Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225583
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225583.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 25. februára 2015, č. k. 22C/264/2012-159, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Trenčín v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod č. Ex
12854/2009.Náhradutrovkonaniažalovanémunepriznal.Rozhodnutievovecisamejpoprávnejstránke
odôvodnil poukazom na § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods.
2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, 4 a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ustálil, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa Zákona č.
514/2003 Z. z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v prieťahoch
v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť súdu prvého stupňa tento nárok vecne posúdiť, prejednať
a rozhodnúť o ňom. Námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku
vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodnú. Konštatoval, že ide o nedostatok podmienky konania,
ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia

žiadosti žalovaným do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a žalovaný v tejto lehote nárok žalobcu
na náhradu škody neuspokojil. Dospel k záveru, že k žalobcom tvrdeným prieťahom v exekučnom
konaní nedošlo. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 v čase začatia exekučného konania
stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia žiadosti exekútora súdu,
nie od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Dobu od podania žiadosti o

udelenie poverenia doručenej súdu 29.12.2009 do rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia dňa 03.06.2011 nepovažoval za prieťahy na strane súdu z dôvodu, že súdny exekútor napriek
výzve exekučného súdu a ani oprávnený (v danej veci žalobca) nepredložili, resp. odmietli predložiť k
návrhu na vykonanie exekúcie zmluvu o úvere, čím exekučnému súdu znemožnili preskúmať exekučnýsúd a rozhodcovské konanie podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pri
skúmaní, či bol vykonaný úradný postup v exekučnej veci bez splnenia zákonných podmienok, dospel
k záveru, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie

v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 62Er/3032/2009 neprekročil svoju
právomoc ako to uvádza žalobca, pričom na vec nemožno aplikovať ust. § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z..
Uznesenie exekučného súdu zo dňa 03.06.2011 nebolo do dňa vyhlásenia prvostupňového rozsudku
zrušené odvolacím ani dovolacím súdom. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal ani odvolanie, takže
nadobudlo právoplatnosť 28.06.2011. Z toho dôvodu na konštatovanie nezákonnosti tohto uznesenia

(č.k. 62Er/3032/2009-10 zo dňa 03.06.2011) v zmysle § 5 a 6 zák. č. 514/2003 Z.z. neboli splnené
zákonné podmienky, pretože nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia súdu ako prvého
predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dobu od podania
žiadosti na vydanie poverenia o vykonanie exekúcie do zamietnutia tejto žiadosti nepovažoval za
prieťahy v konaní na strane súdu a konštatoval, že nedošlo k porušeniu lehoty na rozhodnutie, keď
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol, lebo z textu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku nevyplýva, že by procesná lehota 15 dní dopadala aj na prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti
o vydanie poverenia alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietne. Bol názoru, že pokiaľ by sa dané ustanovenie malo vykladať tak, že lehota 15
dní platí pre rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tak potom je pravdou, že exekučný súd rozhodol až za 506 dní po uplynutí tejto lehoty. Pri

tomto oneskorení poukazoval na to, že si ho spôsobil sám žalobca, ktorý žiadal vykonať exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, kde v § 45 zákona č. 244/2002
o rozhodcovskom konaní v náväznosti na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany
spotrebiteľov a zákona č. 129/20101 o spotrebiteľských úveroch, je stanovená povinnosť súdu ex offo
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené v rozpore

s dobrými mravmi. Tento prieskum exekučný súd nemohol vykonať v predmetnej veci, nakoľko ani
súdny exekútor, ani oprávnený napriek výzve súdu, nepredložili zmluvu o úvere, na základe ktorej
rozhodcovský súd priznal oprávnenému (žalobcovi) plnenie. Ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por. ku
dňu 12.09.2011 ukladalo súdu, aby v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o vydanie poverenia vykonal
procesné úkony umožňujúce začať samotnú realizáciu exekúcie. Keďže vecný základ nároku žalobcu

