Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209521
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812209521.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene

ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením sp. zn. 10C/174/2012-7 zo dňa 09. 10. 2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 11. 10. 2012, spojil na spoločné konanie vec sp. zn. 10C/174/2012 a
veci 10C/181/2012, 10C/182/2012, 10C/183/2012, 10C/199/2012, 10C/200/2012, 10C/201/2012,
10C/202/2012, 10C/203/2012, 10C/204/2012, 10C/215/2012, 10C/219/2012, 10C/221/2012,
10C/238/2012, 10C/251/2012, 10C/252/2012, 10C/263/2012, 10C/265/2012, 10C/275/2012,
10C/282/2012, 10C/291/2012, 10C/295/2012, 10C/305/2012, 10C/309/2012, 10C/310/2012,
10C/311/2012, 10C/317/2012, 10C/325/2012, 10C/332/2012, 10C/337/2012, 10C/341/2012,

10C/352/2012, 10C/354/2012, 10C/356/2012, 10C/357/2012, 10C/358/2012, 10C/371/2012,
10C/403/2012, 10C/405/2012, 10C/406/2012, 10C/420/2012, 10C/435/2012, 10C/438/2012,
10C/448/2012, 10C/450/2012, 10C/464/2012, 10C/471/2012, 10C/472/2012, 10C/477/2012,
10C/479/2012, 10C/481/2012, 10C/487/2012, 10C/492/2012, 10C/497/2012, 10C/500/2012,
10C/501/2012, 10C/506/2012, 10C/512/2012, 10C/514/2012, 10C/517/2012, 10C/519/2012,
10C/525/2012, 10C/528/2012, 10C/529/2012, 10C/542/2012, ktoré sa v ďalšom konaní sa viedli pod

spisovou značkou 10C/174/2012.

Žalobca vo všetkých spojených veciach si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody spolu vo výške
96.895,80 € a náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 33.023,11 € a žiadal priznať náhradu trov
konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca
vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútornásledne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:

1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).
3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej

lehote (žaloby označené NP).
4. Rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote
(žaloby označené ZE).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania sp. zn. 10C/174/2012 žiadal
v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním

vecí o prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu
Rožňava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a k
účastníkom konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by
bol inak oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla

škoda žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať.
Keďže Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor
medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo
právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/34/2012-14 zo dňa 19. 10. 2012, ktoré bolo
doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2012 bolo rozhodnuté, že sudca
Okresného súdu Rožňava JUDr. Marián Tengely je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí
spojených pod sp. zn. 10C/174/2012 Okresného súdu Rožňava a ostatní sudcovia Okresného súdu

Rožňava nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci. Uvedeným uznesením bola vyriešená
otázka námietok žalobcu voči zaujatosti sudcov Okresného súdu Rožňava. Vychádzajúc z tohto
uznesenia Krajského súdu v Košiciach právna vec sp. zn. 10C/174/2012 bola pridelená na prejednanie
a rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu JUDr. Agnese Hvastovej.

Podaním zo dňa 31. 10. 2013 žalobca navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 10C/174/2012
prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na spravodlivý súdny proces.
Ako listinný dôkaz súdu doručil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods.
1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd
zriadený zákonom) spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa § 52 ods. 2 Zák. č. 38/1993 Z.z.
adresovanú Ústavnému súdu SR, zo dňa 04. 04. 2013.

Žalobca ako sťažovateľ touto sťažnosťou žiadal Ústavný súd SR, aby po náležitom zistení skutkového
stavu prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal nález, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 10. 2012 sp. zn.
6NcC/34/2012-14 bolo porušené, základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 19. 10. 2012 sp. zn. 6NcC/34/2012-14 bolo porušené, základné právo sťažovateľa
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.
10. 2012 sp. zn. 6NcC/34/2012-14 bolo porušené, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 10.
2012 sp. zn. 6NcC/34/2012-14 sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie. Spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 500,- Eur, ktoré je jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu a tiež nahradiť trovy konania. Súčasne sťažovateľ žiada, aby Ústavný
súd SR vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 10. 2012 sp. zn. 6NcC/34/2012-14.Súd uznesením zo dňa 29. 11. 2013 prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1, písm. b/ a ods. 2 písm. c/
O.s.p. s prihliadnutím na to, že prebiehalo konanie o sťažnosti žalobcu podanej na Ústavný súd SR

podľa čl. 127 Ústavy SR.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
6Co/275/2014-191 zo dňa 30. 04. 2015 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Odvolací súd z uznesenia Ústavného súdu SR I.US 510/2013-10 zo dňa

07.08.2013 mal za preukázané, že sťažnosť žalobcu, ktorou namietala porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/34/2012 zo
dňa 19. 10. 2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie
a ich rozhodnutie, preto návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný. Súdu prvého stupňa uložil
pokračovať v konaní vo veci samej.

Súd určil termín pojednávania na deň 30. 06. 2015. Žalobca navrhol zrušiť nariadené pojednávanie
na deň 30. 06. 2015 z dôvodu námietky nestrannosti súdu a vylúčenia všetkých sudcov Okresného
súdu Rožňava. Namietal skutočnosť, že žalobcovi neboli oznámené výsledky procesných postupov
sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a

nestranného zákonného sudcu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
prejudiciálneho konania v konaní sp. zn 7C/6/2010 Okresného súdu Prešov.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/34/2012 zo dňa 19. 10. 2012,
ktoré bolo doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť 27. 11. 2012, z ktorého vyplýva, že

Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod spisovou značkou
sp. zn. 10C/174/2012.

Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach

položených súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod. sp. zn 7C/6/2010 nevyhovel,
pretože dospel k záveru, že rozhodnutie o položených prejudiciálnych otázkach má právnu záväznosť
iba v konaní, v ktorom boli konkrétne prejudiciálne otázky položené a označené konanie o prejudiciálnej
otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre predmetné súdne konanie, preto nie je dôvod na
prerušenie tohto súdneho konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca žiadal pojednávanie zrušiť z
dôvodov námietky zaujatosti a zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa so
znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať ohľadom výšky vzniknutej škody a vo veciach označených
ISTINA RS zadal spracovať znalecký posudok znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine.

Žalovaná sa vo veci písomne ospravedlnila, navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhla žalobu zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §

101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a jeho návrh na
zrušenienariadenéhopojednávaniazanedôvodný,nakoľkootázkanámietkynestrannostisúduasudcov
okresného súdu bola vyriešená vyššie citovaným uznesením a preto súd konal aj v neprítomnosti
žalobcu.

Žaloby NZP

Žalobca v žalobách označených NZP sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané popätnásťdňovej lehote. Poukázal na právnu úpravu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v platných zneniach v obdobiach od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, od 01. 06. 2010 do 31. 05.
2011 a od 01. 06. 2011, kde v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby pätnástich dní. Žalobca
hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

dlhého obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 € a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Celkovo žalobca
vynaložil v súvislosti so správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu
sumu 125,00 €, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ak by dodržal zákonom stanovenú dobu.

b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym

plynutím času boli ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného
a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, včas a

efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá, bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca
vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poukázal ďalej
na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu, časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady vychádzal
analogicky z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia cca 660,- €.Poukázal na nálezy ústavného súdu v konkrétnych veciach a pri výpočte nemajetkovej ujmy v
jednotlivých veciach žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,00 € za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu. Vo veciach označených NZP navrhol rozhodnúť medzitýmnym

rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu a ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom vo veci samej tak, že žalovaná je
povinná uhradiť žalobcovi náhradu majetkovej škody vo výške 2.625,- € (vo všetkých spojených veciach
NZP) a náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 12.094,80 € (vo všetkých spojených veciach NZP).

Žaloby ISTINA RS

Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od

uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona č.
244/2002 Z.z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože

existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tvorí
teda neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Podľa platnej právnej
úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným
všeobecnýmsúdomvobčianskomsúdnomkonaní.Uvedenýpostupexekučnéhosúdubolnesprávnyav
rozpore so zákonom a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúcu reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslil

nasledovne:

a) Majetková škoda vo výške 92.545,80 € (vo všetkých spojených veciach ISTINA RS) predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného

vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde

k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu
zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o

náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnym očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamejpríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Spolu v jednotlivých spojených
veciach ISTINA RS si teda uplatnil z tohto titulu sumu 18.509,15 €. Vo veciach označených ako ISTINA

RS navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, ktorý nerozhodol o žiadostiach o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej
navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovanú uhradiť náhradu majetkovej škody vo

všetkých spojených veciach ISTINA RS vo výške 92.545,80 € a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 18.509,15 €.

Žaloby NP

Žalobca v žalobách označených NP sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že

exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Výšku majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v
žalobách označených NZP, ako je to uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu v
sume 125,- € za každú vec a pri nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55,- € za každý mesiac omeškania
rozhodnutia súdu. Podobne aj v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa
ktorého je žalovaná zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Rožňava, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom o
náhrade majetkovej škody vo všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 500,- € a z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.700,- €.

Žaloby ZE

Žalobca v žalobách označených ZE sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
Okresný súd Rožňava v exekučných konaniach nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Žalobca podal návrhy na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods. 8

Exekučného poriadku a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a rozhodne o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. V
exekučnom poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Žalobca si uplatnil:

a) majetkovú škodu vo výške 175,- € za každú vec označenú ako ZE, ktorá pozostávala zo sumy

70,- € vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, 40,- € na udržanie a správu informačného systému a 50,- € na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

b) Ohľadom nemajetkovej ujmy žalobca uviedol jej výpočet tak, že si uplatnil náhradu vo výške 55,32 €
mesačne za obdobie bezdôvodnej nečinnosti súdu, teda nerozhodnutie o zmene exekútora z dôvodov,
ako bolo uvedené v odôvodnení žaloby označenej ako NZP.

Žalobca navrhol vo všetkých spojených veciach označených ako ZE rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vnikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a ďalej žiadal rozhodnúť rozsudkom voveci samej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady majetkovej škody vo všetkých
spojených veciach označených ZE sumu vo výške 1.225,- € a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo
všetkých spojených veciach označených ZE sumu 719,16 €.

Žalovaná k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedla procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky
v označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa

žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, nakoľko žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných

žalôb nie je jednoznačné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa
tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných
prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich
sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom v ostatných typoch žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu

žiadosti o informácie o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalovanáďalejpoukázalanato,že23.04.2012jejbolidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už 27. 09. 2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli
spojené do konania sp. zn. 10C/174/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí
šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Jednalo sa teda o predčasne uplatnený nárok na súde v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu

neposkytol súčinnosť žalovanému a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody.

