Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218561
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114218561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.1.2014 č. k. 16C/253/2014-33, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16C/253/2014-33 žalobu zamietol. Náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody
125,- eur a nemajetkovej ujmy 365,11 eur titulom oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu -
Okresného súdu Humenné o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej
M. W. v exekučnej veci sp. zn. Ex 7466/2011. Majetková škoda mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Humenné, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote. Vec nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala sa takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková
škoda predstavuje účelne náklady vynaložené na správu pohľadávky, z toho 70,- eur na pracovné
výkony zamestnancov informačného, sumou 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému,
na urgencie exekučného súdu ďalších 15,- eur. Pri nemajetkovej ujme u žalobcu boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania na skoré vybavenie veci, pričom došlo k ohrozeniu podnikateľských aktivít
žalobcu, porušením jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie

veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa Ústavného súdu, primeraná
náhrada za prieťahy v súdnom konaní je 55,- eur za jeden mesiac.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody
s odkazom na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Zodpovednosť štátu musí byť preukázaná, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, resp.
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla škoda a medzi nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť. Tieto predpoklady
žalobca nepreukázal. Praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, pričom Európska komisia
už konštatovala porušenia práv spotrebiteľov v dôsledku podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca jevnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne
povedomie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.

Čo sa týka vyčíslenia škody a náhrady nemajetkovej ujmy, tak náhrada škody je vypočítaná hypoteticky
a nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody. Nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi
vznikla. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tam je potrebné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj
subjekt, ktorý tvrdí, že mu vznikla škoda alebo ujma, tak musí ju preukázať.

Okresný súd vo veci vychádzal zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, pričom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1 zákona č.
514, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia povinnosti
Okresným súdom Humenné ako exekučného súdu rozhodnúť o zámene súdneho exekútora v 15-
dňovej lehote. Táto lehota vyplýva z Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., a to § 44 ods. 2, že súd
skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

Základným predpokladom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho
úradného postupu je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o
prešetrenie a vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní, s tým, že musí byť konštatované, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia prieťahmi v súdnom konaní, resp. je to rozhodnutie Ústavného súdu
na prerokovanie sťažnosti o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca

v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v
exekučnej veci došlo k zbytočným prieťahom, resp. že sudca bol v exekučnom konaní bol disciplinárne
zodpovedný za prieťahy v súdnom konaní. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia
kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, je možné
konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou uplatnených

nárokov.

Súd konštatuje, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom
konaní bol spotrebiteľ. Spotrebiteľom je potrebné poskytovať zvýšenú ochranu, pretože k tomu ho
zaväzuje § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., podľa ktorého sa posudzujú neprijateľné

podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a pri ich zistení tieto neprijateľné zmluvné podmienky sú
neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný skúmať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preskúmavanie vyplýva ako z Exekučného poriadku, tak aj zo zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu má skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Potom súd exekúciu zastaví. Keď exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,

ktorý má určité špecifiká, potom integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu je aj preskúmavanie
exekučného titulu, na čo je súd oprávnený z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vec,
ktorý sa preskúmavala, sa týkala aj zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia pre súdneho exekútora.
Keď žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ide o zmenšenie jeho majetku. Podľa súdu, náklady,ktoré sú účtované ako náhrada škody, nie sú relevantné, pretože informačný systém musí žalobca
udržiavať tak či tak a náklady, ktoré si vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným neskorým
konaním exekučného súdu. Súdu tak chýba priama príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením práva

a vznikom škody. Ďalej sa poukazuje na to, že každé podnikanie nesie so sebou určité riziko. Z toho
dôvodu okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej

nebola priznaná náhrada trov konania.

Protirozsudkuokresnéhosúdudalodvolaniežalobca.Súdrozhodolvmeritevecinazákladeaspoužitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnych skutočností a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdom neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť

štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená
mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti či rozsahom nevybavenej súdnej
agendy a pod.. Dohovor ale zaväzuje zmluvné strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej
lehote.

