Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414205051
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414205051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: MUDr. T. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., X. XXXX/X, právne zastúpeného Mgr. Martinom Černákom, advokátom,
so sídlom v B., I.. X, proti odporcovi: Oravská stavebná spoločnosť, s. r. o., „v likvidácii", so sídlom
Vyšnokubínska 10/151, Vyšný Kubín, IČO: 47 000 155, právne zastúpenému Mgr. Zlatou Hunčagovou,

advokátkou, so sídlom v L. A., J. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 3.400,- eur s príslušenstvom a
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/152/2014-61 zo dňa 2. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo
výroku III. o trovách konania, m e n í tak, že návrh, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, z a m i e t a .

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania r o z h o d n e okresný súd.

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti
návrh zamietol, III. rozhodnutie o trovách konania si vyhradil do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Z pohľadu požiadaviek zákona č. 250/2007 Z. z. uvedených v ust. § 18 treba skonštatovať, že

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie povinnosti odporcom po uplatnení reklamácie
poučiť navrhovateľa o jeho právach podľa Občianskeho zákonníka a povinnosti určiť na základe
rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv uplatňuje, spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm.
m) v lehotách uvedených v § 18 ods. 4 zákona. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca mu nevydal
potvrdenie o reklamácii podľa § 18 ods. 8 zákona, podľa názoru súdu potvrdením o reklamácii sú
emailové odpovede odporcu.

Nesplnenie poučovacej povinnosti a povinnosti určiť spôsob vybavenia reklamácie malo nepochybne

negatívny dopad na navrhovateľa v tom smere, že tento sa nemohol vo veci riadne orientovať tak, aby
vedel, čo môže od odporcu v súvislosti s uplatnenou reklamáciou dôvodne žiadať. Keby si odporca
svoje povinnosti riadne splnil, navrhovateľ by nebol v právnej neistote po takú dobu, akú bol. Vzhľadomna uvedené, súd uznal za dôvodné priznať navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., nie však v žiadanej výške 500,- eur, ale vzhľadom na význam
porušených povinností vo výške 200,- eur (100,- eur za každú z porušených povinností). V presahujúcej

časti, t. j. čo do sumy 300,- eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o návrh na zaplatenie sumy 3.400,- eur titulom vrátenia zaplatenej ceny diela v dôsledku
zrušenia zmluvy na základe odstúpenia od nej, odstúpenie navrhovateľ preukázateľne vykonal dvakrát.
Ak odporca namietal, že ide o neurčité právne úkony, súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožnil.
V odstúpení zo dňa 23.09.2014 je dostatočne určitým spôsobom vymedzené, že ide o odstúpenie od

zmluvy na solárny systém, ktorého montáž vykonal odporca na pozemku navrhovateľa v apríli 2014 a
zmluvný vzťah je identifikovaný aj kúpnou cenou v sume 3.400,- eur, ktorá sa v odstúpení žiada vrátiť.
Okrem toho z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by medzi účastníkmi konania bol aj nejaký iný
zmluvný vzťah než ten, z ktorého nároky sú predmetom tohto konania. Účinky odstúpenia podľa názoru
súdu treba spájať s v poradí prvým odstúpením zo dňa 23.09.2014, ktoré bolo odporcovi nepochybne
doručené, keďže ho prostredníctvom svojej zástupkyne doručil do spisu. Okamih doručenia vykonaným

dokazovaním zistený nebol. V danej veci je to však nerozhodné, a to z nasledovného dôvodu.