bol nedôvodný, nakoľko súd prvého stupňa nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného
súdu, bolo by tak bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi
postupom exekučného súdu a škodou žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo
zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu, tiež nepreukázal, že by v predmetnom
exekučnom konaní podal sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy. Z uvedených dôvodov, žalobu ako

neopodstatnenú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže si ich nevyčíslil a zo spisu mu
žiadne nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám

uvedenýmvust.§221ods.1O.s.p.ato,ževspojenísust.§205 ods.2písm.a)O.s.p.samupostupom
súduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,vspojenísust.§221ods.1písm.f)O.s.p.,vkonanírozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd
prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení
na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia

vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd
v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za
ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávaniaz dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež
dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli

dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie
svojhoprávanakontradiktórnekonanie,kedyžalobcaakostranakonanianeboloboznámenýsobsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie

voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli

známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny
založené v exekučnom spise. Ďalej namietal, že súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie
všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis, že sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou

pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním
dlžníka, že úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd
dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov

pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je
jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,
ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na
skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a

nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdujepretovnútornerozpornéanapriektomu,žesúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej

sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote na podanie odvolania, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.
1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými

žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom zo
dňa 12.08.2013 č.k. 22C/264/2012-47 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v
Trenčíne pod č.k. 8Co/7/2014-121 zo dňa 29.10.2014 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom takého procesného postupu odvolacieho súdu bolo zistenie, že
súd prvého stupňa nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k doručenej žalobe, vrátane jej príloh a
tiež porušenie § 120 ods. 4 O.s.p. spočívajúce v nepoučení účastníkov konania, že všetky dôkazy askutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada.

Odvolacísúd preskúmalnapadnutýrozsudok,ktorýmsúdprvéhostupňananovoovecirozhodolpodľa§
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p.
potvrdiť.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli naplnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ako aj so zistením, že súd prvého stupňa nemal
preukázané splnenie podmietok pre konštatovanie zodpovednosti štátu - žalovaného za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a žalobu považoval za nedôvodnú.

Žalobca, napriek úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov vo svojom odvolaní neuviedol

(nepochybne z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy), aké konkrétne
nedostatkymeritórnemuposúdeniuprejednávanéhoprípadu,tedavecnémudôvoduzamietnutianávrhu,
vytýka. Uvádza len všeobecné konštatovania (napr. "súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané"), ktoré uvádzal aj v návrhu. Okrem toho
uvedené odvolacie tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá ani skutkovým

zisteniam ani právnemu hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca
v odvolaní nenapadol skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nepreukázanom naplnení
predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny úradný postup exekučného súdu) a preto
toto právne posúdenie nie je predmetom odvolacieho prieskumu. Rovnako žalobca v odvolaní žiadnou
odvolacou námietkou nenapadol hmotnoprávne dôvody zamietnutia návrhu na náhradu nemajetkovej

ujmy, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu. Napadnutý rozsudok považuje odvolací
súd za vecne správny, pretože následkom nepreukázania nesprávneho úradného postupu súdu v
exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 62Er/3032/2009 (vec evidovaná u
súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/12854/2009), je zamietnutie žaloby.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k
nesprávnymskutkovýmzisteniamnazákladevykonanýchdôkazovažerozhodnutiesúduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K tvrdenému porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces, nakoľko pred vyhlásením
rozsudkuneboloboznámenýs obsahomdôkazovaprednesov,nemalmožnosťsaknimvyjadriťanemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, pretože súd prvého stupňa prejednal vec
v jeho neprítomnosti a ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd poznamenáva,

že táto námietka žalobcu je nedôvodná. Žalobcovi súd prvého stupňa doručil písomné vyjadrenie
žalovaného k návrhu dňa 12.12.2014 (spolu s predvolaním na pojednávanie). Vo veci bolo nariadené
pojednávanie dňa 25.02.2015, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, predvolanie prevzal dňa
12.12.2014. Z dátumov je zrejmé, že žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s písomným vyjadrením
žalovaného k jeho návrhu, a možnosť vyjadriť sa k nemu či už písomne alebo ústne na pojednávaní,

na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Nielenže bola zachovaná zákonom stanovená 5- dňová lehota
na prípravu pojednávania, ale žalobca mal oveľa väčší časový priestor na túto prípravu, mal možnosť
pri nahliadnutí do spisu oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to
vrátane aj exekučného spisu, ktorý bol súčasťou spisu.

