Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206307
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414206307.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa I. P.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom A. T. XXX/XX, XXX XX X. nad Y., právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
odporcovi PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,

právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 9C/85/2014-65 zo dňa 02. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu spoločnosti
Slovak arbitration court s. r. o. Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 43/03/14 zo dňa 27. 03. 2014,
a to na základe návrhu navrhovateľa, ktorý bol okresnému súdu doručený v zákonnej prekluzívnej
lehote s tým, že navrhovateľ popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako aj to, že pri rozhodovaní v
rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa. Okresný súd preto podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
konania, ktorej platnosť navrhovateľ ako spotrebiteľ popieral. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy
(č. l. 12 spisu) konštatoval, že táto bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná a miesto
rozhodcovského konania si odporca jednostranne stanovil tak, ako je to dojednané v článku 5 tejto
zmluvy, teda spôsobom, že spotrebiteľ sa musel nezvratne podrobiť takémuto dojednaniu, a tak
riešiť prípadný spor medzi účastníkmi úverovej zmluvy pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa

nepredvídateľný s vážnymi pochybnosťami o objektívnosti a nestrannosti takéhoto rozhodcovského
konania, keďže vopred bol dodávateľom určený. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná,
čo je zrejmé aj z jej vopred pripraveného formulárového znenia, na ktorej skutočnosti nemení nič
ani to, že sa mohol spotrebiteľ oboznámiť s takto predloženou zmluvou, avšak žiadnym spôsobom
nemohol ovplyvniť jej obsah, a preto nie je na mieste ani tvrdenie odporcu, že došlo k individuálnemu
vyjednaniu pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť

takúto zmluvu nepodpísať, resp. mal možnosť jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 odo
dňa jej uzavretia. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky vykladal v súlade s cieľom Smernice
č. 93/13/EHS v zmysle, podľa ktorého sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, pokiaľ
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Z predloženej zmluvy nie je zrejmá ani skutočnosť,
na základe čoho sa navrhovateľ ako spotrebiteľ rozhodol podpísať takúto rozhodcovskú zmluvu,

nie je zrejmé, aké informácie navrhovateľovi ako spotrebiteľovi boli poskytnuté, pričom sa malo
jednať o informácie jasné, zreteľné, zrozumiteľné, čo znamená vylúčenie riešenia sporov z jurisdikcievšeobecných súdov a určenia, resp. založenia právomoci na prejednávanie sporov len v rámci
rozhodcovských konaní. Naopak podpísanie samotnej zmluvy, i keď takéto tvrdenie strana odporcu
popiera, navodzuje priamu súvislosť so zmluvou o úvere, ktorý poskytol odporca navrhovateľovi, obe

zmluvy boli uzavreté v identický deň. Nekalosť rozhodcovskej doložky videl súd tiež v tom, že bol
dojednaný rozhodca vo veľkej vzdialenosti od miesta trvalého bydliska navrhovateľa ako spotrebiteľa,
ktorému nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky, pričom sa jednalo
o vopred pripravenú formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženú navrhovateľovi odporcom. Súd preto
konštatoval, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, súčasne sa prieči dobrým
mravom. Pokiaľ potom rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
jedná sa o rovnaký stav ako keby rozhodcovská doložka neexistovala. S prihliadnutím na vyššie
uvedené, považoval okresný súd dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú podmienku, a
to „práve s oslabením postavenia samotného spotrebiteľa v dôsledku nie konkrétneho vyjednania a
individualizácie takéhoto dojednania rozhodcovskej zmluvy s možnosťou ovplyvnenia obsahu vopred

predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy zo strany navrhovateľa ako spotrebiteľa“. Koncipovaná
rozhodcovská zmluva tak, ako bola súdu predložená, spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, absencia individuálneho dojednania nemôže
byť zhojená ani tvrdeniami odporcu o tom, že v konečnom dôsledku v zmysle rozhodcovskej zmluvy mal
navrhovateľ ako spotrebiteľ možnosť v lehote 14 dní od takto uzavretej zmluvy odstúpiť. Navrhovateľ

teda ako spotrebiteľ preukázal existenciu zákonného dôvodu, pre ktorý sa domáhal žalobou na súde
zrušenia rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Zb. o
rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) v platnom znení.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku bola

skutočnosť, že podľa navrhovateľa pri rozhodovaní v rámci rozhodcovského konania boli porušené
všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa - navrhovateľa. Okresný súd
konštatoval, že zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme
(§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.), neobsahuje údaje týkajúce sa finančného agenta, prostredníctvom
ktorého bola uzatvorená táto zmluva v zmysle § 9 ods. 2 písm. b), neobsahuje dobu trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, resp. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru napriek tomu, že
odporca odkazoval na oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, neobsahuje ani ďalšie zákonné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), a to výšku, počet a termín splátok, úrokov a iných
poplatkov,prípadneporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na základe toho následne

konštatoval, že z titulu absencie vyššie uvedených zákonných náležitostí v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
b) má poskytnutý úver charakter spotrebiteľského úveru a považuje sa za bezúročný a bez poplatkov.
Bol preto daný pre zrušenie rozhodcovského rozsudku i dôvod ustálený aj v § 40 ods. 1 písm. j) Zákona
o rozhodcovskom konaní, keďže pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.