Žalovaná zdôraznila, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:

1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pri žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd
doručí návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s vyžiadaním si pôvodného spisu s vyčíslením jeho
doterajších trov, keďže súčasne s uznesením o zmene exekútora rozhodne aj o trovách tohto exekútora,
pričom v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň poverí nového exekútora, ktorému postúpi vec spolu

s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaná
pripustila, že v niektorých jednotlivých veciach mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť a v takých prípadoch súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v

tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil pôvodný exekučný
spis. Žalobca má možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade uplynutia lehoty a to podaním sťažnosti
predsedovi súdu. Poukázal na judikatúru ústavného súdu a rozhodnutie sp. zn. I. US/16/2002, v ktorom
nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva účastníka,
pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Poukázal na to, že pri rozhodnutí o zmene exekútora

súd musí vykonať súčasne viaceré rozhodnutia a úkony a preto nie je možné považovať nerozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote automaticky za zbytočné prieťahy v konaní a teda za
nesprávny úradný postup. Z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vyplýva, že do rozhodnutiasúdu o zmene súdneho exekútora pôvodný exekútor vykonáva exekučné konanie a teda nemôže dôjsť
k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Žalovaná k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedla, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 01.
06. 2011 a namietala nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podaná po 01. 06. 2011 z dôvodu, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d)
Exekučného poriadku neplatí. Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k
novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval

ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku aj na rozhodcovské rozsudky pred 1.6.2011.
Opätovne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I.US/16/2002.

Žalovaná k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 01. 06. 2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,

keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulov
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval

práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len

Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu

alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli
preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym

úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a
to od momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na

vydaniepoverenianavykonanieexekúcie).Vzhľadomnato,žežalobcasaoškodedozvedelvniektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.K materiálnej škode, ktorá bola v jednotlivých veciach vyčíslená v paušálnej sume 125,- € žalovaná
uviedla, že ju neuznáva a je len hypotetická. Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003
Z.z. a namietala skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady

predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Mala zato, že žalobcom uvedené vecné náklady nie je
možné považovať za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda nie
je možné domáhať sa tejto náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo
výške 125,- € v jednotlivých veciach sú nadhodnotené a navyše nepreukázané. V časti majetkovej
škody, kde sa uplatňovala istina s príslušenstvom žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu

dlhu ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani
nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej žalovaná uviedla, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku
byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie
konania. Ak by aj nastala situácia, že si žalobca toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať,

že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel
preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť
nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky).
Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci
by boli insolventní, iní dlžníci by boli po smrti a podobne. Žalovaná teda nemôže niesť zodpovednosť

a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal
vznik ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660,- € alebo 663,88 € za rok prieťahov, alebo
20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do základných práv

žalobcu) poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázal na rozhodovanie
vo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad sa posudzuje
osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, resp. 663,88 € za rok prieťahov.
Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických
osôb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/675/2011 ohľadom

odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietal skutočnosť, že žalobca nepreukázal,
ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a neuviedol ani
to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za preukázané
vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods. 2 a 3
Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360, kde
bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými

mravmijeskutočnosť,žežalobcasiuplatňujevočištátunároknanáhraduškodynapriektomu,žeprijeho
podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K otázke príčinnej súvislosti žalovaná poukázala na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznila, že
v konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik

ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o
zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnila si trovy konania.

Žalovaná k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedla, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedenýznalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov
daných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu

exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Namietala správnosť
záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

V žalobách označených NP, v ktorých bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po
zákonnej 15-dňovej lehote súd zistil nasledovné:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/19/2009 (pripojený k spojenej

veci sp. zn. 10C/251/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 12. 01. 2009. Poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 21. 01. 2009. Súd výzvami
zo dňa 04. 01. 2012 a 19. 04. 2012 vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s.,Bratislava napredloženie rozhodcovskéhospisuzdôvodupreskúmaniarozhodcovskéhorozsudku
súdom a súdneho exekútora, aby v súvislosti s rozhodovaním súdu o zastavení exekúcie vyčíslil trovy

exekúcie, ktoré si uplatňuje.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 10Er/683/2008 (pripojený k spojenej
veci sp. zn. 10C/252/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 18. 11. 2008. Poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 25. 11. 2008.

Spis 10Er/201/2011 Okresného súdu Rožňava v dôsledku podaného dovolania je predložený
Najvyššiemu súdu SR za účelom rozhodnutia o podanom dovolaní. Z údajov uvedených v súdnom
registri „Er“ ohľadom exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/201/2011 (pôvodne
pripojený k spojenej veci sp. zn. 10C/282/2012) súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pre súdneho exekútora bola doručená súdu dňa 16. 03. 2011. Uznesením Okresného súdu
Rožňava zo dňa 18. 03. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Proti
tomu uzneseniu bolo podané odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 15. 07. 2011 rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora bolo vydané dňa 13. 10. 2011. Uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 06. 02. 2014

bolaexekúciavyhlásenázaneprípustnúaexekúciabolazastavená.Protitomutouzneseniubolopodané
odvolanie. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08. 12. 2014 a proti ktorému dňa 22. 12. 2014 bolo podané dovolanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 10Er/722/2010 (pripojený k spojenej

veci sp. zn. 10C/291/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 25. 08. 2010. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd
zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského
spisu sp. zn. SR 03251/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Poverenie pre
exekútora bolo vydané dňa 08. 12. 2010.

