Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613216206
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613216206.6

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26429705, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.,
L. XXX/XX, štátna občianka SR, o zaplatenie 0,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 0,00 Eur so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 800,49 Eur od 06. 06. 2010 do 30. 03. 2011, 6 % ročným úrokom
zo zmenkovej sumy 800,49 Eur od 08. 11. 2010 do 30. 03. 2011, zmenkovú odmenu vo výške 2,67 Eur.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 36,50 Eur na účet
navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v G. J., S.. D.. a trovy právneho zastúpenia vo

výške 106,34 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného
vo E., S.. D...

Súd p o v o ľ u j e odporkyni uvedené sumy zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,00 Eur
mesačne, počnúc mesiacom jún 2015, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca pod následkom

straty výhody mesačných splátok, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia v lehote 3 dní od omeškania s plnením splátky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 0,00 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 800,49 Eur počnúc od 06.06.2010
do 30.03.2011, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 800,49 Eur počnúc od 08.11.2010 do 30.03.2011,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čo predstavuje sumu 2,67 Eur a nahradenia trov

konania v celkovej výške 142,84 Eur.

Uviedol, že navrhovateľ, ako indosatár, je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 29.05.2009 na zmenkovú sumu 800,49 Eur, pričom sa zaviazala aj na úhradu
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 06.06.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená

dňa 29.05.2009 na sumu 800,49 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
06.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil (zmenková sumu nebola uhradená) a
na úrokoch taktiež nič neuhradil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant
nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,

výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na
uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Odporkyňa túto zásielku prevzala
dňa 16.01.2014 a v stanovenej lehote dňa 12.02.2014 súdu doručila vyplnené tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo

veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
29.05.2009 s tým, že "zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu 800,49 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne", zmenka bola
vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka

obsahuje zmenkovú sumu 800,49 Eur a dátum začiatku úročenia 06.06.2010. Na zmenke je uvedený
aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXX.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská

právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Odporkyňa doručila súdu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia, v ktorej uviedla,
že pohľadávku uhradila spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 31.03.2011 v celkovej výške 800,49
Eur. Zároveň predložila potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, z ktorého obsahu je zrejmé, že

odporkyňa dlžnú sumu zo zmenky vo výške 800,49 Eur skutočne pôvodnému veriteľovi (spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o.) dňa 31.03.2011 uhradila. Namietala neprimeranú výšku sumy 800,49 Eur, ktorú
od nej spoločnosť požadovala vzhľadom na skutočnosť, že suma úveru, ktorá jej bola reálne vyplatená,
bola 672,00 Eur, teda podľa jej vyjadrenia na úvere preplatila celkovo 236,49 Eur. Zároveň predložila
potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, z ktorého obsahu je zrejmé, že odporkyňa zaplatila

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 01.11.2009 sumu 166,-Eur, úhrada bola vykonaná na úverovú
zmluvu č, XXXXXXX, VS XXXXXXX.

Následnesúdpostupovalvzmyslečl.5ods.4Nariadeniaakópiužalobnejodpovedezaslalnavyjadrenie
navrhovateľovi.

Navrhovateľ doručil súdu dňa 12.03.2014 podanie, v ktorom uviedol, že odporkyňa predložila dve
fotokópie potvrdení o vykonaní úhrad, pričom tvrdila, že išlo o úhradu na zmenku. Z predloženého
potvrdenia o úhrade zo dňa 31.03.2011, ktoré má VS zmenky uplatnenej v predmetnom konaní vyplýva,
že išlo o úhradu zmenkovej istiny, ktorá bola týmto celá splatená. Z predloženého potvrdenia o úhrade
zo dňa 01.11.2009, ktoré má tiež VS zmenky uplatnenej v predmetnom konaní, však nevyplýva, že by

išlo o úhradu zmenkového záväzku, a to z dôvodu, že čase úhrady, t. j. dňa 01.11.2009 nebola zmenka
ešte splatnou, teda nebola odporkyni predložená na úhradu (odporkyňa tak predmetnou splátkou
pravdepodobne uhrádzala pôvodnému veriteľovi neznáme záväzky a neuhrádzala zmenková záväzok).

Ďalej súd postupoval v zmysle čl. ods. 1 písm. c) Nariadenia a vydal rozsudok o pohľadávke tak,

ako to vyplýva z čl. 5 ods.3, 6 a 7 cit. Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zák. č. 191/1950 Zb. a odporkyňa voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať

koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, predmetné právo aj využila a namietala, že navrhovateľovi celú
istinu zaplatila. Vo všetkých svojich podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 28.05.2015 namietala
neprimeranosť ďalších úrokov a poplatkov, ktoré od nej navrhovateľ požaduje.

