Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212214543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu H. Č., X.. X.X.XXXX, L. Y. F., J. Č..
X, zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti žalovanej
Záchrannej službe, Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, registrovanej MZ SR č. 1842/1990-
A/1-5,zastúpenejJUDr.RadkomTimkaničom,advokátomsosídlomvKošiciach,Jakobyho19,ourčenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.9.2013 č.k. 13Cpr/2/2012-186 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

žalovanej listom zo dňa XX.X.XXXX je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trvá.
Nárok žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku za čas od XX.X.XXXX do právoplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil
na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa
XX.X.XXXX, pracoval u žalovanej ako vodič, s účinnosťou od X.X.XXXX ako zdravotnícky záchranár a
zároveň bol predsedom Základnej organizácie odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri
Záchrannej službe Košice. Dňa XX.X.XXXX bol žalobca žalovanou zaradený na výkon práce ako vodič

- záchranár s tým, že bol súčasne bezprostredne nadriadený ďalšiemu členovi posádky ambulancie
rýchlej zdravotníckej pomoci (ďalej len “ambulancia“), zdravotníckemu záchranárovi G. X., ktorému bol
z tohto titulu oprávnený a povinný vydávať príkazy a rozhodovať o tom, čo ktorý člen posádky vykoná.
Počas kontroly vykonanej v tento deň v čase od XX.XX P.. na stanici ZZS Košice, ktorú viedli H.. E.
R. C. L.. H. R. za prítomnosti G. X. bolo zistené, že v čase o XX,XX.XX hod. posádke ambulancie bol
operačným strediskom (pracoviskom Košice) hlásený zásah k pacientovi, pacienta po ošetrení v čase
XX,XX hod. posádka ambulancie smerovala do zdravotníckeho zariadenia UN L. Pasteura na Triede

SNP v Košiciach (ďalej len „UNLP“) a následne sa presunula na stanovisko stanice ZZS Sever 2 RZP
na ul. Tomášikovú v Košiciach bez informovania KOS ZZS SR o čase odovzdania pacienta, o čase
a stave voľný/ pripravený na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu.
Žalobca odmietol podpísať a prevziať protokol o kontrole potom, ako sa oboznámil s jeho obsahom.
Ďalej uviedol, že posádka ambulancie dňa XX.X.XXXX Y. Č. S. XX,XX.XX P.. G. XX,XX P.. vykonala
zásah súvisiaci s neodkladným poskytnutím rýchlej zdravotnej pomoci pacientovi, ktorého po ošetrení
smerovala do zdravotníckeho zariadenia UNLP, pričom pri odovzdaní pacienta v tomto zdravotníckom

zariadení neuviedla v zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby údaj o čase odovzdania pacientaa po odovzdaní pacienta sa presunula bez informovania operačného strediska na stanovisko ZZS Sever
2 RZP.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa XX.X.XXXX, označeným ako okamžité skončenie

pracovného pomeru, žalobcovi oznámila, že podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ním
okamžite končí pracovný pomer z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX závažne porušil pracovnú disciplínu
tým spôsobom, že počas dennej pracovnej zmeny neinformoval stanicu ZZS Košice - Sever 2 RZP
na ul. Tomášikovej v Košiciach o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený na nový
zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu. V liste žalovaná uviedla, že posádka

vedome klamala a zavádzala operátora KOS SR tým spôsobom, že hoci sa v čase od XX.XX.XX
hod. v skutočnosti nachádzala na stanovisku stanice ZZS Sever 2 RZP, G. X. na dotaz operátora
KOS SR, ktorý nemal vedomosť o pohybe posádky a stave pripravenosti k zásahu, v telefonickom
hovore mu oznámil nepripravenosť posádky k zásahu, oznámil, že posádka nie je voľná a nachádza
sa s pacientom, ktorého práve odovzdáva v nemocničnom zariadení. Kontrolou a následným šetrením
bolo tiež zistené, že zdravotnú dokumentáciu, záznam o zhodnotení zdravotného stavu, posádka

ambulancie odovzdala v UNLP bez vyplnenia času odovzdania pacienta a vo vyhotovení tejto zdravotnej
dokumentácie pre potreby ZZS Košice bol následne doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v
zdravotníckom zariadení - XX.XX hod.. V napadnutom liste žalovaná súčasne žalobcovi vytkla, že ako
bezprostredný nadriadený kolegu G. X. bol povinný aktívne spolupracovať so všetkými členmi posádky,
mal vydávať príkazy a rozhodovať o tom, čo ktorý člen posádky vykoná, pričom opísaným konaním

