Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203272
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812203272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcov: 1/ V. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Q. č. XX a 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Q. č. XX, zastúpené
splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Zuzana Poláková, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XX, proti
žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. č. XX, toho času bytom M. XXX, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, N., M. XXX/XX, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkýň v 1/ a 2/ rade, žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 9C/28/20012-130 zo dňa 10. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalobkyniam v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania 426,40 Eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za žalobu 99,50
Eur a trov právneho zastúpenia 326,90 Eur, na účet jeho splnomocneného zástupcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 130, § 132, § 134
Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým
a právnym záverom :

Táto žaloba je z procesného hľadiska tzv. určovacou žalobou, preto súd ako prvú otázku riešil existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Keďže ide o určenie vlastníctva k

nehnuteľnosti a v prípade priaznivého rozsudku možno zapísať do katastra nehnuteľností vlastnícke
právo v prospech žalobkýň, súd je toho názoru, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ale len v časti, v ktorej nie sú evidované ako vlastníčky pozemkov, teda v
časti presahujúcej spoluvlastnícky podiel 1185/4116, ku ktorému už žalobkyne sú evidované v katastri
nehnuteľností. V časti o určenie vlastníctva k pozemkom v spoluvlastníckom podiele 1185/4116 preto
súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení,
pretože v tejto časti ich vlastníctvo nie je pochybné, resp. sporné a svedčí im aj zápis v katastri

nehnuteľností. Vo zvyšnej časti súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyne sa domáhajú určenia
vlastníctva k pozemkom evidovaným na LV č. XXX pre k.ú. a obec Y. Q. titulom vydržania pozemkov,
kde tvrdia, že pozemky im daroval ich otec Q. K. darovacou zmluvou v roku 1986, odkedy ich nepretržite
užívajú na poľnohospodárske účely. Žiadajú započítať držbu svojho otca Q. K., ktorý tento pozemokmal získať darovaním ústnou darovacou zmluvou od svojho otca C. K. v roku 1950. Z vykonaného
dokazovania súd nemá za preukázané, že by žalobkyne nadobudli pozemok tak, ako žiadajú určiť
vlastníctvo, vydržaním. Na to, aby mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníctva, musia byť súčasne splnené tri

predpoklady: musí ísť o vec, spôsobilú na vydržanie, táto vec musí byť v oprávnenej držbe vydržateľa
a uplynie stanovená doba nepretržitej oprávnenej držby. Pre oprávnenú držbu je podmienkou, aby bol
držiteľ veci dobromyseľný a a musí byť v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí,
po celú vydržaciu dobu. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie

držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená
držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
Omyl, spočívajúci v neznalosti alebo neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť
omylom ospravedlniteľným. Preto držba nadobudnutá a udržiavaná na základe takého omylu nemôže
byť oprávnená. V roku 1986, kedy podľa žalobkýň došlo k darovaniu zo strany ich otca Q. K., platil

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 1982, podľa ktorého prevod vlastníctva
k nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť len písomnou zmluvou a na účinnosť prevodu bola potrebná
registrácia štátnym notárstvom. Táto právna úprava je jasná, zrozumiteľná a nepripúšťa odlišný výklad.
Potom ak žalobkyne tvrdia, že do držby pozemkov vstúpili na základe právneho titulu, ktorý nespĺňa tieto
požiadavky, ktoré boli ustanovené vtedy platnou a účinnou právnou normou, ktorej znenie je celkom

jednoznačné, nemožno ich považovať za oprávnené držiteľky. Pri obvyklej miere opatrnosti bolo totiž
možné sa danému právnemu omylu vyhnúť.Súd podotýka, že z vykonaného dokazovania nevyplynula
ani možnosť započítania oprávnenej držby ich právneho predchodcu Q. K.. Hoci žalobkyne v žalobe
tvrdili, že Q. K. ( ich otec ) pozemky nadobudol darovaním v roku 1950 od svojho otca C. K., žalobkyňa
1/ vo svojom výsluchu uviedla, že C. K. jej rodičom sľúbil, že keď zomrie, tak pozemok pripadne jej