Účinky odstúpenia od zmluvy sú upravené v § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a povinnosti z toho
vznikajúce zmluvným stranám sú upravené v § 457 Občianskeho zákonníka, stanovujúceho spôsob
vzájomného vyporiadania účastníkov, okrem iného, aj v prípade zrušenia zmluvy odstúpením od nej.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy a to s účinkami ex tunc, ak nie je účastníkmi
dohodnuté alebo právnym predpisom inak ustanovené, v takom prípade vzniká vzájomná povinnosť
jednej zmluvnej strany vrátiť tej druhej všetko, čo podľa zmluvy dostala. Vyššie citované ustanovenie
§ 457 Občianskeho zákonníka teda upravuje dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia pre

prípad, kde jeho vznik mal pôvod v občianskoprávnej zmluve, či už neplatnej alebo zrušenej, keďže
jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, uvedenej v § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, je aj plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ukladá zmluvným stranám takej zmluvy
vzájomnú reštitučnú povinnosť, sledujúcu obnovenie predchádzajúceho stavu.

Žiaden z účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil

plnenie, ktoré prijal. Tejto zákonnej konštrukcii musí zodpovedať tak žalobný petit, ako aj výrok rozsudku,
ktorým súd žalobe vyhovuje. Vzájomná súvislosť plnení oboch účastníkov musí byť uvedená už
v žalobnom návrhu samotnom, nakoľko práva a povinnosti oboch účastníkov odplatnej zmluvy sú
vzájomne podmienené, teda aj nároky na vrátenie už prijatých plnení v prípade či už neplatnej alebo
zrušenej zmluvy, sú vzájomne podmienené. Táto vzájomnosť musí byť rešpektovaná aj pri prípadnom

nútenom výkone rozhodnutia.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že zo strany navrhovateľa došlo vo vzťahu k odporcovi k plneniu -
zaplateniu ceny diela a zo strany odporcu došlo vo vzťahu k navrhovateľovi taktiež k plneniu - dodaniu a
montáži solárneho systému. Uvedený solárny systém sa podľa výpovede navrhovateľa stále nachádza
tam, kde bol odporcom odovzdaný. Súd je toho názoru, že jeho vrátenie je, ak nie úplne, tak v prevažnej

časti, možné, pričom súd pri tomto názore vychádza aj z toho, čo navrhovateľ uviedol v odstúpení od
zmluvy, a to, že odporca si má prevziať nefunkčný solárny systém.

Žalobný návrh navrhovateľa v súdenom prípade - jeho petit, ktorým je súd viazaný, nerešpektuje,
prípadne opomína nutnú obojstrannú reštitúciu upravenú v ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a to
naprieknespornejskutočnosti,ženapodkladepredmetnejzmluvydošlokobojstrannémuplneniu,keďže

návrhom navrhovateľom požaduje vrátenie zaplatenej ceny bez vyjadrenia jeho súčasnej povinnosti
vrátiť to plnenie, ktoré sám na podklade uzavretej zmluvy od odporcu prijal.Nerešpektovanie vzájomnej podmienenosti plnení účastníkov v žalobnom návrhu, je dôvodom, pre ktorý
súd musel žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 3.400,- eur zamietnuť v celom rozsahu.

Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s

poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., vzhľadom na kumuláciu návrhov
a najmä z dôvodu, že súdu nebolo doposiaľ doručené vyčíslenie trov konania od žiadneho z účastníkov
konania, pričom lehota na vyčíslenie trov konania uvedená v ust. § 151 ods. 1 O. s. p. im ešte neuplynula,
keďže táto začína plynúť až od vyhlásenia rozhodnutia.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to voči výroku I., ktorým
ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur.

Rozsudok okresného súdu v tomto výroku považuje za nesprávny, pretože konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. S dôvodmi rozsudku vo vzťahu k tomuto výroku odporca
nesúhlasí. Nesplnenie poučovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi nebolo v konaní preukázané,

naopak, z výpovede odporcu na pojednávaní vyplynulo, že navrhovateľ ho o jeho právach poučil,
pričom konkrétne práva na pojednávaní aj vymenoval (finančná náhrada za chybný prvok, výmena,
zamietnutie reklamácie), čo vyplýva zo strany 10 zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.02.2015. Pokiaľ
navrhovateľ uvádzal, že o tom, aké má spotrebiteľ pri reklamácii práva, poučený nebol, odporca
poukazuje na tú skutočnosť, že rovnako sa navrhovateľ vyjadril, že nedostal potvrdenie o prijatí