Odvolateľ vyčíta súdu, že nevyužil Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave, pričom je to dôkaz, ktorý mal byť súdom oboznámený. Súd
neprerušil konanie z dôvodov ústavnej sťažnosti. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec
mu vrátiť na ďalšie prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdom skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Exekučnýporiadokdávasúdomzúradnejmocipovinnosťskúmaťžiadostioudeleniepovereniaalimituje
to 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza

žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej zmluve,
kde exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou. Potom žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol (uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 10.11.2011 č. k. 10Er/589/2011-11 proti
povinnej M. W.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná, preto okresný súd zamietol žiadosť žalobcu o udelenie poverenia.§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia, ale táto 15-dňová
lehota nie je stanovená aj pre prípady, keď súd nevyhovie návrhu na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie

rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Keďže z Exekučného
poriadku nevyplýva táto povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia
v konkrétnej lehote, nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcom na vydanie rozhodnutia - urobenia
úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto
nesprávny úradný postup sa preukáže. Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia
o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa ani žalobca domáhať náhrady škody za
nedodržanie a neexistujúce zákonné lehoty. Nemožno ani konštatovať porušenie právnej povinnosti
súdom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Predpokladom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je v prvom rade konštatovanie porušenia
tejto povinnosti súdom, pričom všeobecné súdy nie sú oprávnené v konaní o náhrade škody posudzovať
prieťahy v konaní iným súdom. Preto nie je dostatok právomoci všeobecných súdov preskúmavať
efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. K

takémuto posúdeniu môže dôjsť len Ústavným súdom na základe ústavnej sťažnosti alebo na základe
sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorý prípadne bude riešiť disciplinárne postihy sudcu. Keďže
neexistuje rozhodnutie o prieťahoch Okresného súdu Humenné v súdnom konaní, nie je ani materiálny
predpoklad na začatie konania o náhrade škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514, čo už
konštatuje okresný súd v odôvodnení rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu je potrebné rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu na náhradu škody zamietol.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný
postup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného

postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré
konštatoval Ústavný súd. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v
sporových veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu,

ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí
dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody, kde škoda predstavuje náklady v súvislosti s

evidenciou pohľadávky. Ide o administratívne náklady správy pohľadávky, ktoré nie je možné uplatniť
ako náhradu škody, pretože tieto administratívne náklady tak či tak má žalobca v súvislosti so
správou pohľadávok z úverových zmlúv. Pokiaľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu, tak žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup, ktorým by došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, nepreukázal, že došlo
k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít, že stratil dôveru v spravodlivosť v súdnictve, pričom ide len o

hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd
nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či nemajetkovej ujmy, keď v exekučných konaniach boli už
konštatovanéneprijateľnézmluvnépodmienky,atorozhodcovskádoložka,pretožalobcaakooprávnený
nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému a dám zapríčinil neúspech v exekučnom konaní.

Žalobca vyčíta, že nebol využitý Znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave. Na
tzv. znalecký posudok nie je možné prihliadať, pretože dokazovanie znalcom nebolo nariadené súdom.
Naviac, sumy uvádzané v znaleckom posudku sú len absolútne čísla výpočtu hypotetickej paušálnej
náhrady za porušenie povinnosti súdom bez konkrétneho vzťahu k tomu-ktorému konkrétnemu prípadu
zo súdnych žalôb. Keďže nie je preukázaná konkrétna výška škody v jednotlivých uplatnených nárokoch

žalobcu,aniztohtodôvodupreneuneseniedôkaznéhobremenaniejemožnépriznaťžalobcovináhradu
škody či nemajetkovej ujmy.Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, pretože
o nich bolo rozhodnuté správne. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., neúspešný žalobca má povinnosť
nahradiť žalovanej trovy konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnému

žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Žalobca vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky a konanie na Ústavnom súde.
V spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania, preto o takomto návrhu žalobcu nemohol
rozhodovať ani súd prvého stupňa. Odvolací súd preto nevidí dôvod na porušenie práva žalobcu v tom,
že okresný súd neprerušil konanie do doby rozhodnutia o ústavnej sťažnosti.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.