Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209565
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314209565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobkyne D. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX Z. Y. Z. č. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Starinským, advokátom, Panenská 13, 811 03
Bratislava, proti žalovanému R.. K. L., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, XXX XX X., o zaplatenie
99.581,67 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C
128/2014-32 zo dňa 16.9.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
99.581,67 eur spolu s príslušenstvom tvoriacim spolu s dohodnutým úrokom vo výške 12 % zo sumy

165.969,59 eur od 11.6.2008 do 21.12.2008, zo sumy 142.733,85 eur od 22.12.2008 do 5.1.2009, zo
sumy 132.775,67 eur od 6.1.2009 do 14.1.2009, zo sumy 99.581,67 eur od 15.1.2009 až do zaplatenia,
ako aj zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 99.581,67 eur od 1.11.2010 až do
zaplatenia, a zaplatiť mu trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
3.918,98 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné za podanú žalobu vo

výške 5.974,50 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá žiadala žalobou, ktorú podala 31.10.2013,
aby súd zaviazal žalovaného v 1/ a 2/ rade zaplatiť jej sumu 99.581,67 eur s prísl. z dôvodu nevrátenej
pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.6.2008 v znení dodatkov. Žalobkyňa nadobudla uvedenú
pohľadávku postúpením od predchádzajúceho veriteľa.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 21C 283/2013-105 zo dňa 27.5.2014 súd žalobu zamietol
voči žalovanej v 2/ rade, ktorou bola S.. R. L., bytom H. XXXX/XXX, X.. O. v 2/ rade náhradu trov konania
vo vzťahu k žalobcovi súd nepriznal a v prevyšujúcej časti vylúčil uplatnený nárok voči žalovanému v 1/
rade na samostatné konanie. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 26.7.2014.

Po vylúčení veci na samostatné konanie vo vzťahu k žalovanému R.. K. L. prvostupňový súd vykonal
dokazovanie a zistil, že žalovanému ako dlžníkovi poskytol právny predchodca žalobkyne, a to veriteľ S..

J.T.,peňažnúpôžičkuvovýške5.000.000,-Sk,teda165.969,59eur,atoprevodomnaúčetžalovanému,
tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke. O tom svedčí aj výpis z účtu veriteľa S.. J. T.. Účastníci
zmluvy si dohodli, že poskytnutá suma bude odo dňa poskytnutia úročená úrokom 12 % a celý dlh sa
má vrátiť najneskôr do 30.6.2010. Podľa Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.7.2010 vyplýva, žezmluvné strany zmenili bod 4.2 zmluvy o splatnosti pôžičky a to tak, že dlžník je povinný vrátiť poskytnutú
pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok prevodom na účet veriteľa najneskôr do 31.7.2010. Následne bol
vypracovaný ďalší Dodatok č. II k zmluve o pôžičke, kde splatnosť záväzku bola dohodnutá do 31.8.2010

a nakoniec Dodatkom č. 3 k zmluve o pôžičke zo dňa 13.10.2010 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník
vráti poskytnutú pôžičku a zaplatí dohodnutý úrok prevodom na účet veriteľa najneskôr 31.10.2010.

Súd ďalej zistil, že veriteľ S.. J. T. dňa 11.6.2008 previedol na účet dlžníka dohodnutú sumu 5.000.000,-.
Z výpisu z účtu veriteľa S.. J. T. vyplýva, že žalovaný ako dlžník mu vrátil čiastočne pôžičku vo výške

4.258,18 eur dňa 5.1.2009. Rovnako tohto dňa vrátil veriteľovi na jeho účet sumu 5.700,- eur a dňa
14.1.2009 sumu 33.194,- eur. Z výpisu z účtu pôvodného veriteľa S.. J. T. vyplýva, že dňa 31.12.2008
žalovaný dlžník vrátil veriteľovi na jeho účet sumu 700.000,- Sk, t.j. 23.235,74 eur. Spolu teda dlžník
vrátil sumu 66.387,92 eur.

Ďalej prvostupňový súd zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.10.2013 zistil, že nároky zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 11.6.2008 boli postúpené z doterajšieho veriteľa S.. J. T. na postupníka, žalobkyňu D.
H.. Z oznámeného postúpenia pohľadávky z 24.10.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ S.. J. T. oznámil
postúpenie pohľadávky žalovanému na novú veriteľku - žalobkyňu. V tejto súvislosti prvostupňový súd
poukázal na ust. § 524 ods. 1 OZ a § 524 ods. 2. Aplikoval aj ust. § 526 ods. 1, 2 OZ. Pôvodný
veriteľ S.. J. T. bol oprávnený ako postupca postúpiť uvedenú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v

znení dodatkov na nového veriteľa, postupníka, t.j. žalobkyňu. Postúpenie pohľadávky bolo preukázané
zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky a výpoveďou pôvodného veriteľa
pred prvostupňovým súdom.

