Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Natália Čekanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108200752
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3108200752.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Márie Prikrylovej v právnej veci žalobcu Letecké opravovne
Trenčín, a.s., IČO: 36 351 156, Legionárska 160, Trenčín proti žalovanému BETONSTAV, s.r.o., C II
77/12, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 305 502, právne zastúpený S.. S. D., advokátom, D. 1, XXX XX
D. X o zaplatenie 4.558,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. 39Cb/8/2008-185 zo dňa 5.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 169,72 Eur
titulom trov právneho zastúpenia, advokátovi S.. S. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 4.558,29 Eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
3.241,42Eurtitulomtrovprávnehozastúpenia.Rozhodnutieodôvodniltým,ževkonanímalpreukázané,
že dňa 25.01.2006 uzavreli žalobca ako odberateľ a žalovaný ako dodávateľ (agentúra) zmluvu o
dočasnom zamestnaní č. 3166/2005-OSS na dobu neurčitú. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný
(v čase uzavretia zmluvy s obchodným menom Kovoreal SK s.r.o.) zaviazal dočasne prideliť svojich
zamestnancov na dohodnutú dobu žalobcovi k výkonu prác v dohodnutom počte a požadovaných
profesiách podľa potreby žalobcu (čl. I zmluvy). Žalovaný mal podľa zmluvy (čl. II ods. 1) zaistiť, že

jeho zamestnanci budú plniť po zapracovaní pracovné výkony príslušného pracoviska na rovnakej
úrovni a za rovnakých podmienok ako sú záväzné pre zamestnancov žalobcu. Žalobca sa podľa čl.
II ods. 3 zmluvy zaviazal, že pre pracovníkov žalovaného určí zodpovedného pracovníka, ktorým im
bude prideľovať prácu a denne kontrolovať jej kvalitu. Nekvalitnú prácu bude prejednávať s povereným
zástupcom žalovaného v škodovej komisii a určenie vinníka a výšku škody, ktorú spôsobil sa bude
prejednávať vždy v kalendárnom mesiaci kedy vznikla s tým, že po uplynutí dohodnutej lehoty sa
nemôže uplatňovať nárok na náhradu spôsobenej škody na pracovníkovi ani na žalovanom. Dňa

27.01.2006 uzavreli účastníci konania písomné dojednanie o dočasnom zamestnaní č. 3166/2005-OSS,
ktorým dohodli, že žalovaný dočasne pridelí žalobcovi pracovníkov v profesiách : na obsluhu CNC
obrábacieho centra s požadovanou kvalifikáciou, zámočníka zvárača CO2 s platnou štátnou zváračskou
skúškou, zámočníka zvárača CO2 s platným základným preukazom o skúške, pomocného dielenského
robotníka s platným oprávnením na vysokozdvižný vozík. Zároveň dohodli v týchto profesiách cenové
podmienky. Na výkon prác požadovaných žalobcom nastúpili K. W. zámočník - zvárač CO2 s platnou
štátnou zváračskou skúškou a N. C. zámočník - zvárač CO2 s platným základným preukazom na

zváračskéskúšky,ktorýchmužalovanýdočasnenavýkonzváračských prácpridelil.Týmtopracovníkom
žalobca pridelil zváračské práce na výrobu dna predného č.v. 1227-01-9303 na korbu ALIGÁTORA.Po dokončení výrobku bola dňa 23.02.2006 zahájená kontrola na ňom vykonaných zvarov metódou
RTG, následne bolo podané písomné hlásenie o nezhode výrobku, nakoľko kontrolou bolo zistené,
že s 55 kontrolovaných zvarov, bolo 13 nevyhovujúcich. Pri dvoch ďalších opravách sa podarilo

opraviť iba dva zvary a pretože ďalšia oprava výrobku nebola prípustná, predmetný výrobok bol ako
nepodarok vyradený. Náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla spôsobením nepodarku zamestnancami
žalovaného, si uplatnil v sume 155.668,- Sk vyrobením nového dna predného na korbu ALIGÁTORA
podľa objednávky žalovaného zo dňa 03.05.2006, ktoré mu náklady na jeho výrobu vyúčtoval faktúrou
č. 60140072 zo dňa 14.09.2006. Pohľadávka žalobcu sa po uzavretí dohody o vzájomnom započítaní