porušil povinnosti podľa ust. § 81 Zákonníka práce, ďalej povinnosti uvedené v bode 1.1., 1.3., 3.3.1,
3.3.10. opisu pracovných činnosti žalobcu (pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených
vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať právne predpisy, počas pracovnej zmeny byť riadený
operátom KOS, byť s ním v neustálom telefonickom spojení a bezodkladne plniť jeho príkazy, viesť
predpísanú dokumentáciu a uvádzať všetky údaje podľa predtlače úplne, čitateľne a presne), ust. § 5

ods. 1 písm. f) zák. č. 579 /2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a tiež interný predpis - bod 2.1.3
a 2.1.4. rozhodnutia riaditeľa č. 01/2012 zo dňa 3.1.2012 (povinnosť hlásenia statusov - aktuálnych
pozícii ambulancií ZZS, ZZ Košice na KOS ZZS SR), čím mal žalobca oslabiť sieť ZZS a ohroziť
poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti s možným následkom ujmy na ľudskom zdraví a
živote. Ďalej zistil, že žalovaná listom zo dňa XX.X.XXXX v súlade s ust. § 240 ods. 8 Zákonníka práce

požiadala Základnú organizáciu odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Záchrannej
službe Košice o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu, ktorá listom
zo dňa X.X.XXXX (čl. 16) vyjadrila, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu,
keďže sa jedná o úmysel diskreditovať ho ako predsedu základnej odborovej organizácie. Žalobcovi
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa XX.X.XXXX.

Poukázal i na zistenie, že žalovaná upozorňovala žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny listami zo
dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, pričom výsledkom porady - rokovania riaditeľa Záchrannej
služby Košice s členmi výboru Základnej organizácie SOZ ZaSS pri Záchrannej službe Košice dňa
X.X.XXXX bolo „rozhodnutie riaditeľa s účinnosťou k X.X.XXXX zrušiť všetky sankcie voči Č. H.“, že
listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaná žalobcu upozornila na porušenie pracovnej disciplíny tým, že vo

svojom vyjadrení pre televíziu TA3, ktoré bolo odvysielané dňa XX.X.XXXX a pre televíziu Markíza
uverejnené dňa XX.X.XXXX, poskytol nepravdivé vyhlásenia v súvislosti so mzdovými podmienkami
zdravotníckych pracovníkov - záchranárov v Záchrannej službe Košice, za čo mu bolo na dobu
jedného mesiaca odňaté osobné ohodnotenie, výkonnostný príplatok za množstvo zrealizovaných
zásahov a za množstvo ubehnutých kilometrov v sanitnom vozidle a tiež zistenie, že rozhodnutím

Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 4.10.2012 č. 4714-212-OP (čl. 95) bola žalovanej uložená pokuta
vo výške 166 eur podľa § 6 ods. 1 písm. a), bod druhý zákona o záchrannej zdravotnej službe
za porušenie ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o záchrannej zdravotnej službe tým, že dňa
XX.X.XXXX Y. Č. H. XX.XX.XX C. XX.XX.XX posádka ambulancie nenahlásila bez zbytočného odkladu
koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku Záchrannej zdravotnej služby ukončenie zásahu

a stav pripravenosti na ďalší zásah.

Po právnom posúdení veci podľa § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 91 ods. 1 až 5, § 240
ods. 8 a 9, Zákonníka dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné,
pretože konaním žalobcu, tak ako bolo uvedené v liste žalovanej o okamžitom skončení pracovnéhopomeru, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zakotvenej v ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Z preukázanej skutočnosti, že komunikáciu s KOS ZZS SR ohľadne hlásenia aktuálnych statusov
k pozíciám ambulancie zabezpečoval zdravotnícky záchranár G. X., ktorý zároveň viedol predpísanú

zdravotnú dokumentáciu vyvodil, že k neinformovaniu KOS ZZS SR o čase odovzdania pacienta, o stave
voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu, došlo po
vzájomnomdohovorečlenovposádkyambulancie,t.j.žalobcuaG.X..Sprihliadnutímnaosobužalobcu,
ktorý vykonával súčasne funkciu predsedu základnej odborovej organizácie u žalovanej, na spokojnosť
s plnením jeho pracovných povinností, vyjadrenú bezprostrednou nadriadenou žalobcu MUDr. C. C.

