Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/244/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205510
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213205510.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš Kušnír
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: P. K., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom
Q.. U.. A. XXXX/X, D., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Y. I.F.K., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu D., o zaplatenie 279,48 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 279,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 116,24 eur a s 9,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 279,48 eur od 30.6.2009 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 279,48 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 116,24 eur a s 9,5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 279,48 eur od 30.6.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom
zmluvného vzťahu, zrušením bez likvidácie, pričom celé imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.12.2006 žalobca nadobudol
pohľadávky postupcu. Dňa 1.7.2003 bola uzavretá zmluva č. 5709046046, v ktorej sa žalovaný zaviazal
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný si uvedenú
zmluvnú povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania, pričom ku dňu postúpenia

pohľadávky jeho dlh predstavoval sumu 489,48 eur. Žalovaný dňa 28.4.2009 uhradil sumu 70,- eur, dňa
1.6.2009 uhradil sumu 100,- eur a dňa 29.6.2009 uhradil sumu 40,- eur. Žalobca špecifikoval vyčíslený
úrok z omeškania ako 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 489,48 eur od 16.12.2006 do 28.4.2009 vo
výške 110,20 eur, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 419,48 eur od 29.4.2009 do 1.6.2009 vo výške
3,71 eur, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 319,48 eur od 2.6.2009 do 29.6.2009 vo výške 2,33 eur.

Žalobca podaním z 21.10.2014 čiastočne doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že pôvodný veriteľ
poskytol žalovanému na základe zmluvy z 1.7.2003 úver vo výške 489,48 eur, ktorý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť 10 mesačnými splátkami po 48,96 eur. Žalovaný z predpísaných úhrad vo výške
489,48 eur neuhradil žiadnu splátky. Po postúpení pohľadávky na žalobcu vykonal úhrady, a to dňa
28.4.2009 uhradil sumu 70,- eur, dňa 1.6.2009 uhradil sumu 100,- eur a dňa 29.6.2009 uhradil sumu
40,- eur, úhrnom uhradil sumu 210,- eur, a tak neuhradený rozdiel predstavuje sumu 279,48 eur. Úrok z
omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 16.12.2006. Žalovaný

dňa 1.4.2009 uzavrel so žalobcom Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej mu bolo
umožnené uhradiť svoju pohľadávku v mesačných splátkach po 70,- eur.

Súd žalovanému, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste ustanovil vo veci procesného opatrovníka
a v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Podľa tlačiva spoločnosti Q-Credit, a.s. označenom ako Doklad o transakcii, žalovaný dňa 1.7.2003
svojim podpisom potvrdil prevzatie laminátovej podlahy v cene 12 008,- Sk ako predmetu pôžičky
s dobou splácania 10 mesiacov a výškou mesačnej splátky po 1475,- Sk. Podľa ďalšieho tlačiva
spoločnosti Q-Credit, a.s. označeného ako Quatro Zmluva o pôžičke č. 5709046046, ktorú dňa 1.7.2003
vyplnil obchodný zástupca uvedenej spoločnosti, pričom pri texte Podpis klienta je uvedený odkaz Viď
doklad o transakcii, žalovanému bola poskytnutá pôžička na financovanie laminátovej podlahy ako
predmetu pôžičky, ktorej zmluvná cena bola 14746,- Sk, pri výške pôžičky 14746,- Sk, pri mesačnej
splátke vo výške 1476,- Sk a 10 mesačných splátkach.

Z činnosti súdu je známe, že právnym nástupcom spoločnosti Q-Credit, a.s., ktorej obchodné meno sa od
21.9.2004 zmenilo na SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. a táto bola 31.12.2005 dobrovoľne vymazaná, je
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá dňa 15.12.2006 ako postupca uzavrela so žalobcom
ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy č. 1 k uvedenej zmluve, medzi
postúpenými pohľadávkami bola aj premlčaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 14 746, keď ako
dátum prvej neuhradenej splátky bol uvedený deň 20.8.2003 a ako dátum poslednej úhrady bol uvedený
deň 15.7.2003 v tvare 2003.07.15.

Súd mal v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2006 preukázanú aktívnu legitimáciu
žalobcu vo veci.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná
o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný
v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca postupcu, mal v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade
sa jedná o právnym predchodcom postupcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu
(§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.), ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004,
predpisom lex specialis, s poukazom na § 879f ods. 3, 4 OZ, §879l, § 879m OZ. Súd teda vzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, podľa §
2 a § 3 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného zákonom č. 102/2014Z.z.
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“

Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.7.2003 medzi žalovaným a spoločnosťou Q -Credit, a.s. vyplýva,
že žalovaný sa zaviazal úver čerpaný na nákup laminátovej podlahy zaplatiť 10 mesačnými splátkami po
1475,- Sk. Pokiaľ podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 15.12.2006 žalovaný neuhradil

žiadnu splátku, pričom dátum prvej neuhradenej splátky bol 20.8.2003, nepochybne posledná - desiata
- splátka bola splatná dňa 20.5.2004.

Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovaného spotrebiteľa námietku
premlčania žalobcom uplatneného nároku. Ak posledná splátka úveru bola splatná 20.5.2004, trojročná
premlčacia doba pre úhradu poslednej splátky úveru plynula od 20.5.2004 a skončila uplynutím dňa
20.5.2007. Návrh bol súdu doručený až 19.3.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby podľa § 101 OZ,
vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že
nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, keď konajúci súd zastáva názor, že povinnosť platiť úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ za omeškanie s plnením peňažného dlhu, nevzniká samostatne,
za každý deň trvania omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku, a preto pre povinnosť platiť
úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením
hlavného záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník
ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzku a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na
uplatnenie úroku z omeškania ako celku. Návrh žalobcu bol súdu doručený dňa 19.3.2013, teda po
uplynutí premlčacej doby na plnenie príslušenstva z dlžných splátok v podobe úroku z omeškania podľa
§ 110 ods. 3 OZ, ktorá v súvislosti s ostatnou - desiatou - mesačnou splátkou uplynula dňom 21.5.2007.
Postúpením pohľadávky veriteľa na žalobcu nedošlo ani k prerušeniu plynutia premlčacej doby a ani k
predĺženiu jej plynutia.

Súd na Dohodu o úhrade pohľadávky, podpísanú žalobcom už dňa 27.3.2009 a žalovaným dňa 1.4.2009,
neprihliadol. Podľa uvedenej Dohody mal žalovaný uznať čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči
žalobcovi ako veriteľovi vo výške 708,06 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výšky 489,48 eur , úroku z
omeškania ku dňu uzavretia dohody vo výške 145,22 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 73,36
eur. Toto písomné uznanie záväzku žalovaným vôbec nekonkretizuje k uznaniu akého záväzku malo
ním dôjsť a nevyplýva dostatočne určite a zrozumiteľne, aký záväzok vo výške 708,06 eur má žalovaný
splniť. V dohode nie je vôbec uvedený dôvod záväzku. Navyše, dohoda je vyhotovená a aj podpísaná
žalobcom vopred. Z uvedeného má súd za to, že uvedené tlačivo dohody ani nevyjadruje skutočnú vôľu
žalovaného a má za to, že tento právny úkon žalovaný nespravil vážne. Preto súd uvedenú dohodu
považuje za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, keď uvedený formulár vyjadruje vôľu žalobcu
a nie je určitý a ani zrozumiteľný.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.