Odporca podal proti vyššie uvedenému rozsudku v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
O. s. p.) odvolanie, a to podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.

s. p. a podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O. s. p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie § 219 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd

konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie
presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
so všetkými námietkami uplatňovanými v priebehu prvostupňového konania, preto by odôvodnenie
odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, v dôsledku čoho pristúpil odvolací
súd k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedenýmvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,podľaktoréhojerozhodcovskázmluva uzavretámedzi
účastníkmi konania dňa 25.11.2011 zmluvou formulárovou, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej
činnostipoužívalvprípadochuzatváraniazmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtuúčastníkov.Zmluva

o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, preto je s ňou súvisiaca rozhodcovská zmluva zo
dňa 25. 11. 2011 uzavretá v rovnaký deň, zmluvou, ktorá má spotrebiteľský charakter a z jej formulácie,
ako aj obsahu je zrejmé, že nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy pri jej uzatváraní. Okresný súd preto správne s odkazom na ust. § 53 ods. 1,
vrátane § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Možnosť, aby žaloba voči spotrebiteľovi bola podaná na všeobecný súd je vylúčená, pokiaľ bolo
medzi účastníkmi výslovne dojednané, že v prípade, že dodávateľ, ako žalobca, sa rozhodne podať
žalobu na rozhodcovský súd, nemôže už spotrebiteľ ako odporca uvedenú skutočnosť ovplyvniť. V tejto
súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 4 - 6.

Zhodne s okresným súdom odvolací súd konštatuje, že v tejto prejednávanej veci z listín predložených
účastníkmi konania nevyplýva, že by navrhovateľ ako spotrebiteľ, mohol v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere odmietnuť rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby tým bola právne dotknutá samotná
zmluva o úvere. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nemal možnosť v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred naformulovaná, teda
nie je ani možné ju podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za individuálne dojednanú.
Odporcom formulovaná rozhodcovská zmluva znemožňovala navrhovateľovi brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, ak nebol v postavení žalobcu. Predmetnou rozhodcovskou zmluvou došlo k
narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne
okresný súd posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska

vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere ešte neodôvodňuje záver,
že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitnú

zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu
zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára
obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom
úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej

zmluvnej podmienky vtedy, ak by odporca predložil navrhovateľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľ mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím
ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, a súčasne, že dlžníkovi boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej
zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyšenebola napriek jej formulácii skutočne alternatínou. Veriteľ ( dodávateľ ) podaním návrhu na začatie
konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve. Po tomto
výbere už navrhovateľ ( spotrebiteľ ) nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred

všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou
SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným
súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu,
navyše vyvoláva i skutočnosť, že len žalobca, teda dodávateľ určuje rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou

rozhodcovskej zmluvy bolo navrhovateľovi odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétnehorozhodcovskéhosúdu,ktorýbysporzdanejspotrebiteľskejzmluvypodľavoľbyspotrebiteľa
rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská
zmluva súčasťou viacerých formulárov predložených spotrebiteľovi na podpis navyše uzatvorená nie

v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jeho nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo
nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne
nevyjednal (výslovne si ho želal).

Okresný súd teda dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ dôvodne uplatňoval nárok na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnomdo31.12.2014abolopotrebnétomutonávrhuvyhovieť.Zodôvodneniarozhodnutiaokresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej

a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil. Ak odvolací súd vyhodnotil, že navrhovateľ dôvodne uplatňoval nárok na zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c) Zákonaorozhodcovskomkonaní,nebolopotrebné
zaoberať sa ďalším dôvodom, na základe ktorého by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený ( § 40

ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní).

Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli významnými a
odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by súd mal povinnosť rozhodnutie
okresného súdu zmeniť, prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Námietky odvolateľa, že v zmysle

§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. došlo v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O. s. p.,
nie sú dôvodné. Po preskúmaní konania, ktoré rozhodnutiu okresného súdu predchádzalo, súd nezistil,
že by účastníkovi konania bola akýmkoľvek postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, naviac,
ak odvolateľ - odporca ani konkrétne neuviedol, v čom, a akým spôsobom mu jeho možnosť konať pred
súdombolaodňatá,resp.akýmpostupomkuvedenémuodňatiumalodôjsť.Odporcabolnapojednávaní

riadne a včas predvolaný, boli mu doručené všetky listinné dôkazy predložené navrhovateľom, mal
možnosť sa k ním vyjadriť, bolo mu doručené riadne odôvodnené rozhodnutie okresného súdu v súlade
s § 157 ods. 2 O. s. p. a zároveň bol odporca riadne poučený o svojich procesných právach a
povinnostiach. Neobstojí ani dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.,
nakoľko okresný súd vec právne správne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právneho predpisu

a dostatočne zistil aj skutkový stav. Ak sám odvolateľ prostredníctvom právneho zástupcu nenamietal
konkrétne okolnosti, na základe ktorých malo dôjsť k vadám v konaní a odkázal len na ich znenie v
Občianskom právnom poriadku, odvolací súd takto namietané vady konania nezistil. V žiadnom prípade
preto neobstojí, že by v konaní došlo k vadám v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., teda že by
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp.

že by rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naopak,
ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu
odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O.

s. p. potvrdil.

Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie prvostupňového súdu vrátane jeho výroku o náhrade trov
prvostupňového konania, ak mal za to, že uvedená náhrada trov konania bola priznaná navrhovateľovi vsúlade s § 142 ods. 1 O. s. p., teda, podľa úspechu v prvostupňovom konaní, kedy bol v celom rozsahu
úspešný navrhovateľ, a ktoré trovy boli priznané aj v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uvedené

odvolací súd uvádza napriek tomu, že výrok o náhrade trov konania zo strany odporcu nebol podľa
obsahu odvolania napadnutý, avšak ide o výrok súvisiaci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Úspešným v odvolacom konaní bol v celom

rozsahu navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá
O. s. p. neuplatnil, tieto mu zo spisu nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.