(pohľadávku žalovaného z faktúry č. 27/2006 v sume 18.345,- Sk) znížila na 137.323,- Sk, t.j. na
4.558,29 Eur. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 25.01.2006
podľa § 269 ods. 2 Ob.z. ako nepomenovanú - inominátnu zmluvu, predmet ktorej si vymedzili v
zmysle § 2´63 ods. 2 Ob.z. ako záväzok žalovaného dočasne prideliť svojich zamestnancov na
dohodnutú dobu k výkonu prác pre žalobcu a to v požadovaných profesiách podľa potreby žalobcu.
Potreba žalobcu, teda konkrétny výkon prác na určitom výrobku, resp. určitej operácie medzi zmluvnými

stranami dohodnutá nebola a nebola ani predmetom zmluvy. Vzhľadom na takto rámcovo dohodnutý
predmet zmluvy a jeho konkretizácia bola zmluvnými stranami dohodnutá v písomnom dojednaní o
dočasnom zamestnaní zo dňa 27.01.2006. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že pracovníci K.
W. a N. C. nastúpili na výkon prác pre žalobcu a na základe jeho potreby vykonávali zváračské
práce na výrobku dno predné ALIGÁTORA. Tým, že potreba žalobcu, ako aj vyššie uvedené nebola

zmluvnou podmienkou a určoval si ju sám žalobca, tak jej konkretizáciou v dennom pracovnom procese
nevznikla medzi žalobcom a žalovaným, ani medzi žalobcom a konkrétnymi pracovníkmi (W. a C.,
ktorí vykonávali zváračské práce na predmetnom výrobku zmluva o dielo. V tomto konaní bol žalobca
povinný preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Pri skúmaní,
či žalovaný porušil určitú povinnosť vyplývajúcu pre neho zo záväzkového vzťahu alebo zo zákona

dospel k záveru, že žalovaný všetky povinnosti vyplývajúce pre neho zo zmluvy splnil. Výsledkom
kontroly kvality jednotlivých zvarov bola skutočnosť, že nie všetky zvary boli vyhovujúce. Z predloženého
protokolu o kontrole zvarov nevyplýva, že predmetom kontroly boli zvary vykonávané výlučne zváračmi
W. a C. na výrobku dno predné ALIGÁTORA. Žalobca v konaní nepreukázal presne koľko zvarov
bolo podrobených kontrole (tvrdil, že išlo o 55 zvarov a z protokolu o skúške prežiarením vyplýva,

že kontrolovaných bolo 58 zvarov) a koľko z kontrolovaných zvarov bolo nevyhovujúcich (najprv
13, potom 10 zvarov). Z hlásenia o nezhodnom výrobku zo dňa 23.02.2006 je opísaná nezhoda
predmetného výrobku a samotné hlásenie bolo kompetentným pracovníkom zaslané na ďalší postup
iným organizačným útvarom žalobcu. V tomto štádiu bolo riešenie škody u žalobcu ukončené. V rámci
riešenia výroby nového dna predmetného ALIGÁTORA, žalovaný na základe výzvy žalobcu zo dňa

21.04.2006muzaslalobjednávkunavýrobunovéhovýrobku.Tátoobjednávkajebezprávnehovýznamu
prizistení,žežalovanývrámcizáväzkovéhovzťahusožalobcomneporušilžiadnupovinnosť,vdôsledku
porušenia ktorej by žalobcovi vznikla škoda, ktorú si v konaní uplatnil. Konštatoval, že žalobca mal
zmluvnú povinnosť prideleným pracovníkom žalovaného ukladať konkrétne pracovné povinnosti (prácu
podľa svojich potrieb) a preto bol povinný zistiť, či pridelení pracovníci majú odbornosť a praktické

skúsenosti na prideľovanú prácu, keďže boli pridelení na špeciálne pracovisko, tiež bol povinný vykonať
všetky prevenčné povinnosti na zabránenie prípadnej škody. Žalobu zamietol pre nesplnenie prvého
a základného predpokladu pre náhradu škody (protiprávny úkon) a preto skúmanie ďalších dvoch
predpokladov a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom nevykonal. O
náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia v sume 3.241,42 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote a navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že zmluva o dočasnom