otcovi Q. K.. To vylučuje tvrdenie žalobkýň o tom, že C. K. už v roku 1950 pozemok Q. K. daroval.
Nedostatku dobromyseľnosti Q. K. nasvedčuje aj skutočnosť, že v dedičskom konaní po neb. C. K.
bolo dedičstvo vyporiadané tak, že polovicu poľnohospodárskych pozemkov zdedila V. B. rod. K. a
druhú polovicu zdedil Q. K. s tým, že sa zaviazali vyplatiť odstupujúcim dedičom peňažné plnenie.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by Q. K. skutočne nadobudol pozemok

darom už v roku 1950, nemal by dôvod súhlasiť s takýmto vyporiadaním dedičstva a ani vyplatiť V. B.
peniaze za tento pozemok. Žalobkyne nie sú dobromyseľné v tom, že im patrí celý pozemok ( každej v
podiele ? ) aj preto, že skutočne do notárskej zápisnice, na základe ktorej aj boli zapísané do katastra
nehnuteľností ako spoluvlastníčky, vyhlásili, že sporný pozemok držia od roku 1988 ( v tomto konaní
však tvrdia, že od roku 1986 ) na základe daru od komasačných vlastníkov, resp. ich nástupcov, v

podiele 1185/4116. Súd konštatuje, že žalobkyne nepreukázali existenciu právneho titulu, od ktorého by
odvodili svoju dobromyseľnosť, ktorá je podmienkou oprávnenej držby a preto vlastníctvo k pozemku
nemohli vydržaním nadobudnúť. Súd zamietol návrhy žalobkýň na vykonanie dôkazu výsluchom svedka
V. K. a V. K. ako nadbytočné. Čo sa týka návrhu na vypočutie V. K. ( manžel žalobkyne 2/ ), tento
žalobkyne navrhli vykonať na okolnosti darovania pozemku v roku 1986. Súd tento návrh nepovažoval

za potrebné vykonať, pretože by neprispel k objasneniu veci. Žalobkyne 1/ a 2/ tvrdili, že v roku 1986
im otec pozemok daroval ústnou darovacou zmluvou, ktorý právny titul nie je spôsobilý pre začatie
oprávnenejdržby,akoužbolouvedenéapretovýsluchsvedka,ktorýmalbyťprítomnýpriuzatvorenítejto
ústnej darovacej zmluvy, by súdu nepriniesol nijakú podstatnú vedomosť o predmete sporu. Rovnako
výsluch V. K., ktorá je právna predchodkyňa žalovaného, ktorú žalobkyne navrhli vypočuť na okolnosti

vydania osvedčenia o držbe, na základe ktorého bola zapísaná ako vlastníčka sporného pozemku, by
bol nadbytočný. Je totiž povinnosťou žalobkýň preukázať existenciu vlastníckeho titulu k pozemku, ku
ktorémusadomáhajúurčeniavlastníctvaaniejepodstatné(bezriadnehoodôvodneniatakéhotonávrhu
na vykonanie dôkazu ) zaoberať sa okolnosťami vydania vyhlásenia o držbe, na základe ktorého bol do
katastra zapísaný ďalší spoluvlastník, resp. jeho právna predchodkyňa. Čo sa týka návrhu na výsluch

žalovaného, žalobkyne 1/ a 2/ ho navrhli bez ďalšieho odôvodnenia, kvôli čomu trvajú na jeho výsluchu.
Súd konštatuje, že výsluch žalovaného ako účastníka je jedným z dôkazov a žalobkyne znášajú dôkaznú
povinnosť, čiže majú povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že tieto návrhy
je potrebné aj odôvodniť, aby súd mohol rozhodnúť o tom, či ich vykoná alebo nie, v závislosti od
toho, či môžu prispieť k objasneniu veci alebo nie. Keďže žalobkyne návrh na výsluch žalovaného

nijako neodôvodnili tým, akým spôsobom by mohol prispieť k objasneniu veci, súd aj tento ich návrh na
vykonanie dôkazu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ich náhradu
priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdnehopoplatku za podanú žalobu 99,50 EUR a trov právneho zastúpenia advokátom, vyčíslených podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 06. 2012...58,69 EUR

- paušálna náhrada...7,63 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k žalobe, dňa 29. 06. 2012...58,69 EUR
- paušálna náhrada...7,63 EUR
- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014...61,85 EUR
- paušálna náhrada...8,04 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014...61,85 EUR
- paušálna náhrada...8,04 EUR
- DPH 20%...54,48 EUR
SPOLU: 326,90 EUR

