Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/523/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219885
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812219885.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 30. januára 2014, č. k. 16C/265/2012-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 330,- Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza v exekučnej veci
vedenej u súdneho exekútora pod č. Ex 12650/2011. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Rozhodnutie vo veci samej po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1
a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Ustálil, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je tak
daná právomoc a príslušnosť súdu prvého stupňa tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť
o ňom. Námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil
súd prvého stupňa ako nedôvodnú. Konštatoval, že ide o nedostatok podmienky konania, ktorý je
odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti
žalovaným do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a žalovaný v tejto lehote nárok žalobcu
na náhradu škody neuspokojil. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcom uplatnené
právo je neopodstatnené a žaloba je nedôvodná. Konštatoval, že podľa právnej úpravy platnej v
čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky,

a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho
vzťahu. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/18/2009 (u súdneho exekútora bola vec vedená
pod č. EX 12213/08) zistil, že žiadosť u udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 09.01.2009 a o tejto žiadosti súd rozhodol dňa 03.02.2009, takže omeškanie bolo 10 dní a preto
žalobcom tvrdené omeškanie lehoty o viac ako 6 mesiacov je nesprávne. I keď exekučný súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej
lehoty, podľa názoru súdu samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
nesprávny úradný postup. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s prihliadnutím na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V exekučnej veci sp.zn. 9Er/18/2009 bol exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 07349/08. V
rámci exekučného konania exekučný súd skúmal ef offo exekučný titul (rozhodcovský rozsudok),
či tento bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Tiež skúmal, či pôvodný titul
tohto rozhodnutia - zmluva o úvere zo dňa 05.10.2007 neobsahuje neprijateľné podmienky, tiež, či
rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Po zistení,
že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm.
c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za
neplatnú a absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, nepovažoval exekučný titul za spôsobilý.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie, ktoré bolo
v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto exekučný súd
uznesením č.k. 9Er/18/2009-34 zo dňa 30.5.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.9.2012 ako vecne
správne. Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej
neistoty, keďže súd vo veci riadne rozhodol. V exekučnom spise sa tiež nenachádzajú žiadne urgencie
ani sťažnosti na prieťahy v konaní, tak s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Ex. por. v znení platnom
ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konštatoval, že nie je možné
postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti považovať za nesprávny. Pretože na strane
žalovaného konajúceho prostredníctvom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
tak nevykonal dokazovanie na výšku majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy z dôvodu, že nebol zistený
právny základ na jej uplatnenie a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej strane žalovaného ich náhradu nepriznal z dôvodu, že v konaní
mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. sa mu postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd
prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení
na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia
vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd
v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za
ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež

dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie
svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli
známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny
založené v exekučnom spise. Ďalej namietal, že súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie
všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis, že sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním
dlžníka, že úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd
dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov
pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je
jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,
ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na
skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej
sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote na podanie odvolania, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.
1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako
vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci nebol naplnený prvý predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu a to existencia nesprávneho úradného postupu, nakoľko v predmetnej
exekučnej veci bola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie tohto
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a konštatoval, že žaloba je neopodstatnená.

Žalobca, napriek úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov vo svojom odvolaní neuviedol
(nepochybne z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy), aké konkrétne
nedostatky meritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, teda vecnému dôvodu zamietnutia návrhu,
vytýka. Uvádza len všeobecné konštatovania (napr. "súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané"), ktoré uvádzal aj v návrhu. Okrem toho
uvedené odvolacie tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá ani skutkovým
zisteniam ani právnemu hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca
v odvolaní nenapadol skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nepreukázanom naplnení
predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny úradný postup exekučného súdu) a preto
toto právne posúdenie nie je predmetom odvolacieho prieskumu. Rovnako žalobca v odvolaní žiadnou
odvolacou námietkou nenapadol hmotnoprávne dôvody zamietnutia návrhu na náhradu nemajetkovej
ujmy, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd
za vecne správny, pretože následkom nepreukázania nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er/18/2009, je zamietnutie žaloby.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K tvrdenému porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces, nakoľko pred vyhlásením
rozsudku nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, pretože súd prvého stupňa prejednal vec
v jeho neprítomnosti a ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd poznamenáva,
že táto námietka žalobcu je nedôvodná. Žalobcovi súd prvého stupňa doručil písomné vyjadrenie
žalovaného k návrhu dňa 07.11.2013 (spolu s predvolaním na pojednávanie). Vo veci boli nariadené
dve pojednávania, prvé z nich na deň 14.11.2013 bolo následne zrušené z dôvodu umožnenia žalobcovi
predložiť dôkaz - znalecký posudok na vyčíslenie škody. Ďalšie pojednávanie, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku, bolo nariadené na deň 30.01.2014. Na pojednávanie bol žalobca riadne a včas
predvolaný, predvolanie mu bolo doručené dňa 21.11.2013. Z dátumov je zrejmé, že žalobca mal
dostatok času oboznámiť sa s písomným vyjadrením žalovaného k jeho návrhu, a možnosť vyjadriť sa
k nemu či už písomne alebo ústne na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Nielenže
bola zachovaná zákonom stanovená 5- dňová lehota na prípravu pojednávania, ale žalobca mal oveľa
väčší časový priestor na túto prípravu, mal možnosť pri nahliadnutí do spisu oboznámiť sa so všetkými
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu, ktorý bol súčasťou spisu.

