Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213218583
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213218583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Ing. I. W.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XX v Y. zastúpenej Ing. C. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcim na Y. ul.
č. XX v Y. proti odporkyni MUDr. Y. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XX v Y. toho času bytom Y.
S. G. G.. XX, S., T. v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 25.9.2014 č.k. 25C 147/2013-135 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporkyni
od 5.9.2013, čím zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II z 26.9.2006 č.k. 25P 12/05-161, ktorým

bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni. O návrhu navrhovateľky
rozhodol podľa § 62 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodnil tak, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľky voči odporkyne trvala do 4.9.2013, kedy podľa potvrdenia Karlovej univerzity
v Prahe odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom vyjadrila názor,
že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré
vyšli v konaní najavo, napríklad, že odporkyňa uzavrela manželstvo, že štúdium neukončila v riadnom

termíne, ale v náhradnom neskoršom termíne, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posudzovaných skutočností nezhodnotil. Vyjadrila názor, že nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v konaní tiež absentovala zásada kontradiktórnosti, pritom jedným
z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je jeho kontradiktórny charakter.
Konštatovala, že konajúci súd po tom, čo zrušil pojednávanie 25.9.2014, vyhlásil rozsudok bez
nariadenia pojednávania bez toho, že by zistil skutkový stav, odkedy bola odporkyňa schopná sama
sa živiť, nevysporiadal sa so skutočnosťou, prečo odporkyňa neukončila štúdium v riadnom termíne,

ale jednu skúšku si nechala na september z dôvodu, že zarábala v zahraničí, na čo ona poukazovala
už v podaní zo 16.9.2014, rozsudok vyhlásil bez vyčkania odpovede od Obvodného súdu Praha VII,
či odporkyňa bola zamestnaná v Českej republike v roku 2013 a zdôraznila, že túto žiadosť konajúci
súd zaslal dožiadanému súdu iba dva pracovné dni pred vyhlásením rozsudku. Rovnako nezisťoval
účel dlhodobého pobytu odporkyne v USA, kto platil zdravotné poistenie za odporkyňu do doby, kým sa
zamestnala v Nemecku a nezisťoval ani dátum, kedy odporkyňa uzavrela manželstvo a z akého dôvodu
neukončila štúdium v riadnom termíne. Okrem rôznych irelevantných skutočností neustále opakovaných

v písomných podaniach vytkla tiež konajúcemu súdu, že jej neumožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
tým,žejusnimineoboznámilbuďvôbec,prípadneichdoručilneskoro.Nadôkazsvojhotvrdeniauviedla,že potvrdenie o ukončení štúdia odporkyne bolo doručené jej splnomocnenému zástupcovi dva dni pred
vyhlásením rozsudku, t.j. 23.9.2014, uznesenie o zrušení opatrovníctva zo 17.9.2014 dňa 22.9.2014,
teda tri dni pred vyhlásením rozsudku, pričom jej ako účastníčke konania nebolo doručené vôbec,

opatrovník bol zrušený bez toho, aby bolo súdu známe miesto pobytu odporkyne a údajné vyjadrenie
odporkyne jej nebolo doručené doposiaľ. Aj o tomto vyjadrení sa dozvedela až pri nazeraní do spisu
22.10.2014, teda súd jej neumožnil k nemu sa vyjadriť napriek tomu, že toto jej právo je zakotvené v §
123O.s.p..Potvrdila,že16.9.2013dalasúdusúhlassrozhodnutímvovecibeznariadeniapojednávania,
pretože jej úmyslom bolo súhlasom prispieť k rýchlemu a efektívnemu priebehu konania. Poukázala

tiež na skutočnosť, že od udelenia jej súhlasu uplynul rok, počas ktorého 17.6.2014 bolo vytýčené
pojednávanie, preto oznámila súdu, že za týchto okolností pociťuje postup súdu za zneužitie jej súhlasu
daného k rozhodnutiu bez pojednávania. Za neštandardný postup prvostupňového súdu označila aj
skutočnosť, že jej uznesenie Krajského súdu v Košiciach o odmietnutí jej odvolania proti ustanoveniu
opatrovníka z 13.6.2014 doručil 17.6.2014 a dodnes jej nedoručil uznesenie o zrušení opatrovníka.
Konajúci súd tiež nevyužil možnosť doručovania písomností odporkyni napriek jej návrhu na e-mailovú