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalobkyne v 1/ a

2/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnili náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčíslili v prípise zo dňa 24.02.2015. Vo svojom odvolaní
poukazovali na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a doteraz zistených skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené a súčasne rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd použil nesprávny , resp. neexistujúci právny predpis, mal zrejme na mysli zák.
č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1983 do 30.06.1988. Uviedli, že je nutné, aby súd žalobu posudzoval
a skúmal z komplexného pohľadu a posúdil všetky predložené a navrhované dôkazy a podstatné

okolnosti relevantné pre rozhodovanie a neobmedzil sa len na všeobecné konštatovanie neexistencie
právneho titulu, ktorý nespĺňa požiadavky, ktoré boli ustanovené vtedy platnou a účinnou právnou
normou. Poukazovali na rozsah vykonaného dokazovania ako aj nevykonaného, v spojitosti so súdnym
konaním vedeným pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 6C/90/1995. Žalobkyne už
nemajú možnosť podať žalobu o určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky pre vydanie osvedčenia

o držbe nehnuteľností. Prichádza do úvahy len žaloba o určenie vlastníckeho práva. Okrem toho sa
prvostupňový súd nevyjadril k vykonaným dôkazom. Napriek tomu, že má starostlivo prihliadať na
všetko, čo vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a prípadne v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p.
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Majú za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je nedostatočné. Nie je zrejmé, ako sa súd

vysporiadal s niektorými navrhnutými dôkazmi, akými úvahami sa pri hodnotení niektorých vykonaných
dôkazov riadil a ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval krajskému súdu zmeniť rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti tak, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 494,74 Eur, trovy právneho
zastúpenia odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
alebo rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom
odvolaní poukazoval na to, že výrok II rozsudku súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia. Prvostupňový súd zaviazal žalobkyne v 1/ a 2/ rade nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 326,90 Eur. Žalobný návrh bol podaný žalobkyňami v 1/ a 2/ rade, ktoré sú povinné zaplatiť
súdny poplatok z návrhu. Vzhľadom k tomu, že súd zaviazal žalobkyne v 1/ a 2/ rade nahradiť odporcovi
trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku, je uvedený výrok právne nesprávny. Žalovaný vo

špecifikácii trov právneho zastúpenia zo dňa 11.11.2014 , ktoré boli súdu doručené dňa 11.11.2014
žiadal priznať trovy konania, pričom právny zástupca síce správne uviedol tarifnú hodnotu úkonov, avšak
nesprávne sčítal úkony. Má za to, že ide o chybu v písaní, ktorú týmto podaním právny zástupca žiada
opraviť, pričom uvádza opravenú špecifikáciu trov právneho zastúpenia žalovaného.

K odvolaniu žalobkýň v 1/ a 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s dôvodmi
žalobkýň v 1/ a 2/ rade uvádzanými v podanom odvolaní nesúhlasí, považuje rozsudok okresného
súdu v časti výroku I za vecne správny a navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil azaviazal žalobkyne k úhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Rozhodnutie okresného
súdu vychádza zo správne a úplne zisteného skutkového stavu, na základe vykonaného dokazovania
súd aj správne právne posúdil vec. Okresný súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy a ak

má zato, že doposiaľ vykonané dôkazy sú dostačujúce pre úplné zistenie skutkového stavu právneho
posúdenia veci, a to aj z hľadiska hospodárnosti konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia

ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol potvrdil v
súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Súd v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie, alebo postúpiť vec

orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa merity veci, v ktorej žalobu
zamietol a prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho
konania odvolatelia, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné

pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

K námietkam uvádzaným žalobkyňami v 1/ a2/ rade v podanom odvolaní považuje odvolací súd
za potrebné zdôrazniť nasledovné, že žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1185/4116. Ďalej poukazuje na to, že
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je
jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.

decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľov
- žalobkýň v 1/ a 2/ rade v podanom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti
výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdil ako vecne správny.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
vzhľadom k tomu, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti za nepreskúmateľný.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd do náhrady trov konania prisúdil
náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu 99,50 Eur. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd

považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenej časti za nepreskúmateľné, došlo zo
strany súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania, t.j. žalobcom v
1/ a 2/ rade ako aj žalovanému.Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho
konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.