V žalobách označených ako ISTINA RS, v ktorých žalobca namietal, že súd zamietol návrh na vydanie
poverenia napriek existencii exekučného titulu, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/270/2011, ktorému zodpovedá žaloba

evidovaná pod sp. zn. 10C/295/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 07. 04. 2011. Uznesením zo dňa 11. 04. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04. 05. 2011. Súd uznesením zo dňa 13. 05. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Er/913/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 9C/293/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26. 11. 2010. Výzvou zo dňa 08. 12. 2010 súd vyzvalStály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 05477/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 28. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 06. 07.
2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 08. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/704/2011, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/305/2012 v spojenej veci a ktorý exekučný spis je pripojený k spisu

Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/122/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16. 08. 2011. Výzvou zo dňa 09. 09. 2011 súd
vyzval Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 20. 12. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa25.01.2012.
Súd uznesením zo dňa 01. 02. 2012 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 09. 02. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/711/2011, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/309/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 18. 08. 2011. Uznesením zo dňa 12. 09. 2011 súd zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 08. 10. 2011. Súd uznesením zo dňa 24. 10. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/962/2010, ktorému zodpovedá

žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/310/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26. 11. 2010. Výzvou zo dňa 10. 12. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/1044/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/311/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu

Rožňava sp. zn. 12C/189/2012 v spojenej veci sp. zn. 12C/160/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 22. 12. 2011. Uznesením zo dňa 15. 03. 2011
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/702/2009, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/352/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 04. 11. 2009. Výzvami zo dňa 12. 11. 2009 a 25. 01. 2010
súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich

nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, predovšetkým
zmluvy o úvere spolu s prílohami a so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej
bol vydaný exekučný titul rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 23. 03. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Košiciach

uznesením sp. zn. 4CoE/271/2010 zo dňa 30. 07. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Okresný súd Rožňava vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 04. 11. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/840/20009, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/354/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 14. 12. 2009. Výzvami zo dňa 28. 12. 2009 a 22. 02. 2010
súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich
nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, predovšetkým
zmluvy o úvere spolu s prílohami a so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorejbol vydaný exekučný titul rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 06. 05. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach

uznesením sp. zn. 3CoE/370/2010 zo dňa 13. 10. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2010. Súd uznesením zo dňa 01. 12. 2010 exekučné konanie
zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/822/2010, ktorému zodpovedá

žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/356/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 15. 10. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 06. 05.

2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/480/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/357/2012 v spojenej veci vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16. 07. 2010. Výzvou zo dňa 21. 07. 2010 súd vyzval

Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 14. 04.
2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/757/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/358/2012 v spojenej vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na

doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 10. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/866/2009, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/371/2012 v spojenej a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 9C/228/2012 v spojenej veci sp. zn. 9C/157/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 18. 12. 2009. Výzvami zo dňa 11. 01.
2010 a 22.02.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby doručil súdu hmotnoprávne

podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvy o úvere spolu
s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok, z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Žiadané listiny -
zmluvu o úvere s prílohami oprávnený doručil súdu dňa 19. 04. 2010 . Výzvou zo dňa 21. 07. 2010
súd vyzval Stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 13680/09 z dôvodu

preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/847/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/435/2012 v spojenej vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 13. 10. 2010. Výzvou zo dňa 21. 10. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením

zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/425/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/438/2012 v spojenej vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 24. 06. 2010. Výzvami zo dňa 30. 06. 2010 a 14. 10. 2010

súd vyzval právneho zástupcu oprávneného a Stály rozhodcovský súd, Slovenská rozhodcovská, a.s.
Bratislava na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami
a so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul rozhodcovský
rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 09. 03. 2011

súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/693/2009, ktorému zodpovedá žaloba
evidovanápod sp.zn.10C/448/2012vspojenejveci,ktorýspisjepripojenýkspisusp.zn.10C/221/2012

Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012 Okresného súdu Rožňava vyplýva,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 28. 10. 2009.
Výzvami zo dňa 03. 11. 2009 a 25. 01. 2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na
predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a so

Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul rozhodcovský
rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 19. 04. 2010
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 05. 2010. Súd uznesením zo dňa 20. 05. 2010 exekučné konanie zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06. 2010.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/3/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/450/2012 v spojenej veci, ktorý spis je pripojený k spisu sp. zn. 12C/2122012
Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 12C/160/2012 Okresného súdu Rožňava vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 04. 01. 2010. Uznesením

zo dňa 06. 05. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 18. 06. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.
07. 2010. Súd uznesením zo dňa 25. 08. 2010 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05. 11. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/754/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/464/2012 v spojenej veci, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na

doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/627/2011, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/471/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňavasp.zn.8C/285/2012vspojenejvecisp.zn.8C/122/2012OkresnéhosúduRožňava,vyplýva,že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Uznesením
zo dňa 09. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 08. 2011. Súd uznesením zo dňa 21. 09. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/124/2011, ktorému zodpovedá
žalobaevidovanápod sp.zn.10C/472/2012vspojenejveci,vyplýva,žežiadosťoudeleniepovereniana

vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 17. 02. 2011. Uznesením zo dňa 17. 03. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 06. 05. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 05. 2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/591/2011, ktorému zodpovedá
žalobaevidovanápod sp.zn.10C/477/2012vspojenejveci,vyplýva,žežiadosťoudeleniepovereniana

vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 21. 07. 2011. Uznesením zo dňa 02. 08. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25. 08. 2011. Súd uznesením zo dňa 21. 09. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27. 09. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/33/2011, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/487/2012 v spojenej veci, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 17. 01. 2011. Výzvou zo dňa 21. 01. 2011 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 15. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/965/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/492/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu

Rožňava sp. zn. 10C/317/2012 v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012 Okresného súdu Rožňava vyplýva,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26. 11. 2010. Výzvou
zo dňa 10. 12. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo
dňa 14. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/590/2011, ktorému zodpovedá
žalobaevidovanápod sp.zn.10C/497/2012vspojenejveci,vyplýva,žežiadosťoudeleniepovereniana

vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 21. 07. 2011. Výzvou zo dňa 29. 07. 2011 súd vyzval Stály
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava a právneho
zástupcu oprávneného na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 08. 09. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 10. 2011. Súd uznesením zo

dňa 24. 10. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/81/2011, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/500/2012 v spojenej veci, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 31. 01. 2011. Výzvou zo dňa 07. 02. 2011 súd vyzval

Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 16. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 06. 05. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/788/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/501/2012 v spojenej veci, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 23. 09. 2010. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na

doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 10. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/722/2011, ktorému zodpovedá
žalobaevidovanápod sp.zn.10C/506/2012vspojenejveci,vyplýva,žežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 22. 08. 2011.. Uznesením zo dňa 12. 09. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosťdňa 08. 10. 2011. Súd uznesením zo dňa 24. 10. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31. 10. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/753/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/512/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňavasp.zn.8C/234/2012vspojenejvecisp.zn.8C/122/2012OkresnéhosúduRožňava,vyplýva,že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Uznesením
zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/804/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/514/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 9C/421/2013 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 30. 09. 2010. Uznesením zo dňa 09. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa06.04.2011.
Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/1007/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/517/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 10C/481/2012 v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012, vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 10. 12. 2010. Výzvou zo dňa 20. 12.
2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so

sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 15. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04.
2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/619/2011, ktorému zodpovedá
žalobaevidovanápod sp.zn.10C/519/2012vspojenejveci,vyplýva,žežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Uznesením zo dňa 09. 08. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 31. 08. 2011. Súd uznesením zo dňa 21. 09. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 27. 09. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/1008/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/525/2012 v spojenej veci, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 10. 12. 2010. Výzvou zo dňa 20. 12. 2010 súd vyzval

Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 15. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/476/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/528/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 10C/337/2012 v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012 Okresného súdu Rožňava vyplýva,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16. 07. 2010. Výzvou

zo dňa 21. 07. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo
dňa 14. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/376/2010, ktorému zodpovedá žaloba
evidovaná pod sp. zn. 10C/529/2012 v spojenej veci a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 12C/337/2012 v spojenej veci sp. zn. 12C/160/2012 Okresného súdu Rožňava,vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 07. 06. 2010.
Uznesením zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04.

2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/758/2010, ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp. zn. 10C/542/2012 v spojenej veci, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval

Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením
zo dňa 08. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 06. 05. 2011
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2011.

V žalobách označených ZE, v ktorých bolo namietané, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase bolo zistené:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/50/2005 (pripojený k spojenej

veci 10C/200/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 16. 03. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 22. 03. 2005. Oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22. 11. 2010. Dňa 08. 12. 2010 súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Súd uznesením zo dňa 15. 02. 2011 zamietol návrh na zmenu
exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal

odvolanie dňa 10. 03. 2011. Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvého stupňa uznesením sp.
zn. 13CoE/220/2011 zo dňa 25. 05. 2012 potvrdil vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o
zastavení exekúcie. Uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. 02. 2011 v spojení s uznesením
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 07. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/300/2004 (pripojený k spojenej
veci 10C/201/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 11. 11. 2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 15. 11. 2004. Oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 23. 11. 2010. Dňa 08. 12. 2010 súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, ktorý podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2010 vyčíslil trovy

exekúcie. Súd uznesením zo dňa 16. 02. 2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil
za neprípustnú, exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 10. 03. 2011.
Krajský súd v Košiciach vec vrátil súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú. O odvolaní proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 16. 02. 2011 vydaného vyšším súdnym úradníkom rozhodol
sudca uznesením zo dňa 26. 09. 2011, ktorým návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol a

ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 2011. Následne vec bola opätovne predložená
Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 12CoE/10/2012 zo dňa 29. 03. 2012 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16. 02. 2011 vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/309/2004 (pripojený k spojenej
veci 10C/202/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 15. 11. 2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 24. 11. 2004. Oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 23. 11. 2010. Dňa 08. 12. 2010 súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, ktorý podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2010 vyčíslil trovy

exekúcie. Súd uznesením zo dňa 15. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil
a zamietol návrh na zmenu exekútora. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 10.
03. 2011. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 13CoE/116/2011 zo dňa 26. 05. 2011 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie,
odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15. 02. 2011 v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. 07. 2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/4/2004 (pripojený k spojenej
veci 10C/203/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 12. 01. 2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 15. 01. 2004. Oprávnený podal

návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 23. 11. 2010. Dňa 08. 12. 2010 súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu, ktoré súdny exekútor vyčíslil
podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2010. Súd uznesením zo dňa 15. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora. Proti tomuto uzneseniu oprávnený
podal odvolanie dňa 28. 03. 2011. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11CoE/111/2011 zo dňa

