Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010057
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715010057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov

JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obžalovaného M. V., stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm.
b/, j/ Tr.zák. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2015, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/11/2015 zo dňa 23.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.e/ods.3Tr.por. zrušuje rozsudokOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.3T/11/2015
zo dňa 23.03.2015 vo výroku o uloženom treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obžalovaného M. V., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom H., prechodne bytom K. N. T., ul. H. P. XXX/
XX, t.č. bez pracovného pomeru,

podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 54 Tr.zák. na trest povinnej práce
vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr.zák. je odsúdený povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 roka od
nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Tr.zák. je odsúdený povinný vykonať trest povinnej práce osobne, vo svojom voľnom
čase, bez nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/11/2015 zo dňa 23.03.2015 bol obžalovaný M. V. uznaný
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na
ust. § 138 písm. b/, j/ Tr.zák. , pretože

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/313/2005-143 zo dňa 14.06.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2006 bol zaviazaný prispievať na výživu svojich maloletých detí T.
K., nar. XX.XX.XXXX, J. K., nar. XX.XX.XXXX a M. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 33,19,- € na každé

dieťa zvlášť do 15-teho dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene a na
základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/19/2014-12 zo dňa 02.06.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15.10.2014 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M. V. sumou vo výške 30
% zo sumy životného minima počnúc právoplatnosťou do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účetResocialízačného zariadenia Komunita Ľudovítov, n.o., 082 73 Poloma, Sídlo Šopy 3, Palárikovo si takto
určenú povinnosť od 01.06.2006 do súčasnosti v meste D. a na iných miestach riadne a včas neplní,
napriek tomu, že v rozhodnom období bol zamestnaný a mal dostatočný príjem na úhradu výživného, v

období od 02.12.2011 bol zaevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v
nezamestnanosti do 01.06.2012, nieje poberateľom dávok v hmotnej núdzi, čím mu
vo vzťahu k Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen za obdobie 01.06.2006 do 23.03.2015 vznikol
dlh na výživnom vo výške 8.229,52,- €
vo vzťahu k Resocializačnému zariadeniu Komunita Ľudovítov, n.o., 082 73 Poloma, Sídlo Šopy 3,

Palárikovo /maloletý M. V./ za obdobie od 15.10.2014 do 23.03.2015 vo výške 162,78,- €,
vo vzťahu k T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B., B. XXX/XXX v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zák.
č. 36/2005 Z.z. v platnom znení za obdobie od 26.11.2014 do 23.03.2015 vo výške 120,64,-€.

Za to mu okresný súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, pričom pre
výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný M. V.. V dôvodoch odvolania
obžalovaný v podstate uvádzal, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, pretože nie je možné poprieť, že v
období od 01.06.2006 svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, je však toho názoru, že na neplnenie
vyživovacej povinnosti mal vážne dôvody a preto sa prečinu nemohol dopustiť úmyselne. Už v priebeh

konania pred prvostupňovým súdom poukázal na svoje dôvody , pre ktoré neplnil riadne vyživovaciu
povinnosť, na tieto dôvody však súd neprihliadol. Pre naplnenie účelu trestu mohol súd využiť ust. § 49
ods. 1 Tr.zák. a výkon trestu mu podmienečne odložiť.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť,

keďže rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých výrokoch o vine a treste.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že od 01.04.2015 mal sľúbené zamestnanie, ale
zamestnávateľ sa dozvedel, že je trestne stíhaný a že mu hrozí nepodmienečný trest, z toho dôvodu
ho nezamestnal. Chcel platiť výživné, ale mu to nevyšlo, aj v dome potreboval urobiť úpravy, prišli o

bývanie, aj o zamestnanie, na úrade práce mu povedali, že v jeho veku nemá šancu sa zamestnať, z
toho dôvodu rezignoval na celú situáciu. Uvedomuje si , čo mu hrozí. Tým, že bude musieť nastúpiť do
výkonu trestu sa zmení celá situácia v rodine, od obžalovaného sú závislé tri deti vo veku 10, 14 a 16
rokov, družka je zamestnaná v Nemecku a na Slovensko chodí 5-krát do roka na týždeň. Bude sa musieť
vrátiť z Nemecka a padne aj ona na kolená, lebo v ich regióne sa nemá šancu zamestnať. V závere

svojho návrhu obžalovaný uviedol, že súhlasí s akýmkoľvek iným trestom , ktorý by nebol spojený s
priamym výkonom, prípadne aj s trestnom povinnej práce.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie , i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného M. V. je čiastočne dôvodné.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný po poučení o jeho právach na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. , že je vinný zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Tr.por. prijal. Z uvedeného dôvodu krajský
súd nemohol prihliadnuť na námietku obžalovaného, že predmetného prečinu sa nemohol dopustiť
úmyselne, pretože súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.c/ Tr.por. Vzhľadom na vyššie
uvedenékrajskýsúdnemoholpreskúmaťvýrokovineaodvolacienámietkyobžalovanéhovtomtosmere

vyhodnotil ako irelevantné.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste odvolací súd pri hodnotení všetkých okolností, na ktoré súd musí
pri ukladaní trestu prihliadnuť, dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na osobu obžalovaného,
okolnosti prípadu a záujmy neplnoletých detí, uložil obžalovanému, aj keď v súlade so zákonom,

neprimeraný trest, ktorý v podstate diskvalifikuje obžalovaného ako rodiča a v jeho prípade v súčasnej
dobepôsobíkontraproduktívne.Vtomtozmysleúčelomzákonaniejezakaždýchokolnostítrestaťrodiča
(teda obžalovaného), ale prinútiť ho plniť si to, čo má plniť. Obžalovaný je osobou vo veku 60 rokov,
ktorý napriek svojmu veku chce pracovať a postupne posplácať svoje podlžnosti. Navyše v súčasnomobdobí sa stará o spoločné dieťa, ktoré má so svojou družkou , ako aj o dve deti svojej družky, ktorá
dlhodobo pracuje v Nemecku.

Z uvedeného dôvodu, keďže obžalovaný má ešte stále dobré pracovné návyky, o čom svedčia aj
správy od jeho bývalých zamestnávateľov, odvolací súd v súlade s najdôležitejšou požiadavkou pri
postihu páchateľa tohto trestného činu , ktorou je dosiahnuť plnenie zákonnej povinnosti vyživovať a
zaopatrovať iného, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a uložil obžalovanému
trest povinnej práce vo výmere 300 hodín. Krajský súd nemohol prihliadnuť na námietku obžalovaného

a uložiť mu ďalší podmienečný trest, keďže Tr.zákon túto možnosť nepripúšťa. Trest povinnej práce
umožní obžalovanému plniť si vyživovaciu povinnosť a súčasne zaopatrovať iného , teda starať sa aj o
deti žijúce v spoločnej domácnosti obžalovaného. V tejto súvislosti súd svojím rozhodnutím umožnil, aby
sa obžalovaný mohol zamestnať a tak mal zdroj príjmu. Toto dobrodenie súdu je poslednou príležitosťou
pre obžalovaného, aby si začal plniť povinnosti vo vzťahu k svojim deťom. V opačnom prípade súd bude
musieť zohľadniť represívnu funkciu prípadne ukladaného trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.