Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313213200
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313213200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
Bratislava, proti žalovanej: K. A., bytom J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom
Kempom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.505,46 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.3.2014 pod č. k.
15C/154/2013-68, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

N e p r i z n á v ažalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 15C/154/2013-68 konanie zastavil v časti o zaplatenie 180,-
eur v časti zmluvnej pokuty 0,065 % a úroku z omeškania 3,275 % zo sumy 100,- eur od 18.9.2013 do
28.10.2013 a zo sumy 80,- eur od 29.10.2013 do zaplatenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
42,48 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.1.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľa zamietol. Súd náhradu trov konania odporcovi nepriznáva. Súd náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa

domáhal zaplatenia 1.505,46 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom
nedodržania platobných podmienok z poskytnutého revolvingového úveru. Podaním z 21.11.2013
žalobca oznámil, že žiada priznať len 1.325,46 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,065 % denne a úrok
z omeškania vo výške 3,275 % ročne z jednotlivých dlžných súm. Žalovaný mal pôvodne zaplatiť 42
splátok po 62,69 eur, pričom uhradil len 17 splátok po 62,69 eur a jednu splátku po 61,79 eur. Dlh po
čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje 1.325,46 eur.

Podaním z 30.10.2013 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Občianske

združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Ďalším podaním z 21.2.2014 vedľajší účastník vzniesol
námietku nedôvodnosti žaloby v časti zaplatenia 1.462,96 eur a v tomto rozsahu žiadal návrh zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ako
veriteľ uzavrela so žalovanou Revolvingový úver č. 8300031485 zo dňa 5.8.2010, predmetom ktorého
bolo poskytnutie úveru 1.170,- eur, ktorý mal byť splácaný v 42 mesačných splátkach po 62,69 eursplatnými vždy do 30. dňa v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 % a ročnej percentuálnej miere
nákladov 65,46 % a priemernej hodnote RPMN ku dňu podpísania zmluvy vo výške 51,49 %. Spolu
žalovaná uhradila žalobcovi sumu 2.632,98 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere.

Dňa 13.12.2011 žalobca oznámil žalovanej tzv. zosplatnenie celého dlhu z dôvodu, že žalovaná je v
omeškaní s úhradou splátky č. 13, 14 a 15, pričom pri najstaršej splátke je v omeškaní o viac ako 3
mesiace. List sa vrátil žalobcovi ako neprevzatý v odbernej lehote dňa 12.1.2012. Podľa Karty klienta
žalovaná uhradila 1.127,52 eur.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa Zmluvy

o úvere boli poskytnuté peňažné prostriedky 1.170,- eur pri úroku 70,02 % ročne a ročnej percentuálnej
miere nákladov 65,46 %. Celkový úver a úroky za celú dobu čerpania mali byť v čiastke 2.632,98 eur,
pričom žalobca mal zaplatiť aj odplatu za možný odklad splatnosti splátky úveru vo výške 168,17 eur.
Z Karty klienta vyplýva, že žalovaná uhradila 1.127,52 eur, pričom posledná splátka bola 26.7.2013.
Neuhradenýzvyšokúveruje1.505,46eur.Keďnedošlokúhradesplátky13.,14.a15.,žalobcazosplatnil

úver. V priebehu konania žalobca zobral svoj návrh späť v rozsahu 180,- eur, v časti zmluvnej pokuty
0,065 % a úrokov z omeškania 3,275 % zo sumy 100,- eur od 18.9.2013 do 28.10.2013 a zo sumy 80,-
eur od 29.10.2013 do zaplatenia. Dlžná suma má potom predstavovať 1.325,46 eur.

Pri hodnotení ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je fakticky zmluvnou odmenou pre veriteľa
predstavujúcou náklady spojené so spotrebiteľským úverom, tak tieto náklady účtované žalobcom súd

považuje za v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.), lebo výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Potom podľa § 39
Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, aj keď sa žalobca bráni ustanoveniam § 1 ods. 1

Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. o maximálnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
kde pri možnej percentuálnej miery nákladov 76 % požaduje odplatu 65,46 %. Tu súd aplikoval Smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Nie je možné neprihliadať v spotrebiteľských zmluvách na tie
ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a

sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podľa úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou
bankou Slovenska v auguste 2010 v 3. štvrťroku 2010 bola priemerná úroková sadzba 12,66 % ročne.
Dohodnutá ročná úroková sadzba 70,02 % predstavuje tak viac ako 5-násobok priemerného úroku
vyberaného bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Dohodnutú výšku úrokov z omeškania
súd považuje za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá výška úrokov je neprimeraná a

odporujedobrýmmravom.Akžalobcaposkytol1.170,-eurúveruabolozaplatených1.127,52eur,takdlh
predstavuje len 42,48 eur. Preto súd vyhovel nároku len v rozsahu 42,48 eur a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Súčasne priznal žalobcovi len zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od zosplatnenia
úveru dňa 10.1.2012.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v

súdnom konaní. Žalobca mal úspech v rozsahu 42,48 eur (2,82 % z hodnoty sporu), čo je výrazný
neúspech žalobcu. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnejšej žalovanej
nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca, a to proti tretiemu výroku o zamietnutí časti
návrhu v prevyšujúcej časti. Žalobca poukazuje na to, že úverová zmluva bola podpísaná 5.8.2010, t.j.

za účinnosti Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorá ustanovuje výšku odplaty za poskytnutie úveru. Ak
právna úprava v časti RPMN pripúšťala 76 % úročenie v spotrebiteľských úveroch a v revolvingovom
úvere je 65,46 %, nemôže byť dohodnutá RPMN v rozpore s dobrými mravmi. Ak je revolvingový
úver v súlade s právnou úpravou, a to Nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., potom rozhodnutie súduprvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu je nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, na základe akého
zákonného dôvodu súd porovnal výšky odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere s odplatami
bánk. Keďže finančný trh zahrňuje všetky subjekty na finančnom trhu, nielen banky, dohodnutá výška

odplatypodľazmluvyorevolvingovomúvereneprevyšovalapodstatneodplatuzarovnakéspotrebiteľské
úvery u bánk (v rozsahu 51,49 %). Nebolo to viac ako 20 %, ako je stanovené v dôvodnej správe k
ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného od 11.6.2010. Žiada zmeniť rozhodnutie
súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu v jeho zamietavej časti tak, že bude priznaný plný nárok žalobcu
s tým, že sa mu prizná aj náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Proti výroku rozsudku v časti nepriznania náhrady trov konania dal odvolanie právny zástupca
vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ. Združenie vstúpilo do
konania na ochranu spotrebiteľa, keď posudzoval neprimeranú vysokú úrokovú sadzbu z poskytnutého
úveru, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva v tejto časti dohodnutého úroku je neplatná. Keď
žalobca poskytol úver 1.170,- eur a bolo zaplatených 1.127,52 eur, potom bolo vyhovené nároku len v
rozsahu 42,48 eur. Keďže vedľajší účastník úspešne namietal nárok uplatnený v žalobe, potom podľa §

142 O.s.p. má byť vedľajšiemu účastníkovi poskytnutá náhrada za právnu pomoc. Ak žalobca naďalej
používa zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné, porušujú zákon, a je potrebná ochrana spotrebiteľa,
potom žalobca, ktorý zavinil konanie, má aj znášať trovy konania, ktoré by nevznikli podaním takejto
žaloby. Každý účastník sa môže podľa § 24 Občianskeho zákonníka dať zastúpiť v konaní advokátom,
potom aj vedľajšiemu účastníkovi má byť priznaná náhrada trov na právnom zastúpení. Žiada zmeniť

rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka 118,77 eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobcaodvodzujesvojnároknazaplateniečiastky1.505,46eurapočiastočnomspäťvzatí1.325,46eur
s príslušenstvom, titulom uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 5.8.2010. Podľa tejto zmluvy,
žalovanej mala byť poskytnutá čiastka 1.170,- eur, ktorá mala byť zaplatená v 42 mesačných splátkach
po 62,69 eur s tým, že dlžník zaplatí za celú dobu úveru 2.632,98 eur. Predpokladaná RPMN je 70,02
%. Žalobca pri tejto ročnej percentuálnej miere nákladov vychádza z možnosti mu danej Nariadením

vlády č. 238/2008 Z.z.. Odvolací súd v tejto veci ale poukazuje na to, že Nariadenie platilo len do
11.6.2010, preto v čase uzavretia Revolvingovej zmluvy z 5.8.2010 už platil zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Námietka žalobcu na zákonnosť RPMN s odvolávkou na Nariadenie vlády č.
238/2008 Z.z. nie je dôvodná. Žalobca sa odvoláva na neplatný právny predpis, od ktorého odvodzuje
tak vysokú čiastku úrokov. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.