Následne celý právny vzťah posúdil prvostupňový súd podľa § 657 OZ a § 658 ods. 1, 2 OZ. Zistil a

ustálil, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na rozdiel od žalovaného, ktorý svoje dôkazné bremeno
neuniesol. Žalobkyňa preukázala, že medzi jej právnym predchodcom ako veriteľom a dlžníkom a to
žalovaným bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke v znení dodatkov 1 až 3, na základe ktorého
poskytol veriteľ žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 5.000.000,- Sk. Pôžička mala byť
podľadodatkuč.3zaplatenávrátaneúrokovdodňa31.10.2010.Žalovanýdoposiaľvrátilsumužalobcovi

postupne dňa 31.12.2008 23.235,74 eur, dňa 5.1.2009 sumu 4.258,18 eur a 5.700,- eur, dňa 14.1.2009
sumu 33.194,- eur. Celkovo bola z požičanej sumy vrátená suma 66.387,92 eur. Ostáva neuhradená
suma 99.581,67 eur, vrátane úroku vo výške 12 % ročne v zmysle dohody.

Prvostupňový súd vyhodnotil, že keďže žaloba v prejednávanej veci bola podaná dňa 31.10.2013 a

dohodnutá splatnosť úveru, resp. pôžičky bola dňa 31.10.2010, nárok žalobkyne nie je premlčaný.

Ďalej prvostupňový súd sa vysporiadal aj s námietkou žalovaného, že nie je vo veci pasívne vecne
legitimovaný, ale pasívne vecne legitimovaná je firma Tema invest, a.s., alebo Tema Humenné, a.s.,
ktoré finančné prostriedky mali byť použité pre tieto spoločnosti. Z obsahu vykonaného dokazovania

však tieto tvrdenia preukázané neboli. Bolo preukázané, že pôžička vznikla medzi fyzickými osobami,
kde finančné prostriedky boli poskytnuté z účtu fyzickej osoby na účet fyzickej osoby.

Prvostupňový súd vyhodnotil nárok žalobcu na úhradu istiny ako dôvodný.

Ďalej priznal aj nárok na úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ s použitím ust. § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré podrobne

prvostupňový súd v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Keďže žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku oslobodená, na úhradu súdneho poplatku
prvostupňový súd zaviazal žalovaného.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že
skutočnosti uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa sa nezakladajú na pravde, pretože on ako
súkromná osoba od pani D. H., rod. L. neprevzal nikdy žiadne finančné prostriedky. Uviedol, že rozsudok
je irelevantný. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny.Žiadal, aby odvolací súd návrh zamietol.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená
medzi dvoma fyzickými osobami, a to medzi S.. J. T. a R.. K. L.. Zmluva o pôžičke podľa zistení
prvostupňového súdu bola uzatvorená riadne platne, došlo aj k reálnemu poskytnutiu finančných
prostriedkov z účtu právneho predchodcu žalobkyne na účet žalovaného.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sa vysporiadal aj so skutočnosťou, že

nárok navrhovateľky nie je premlčaný s poukazom na to, že bol podaný včas, v zákonom stanovenej
trojročnej lehote, keď v zmysle dodatku zmluvy o pôžičke bol povinný žalovaný uhradiť dlh do 31.10.2010
a žaloba bola podaná v tejto veci dňa 31.10.2013.

Prvostupňový súd sa podrobne vysporiadal so skutočnosťou, že následne, po uzavretí zmluvy o pôžičke,

ešte pred podaním žaloby dňa 22.10.2013, uzatvorila žalobkyňa D. H. a S.. J. T. zmluvu o postúpení
pohľadávky, kde celá pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vrátane úroku vo výške 12% ročne
bola postúpenia bezodplatne žalobkyni. Prvostupňový súd toto postúpenie pohľadávky vyhodnotil ako
platné v súlade s ust. § 524 a 526 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd sa teda podrobne vysporiadal s tým, prečo v konaní aktívne legitimovanou
účastníčkou konania je žalobkyňa. Námietka žalovaného je zo strany odvolacieho súdu považovaná
za nedôvodnú. V priebehu prvostupňového konania nenamietal existenciu takejto zmluvy, nenamietal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. V tomto štádiu konania nepredlžil žalovaný žiadne dôkazy
svedčiace o tom, že žalobkyňa nie je vecne legitimovaná na podanie žaloby.

Naopak,žalobkyňapreukázalasvojuaktívnuvecnúlegitimáciuapretosprávnepostupovalprvostupňový
súd, keď žalobe žalobkyne vyhovel po tom, čo zistil, že je oprávnená vymáhať pohľadávku, ktorá jej bola
zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená.

Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania oznámil žalovaný odvolaciemu súdu, že v obchodnom vestníku bolo
zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka R.. K. L..
Odvolací súd zistil, že dňa 2.1.2015 bol Okresným súdom Prešov vyhlásený konkurz na majetok dlžníka

R.. K. L., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, XXX XX X., pričom bol vyhlásený tzv. malý konkurz.
Uznesenie je evidované Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/43/2014-162.

Proti tomuto uzneseniu však bolo podané odvolanie. Odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením (sp.
zn. 2CoKr/9/2015) uznesenie Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 2K/43/2014-162 zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie.

Preto odvolací súd vo veci konal a rozhodol, čomu nebránila zákonná prekážka prerušenia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.