Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/336/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232053
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114232053.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko,a.s.,sosídlomMetodova8,Bratislava,IČO:35697270,právnezastúpenéhoBobák,Bollová
a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. T. XX, L., o zaplatenie 956,27 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 707,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,5 % ročne z tejto sumy od 27.09.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 249 € spolu s prísl. zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
- č. zmluvy: A2399691

v bode 2.5 v znení:

„Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku,

ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) MT a v zmysle tohto Dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v
tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda

(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku, alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a

to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo

b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a to po celú dobu
viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju
povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo

byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočnedôjdekukončeniuDodatkualeboZmluvy)jeÚčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnúpokutuvo výške 228 €, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacoch
pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude
postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť

od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti)
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je
táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná

podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2
v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT

účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, náhradu iných trov konania vo výške 42,18 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 10.12.2014 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 956,27 € spolu so zákonným úrokom z
omeškania a nahradiť mu trovy konania, z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné
služby a následnej zmluvnej pokuty.

V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.05.2006 Zmluvu o pripojení, ku ktorej bol dňa
21.05.2013 uzatvorený Dodatok.

Na základe zmluvy v znení Dodatku poskytol žalobca žalovanému cenové zvýhodnenie na užívané
služby, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej
zmluvypodobu24mesiacov,platiťriadneavčaspoplatkyzaposkytnutéslužbyapriporušenízmluvných

povinností uhradiť zmluvnú pokutu. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné
úhrady za poskytnuté služby za obdobie od 05/2013 - 07/2013, preto si žalobca uplatnil aj nárok na
zaplatenie sumy 169 € ako zmluvnej pokuty. Žalovaný napriek výzve na úhradu splatných záväzkov
tieto neuhradil.

Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 29.06.2015 ospravedlnil a súhlasil s tým,

aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti a zaviazal žalovaného k úhrade pohľadávky spolu s
príslušenstvom v zmysle podaného žalobného návrhu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávaní sa nezúčastnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvami o

poskytovaní verejných služieb, dodatkami k týmto zmluvám, faktúrami, pokusom o pokonávku a zistil

nasledovný skutkový stav:

Dňa 16.05.2006 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o pripojení. Dňa 21.05.2013 uzatvorili účastníci
konania Dodatok k tejto zmluve, v zmysle ktorého mal žalovaný počas platnosti dodatku k zmluve
nárok na poskytnutie cenového zvýhodnenia na poskytované služby a žalovaný sa zaviazal zotrvať vzmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a uhrádzať za nich poplatky.
V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 249 €.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

Podľa bodu 2.5 Dodatku k zmluve - „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou)
MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa

Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto
Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT,
ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo,
že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na
ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v

tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností
nasledovne:

a) k Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku, alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a

to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo

b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a to po celú dobu
viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju

povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočnedôjdekukončeniuDodatkualeboZmluvy)jeÚčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnúpokutu
vo výške 169 €, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacoch
pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude

postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti)
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je

táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná
podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou

(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2
v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT
účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).“

Žalovaný podmienky Dodatku k zmluve nedodržal, lebo nezaplatil poplatky za poskytnuté služby
vyúčtované faktúrami za obdobie od 05/2013 - 07/2013 v celkovej výške 707,27 €.

Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013,
zároveňhovňomupozornil,žezdôvoduporušeniazmluvnýchpodmienok,muvzniklapovinnosťzaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 249 €, ktorej zaplatenia sa domáha i v podanej žalobe.

Na základe vykonaného dokazovania a to žalobcom predložených faktúr súd zistil, že podaná žaloba je
v časti uplatnenej ceny za poskytnuté služby vo výške 707,27 € dôvodná.Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.12 písm.b) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorrj
žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný

cenu za poskytnuté služby neuhradil, preto súd v tejto časti žaloby vyhovel v prospech žalobcu.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka - dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatokzomeškania;výškuúrokovzomeškaniaapoplatkuzmeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie

poskytnutých služieb a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd

priznal žalobcovi tiež úrok z omeškania v takej výške, ako si ho uplatnil, pretože takto uplatnený úrok z
omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 3 ods.1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Žalobca sa ďalej domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 249 € a to na základe vyššie

citovaného Dodatku.

Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13.8.2010 č. k. 17C/23/2010-65
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.6.2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
obdobného charakteru vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16.8.2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z

09.5.2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31.10.2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26.10.2011 č.
k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia

zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01.januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných

zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky

osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, považuje ju súd za neprimeranú sankciu,

a to s poukazom na nasledujúce:

Je zrejmé, že dojednaná zmluvná pokuta primárne sankcionuje porušenie 2 základných povinností
žalovaného - spotrebiteľa a to a) nezaplatenie za poskytnuté služby riadne a včas, b) nedodržanie doby
viazanosti.