reklamácie (strana 6 zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.02.2015), pričom z vykonaného dokazovania
vyplýva, že tieto potvrdenia zasielal odporca navrhovateľovi e-mailom. Výpoveď navrhovateľa preto
nepovažuje za vierohodnú, dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa. Dodáva, že zákon v žiadnom
svojom ustanovení nevyžaduje písomnú formu poučenia. Čo sa týka druhého vytýkaného porušenia
povinnosti, neurčenie spôsobu vybavenia reklamácie v konaní, poukazovali na to, že navrhovateľ nikdy

konkrétny nárok neurčil, a to ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uvedené svedčí o tom,
že konkrétny nárok navrhovateľ neuplatnil, a to ani prostredníctvom právneho zástupcu, na základe
čoho je zrejmé, že odporca nemohol určiť spôsob vybavenia reklamácie. Poukazuje na ust. § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Odporca zastáva názor, že zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu
prvéhopredpokladucitovanéhozákonnéhoustanovenia,asícebolopotrebné,abysvojeporušenéprávo

uplatnil na súde a v tomto konaní musel byť aj úspešný, k čomu však nedošlo. Súd prvého stupňa sa
v odôvodnení rozsudku s touto skutočnosťou nijakým spôsobom nevysporiadal. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal ani nevysvetlil, v čom má primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Musia byť
zohľadnené všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad, teda, či v tomto prípade navrhovateľ
utrpel nejakú morálnu alebo inú ujmu, prípadne v akom rozsahu. Zdôvodnenie súdu prvého stupňa, že

vytýkané nesplnenie povinnosti odporcu malo na navrhovateľa nepochybne ten dopad, že sa nevedel
vo veci riadne orientovať a nevedel, čo môže od odporcu dôvodne žiadať, je podľa názoru odporcu nad
rámec vykonaného dokazovania, s čím nesúhlasí. Žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín zmenil vo výroku I. tak, že návrh navrhovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia
zamietne. Pre prípad úspechu odporca žiada priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiada rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a odporcu zaviazať k
náhrade trov odvolacieho konania. Na základe vykonaného dokazovania nebolo v konaní preukázané
splnenie povinnosti odporcu poučiť navrhovateľa po uplatnení reklamácie o jeho právach podľa
Občianskeho zákonníka, ako aj o povinnosti odporcu určiť na základe rozhodnutia spotrebiteľa spôsob
vybavenia reklamácie v lehotách podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Nesplnenie

poučovacej povinnosti a povinnosti určiť spôsob vybavenia reklamácie malo nepochybne negatívny
dopad na navrhovateľa spočívajúci v jeho právnej neistote. Na základe vykonaného dokazovania pred
súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že odporca si svoje povinnosti podľa § 18 ods. 4
zákona č. 250/2007 Z. z. nesplnil riadne. Navrhovateľ vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol,
že ho odporca nijakým spôsobom o jeho právach nepoučil (strana 6 zápisnice z pojednávania zo dňa

09.02.2015). Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa odporca uviedol, že poučil navrhovateľa o
jeho právach, a to tak, že buď môže dostať finančnú náhradu za chybný prvok alebo výmenu prístroja,
alebo môže byť reklamácia zamietnutá (strana 10 zápisnice z pojednávania zo dňa 09.02.2015). Ak by
bola aj pripustená možnosť, ktorú navrhovateľ vylučuje, že informáciu v uvedenom rozsahu odporcanavrhovateľovi naozaj poskytol, za žiadnych okolností ju nemožno považovať za riadne poučenie.
Odporca nevedel a dodnes ani nevie posúdiť povahu vzniknutej vady. Bolo jeho povinnosťou poučiť
navrhovateľa o jeho alternatívnych právach, tak v prípade odstrániteľnej, ako aj neodstrániteľnej vady,

