
nebolopreukázanéžiadneprotiprávnesprávaniesaanemáoničhoršieschopnostivychovávaťmaloletú
ako matka. Aj z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že správanie matky voči otcovi

je takým vážnym zásahom do psychiky maloletej, že ona tento vžitý model správania matky kopíruje, čo
vážnym spôsobom zasahuje do zdravého psychického vývoja, citového vývoja, ako aj do jej sexuality.
Ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, matka by v tomto konaní mohla pokračovať,
pokiaľ bude minimalizovaná osobná nenávisť matky voči otcovi, neexistujú iné závery ako tie, ktoré
on uvádza vo svojom odvolaní. Matka sa správa so zlým úmyslom poškodiť otca. Súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, súd prvého stupňa nevykonal kroky,
ktoré sú ust. § 120 ods. 2 O.s.p.. Nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, aby zrealizoval svoju
výchovnú funkciu a pôsobil na účastníkov konania výchovne a vykonal aj také dôkazy, ktoré účastníci
nenavrhli. Nezaoberal sa syndrómom zavrhnutého rodiča. Poukázal na potrebu otca vo výchove dieťaťa
a akákoľvek deformácia vo vzťahu otec dieťa je len ťažko napraviteľná. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu

prvého stupňa a zadať pokyny súdu prvého stupňa tak, aby bolo zachované právo druhého rodiča na
spravodlivý súdny proces. Zároveň žiadal, aby odvolací súd dal súdu podnet na postup podľa § 37 Zák.
o rodine.

Matka vo vyjadrení na odvolanie otca uviedla, že sa stotožňuje s výrokovou časťou rozhodnutia, ako

aj s jeho odôvodnením. Nie je pravdou, že by súd rozhodoval len na základe názoru maloletej a že
tento názor je prevzatý od matky. Otec nesprávne z postoja maloletej O. voči jeho osobe obviňuje ju
a ona je zodpovedná za súčasný stav medzi ním a maloletou. Cituje viacero súdnych rozhodnutí, je
však podstatné zdôrazniť skutočnosť, že každý prípad rodinných vzťahov je vo všeobecnosti svojský a
jedinečný. Nie je pravdou, že by iniciovala trestné stíhanie otca pre sexuálne zneužívanie, toto podali

pedagogicko-psychologická poradňa v Galante a Centrum Nádej v Bratislave. Otec sa snaží zámerne
vykresliť ju ako osobu zameranú proti otcovi a ako osobu, ktorá mu chce uškodiť. Ak by sa maloletá
musela stretávať s otcom na základe autoritatívneho rozhodnutia, toto by len viac podporilo jej odporvoči otcovi a nie je možné nepovšimnúť si sebazničujúce vyjadrenie samotnej maloletej O.. Poukázala
aj na vyjadrenia kolízneho opatrovníka a vyjadrenia Okresnej prokuratúry, ktorý tiež žiadali zákaz styku.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením v rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje

rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za
následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.

Nemožno súhlasiť s odvolaním otca, že súd prvého stupňa vo veci vykonal nedostatočné dokazovanie,
keď podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vyčerpal všetky možnosti na potvrdenie

zisteného skutkového stavu. Povinnosťou súdu nie je vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú,
ale len tie dôkazy, ktoré slúžia na objasnenie skutkového stavu, čo súd prvého stupňa aj vykonal.
Súd prvého stupňa konal v súlade so záujmom dieťaťa a tento nadradil záujmu rodičov maloletého
dieťaťa. V tomto smere je taktiež odvolacia námietka otca nedôvodná. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením
otca, že súd prvého stupňa vychádzal len z tvrdení maloletej. Na názor maloletého dieťaťa vo veciach