Na rozdiel od predchádzajúcich zmlúv, ktoré boli predmetom posudzovania súdu došlo zo strany žalobcu

k čiastočnej úprave výšky zmluvnej pokuty s ohľadom na časový faktor splnenia záväzku viazanosti
spotrebiteľom. Táto korekcia sa však týka iba posledných 6 mesiacov viazanosti, čo súd považuje za
nedostatočné.Dojednaním zmluvnej pokuty vo vyššie uvedenom znení teda dochádza k tomu, že napriek splneniu
záväzku viazanosti v rozsahu 1 - 18 mesiacov, je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej
výške, čo súd považuje za neprijateľné.

Z návrhu je zrejmé, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty za
nezaplatenie ceny poskytnutých služieb riadne a včas. Súd považuje modifikáciu výšky zmluvnej pokuty
podľa času splnenia záväzku viazanosti pre tento prípad za zvláštnu. Súd má za to, že v prípade, ak je
zmluvná pokuta dojednaná ako sankcia za nesplnenie peňažného záväzku, tak primeranosť jej výšky sa
má posudzovať predovšetkým podľa výšky omeškanej dlžnej sumy. Pri vyššie uvedenom znení zmluvnej

pokuty však nastáva stav, že ak spotrebiteľ nezaplatí počas 1 - 18 mesiaca viazanosti cenu služieb aj
v zanedbateľnej výške, napr. 1 €, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie
zmluvnej pokuty súd považuje za neprijateľné a teda neplatné.

Podľa § 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa R 6/2015 - Ak súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú len časť niektorého ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, musí svoj záväzný záver o neplatnosti zmluvnej podmienky vyjadriť vo výrokovej

časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok,
pre pochopenie podstaty ktorého nie je potrebné, aby ten, kto sa s výrokom oboznamuje, mal k dispozícii
celú spotrebiteľskú zmluvu.

Postupujúc podľa vyššie uvedených záverov, s poukazom na znenie O.s.p. a relevantnú súdnu prax,
vyhlásil procesný súd ustanovenia Dodatkov týkajúce sa zmluvných pokút za neprijateľné zmluvné

podmienky.

V konaní išlo o spojenie 2 vecí a to 1. zaplatenie za poskytnuté služby - 707,27 €, 2. zaplatenie zmluvnej
pokuty - 249 €.

Žalobcamalplnýúspechvčastikonaniapodbodom1.apretomupatrínáhradatrovkonaniapodľa§142
ods.1 O.s.p. a plný neúspech v časti konania pod bodom 2., preto nemá právo na náhradu trov konania.

Trovy konania žalobcu spočívali v súdnom poplatku 57 €. Z celkom požadovanej sumy 956,27 €, pripadá
na predmet konania pod bodom 1. - 74% a pod bodom 2. - 26 %. Žalobcovi tak patrí náhrada 74 %
zo sumy 57 €, čo je suma 42,18 €.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia k tejto súd uvádza - NS SR vo veci sp. zn. 4
MCdo21/2009uviedol,že:„Súdrozhodujúciopriznanínáhradytrovkonaniapodľa§142ods.1O.s.p.je

povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné

na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov

konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenieadvokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1

O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo

o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

V rámci argumentácie poukazuje súd ďalej na

- nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob
uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej

pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do
nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na
zastúpenieadvokátom,resp.dokoncaprocesnoušikanou,apretotakétotrovykonanianemožnopriznať,
hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

- nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14, podľa ktorého: „Právo žalující strany domáhat

se svého nároku u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují obecný soud povinnosti brát
na zřetel všechny relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně vynaložených nákladů žalobce při
vymáhání bagatelní pohledávky.

Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně,
s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování výše nákladů v tzv.

formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna jen konkretizace osobních
údajů žalované strany, čísla linky prostředku hromadné dopravy, data jízdy, variabilního symbolu tzv.
hlášenky revizora a kopie této listiny.

Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na

spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1 Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná
strana namítala (srov. nález Ústavního soudu ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní
okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním
způsobem, tedy racionálně a srozumitelně.

Právě této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou

podaný návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení,
nemůže Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního
hodnocení dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu
původního návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze
uvedení linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy

se tak mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a
tvrzení lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musí
jako provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012
sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně

rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.
Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o
účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího

dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů
řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní
soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledáveknenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmi
zabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které se
vymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“

- nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3372/11, podľa ktorého: „Právní řád a jeho interpretace
Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti
průběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituovanéještěpředjehozahájením
(viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě
nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických

případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých

souvisejících zákonů).“

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať

advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Súd ešte dodáva, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým

vzdelaním a aj preto s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v
prejednávanej veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal nasúde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.