čo vo vyššie uvedenej informácii odporcu úplne absentuje. Odporca nepoučil navrhovateľa o tom, že
jedným z jeho práv, ak ide o odstrániteľnú vadu, je povinnosť odporcu takú vadu riadne, bezplatne
a bez zbytočného odkladu odstrániť. Odporca nepoučil navrhovateľa ani o jeho práve odstúpenia od
zmluvy v prípade vady brániacej v riadnom užívaní veci. O tom, že odporca navrhovateľa o jeho práve
odstúpiť od zmluvy nepoučil, svedčí aj tá skutočnosť, že navrhovateľ toto právo realizoval po tom, čo ho

s touto možnosťou oboznámil jeho právny zástupca. Odporcom zmienené právo finančnej náhrady za
chybný výrobok dotknuté ustanovenia neupravujú a zamietnutie reklamácie nie je právom spotrebiteľa
vyplývajúcim zo zodpovednosti za vady. I napriek tomu, že navrhovateľ od začiatku a opakovane
písomne, telefonicky, prostredníctvom krátkych textových správ uplatňoval u odporcu konkrétne právo
vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, a to odstránenie vady - opravu, odporca nielenže neurčil
spôsob vybavenia reklamácie, ako to vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil okresný súd, ale navyše

reklamáciu ani zákonným spôsobom a v stanovenej lehote nevybavil. Na iné skutočnosti a dôkazy
spochybňujúce predmetný nárok navrhovateľa odporca v konaní nepoukázal. Navrhovateľ v konaní
jednoznačne preukázal, že jeho konkrétne práva ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa boli
porušené v dôsledku nečinnosti odporcu, čím mu v súlade s § 3 ods. 5 uvedeného zákona vznikol nárok
na primerané finančné zadosťučinenie priznané napadnutou časťou rozhodnutia.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur a vo
výroku III. o trovách konania zmenil v zmysle ust. § 220 O. s. p. .

Okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci, z ktorého krajský súd vychádza.
Rozhodnutie okresného súdu je však založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva, keď súd aplikuje na súdenú vec
nesprávnu právnu normu alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale nesprávne ju interpretuje alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery.

Odvolanie odporcu je dôvodné, pokiaľ namieta, že zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu prvého
predpokladu zákonného ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a síce bolo potrebné, aby svoje
porušenéprávospotrebiteľuplatnilnasúdeavtomtokonanímuselbyťajúspešný,kčomuvšaknedošlo.

V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom

č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi spotrebiteľom.Navrhovateľ v postavení spotrebiteľa sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi práva na zaplatenie
sumy 3.400,- eur s príslušenstvom z titulu vrátenia ceny poskytnutých tovarov a služieb z dôvodu
odstúpenia od zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi pre neodstránenie vád diela.

V súdenej veci navrhovateľ v pozícii spotrebiteľa pri uplatnení svojho nároku úspešný nebol. Je
irelevantné, aké príčiny viedli prvostupňový súd k zamietnutiu nároku, úspešnosť navrhovateľa však v
danom prípade konštatovať nemožno.

Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z
dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany
dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje

povinnosti (čo v danom prípade okresný súd konštatoval). Z hypotézy citovanej právnej normy
jednoznačnevyplýva,žespotrebiteľmusíbyťpriuplatnenítohtoprávaúspešný.Ibazatohtopredpokladu
mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia.

Z dôvodu neúspechu spotrebiteľa pri uplatnení svojho práva, keď jeho nárok vo veci samej
uplatnený žalobou bol právoplatne zamietnutý, nemožno navrhovateľovi (spotrebiteľovi) v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia právo na finančné zadosťučinenie priznať.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,ženávrh,abyodporcabolzaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, zamietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku II. rozsudku, ktorým súd
vo zvyšnej časti návrh zamietol.

V zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. o trovách konania pred prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom
rozhodne okresný súd.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.