pridelení zo dňa 25.01.2006 je pre posúdenie uplatneného nároku irelevantná, pretože podľa zmluvy
mu mal žalovaný prideľovať zamestnancov a nie živnostníkov, ktorými p. W. a p. C. boli, čo je v priamom
rozpore s čl. II zmluvy. Ďalej namietal nesprávne posúdenie uplatneného nároku ako nároku o náhradu
škody z dôvodu, že vyššie uvedení žalovaným pridelení zamestnanci nemali status zamestnanca, preto
nemohli byť k žalobcovi pridelení podľa zmluvy o dočasnom pridelení. Nesporné však bolo, že po

dokončení výrobku - dna predného č.v. 1227-61-9303 na korbu ALIGÁTORA bola vykonaná kontrolazvarov a po následných pokusoch o opravu zvarov bolo podané písomné vyhlásenie o nezhode výrobku,
ktoré žalovaný podpísal a uvedený výrobok ako nepodarok bol vyradený. Predmetnú výrobu nepodarku
sa účastníci konania rozhodli riešiť dohodou tak, že uzavrú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný

dodá žalobcovi náhradný výrobok, ktorého zhotovenie si objednal u žalobcu, keďže tento mal výlučné
právo vyplývajúce z licenčnej zmluvy na predmet priemyselného vlastníctva na výrobu ALIGÁTORA 4x4
a jeho modifikáciu. Predmetom konania je zaplatenie faktúry č. 60140072 zo dňa 03.05.2006 v sume
155.668,- Sk a právnym titulom, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok je dohoda zmluvných strán o
spôsobe riešenia výroby nepodarku a nie nároku na náhradu škody. S ohľadom na dohodu účastníkov o

započítaní pohľadávky žalovaného v sume 18.345,- Sk s fakturačnou sumou 155.668,- Sk má za to, že
žalovaný týmto uznal svoj dlh voči nemu a tým sa v konaní presúva na neho dôkazné bremeno. Keďže
žalovaný po vykonaní zápočtu zvyšok dlžnej sumy neuhradil, zaslal mu upomienku, na ktorú reagoval
listom zo dňa 04.05.2007 o uznaní spornej pohľadávky žalobcu s prísľubom na jej prednostnú úhradu.
S ohľadom na uvedené, považuje žalobu v plnom rozsahu za dôvodnú a uplatňuje si náhradu trov I.
stupňového a odvolacieho konania v sume 3.084,34 Eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v sume
169,72 Eur. K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o zmluvu o dočasnom
zamestnaní uviedol, že žalovaný v čase právneho vzťahu so žalobcom bol agentúrou dočasného
zamestnania na základe platného povolania, ktoré pri uzatváraní zmluvy predložil žalobcovi s okruhom

zamestnaní, na ktoré budú prideľovaní dočasní zamestnanci: robotnícke profesie, služby, stolárstvo,
zámočníctvo, kovoobrábanie, výroba strojov a zariadení pre všeobecné účely, prípravné práce pre
stavby, nižší a stredný manažment. Za podstatné pre vec považoval skutočnosť, že žalobca sa zaviazal
na základe predmetnej zmluvy poveriť zamestnancov žalovaného na služby, ktoré mala agentúra
žalovaného v okruhu zamestnaní. S ohľadom na uvedené sa stotožňuje s právnym posúdením veci

súdom prvého stupňa, s ktorým pri zamietnutí žaloby vychádzal. K namietanému nenaplneniu zmluvy z
dôvodu, že p. W. a p. C. nemali status zamestnanca uviedol, že žalobca na základe predmetnej zmluvy
v spojení s dodatkom, ďalej na základe predložených potvrdení o ich odbornej kvalifikácii, ako aj na
základe vykonaných vlastných odborných testov poveril uvedené osoby na výkon zvarov na prednom
dne a tým pristúpil k plneniu povinnosti zo zmluvy ako odberateľ, uvedených najmä v čl. II ods. 3

predmetnej zmluvy. Namietal tvrdenie žalobcu o vzniku nového zmluvného vzťahu - zmluvy o dielo.
To, že nejde o nový zmluvný vzťah, vyvrátil sám žalobca v liste zo dňa 21.04.2006, ktorým žalovaného
žiada o vystavenie formálnej objednávky. Že bol uvedený do omylu žalovaný zistil po zaslaní faktúry
na zaplatenie 155.667,50 Sk a začal sa postupu žalobcu brániť. Pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňované
započítanie uviedol, že za správny považuje právny záver súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie je

v duchu ust. § 407 ods. 3 Ob.z., pretože žalovaný namietal a v konaní uniesol dôkazné bremeno, že to
bol žalobca, ktorý neplnením svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy si sám sebe spôsobil
škodu. V závere uviedol, že správanie žalobcu je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a
to od začiatku vzniku predmetu žaloby, lebo cieľom žalobcu bolo dosiahnuť na žalovanom neoprávnený
zisk.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.