1 O.s.p.), potom odvolací súd len posudzoval, či táto námietka s odvolaním na neplatné Nariadenie
vlády je dôvodná. Ak sa odvolateľ odvoláva na právny predpis, ktorý už nebol platný a účinný v čase
uzavretia zmluvy, a podľa ktorého mal vypočítavať RPMN, tak žalobca v čase podpisu úverovej zmluvy
nevychádzal z vtedy platného právneho predpisu. Nemohol stanoviť takú RPMN, ako stanovil v úverovej
zmluve. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ posudzoval neplatnosť dojednania RPMN v

príslušnom zmluvnom vzťahu. Ani okresný súd nemohol vyhovieť nároku žalobcu v takom rozsahu, ako
žiada žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ pri neplatnej RPMN súd vychádzal
len z toho, koľko bolo peňažných prostriedkov poskytnutých z úveru a koľko ich žalovaná vrátila. Pri
zostatku dlhu je žalovaná povinná platiť len zákonnú výšku úroku z omeškania 9 % ročne, tak ako to
stanovil súd prvého stupňa. Dlh predstavuje 42,48 eur s príslušným úrokom z omeškania 9 % ročne a

zvyšok nároku nie je dôvodný. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí
nároku žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. nad 42,48 eur, resp. v časti čiastočného späťvzatia žaloby o
180,- eur s príslušenstvom a vo zvyšku je potrebné nárok žalobcu zamietnuť.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov konania proti úspešnej žalovanej s poukazom na § 142 ods. 2

O.s.p.. Oproti pôvodne požadovanej čiastke 1.505,46 eur bolo priznaných 42,48 eur, preto viac úspešnážalovaná má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Keďže žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, tam okresný súd nepriznal náhradu trov

konania, lebo si náhradu trov konania neuplatnil. Odvolací súd ale poznamenáva, že v podaní z
20.2.2014 si právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil náhradu trov konania 158,59 eur. Okresný
súd toto vyčíslenie nebral v úvahu. Odvolací súd poukazuje na to, že pri hodnotení nároku na trovy
konania je potrebné vychádzať z § 142 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
súd prizná náhradu trov účelne vynaložených pri uplatňovaní alebo bránení práva. Preto odvolací súd

hodnotilvyjadrenievedľajšiehoúčastníkavoveci.Tenvovšeobecnostipoukázalnaneprijateľnézmluvné
podmienky, porušovanie dobrých mravov, neúmerne vysokú výšku RPMN 70,02 % oproti bežným
úročným sadzbám peňažných ústavov, ale v žiadnom prípade jeho všeobecné námietky neposudzovali
konkrétny zmluvný vzťah v jednotlivých bodoch zmluvy o revolvingovom úvere v časti 5 a 6, ktorá
rieši otázky poskytnutia úveru a odplaty za úver. Ak právny zástupca vedľajšieho účastníka len vznášal
všeobecné námietky a námietky o rozpory dobrých mravov len všeobecným nesúladom z hľadiska

Občianskeho zákonníka a nie z hľadiska konkrétneho zmluvného vzťahu, potom nie je možné hodnotiť
poskytovanú právnu pomoc z hľadiska princípov účelnosti za účelne poskytnuté, kde by vedľajšiemu
účastníkovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia.

Ak sa hovorí o aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS, tak Smernice nemajú priamu právnu účinnosť na
rozdiel od Nariadení a pri interpretácii záverov smernice je potrebné porovnávať tieto závery na priame

transponovanie záverov Smernice do právnych predpisov účinných na území Slovenskej republiky.
Ak vedľajší účastník poukazuje na rozpor s dobrými mravmi s poukazom na Občiansky zákonník, tak
námietky vedľajšieho účastníka mali by byť konkrétnejšie, a to z hľadiska vymedzenia toho, čo je v
rozpore s dobrými mravmi, tak aj posúdenie podľa právneho predpisu, ktorý bol platný, a to zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a jeho dopadu na zmluvný vzťah. Preto v závere odvolací súd

konštatuje, že nie je dôvod priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania, ak
právna pomoc zo strany vedľajšieho účastníka nebola v celom rozsahu poskytovaná účelne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania. Obdobne odvolací súd

vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník
nebol úspešný v odvolaní proti nepriznaniu trov konania, preto s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.