NávrhbolpodanýnavrhovateľomnapredtlačenomformuláriApodľabodu4.4.2.NariadeniaEurópskeho
parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,
ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľačl.I,§5ods.1zák.č.191/1950Sb.Zákonzmenkovýašekovývzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „cit. zákon“) v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.Podľa čl. I, § 10 cit. zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zákona., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zákona je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená
na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu

dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je

dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov
hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto
povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „O.s.p.“), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vzásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne
niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Včl.I§10Zákonazmenkovéhoašekového,jeobsiahnutáprávnaúpravapreblankozmenku,vystaveniu

ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje

preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v

dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu

tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti
vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na

platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na

platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá

na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy

sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku

úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplaťte pri predložení" za zmenku platnú, splatnúna videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník

namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo
ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal

žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku
ktorému sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzoval návrh navrhovateľa v
danom prípade ako nárok zo zmenky.

Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,

ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ak by bol spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru súdu je to výlučne

odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti,
ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. §
120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia

kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba
zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo
zmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,atobezohľadunato,čijealeboniejespotrebiteľom.

Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie

má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,

pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Odporkyňa, ako dlžník, zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla na prelomenie základnej
zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám

majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového

bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,
že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti

pre zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona

zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola
prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí ak

by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané
§ 17 Zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia,
za ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi
nebol výklad § 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako
slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie §

17 Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad
by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,
aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 Zákona zmenkového
a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Odporkyňa v žalobnej odpovedi zo dňa 12.02.2014 uviedla, že pohľadávku navrhovateľovi uhradila dňa
31.03.2011 v sume 800,49 Eur, pričom jej zostal k úhrade len zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
od 06.06.2010 a úrok z omeškania. Predmetné poplatky považovala vzhľadom k tomu, že si svoju
povinnosť voči veriteľovi už splnila, za neprimerané. Zároveň predložila potvrdenie o prevzatí finančných
prostriedkov právnym predchodcom navrhovateľa.

Súd má preukázané, že zmenka vystavená odporkyňou spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky v
zmysle § 75 Zákona zmenkového a šekového a odporca zmenkovú sumu doteraz neuhradil.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonnom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorý musia namietaťa preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať
obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím
vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola

zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca
na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa
tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky
v zlej miere alebo že sa previnil hrubou nedbanlivosťou.

Súd považuje zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože
obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z
§ 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Platnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,
pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od
jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Odporkyňa ako dlžníčka
nepreukázala, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jej škodu a ani nepodala

žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku
ktorému sa zmenka viazala.

Súd považoval návrh ako dôvodný a navrhovateľovi uplatnený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
zo sumy 800,49 Eur od06. 06. 2010 do 30. 03. 2011 a 6 % ročný úrok zo sumy 800,49 Eur 08. 11. 2010

do 30. 03. 2011, spolu so zmenkovou odmenou vo výške 2,67 Eur priznal.

Súd už ďalej neposudzoval základný vzťah medzi odporcom a spoločnou POHOTOVOSŤ s.r.o. aj
vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici (43CoZm/10/2013), nakoľko
posudzovanie tohto základného vzťahu by malo význam až vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol

voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to
napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a §4
ods. 6 zákona č. 285/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch obsahovala zákaz splniť dlh zmenkou. Veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu
zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v
rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť

absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
POHOTOVOSŤOU s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Je to výlučne odporca, kto je

povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje
za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ustanovenia § 120
ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia

kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie

je preto možné posudzovať daný záväzok v súvislosti s úverovým vzťahom. Ak je návrhom uplatnený
nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani
keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Nakoľkojeprávnaúpravazmenkovéhoprávaprísneformálnaaneumožňujesúdubezpodanianámietok

dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového, nemohol sa súd ďalej
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, hoci má charakter spotrebiteľského vzťahu, a posudzovať
ho v záujme ochrany spotrebiteľa.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.) tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
konania účelne vynaložených na uplatnenie práva a to za zaplatený súdny poplatok sumu 36,50 Eur a

trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a písomné podanie na súd - návrh) po 39,84 Eur,
dvoch režijných paušálov po 7,81 Eur a DPH vo výške 20 %. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len

vyhláška), preto súd odporcu zaviazal na ich úhradu v navrhovateľom uplatnenej výške.
Vzhľadom na uvedené súd v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol tak, že
navrhovateľovi priznal trovy konania v celkovej výške 142,84 Eur, ktoré spočívajú v náhrade zaplateného
súdneho poplatku vo výške 36,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 106,34 Eur.

Podľa článku 15 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 bod 1, rozsudok je

vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je preto rozsudok vykonateľný doručením bez ohľadu na
skutočnosť, či je podaný voči rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorý týmto nemá odkladný účinok

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd dovolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 30,-Eur počnúc mesiacom jún 2015 vždy
do posledného dňa toho ktorého mesiaca až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody
mesačných splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.