starostlivosti o maloleté deti je potrebné prihliadnuť v zmysle § 43 Zák. o rodine a § 100 O.s.p., s
prihliadnutím na rozumové schopnosti maloletého dieťaťa. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého
stupňa má za to, že bolo potrebné prihliadnuť na názor dieťaťa, pretože maloletá je vo veku, kedy je
schopná samostatne interpretovať svoj názor. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením otca, keď rozhodnutie
súdu nevychádza len z názoru maloletého dieťaťa, ale aj z rozsiahleho dokazovania, ktoré súd prvého

stupňa vo veci vykonal. Názor maloletého dieťaťa bol jeden z podporných dôkazov v súvislosti s
celkovo vykonaným dokazovaním. Je potrebné súhlasiť so skutočnosťou, že dieťa je ovplyvňované
prostredím, v ktorom žije, je však tiež potrebné zdôrazniť, že obidvaja rodičia mali možnosť dieťa v
predchádzajúcom období formovať a je len prirodzené, že dieťa preberá názory rodiča, s ktorým žije
v spoločnej domácnosti. Za danej situácie už nie rozhodujúce ako k uvedenému stavu došlo, je však

nesporný fakt, že maloletá sa odmieta s otcom stretnúť, stretávania jej spôsobujú psychické a zdravotné
problémy a samotný styk je právom rodiča a právom dieťaťa a nie povinnosťou, preto nútiť maloletú do
stretávania sa s otcom by vyvolalo len opačný efekt a ešte väčší odpor u maloletej. V takomto prípade je
záujem maloletej nadradený právu otca na stretávanie sa s maloletou, keď takéto stretávanie sa otca s
maloletou nie je na prospech maloletej. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou otca, že súd vykonané

dokazovanie vyhodnotil v prospech matky, keďže súd prvého stupňa nerozhodoval ani v prospech otca,
či matky, ale rozhodoval v záujme maloletého dieťaťa. Za danej situácie je možné sa stotožniť zo
záverom znaleckého posudku F.. P., že vzhľadom na psychický stav a postoje maloletej je jednoznačne
najlepšie, aby sa snažil otec ukľudniť situáciu a nechal maloletej pokoj, po ktorom túži. Akékoľvek iné
postupy u maloletej by znamenali len zvyšovanie odporu a odmietania stretávania sa s otcom. Ak je

otec dobrý rodič, bolo by nanajvýš vhodné, aby uvedenú situáciu akceptoval a netlačil na maloletú v
čase, keď je akékoľvek presviedčanie zbytočné. Výnimočná situácia, ktorá vznikla sa absolútne podľa
predstáv otca riešiť nedá a to za danej situácie otec musí zobrať na vedomie ak nechce maloletej škodiť.
Súd prvého stupňa konal a vykonal dôkazy v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. a vykonal aj dôkazy, ktoré
účastníci nenavrhli. V tomto smere sú tiež námietky otca nedôvodné. Ak za danej situácie ďalšie pokusy

otca o stretávanie sa s maloletou predstavujú pre maloletú stresovú záťaž, odvolací súd vyhodnotil v
rozpore so záujmom maloletej, odvolacie námietky otca týkajúce sa sanácie vzťahu, pričom za danej
situácie možno predpokladať, že len plynutím času a postupným dozrievaním maloletej by mohla nastať
zmena situácie. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca na zrušenie veci a vrátenie na ďalšie konanie.
Otec sám neuviedol aké ďalšie postupy by navrhoval a za danej situácie ani odvolací súd nevidí ďalšie

možnosti na reparáciu tohto vzťahu. Odvolací súd poukazuje na dĺžku konania vo veci úpravy styku otca
s maloletou, ako aj na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vo veci vykonané. Do veci boli zainteresované
súdy, prokuratúra, orgány ochrany detí, psychológovia, ktoré nedokázali konflikt medzi rodičmi odstrániť,
maloletá je rukojemník svojich rodičov a potrebuje kľud a pokoj, aby sa situácie stabilizovala a aby bolaoprostená od tohto unavujúceho konfliktu medzi rodičmi a mohla sa v kľude a samostatne v uvedenej
otázke zorientovať.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.