20. 10. 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré v spojení s uznesením odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/341/2005 (pripojený k spojenej
veci 10C/204/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 19. 12. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18. 01. 2006. Oprávnený podal

návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22. 11. 2010. Dňa 15. 12. 2010 súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu, ktoré súdny exekútor vyčíslil
podaním doručeným súdu dňa 29. 12. 2010. Súd uznesením zo dňa 17. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora. Proti tomuto uzneseniu oprávnený
podal odvolanie dňa 16. 03. 2011. Krajský súd v Košiciach vec vrátil súdu prvého stupňa ako predčasne

predloženú. OodvolaníprotiuzneseniuOkresnéhosúduRožňavazodňa17.02.2011vydanéhovyšším
súdnym úradníkom rozhodol sudca uznesením zo dňa 14. 11. 2011, ktorým návrh oprávneného na
zmenu exekútora zamietol a ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2011. Následne vec
bola opätovne predložená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 12CoE/317/2011 zo
dňa 26. 03. 2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/49/2005 (pripojený k spojenej
veci 10C/325/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 16. 03. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 22. 03. 2005. Oprávnený podal

návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22. 11. 2010. Dňa 08. 12. 2010 súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu, ktoré súdny exekútor vyčíslil
podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2010. Súd uznesením zo dňa 21. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora. Proti tomuto uzneseniu oprávnený
podal odvolanie dňa 17. 03. 2011. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 13CoE/111/2011

zo dňa 30. 11. 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, odmietol odvolanie proti výroku o zmietnutí
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktoré uznesenie v spojení s uznesením odvolacieho
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 01. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Er/49/2005 (pripojený k spojenej
veci 10C/332/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 16. 03. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 24. 03. 2005. Oprávnený podal
návrhnazmenusúdnehoexekútoradňa22.11.2010.Dňa20.01.2011súdvyzvalpôvodnéhoexekútora
na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu, ktoré súdny exekútor vyčíslil podaním

doručenýmsúdudňa01.02.2011.Súduznesenímzodňa11.04.2011 vyhlásilexekúciuzaneprípustnú,
exekúciu zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal
odvolanie dňa 02. 05. 2011. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 13CoE/215/2011 zo dňa 25. 05.
2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení
exekúcie a o trovách exekúcie, ktoré uznesenie v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo

právoplatnosťdňa03.07.2012.Odvolacísúddospelkzáveru,žeajpokiaľonávrhunazmenuexekútora
rozhodol uznesením vyšší súdny úradník a podaním odvolania uznesenie v tejto časti zo zákona sa
zrušilo a opätovne mal o tomto návrhu rozhodnúť sudca, vzhľadom na to, že exekúcia už bola zastavená,
návrh na zmenu súdneho exekútora je bezpredmetný a nebude už o ňom rozhodovať ani sudca súdu
prvého stupňa.

V žalobách označených ako NZP, v ktorých bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia
rozhodol zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/703/2009, ktorý je pripojený k spisu sp.
zn. 10C/174/2012 Okresného súdu Rožňava vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 04. 11. 2009. Výzvami zo dňa 12. 11. 2009 a 25. 01. 2010 súd

vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby doručil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 19. 04. 2010 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal

odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3CoE/331/2010 zo dňa 21. 06.
2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré spolu s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 07. 2010. Súd uznesením zo dňa 30. 07. 2010 exekučné konanie zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 08. 2010.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/757/2010, ktorému zodpovedá žaloba v

spojenej veci sp. zn. 10C/181/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
10C/358/2012 v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012 Okresného súdu Rožňava vyplýva, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Výzvou zo dňa 14.
10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku

súdom. Uznesením zo dňa 10. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 13. 04.
2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/480/2010, ktorému zodpovedá žaloba

v spojenej veci sp. zn. 10C/182/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 10C/357/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012 Okresného
súdu Rožňava vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 16. 07. 2010. Výzvou zo dňa 21. 07. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z

dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/822/2010, ktorému zodpovedá žaloba
v spojenej veci sp. zn. 10C/183/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 10C/356/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 10C/174/2012 Okresného
súdu Rožňava vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 15. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 06. 05. 2011 exekučné konanie zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/628/2011, ktorému zodpovedá žaloba v
spojenej veci sp. zn. 10C/199/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
8C/295/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 8C/122/2012 Okresného súdu Rožňava
vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011.

Uznesením zo dňa 09. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 08. 2011. Súd uznesením zo
dňa 21. 09. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/718/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 10C/215/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 25. 08. 2010. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 10. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 13. 04. 2011
súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/925/2009 (pripojeného k
spisu v spojenej veci sp. zn. 10C/219/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 28. 12. 2009. Výzvami zo dňa 11. 01. 2010 a 22.02.2010 súd
vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby doručil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými

zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Žiadané listiny - zmluvu o úvere s prílohami
oprávnený doručil súdu dňa 19. 04. 2010. Výzvou zo dňa 21. 07. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 05093/09 z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo

dňa 14. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/693/2009 (pripojeného k
spisu v spojenej veci sp. zn. 10C/221/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 28. 10. 2009. Výzvami zo dňa 03. 11. 2009 a 25. 01. 2010 súd

vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby doručil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 19. 04. 2010 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa12.05.2010.Súduznesenímzodňa20.05.2010exekučnékonaniezastavilauznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 06. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/818/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 10C/238/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 15. 10. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 18. 04. 2011
súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/721/2011, ktorému zodpovedá žaloba v
spojenej veci sp. zn. 10C/263/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
9C/305/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 9C/157/2012 Okresného súdu Rožňava
vyplýva, že exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súde dňa 22. 08.