V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca Vojenský opravárenský podnik Trenčín a.s. zanikol
zlúčením a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť Letecké opravovne Trenčín a.s., ktorú
skutočnosť skonštatoval odvolací súd v uznesení č.k. 8Cob/82/2014-238 zo dňa 07.05.2015 a s touto

spoločnosťou v konaní pokračuje.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie nároku žalobcu, ktorý v konaní proti žalovanému
uplatňuje a to či ide o nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zmluvy o dočasnom zamestnaní zo dňa
25.05.2006 v spojení s dodatkom zo dňa 27.01.2006 alebo o nárok na zaplatenie ceny diela vyplývajúci
zo zmluvy o dielo.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a
vec správne právne posúdil. Za základ právneho vzťahu medzi účastníkmi označil zmluvu o dočasnom
zamestnaní zo dňa 25.01.2006 a písomné dojednanie zo dňa 27.01.2006. Od tejto zmluvy sa odvíja aj

nárok žalobcu, ktorý uplatňuje proti žalovanému z titulu náhrady škody vzniknutej vyrobením nepodarku
- dna predného ALIGÁTORA a jeho vyradením.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol z
nepomenovanej zmluvy (§ 269 ods. 2 Ob.z.), v ktorej bol vymedzený jej predmet (čl. I) ako záväzok
žalovaného ako dodávateľa dočasne prideliť svojich zamestnancov na dohodnutú dobu k výkonu prác

k žalobcovi (odberateľovi) v dohodnutom čase a požadovaných profesiách podľa potreby odberateľa.
Potreba žalobcu nebola zmluvná podmienka a túto potrebu určoval výlučne žalobca. Žalovaný svoju
zmluvnú povinnosť splnil a pre potreby žalobcu mu dočasne pridelil dvoch zámočníkov zváračov
na výkon zváračských prác. Skutočnosť, že títo nemali status zamestnanca, nie je pre posúdenie
nároku žalobcu právne významná. Žalobcom uplatnený nárok súd prvého stupňa správne posúdil ako
náhradu škody podľa § 373 Ob.z. Princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie spočíva na

troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti a to: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej
povinnosti vyplývajúcej zo záväzku, alebo z Obchodného zákonníka. Protiprávny úkon musí byť úkonom
v zmysle § 34 O.z., teda prejav vôle, či už vo forme konania alebo nekonania. Ak pôjde o porušenie
záväzkového vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu zmluvy a ktorá povinnosť z tejto zmluvy

bola porušená. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný v rámci
záväzkového vzťahu so žalobcom neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. V čl. I zmluvy o dočasnom
zamestnaní zo dňa 25.01.2006 (predmet zmluvy), sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal dočasne prideliť
svojich zamestnancov k výkonu prác k odberateľovi - žalobcovi v dohodnutom počte a požadovaných
profesiách podľa potreby žalobcu. Tiež sa zaviazal, že dočasne pridelení zamestnanci spĺňajú zdravotnú

a odbornú spôsobilosť na výkon práce (čl. II bod 6). Tieto povinnosti žalovaný splnil a iné povinnosti
vo vzťahu k vzniknutej škode nemal. Žalovaný si tiež splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z písomného
dojednania o dočasnom zamestnaní zo dňa 27.01.2006 a pridelený W. bol zámočníkom zváračom
CO2 s platnou štátnou zváračskou skúškou a N. bol zámočníkom zváračom CO2 s platným základným
preukazom. Súd prvého stupňa správne ustálil, že na základe objednávky žalovaného na výrobu nového

dna predného ALIGÁTORA, nevznikla medzi účastníkmi konania zmluva o dielo.

Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených, rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnej strane

žalovaného priznal ich náhradu v plnej výške titulom trov právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej
služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 160,99 Eur, paušálna náhrada v sume 7,63 Eur a
poštovné v sume 1,- Eur podľa Vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.