Neobstojí tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, súd prvého stupňa
vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, no nedostavil sa a
požiadal o zrušenie pojednávania. Súd prvého stupňa správne bezodkladne oznámil žalobcovi, že jeho
žiadosť neakceptuje, svoj postup zdôvodnil. Napriek tomu po začatí pojednávania zistil, že sa nedostavili
účastníci, oboznámil návrh na zrušenie pojednávania a skonštatoval, že vec prejedná v neprítomnosti
účastníkov.

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania
(§ 115 ods.1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti
riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom
zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. O.s.p.) má aj tento zástupca právo
osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho
neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola
prejednaná verejne a v jeho prítomnosti nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť
vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto

práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na
všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania pred súdom
je právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje
inak, a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý
dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie
pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o
odročenie pojednávania.

Odvolací súd v tomto smere zhodne s názorom súdu prvého stupňa poznamenáva, že v návrhu uvedený
dôvod zrušenia pojednávania nebol riadne preukázaný a žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala
náležitosti podľa § 119 O.s.p., nakoľko žalobca neoznámil súdu prvého stupňa dôvod odročenia - kolíziu
pojednávaní, bezodkladne po tom, čo sa o nej dozvedel. Podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s
názorom súdu prvého stupňa riadne predvolaný žalobca (splnomocnený zástupca) neuviedol žiadny
dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. V danom prípade si žalobca mohol
zvoliť iného zástupcu, prípadne splnomocniť substitúta. Súd prvého stupňa preto správne pokračoval
v konaní. Žalobcovi nebolo postupom súdu prvého stupňa odňaté právo zúčastniť sa pojednávania,
oboznámiť sa s obsahom spisu, zúčastniť sa vykonávania dôkazov a vypočuť si prednesy žalobcu a
následne sa ak nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť a predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa
žalobca sám svoju neprítomnosťou na pojednávaní bezdôvodne vzdal.

Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd zdôrazňuje, že
dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne
podľa tvrdenia žalobcu svojim nesprávnym úradným postupom založil zodpovednosť žalovaného za
majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Z uvedeného dôvodu krajský súd už
uznesením zo dňa 02.11.2012 pod sp.zn. 4NcC/659/2012-14 právoplatne rozhodol, že sudca nie
je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Nie je preto dôvodná námietka v odvolaní, že vo veci
konal a rozhodoval vylúčený sudca.

Nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Poučenie o uvedenom
procesnom práve a zároveň povinnosti mu bolo dané jednak písomne spolu s výzvou zo dňa 31.10.2012
opakovane spolu s predvolaním na pojednávanie zo dňa 28.05.2013 a zo dňa 10.09.2013, ktoré riadne
prevzal. Zároveň bolo dané sudcom ústne na pojednávaní, na ktorom sa, ako bolo už vyššie uvedené,
bezdôvodne nezúčastnil.

Pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného deja,
ktoré súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje on ako žalobca, odvolací súd zdôrazňuje, že samotný návrh ako
aj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné, nezakladajú sa na skutkových zisteniach a
väčšina odvolacích dôvodov žalobcu sa nevzťahuje na prejednávaný prípad, nezodpovedá skutočnému
stavu (ide o cyklostylované návrhy a odvolania). Napríklad odvolací súd zistil, že nie je pravdou tvrdenie
žalobcu v odvolaní, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že sa žalovaný nevyjadril na výzvu súdu
k návrhu, že sa vo veci nenariadilo ani neuskutočnilo ústne pojednávanie, že ústavný súd doposiaľ
nerozhodol o ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a pod.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania, ale z obsahu
spisu žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, žalovaný si ich náhradu neuplatnil,
preto odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.