Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/334/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314226787
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314226787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci žalobkyne:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012
domáhala náhrady škody vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a

vymáhanie pohľadávky v období odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej,
nemajetkovej ujmy vo výške 385 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobkyne a stratu jej legitímnych očakávaní a dôvery
konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská
Streda, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehoty, resp. v
primeranom čase. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej
za škodu, vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu
trov konania.

K návrhu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno,
nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietla predčasné
podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.

K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá na svojom návrhu trvala.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Galanta.Súd oznámil súd Okresnej prokuratúre Galanta podľa § 35 ods. 4 O.s.p., že na tunajšom súde sa vedie
predmetné konanie.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V danej právnej veci ide o drobný spor a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok

verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobkyne, obsahom spisu
exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.11.2009 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o., spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu proti povinnému M. K., H. X.XX.XXXX o vymoženie
istiny 669,41 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v
Bratislave sp. zn. K. XXXXX/XX zo dňa 29.9.2009. Dňa 11.12.2009 požiadal súdny exekútor Okresný
súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 20.4.2010 bol žiadosť o udelenie
poverenia v časti príslušenstva zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7 Er

1193/2009-10, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2010 a vo zvyšku o vymoženie 669?41 eur
súd poveril exekútora vykonaním exekúcie. V zamietajúcej časti bola exekúcia rozhodnutím č.k. 7 Er
1193/2009-40 zo dňa 9.11.2011 zastavená, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania do
31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím

je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu,
ktorésvojomobsahomodporujezákonu, resp.nesprávnyúradnýpostup,aksakonanímorgánuverejnej
moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti
musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
v danej veci na žalobkyni.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú

žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý určoval súdu zákonnú
lehotunarozhodnutieotom,čipovereniesúdnemuexekútoroviudelíalebonie,pričombolonesporné,že
žiadosť súdneho exekútora bola čiastočne právoplatne zamietnutá a vo zvyšku bolo vydané poverenie

po zákonnej lehote. Z exekučného spisu však vyplýva, že exekučný súd po doručení žiadosti súdneho
exekútora vyzval Stály rozhodcovský súd aby zaslal súdu predmetný spis v lehote 5 dní, ktorú výzvu
si prevzal dňa 21.12.2009, ale na ňu doposiaľ nereagoval. Súd teda vykonával úkony potrebné k
rozhodnutiu o tejto žiadosti v akceptovateľnej lehote. Okrem toho len sama okolnosť, že exekučný
súd o návrhu na udelenie poverenia rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty nemôže mať bez ďalšieho

za následok vznik zodpovednosti žalovanej, pretože v danej veci nebolo preukázané, že by sa viedlo
disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej
republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní, pričom podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonomstanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže
je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli
splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX je možné predmetnú žalobu o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods.
2 ústavy súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s

ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

V danej veci okrem toho nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva

rozhodovaloprieťahochvkonaní.VsúladesnálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo7.5.2013
sp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až
po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť

všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.