Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Viera Sláviková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/141/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202361
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614202361.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast.: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava
proti odporcovi: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. J.. Š. XXX, XXX XX Š.-Q., štátny občan SR,
zastúpenýsúdomustanovenouopatrovníčkouV.A.,zamestnankyňouOkresnéhosúduSenica,zaúčasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park
Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát so
sídlomadvokátskejkancelárieParkAngelinum2,04001Košice,ozaplatenie122,71€spríslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 51,71 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
27.1.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 122,71 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
od 27.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že s odporcom
uzatvoril Zmluvu č. A5856150, na základe ktorej poskytoval odporcovi služby, ktoré odporcovi následne
vyfakturoval a ktoré odporca neuhradil riadne a včas. Žalovaná suma pozostávala zo sumy vo výške
51,71 € za neuhradené služby a sumy vo výške 71,- €, ktorá predstavovala náhradu škody.
Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 5Ro/85/2014 - 29
zo dňa 16.6.2014, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk a preto súd platobný rozkaz
uznesením, č.k. 7C/141/2014 - 72 zo dňa 10.3.2015 zrušil. Odporcovi na ochranu jeho záujmov v zmysle
§ 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku V. A., zamestnankyňu Okresného súdu Senica.
Podaním zo dňa 7.8.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.8.2014 Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.Súd v zmysle ustanovenia § 115a ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
navrhovateľom a v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 4.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok.
Účastníci sa nedostavili, predvolaní osobne neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
a § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení č. A5856150 a jej dodatkom, prehľadom neuhradených
faktúr, pokusom o pokonávku zo dňa 12.1.2012, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa
25.9.2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ a odporca ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzatvorili dňa 8.9.2011 Zmluvu o pripojení
č. A5856150, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi využívanie telekomunikačných
služieb prostredníctvom telefónneho čísla 0917 109 229, účastníckeho programu Volania do všetkých
sietí 100+. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol jej dodatok zo dňa 8.9.2011. Pri uzatvorení dodatku
predal navrhovateľ odporcovi mobilný telefón: Nokia C2 za sumu 9,- € pričom bežná maloobchodná
cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú navrhovateľ mobilný
telefón zo svojho majetku predáva bola 80,- €. Podľa čl. 2.5. dodatku v prípade porušenia niektorej
z povinností odporcu uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenia splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu
jeho platnosti) je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 71,- €. Zmluvná
pokuta predstavuje rozdiel medzi maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a kúpnou cenou
s DPH, za ktorú navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón. Právo na zmluvnú pokutu vznikne
samotným porušením povinnosti odporcu, pričom toto právo nie je podmienené žiadnym úkonom zo
strany navrhovateľa. Odporca je zároveň povinný uhradiť navrhovateľovi náhradu škody, ktorej výška
presahuje výšku zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu je odporca povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu zostáva do skončenia doby viazanosti.
Následne navrhovateľ vyfakturoval odporcovi dlžné sumy, a to faktúrou č. 5137170338 zo dňa 21.9.2011
splatnou dňa 5.10.2011 sumu 31,63 €, faktúrou č. 5140505213 vyhotovenou dňa 22.10.2011 a splatnou
dňa 4.11.2011 sumu 16,01 €, faktúrou č. 5143867609 vyhotovenou dňa 22.11.2011 a splatnou dňa
6.12.2011 sumu 4,07 €. Navrhovateľ si v konaní uplatnil dlžnú vyfakturovanú sumu vo výške 51,71 €.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 12.1.2012 odporcu upozornil na splatnú pohľadávku na
základe neuhradených faktúr vo výške 51,71 € a zmluvnú pokutu vo výške 122,71 € a vyzval odporcu
na uhradenie dlžnej sumy do 26.1.2012.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.9.2014 uviedol, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane odporcu iba v uplatnenej náhrade škody, keďže v žalobe sú spojené
dva právne samostatné nároky. Navrhovateľ žiada náhradu škody za to, že on sám porušil zákon, a
to konkrétne § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007, podľa ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov
alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Navrhovateľ vytvára len
zdanie predávania mobilného telefónu samostatne, len aby obišiel zákaz viazaného predaja. V konaní
ide paušalizovanú náhradu škody a len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala,
lebo nijako nezohľadňuje v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil. V pokuse o pokonávku
vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu zmluvnej pokuty, nie náhrady škody a preto sa odporca nemohol
s náhradou škody dostať do omeškania, keďže na ňu odporca nebol vyzvaný. Ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorú nie je možné modifikovať. Od spotrebiteľa by bola požadovaná rovnaká suma či by z
24 mesiacov viazanosti nesplnil nič alebo splnil 23 mesiacov. Malo by ísť o skutočnú škodu a uzatvorenie
zmluvy, v ktorej si účastníci dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu nemôže navrhovateľovi spôsobiť
škodu a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože navrhovateľ obdržal dohodnutú
kúpnu cenu. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda na mobilnom telefóne, keďže už nie je jehovlastníkom. Zo zmluvy, dodatku a všeobecných obchodných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu
vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade, že nezotrvá v zmluvnom vzťahu počas
doby viazanosti. Nie sú naplnené predpoklady vzniku škody v zmysle § 420 OZ. Nárok na náhradu škody
sa premlčuje za dva roky odo dňa odkedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá.