2011. Výzvou zo dňa 12. 09. 2011 súd vyzval Stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského
spisusp.zn.SR03150/11zdôvodupreskúmaniarozhodcovskéhorozsudkusúdom. Uznesenímzodňa
20. 12. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 01. 2012. Súd uznesením zo dňa 27. 01. 2012 exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 02. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/964/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 10C/265/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 26. 11. 2010. Výzvou zo dňa 10. 12. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku

súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 14. 04. 2011
súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/585/2011 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 10C/275/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 19. 07. 2011. Výzvou zo dňa 29. 07. 2011 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 06. 12. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 12. 2011. Uznesením zo dňa 05. 01. 2012
súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 01. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/965/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 10C/317/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 26. 11. 2010. Výzvou zo dňa 10. 12. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 14. 04. 2011
súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/476/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 10C/337/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 16. 07. 2010. Výzvou zo dňa 21. 07. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku

súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 14. 04. 2011
súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/817/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 10C/341/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 15. 10. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 18. 04. 2011

súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/752/2010, ktorému zodpovedá žalobu v
spojenej veci sp. zn. 10C/403/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
9C/477/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 9C/157/2012 Okresného súdu Rožňava

vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 09.09.2010.
Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu
sp. zn. SR 00250/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 09.
03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2011 exekučné konanie

zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/837/2009, ktorému zodpovedá žalobu v
spojenej veci sp. zn. 10C/405/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
9C/476/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 9C/157/2012 Okresného súdu Rožňava

vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 14.12.2009.
Výzvami zo dňa 28. 12. 2009 a 22. 02. 2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby doručil
súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým
zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol
vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku

súdom. Žiadané listiny - zmluvu o úvere s prílohami oprávnený doručil súdu dňa 19. 03. 2010. Výzvou
zo dňa 21. 07. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR
07193/09 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 11. 03. 2011
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Súd uznesením zo dňa 18. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/378/2010, ktorému zodpovedá žalobu v
spojenej veci sp. zn. 10C/406/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
8C/401/2013OkresnéhosúduRožňavavyplýva, žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

bola doručená súdu dňa 07. 06. 2010. Uznesením zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa06.04.2011.
Súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02. 05. 2011.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/1006/2010 (pripojeného k spisu v spojenej
veci sp. zn. 10C/420/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 10. 12. 2010. Výzvou zo dňa 20. 12. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 13CoE/103/2011 zo dňa 30. 11. 2011 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/624/2011, ktorému zodpovedá žalobu v
spojenej veci sp. zn. 10C/479/2012 a ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
8C/328/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej veci sp. zn. 8C/122/2012 Okresného súdu Rožňava
vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011.

Uznesením zo dňa 09. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 08. 2011. Súd uznesením zo dňa 21. 09.
2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/1007/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 10C/481/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 10. 12. 2010. Výzvou zo dňa 20. 12. 2010 súd vyzval Slovenskú rozhodcovskú,
a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 15. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 04. 2011. Uznesením zo dňa 18. 04. 2011

súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011.

Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24. 06. 2013 vypracovaného V.. B.. O.. M. A. O.., znalcom
v odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu Okresného súdu Rožňava 5C/179/2012
ako listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha náhrady škody a

nemajetkovej ujmy), zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii
zasahovať do právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť možnosť riešenia
sporovvrámcirozhodcovskéhokonania.Niejemožnékonštatovanieanivsúladesosmernicouč.93/13/
EHS, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania by bolo zakázané.
Ani súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval, že rozhodovanie spotrebiteľských

sporov v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská zmluva predstavuje nekalú
a zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Z bodu II. vyplýva, že právo EÚ všeobecne a
bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného N. F. Z. K. - Znaleckým
ústavom K. z odboru ekonómia a manažment, evidovaného na Okresnom súde Rožňava pod
Spr V136/14 vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky

v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačnéhosystémuznaleckýkolektívrealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejžalobcovi,pričom

táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška
majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 04. 03. 2010 v exekučných veciach, kde
vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25. 02. 2010 vyplýva, že žalobca namietal postup

súdu v konaní a podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahov v konaní z dôvodu,
že podal návrhy na vykonanie exekúcie a exekútor požiadal o vydanie poverenia. Žiadal preveriť postup
súdu, nakoľko v zákonom stanovenej lehote nebolo vydané poverenie pre exekútora, čo spôsobuje
zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Okresný súd Rožňava v odpovedi zo dňa 16. 03. 2010 pod Spr8/2010 považoval sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní za neodôvodnenú, nakoľko nezistil prieťahy
v konaní z dôvodu, že súd vo všetkých namietaných veciach vykonával úkony za účelom preskúmania
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30. 08. 2010 doručenej súdu 02.
09. 2010, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. 09. 2010 pod Spr 29/2010
vyplýva, že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v

konaniach a tiež za neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30. 08. 2010 doručenej súdu 02.
09. 2010, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. 09. 2010 pod Spr 30/2010
vyplýva, že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v

konaniach a tiež za neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je

rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním
lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu
Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú a
správny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25. 05. 2011 doručenej súdu 27.
05. 2011, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 08. 06. 2011 pod Spr 21/2011
vyplýva, že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v

konaniach a tiež za neprípustnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to:
a) z titulu nezákonného rozhodnutia, keď rozhodol o zamietnutá návrhu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čím založil prekážku veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu,
b) nesprávnym úradným postupom, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a tiež po zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Žalobca si uplatňoval nároky v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.:
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona:(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Nezákonné rozhodnutie

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom

konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané

v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia

nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Nesprávny úradný postup

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydanéhovdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy

zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná ak bola preukázaná:
a) protiprávnosť rozhodnutia,
b) právoplatnosť rozhodnutia,
c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov,

d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia.
Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade
škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v

konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa
zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil
orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.

Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.

Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na

dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo
iný opravný prostriedok.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným

postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocimácharakterobjektívnejzodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí
v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením

alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť
splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto

zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci

orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných
štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré
viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah

príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.

Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom

vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade
s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu

alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnotenie
zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o návrhu, ktorým si poškodený uplatňoval svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi skutočne mal

a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa
pohľadávka stala nedobytnou.

NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému

zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom.

Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní.

Predbežné prerokovanie nároku

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou
fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania

žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie
šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);
až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť

vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli
na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do

rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na
prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca vyčíslil škodu vo výške 125,- € (v každej žalobe NZP a NP), a vo výške istiny a príslušenstva

(v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou vykonávať administratívne úkony z
dôvodu,žesúdnerozhodolonávrhužalobcuvexekučnomkonanívzákonnýchlehotách.Žalobcadoložil
znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého záverov vyplýva, že výška škody je
30,76 € pri žalobách NZP a NP. Už z uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzujevýšku škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady
škody žalobcom.

Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP. U
žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom
sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných

prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,
nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veciach

ISTINA RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v
budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.

Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu
dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od

momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v
peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený

vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na
príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
aprerušenietrváaždomomentuskončeniaprerokovania.Najdlhšieprerušenieplynutiapremlčacejdoby

trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje
poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok
poškodeného na náhradu škody.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch sa dozvedel o škode pred viac ako troma
rokmi žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Žaloba vo veciach bola podaná 27. 09. 2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie
nárokov. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov boli doručené žalovanej 23. 04. 2012, ako
to vyplýva z písomného vyjadrenia žalovanej. Počas predbežného prerokovania premlčacia lehote
neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v jednotlivých spojených veciach, v žalobách ISTINA RS bolo
rozhodnuté o návrhoch na vydanie poverenia v rokoch 2010, 2011, o žalobách NZP bolo rozhodované

v rokoch 2010, 2011, o žalobách NP bolo rozhodované v rokoch 2008, 2009, 2010 a 2011 a o žalobách
ZE v roku 2011.

Voveciachsp.zn10C/251/2012-10Er/19/2009a10C/252/2012-10Er/683/2008bolosícerozhodované
v rokoch 2008 a 2009, avšak poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach boli vydané
v zákonnej 15 dňovej lehote.

V ostatných spojených veciach námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná, pretože
trojročná lehota pred podaním žaloby začala plynúť 27.9.2009.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení do 31. 05. 2010:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 01. 06. 2011:

(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31. 05. 2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 01. 06. 2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s
výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku

platného od 01. 12. 2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01. 12. 2006, ako to vyplýva
z § 240 ods. 1, 2 Zákona 233/1995 Z.z.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na

rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

V žalobách označených NP, vo veciach sp. zn. 10C/251/2012, 10C/252/2012 v exekučnom konaní
súd vydal poverenie pre exekútora v lehote 15 dní. Vo veciach sp. zn. 9C/282/2012 a 10C/291/2012
z exekučných spisov bolo zistené, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora po 15

dňovej lehote, ale vo veciach konal. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia žiadal od oprávneného
doručenie listín a od rozhodcovského súdu doručenie rozhodcovského spisu, na základe ktorých posúdil
nárok a rozhodol.Nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia súd nepovažoval za nesprávny úradný postup v
zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, pričom vo vyššie
uvedených veciach v konaní neboli konštatované prieťahy oprávnenými osobami (nedôvodná sťažnosť
konštatovaná predsedom súdu).

V žalobách označených ISTINA RS rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania

návrhu, ale nebol v týchto veciach nečinný. Exekučným titulom v týchto veciach bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku,
preto v každej veci súd žiadal pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu
a po ich doručení okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom prípade neboli splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko žiadne z právoplatných
rozhodnutí nebolo zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona

514/2003 Z.z.

Nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd
zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto
prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31. 05. 2010, do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011, ktoré
zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného
titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.

Tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej

nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, ktoré nároky boli predmetom rozhodnutí rozhodcovského súdu.
K zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi nedošlo, nakoľko súd postupoval
podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., avšak žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom
ohľadomsvojejpohľadávky. Rozhodnutiarozhodcovskýchsúdov,ktorébolivydanénazákladeneplatnej
rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal

právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote, avšak súd
vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia listinných dôkazov na posúdenie exekučného
titulu. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z.v platnom znení v čase rozhodovania

v exekučných konaniach, podľa ktorého exekučný súd bol povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a
Najvyššieho súdu SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012,
6Cdo/143/2011). Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je
možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

V žalobách označených ZE, v ktorých žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o
návrhu na zmenu exekútora od podania návrhu súd, súd z pripojených exekučných spisov zistil, že
okrem veci 10C/204/2012 v ostatných veciach ide o exekučné konania začaté pred 01. 09. 2005 a
vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu

na zmenu exekútora.

Vo všetkých exekučných konaniach zodpovedajúcich žalobám ZE po doručení návrhu na zmenu
exekútora súd vo veciach konal, vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov exekúcie, po doručení
žiadaného vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým návrh na zmenu exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach
nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebolapreukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobcabolvkonanínečinný,nakoľkookrempodanejžalobyanámietokzaujatostivočivšetkýmsudcom
Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe a bez vážneho dôvodu
sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy
konania nevyčíslila a neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.