C. Z. J., na skutočnosť, že konaním žalobcu okrem pokuty vo výške 166 eur uloženej rozhodnutím
Ministerstva zdravotníctva SR nebola žalovanej spôsobená žiadna iná škoda, vyhodnotil toto žalovanou
vytýkané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom za také, ktorého závažnosť neodôvodňuje okamžité
skončenie pracovného pomeru s ním. V prípade vytýkaného druhého skutku (t.j. záznam o zhodnotení
zdravotného stavu osoby v UNLP bol odovzdaný pre potreby žalovanej bez vyplnenia času odovzdania
pacienta a až následne bol doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v zdravotníckom zariadení -

XX.XX hod.) dospel k záveru, že tento skutok v konaní preukázaný nebol, pretože v daný deň prináležala
povinnosť vyplniť zdravotnú dokumentáciu zdravotníckemu záchranárovi G. X. a žiaden dohovor medzi
nímažalobcomnebolpreukázaný.Napokonkonštatoval,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruso
žalobcom ako predsedom odborovej organizácie by nebolo platné, i keby porušenie pracovnej disciplíny
uvedenými skutkami bolo preukázané a vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v

zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože v danom prípade predchádzajúci súhlas
odborovej organizácie s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu nebol daný a v konaní
neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnávala.

Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy potom vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude

rozhodnuté o trovách celého konania.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, event.
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok označila za predčasný a
vychádzajúci z neúplne zisteného stavu veci, pokiaľ sa prvostupňový súd pri skúmaní intenzity porušenia

pracovnej disciplíny žalobcom obmedzil len na skúmanie osoby žalobcu v kontexte vzťahu žalovanej a
žalobcu ako zamestnanca a súčasne odborového funkcionára, oprel sa síce o rozhodnutie Ministerstva
zdravotníctva SR o uložení sankcie, no úplne opomenul skúmať ďalšie rozhodné skutočnosti, napr.
čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, spôsobenú škodu. Mala za to, že súd prvého stupňa

nepostupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Súdu vytkla, že z dôkazov, z ktorých vychádzal, si osvojil len
tie skutočnosti, ktoré sa mu javili ako vhodné vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia a výpoveď svedka
L.. R. (na pojednávaní konanom dňa 16.1.2013) nebral ako celok, ale použil len jej časť vytrhnutú z
celkového kontextu, hoci ten bol priamym nadriadeným žalobcu od r. XXXX/XXXX a uviedol, že „ ...
od toho času až do H. XXXX obdržal niekoľko upozornení na porušenie pracovnej disciplíny od dvoch

až troch riaditeľov nezávisle na sebe a takisto aj ja môžem hodnotiť navrhovateľa ako nespoľahlivého
človeka pokiaľ sa jedná o výkon pracovných činností...“. Namietla tiež správnosť hodnotenia rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXXX-XXXX-M. B. G. X.XX.XXXX prvostupňovým súdom, vytýkajúc
mu, že sa nezaoberal závažnosťou porušenia zákonnej povinnosti, ale iba výškou pokuty, ktorá je
podľa žalovanej v tomto prípade irelevantná a tiež, že nevzal do úvahy výpoveď svedka H.. E.

R. na pojednávaní konanom dňa 16.1.2013, v ktorej okrem iného uviedol, že „ ... nebolo možné
spravodlivo požadovať od ZS ďalej zamestnávať žalobcu, pretože dochádzalo z jeho strany k ďalším
porušovaniam pracovnej disciplíny ...“. Pripomenula tiež, že Operačné stredisko záchrannej zdravotnej
služby Slovenskej republiky nie je jej organizačnou zložkou, príp. inou jej súčasťou, ale právnickou
osobou so samostatnou právnou subjektivitou v zmysle ust. § 3 zákona č. 579/2004 Z.z. o záchrannej

zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je v
rámci zásahového územia Slovenskej republiky povinné riadiť, koordinovať a vyhodnocovať činnosť
záchrannej zdravotnej služby tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol,
že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého boli vykonané všetky
navrhované dôkazy a správne vec právne posúdil, pokiaľ sa jedná o samotnú existenciu, resp.

neexistenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce na základe listiny z XX.X.XXXX a správne vyhodnotil aj stav veci z hľadiska podmienok § 240
ods. 9 Zákonníka práce. Tvrdenie žalovanej v odvolaní o tom, že prvostupňový súd sa pri hodnotení
dôkazov „nespravoval úplne ustálenou judikatúrou" a vychádzal iba z dôkazov, ktoré sa mu javili ako
vhodné vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, označil za iba subjektívnym názor žalovanej, ktorý však

nezodpovedá odôvodneniu rozsudku, v ktorom prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy pri posudzovaní skutkov, ktoré mu boli kladené za porušenie pracovnej
disciplíny, správne vychádzal z rozdelenia povinností členov posádky dňa XX.X.XXXX a na tomto
základe vo vzťahu k týmto povinnostiam aj jednotlivé skutky a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny
vyhodnotil a správne vychádzal i zo skutočnosti, že u žalovanej vykonáva zároveň funkciu predsedu
odborovej organizácie.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote (§ 204 ods.
1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. postupom podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a je

potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.), pretože súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vec správne právne posúdil, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
správne rozhodol. Jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite
zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania

vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie
vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti
dôvodov preskúmavaného rozsudku a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
považuje za potrebné dodať:

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že v danej veci ide o výnimočný prípad tak závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom
(špecifikovaným v posudzovanej listine zo dňa XX.X.XXXX), že po nej nemožno spravodlivo požadovať,
aby žalobcu zamestnávala až do uplynutia výpovednej doby.

K samotnému právnemu vzťahu medzi účastníkmi je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci bola

nespornou existencia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej, skutočnosť, že žalobca bol zároveň
predsedom Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb
pri Záchrannej službe Košice, ako i splnenie všeobecnej podmienky platnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru listom zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXX/XXXX/ZS, t.j. písomná forma a jeho doručenie
žalobcovi dňa XX.X.XXXX.Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej bolo konanie žalobcu pri plnení svojich pracovných
záväzkov počas pracovnej zmeny dňa XX.X.XXXX.

V danom prípade súd prvého stupňa naplnenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru,
použitých žalovanou k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom, správne posudzoval
podľa stavu a so zreteľom na okolnosti, ktoré tu boli v dobe okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcu listom žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, t.j. v dobe, kedy bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru riadne doručené žalobcovi.

Z jeho obsahu je zrejmé, že v nej žalovaná použitý dôvod vymedzila tak, že so žalobcom okamžite

zrušuje pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že: 1) dňa XX.X.XXXX počas dennej pracovnej zmeny
neinformoval stanicu ZZS Košice - Sever 2 o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený
na nový zásah a o čase ambulancie na stanovisku s ukončením zásahu, posádka ambulancie vedome
klamala a zavádzala operátora KOS ZZS SR tým spôsobom, že hoci sa v čase od XX.XX.XX hod. v

skutočnosti nachádzala na stanovišti stanice ZZS Sever 2 RZP, G. X. na dotaz operátora KOS SR, ktorý
nemal vedomosť o pohybe posádky a stave pripravenosti k zásahu, v telefonickom hovore mu oznámil
nepripravenosť posádky k zásahu, oznámil, že posádka nie je voľná a nachádza sa s pacientom, ktorého
práve odovzdáva v nemocničnom zariadení, a tiež tým, že 2) záznam o zhodnotení zdravotného stavu
osoby v UNLP odovzdal pre potreby žalovanej bez vyplnenia času odovzdania pacienta a až následne

bol doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v zdravotníckom zariadení - XX.XX hod..

Súd prvého stupňa na základe takéhoto vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeružalovanousprávnevďalšompreskúmaval,činastalitakéskutočnosti,ktoréust.§68ods.1písm.
b) Zákonníka práce predpokladá ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru okamžitým skončením,
t.j. či sa žalobca počas výkonu práce dňa XX.X.XXXX dopustil skutku špecifikovaného v posudzovanom

právnom úkone žalovanej a či sa týmto konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Odvolací súd ako správny hodnotí záver súdu prvého stupňa, že konaním žalobcu, opísanom v
liste žalovanej o okamžitom skončení pracovného pomeru, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
zakotvenejvust.§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce,keďprvýžalovanouvytýkanýskutoknedosahoval