Neobstojí tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, súd prvého stupňa
vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, no nedostavil sa a
požiadal o zrušenie pojednávania. Súd prvého stupňa správne bezodkladne oznámil žalobcovi, že jeho
žiadosť neakceptuje, svoj postup zdôvodnil. Napriek tomu po začatí pojednávania zistil, že sa nedostavili

účastníci, oboznámil návrh na zrušenie pojednávania a skonštatoval, že vec prejedná v neprítomnosti
účastníkov.Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania

(§ 115 ods.1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti
riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom
zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. O.s.p.) má aj tento zástupca právo

osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho
neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola
prejednaná verejne a v jeho prítomnosti nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť
vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto
práva.Možnosťprejednaťvecvneprítomnostiúčastníka(zástupcu)trebaposudzovaťvždyvzhľadomna
všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania pred súdom

je právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje
inak, a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý
dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie
pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o
odročenie pojednávania.

Podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s názorom súdu prvého stupňa riadne predvolaný žalobca
(splnomocnený zástupca) neuviedol žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania
zúčastniť. V danom prípade si žalobca mohol zvoliť iného zástupcu, prípadne splnomocniť substitúta,
keďže sa tak nestalo, správne postupoval súd prvého stupňa, keď pokračoval v konaní. Žalobcovi nebolo

postupom súdu prvého stupňa odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu,
zúčastniť sa vykonávania dôkazov a vypočuť si prednesy žalovaného a následne sa ak nim vyjadriť a
prípadne navrhnúť, označiť a predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa žalobca sám svoju neprítomnosťou
na pojednávaní bezdôvodne vzdal.

K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa pred meritórnym rozhodnutí o veci samej, nerozhodol o
návrhu na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Ako vyplýva
z obsahu spisu žalobca podal dva návrhy na prerušenie konania, z toho prvý 27.09.2012 a druhý
20.02.2015. O oboch týchto návrhoch rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25.02.2015 č.k.
22C/264/2012 - 156 tak, že ich zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo

dňa 27.05.2015 č.k. 8Co/93/2015 rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhov na prerušenie
konania potvrdil ako vecne správne.

Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd zdôrazňuje, že
dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne

podľa tvrdenia žalobcu svojim nesprávnym úradným postupom založil zodpovednosť žalovaného za
majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Z uvedeného dôvodu krajský súd už
uznesením zo dňa 17.10.2012 pod sp.zn. 19NcC/262/2012 právoplatne rozhodol, že sudkyňa Mgr.
Martina Trnavská nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 22C/264/2012. Pokynom č. 21/13-II Spr 214/2013, ktorým predseda Okresného

súdu Trenčín zmenil rozvrh práce. bola dňa 14.02.2013 vec vedená pod sp. zn. 22C/264/2012 pridelená
sudkyni JUDr. Martine Dubovcovej, ktorá vec rozhodla. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v
odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca.

Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného deja, ktoré

súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje on ako žalobca, odvolací súd zdôrazňuje, že samotný návrh ako
aj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné, nezakladajú sa na skutkových zisteniach a väčšina
odvolacích dôvodov žalobcu (tvrdenie, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že sa nenariadilo a
neuskutočnilo ústne pojednávanie, že ústavný súd doposiaľ nerozhodol o ústavnej sťažnosti pre

porušenie jeho práva na nestranný súd), sa nevzťahuje na prejednávaný prípad, nezodpovedá
skutočnému stavu (ide o cyklostylované návrhy a odvolania).Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1
O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací
súd zistil, že z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný si
trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.