Navrhovateľ požadoval v návrhu úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 27.1.2012. Nárok na náhradu
škody uplatnil navrhovateľ na súde dňa 13.3.2014, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá plynula odo dňa 27.1.2012. Vedľajší účastník preto vzniesol námietku premlčania v časti
nároku na náhradu škodu vo výške 71,- €.
Zmluva o pripojení bola uzavretá podľa ustanovení § 43 a nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách.
Podľa § 489 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1.5.2011
do 31.10.2011(ďalej len „Zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 Zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa
bol podaný len sčasti dôvodne. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov
tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že
na základe Zmluvy o pripojení navrhovateľ splnil svoje povinnosti, ku ktorým sa v Zmluve zaviazal,
aktivoval a poskytoval odporcovi účastnícky program Volania do všetkých sietí 100+. Navrhovateľ si
teda svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne a poskytol odporcovi služby v dojednanom rozsahu, avšak
odporca porušil dojednané zmluvné povinnosti, pretože služby navrhovateľa využíval, avšak riadne
a včas si nesplnil svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby, čím mu voči navrhovateľovi
vznikol dlh vo výške 51,71 € predstavujúci sumu za poskytnuté služby. Súd preto zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi vyúčtované poplatky za poskytnuté elektronické služby v celkovej sume 51,71
€. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať
od odporcu ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ žiada oprávnene aj úrok z
omeškania z dlžnej sumy 51,71 €, a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy vo výške 51,71 € od 27.1.2012 do
zaplatenia, nakoľko odporca sa dostal po splatnosti jednotlivých faktúr, vystavených mu navrhovateľom
za poskytnuté elektronické komunikačné služby, s plnením evidentne do omeškania.
Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy zmluvnej pokuty z titulu náhrady
škody, ktorá zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, pričom
predstavuje rozdiel medzi jeho spotrebiteľskou (trhovou) cenou a akciovou cenou. Navrhovateľ uviedol,
že uvedená škoda mu vznikla porušením zmluvných povinností zo strany odporcu, keďže zmluvná
pokuta v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení plnila funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia zmluvných povinností. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody
vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu
s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, nakoľko medzi zmluvnými stranami došlo k písomnej
dohode o výške kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, a preto sa nemôže domáhať náhrady škody
predstavujúcej rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, nakoľko nie sú
naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda
existencia protiprávneho úkonu, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom aškodou a zavinenie, a preto z uvedeného dôvodu súd návrh vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie sumy
71,- € spolu s úrokmi z omeškania ako náhrady škody zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov bol úspešný len sčasti. Navrhovateľ
bol v konaní úspešný vo výške 51,71 € s príslušenstvom a odporca bol úspešný v zostávajúcej časti,
čiže v sume vo výške 71,- € s príslušenstvom. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi konania, nakoľko tento v konaní vystupoval na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný
len sčasti a ktorému takisto neboli priznané trovy konania. Súd sa nestotožnil so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania len v časti uplatnenej náhrady škody. Takisto činnosť vedľajšieho účastníka v
konaní spočívala len v poukázaní na neprijateľnosť zmluvných podmienok navrhovateľa a na premlčanie
nároku, teda na skutočnosti, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému
súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.