zákonom vyžadovaný stupeň závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, a to vzhľadom
na skutkové okolnosti daného prípadu (predovšetkým skutočnosť, že komunikáciu s KOS ZZS SR
ohľadneinformovania,hláseniaaktuálnychstatusovkpozíciámambulancierýchlejzdravotníckejpomoci
zabezpečoval druhý člen posádky - zdravotnícky záchranár G. X., ktorý zároveň viedol predpísanú
zdravotnú dokumentáciu) a druhý skutok v konaní preukázaný nebol, pretože v daný deň prináležala

povinnosť vyplniť zdravotnú dokumentáciu - záznam o zhodnotení zdravotného stavu, zdravotníckemu
záchranárovi G. X..

Po preskúmaní obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že skutkové zistenia a závery
súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Za nedôvodnú preto považuje odvolací
súd odvolaciu námietku žalovanej, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a vykonané

dokazovanie nesprávne zhodnotil. Poukazuje v tejto súvislosti na zásadu voľného hodnotenia dôkazov,
z ktorej vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd
hodnotenie vykonal. V tomto smere nemožno vyčítať súdu prvého stupňa žiadne pochybenia.

Neopodstatnenou je i námietka žalovanej, že napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce je podstatné, či bolo zistené porušenie (porušenia) označené v zrušovacom prejavežalovanej ako porušenie pracovnej disciplíny žalobcom a či tieto vo svojom súhrne dosahujú, alebo
aspoň jedno z nich, takú intenzitu, že môže byť (môžu byť) podradené pod pojem závažné porušenie
pracovnej disciplíny.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí
k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktoré prenechávajú súdu, aby
podľa svojho uváženia aj v posudzovanom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy z okruhu
konkrétnychokolnostítejtoveci,atobeztoho,abybolprihodnotenístupňaintenzityporušeniapracovnej
disciplíny žalobcu viazaný tým, ako hodnotí určité konanie žalobcu žalovaná ako jeho zamestnávateľ.

Z hmotnoprávnej úpravy rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením podľa cit. § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce zároveň plynie, že povinnosť preukázať, že sa zamestnanec skutočne
dopustil konania, ktoré v danom prípade predstavovalo závažné porušenie pracovnej disciplíny,
má zamestnávateľ. Ak v tomto smere zamestnávateľ neunesie dôkazné bremeno, potom musí byť
uzrozumenýstým,žesporourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomerubudesúdomrozhodnutý
v jeho neprospech.

V posudzovanom prípade prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu postupoval
plne v súlade s označenými procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami a správne ako podstatnú
okolnosť pre rozhodnutie v posudzovanej veci zvažoval, či žalovaná preukázala, že žalobca sa dopustil
vytýkaného konania (a kedy i kde sa tak stalo) a či toto konanie žalobcu predstavovalo závažný rozpor
s požiadavkami zákona na dodržiavanie pracovnej disciplíny, správny bol i jeho postup pri hodnotení

jednotlivých dôkazov. Na uvedenom nemení nič poukaz žalovanej v odvolaní na obsah výpovede
svedkov L.. R. C. H.. E. R., ktorí zdôrazňovali opakované porušovania pracovných povinností žalobcom,
na ktoré bol žalovanou v minulosti písomne upozorňovaný a mali za to, že od žalovanej z toho dôvodu
nemožno spravodlivo žiadať, aby pracovný vzťah k žalobcovi naďalej pokračoval. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty

zakotvenej v ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce skutkami uvedenými v napadnutom okamžitom
skončení pracovného pomeru žalobcu.

Napokon súd prvého stupňa správne konštatoval, že posudzované okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobcu u žalovanej listom zo dňa XX.X.XXXX je neplatné v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka
práce pre neudelenie súhlasu príslušnej odborovej organizácie s okamžitým skončením pracovného

pomeru jej predsedu (bez ohľadu na to, či dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli
preukázané alebo nie) v situácii, ak v konaní nebolo zistené, že by od žalovanej nebolo možné
spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala, a žalovanej (aj vzhľadom na jej poukaz na
opakované upozornenia žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny) do budúcna nič nebráni pristúpiť k
ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom zákonom predvídaným spôsobom.

Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu, že o nároku žalobcu
na náhradu mzdy bolo vylúčené na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách

konania, o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.