adresu, ktorú mu ona oznámila už 5.8.2013 a následne v podaní z 15.10.2013. Súd prvého stupňa
takmer rok nevedel doručiť jej návrh odporkyni a nepokúsil sa ju kontaktovať e-mailom, ale o rok neskôr
26.8.2014 jej expresne poslal upovedomenie o zrušení pojednávania. Z uvedeného vyvodila záver, že
v konaní súd zapríčinil prieťahy. Súd prvého stupňa neskúmal ani dátum sobáša odporkyne a naviac
notársky overený podpis s priezviskom za slobodna je na prvý pohľad iný ako podpis na jej skoršom

splnomocnení v konaní evidovanom na konajúcom súde pod sp.zn. 20C 156/2010 o zvýšenie výživného
pre plnoleté dieťa. Opätovne zdôraznila a poukázala aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
že v konaní bola porušená zásada kontradiktórnosti napriek tomu, že právo na kontradiktórne konanie
znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby
ich návrh uspel, ale i oboznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené

s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Na základe zásady kontradiktórnosti by súdne
rozhodnutie malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých každá musí
mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej
argumenty. Poukázala na § 132 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. a následne vyjadrila názor, že napadnuté
rozhodnutiejenepreskúmateľné.Navrhlaodvolaciemusúdunapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že štúdium ukončila v riadnom termíne, tak
ako to vyplýva z prílohy k vyjadreniu a z potvrdenia Karlovej univerzity v Prahe, ktoré je súčasťou spisu
a v USA bola na študijnom pobyte až po ukončení štúdia medicíny. Zdôraznila, že navrhovateľka si
vyživovaciu povinnosť voči nej plnila v minimálnom rozsahu a ona dvakrát zobrala návrh na zvýšenie

výživného späť. Uviedla, že od 5.9.2013 výživné od navrhovateľky už nedostala. K vyjadreniu pripojila
opis sobášneho listu ako dôkaz o tom, že manželstvo uzavrela 8.7.2014, teda takmer rok po zrušení
vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči nej.

Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporkyne uviedla, že trvá na tom, že odporkyňa pracovala
už pred 5.9.2013, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že ukončila štúdium v neskoršom, t.j. náhradnom

termíne, a že si mohla následne dovoliť zaplatiť nákladný jazykový kurz v USA. Opäť vytkla konajúcemu
súdu, že nezisťoval dôvod, pre ktorý odporkyňa ukončila štúdium medicíny v náhradnom termíne,
t.j. v septembri 2013, čo jej bolo telefonicky potvrdené aj vedením univerzity. O tom, že odporkyňa
pracovala aj počas štúdia svedčí aj poskytnutie študentského víza na jazykový kurz do USA odporkyni,
pre poskytnutie ktorého sa vyžaduje preukázať minimálne 17.500 USD na účte. Tiež uviedla, že

odporkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi, ak jej zatajila podstatné skutočnosti napriek tomu, že
je jej matka, majúca určitú mieru zodpovednosti za odporkyňu napriek tomu, že je dospelá. Navrhla
vykonať dokazovanie, z akého dôvodu odporkyňa nepoužíva iba titul MUDr., ale aj Ing., kedy študovala
na inžinierskom štúdiu a kedy toto ukončila. V závere vyjadrenia oznámila, že označované miesto
trvalého bydliska odporkyne už nie je aktuálne, pretože si na pôvodnej adrese poštu nepreberá, ale

podľa Centrálnej evidencie obyvateľov ČR je evidovaná v Prahe.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a vo veci správne a zákonne rozhodol, ak zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľky voči odporkyni deň po tom, ako ukončila vysokoškolské štúdium, t.j. prípravu
na budúce povolanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa a

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine
nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k
dôvodom, ktoré nepôsobia sami o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka určená
pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo.
Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranici, konkrétne ani na dosiahnutie

plnoletosti. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým
hradiť si svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k
dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične
akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom
pomere. V sporovom konaní, ktorým nepochybne je aj toto konanie, platí takzvaná prejednacia zásada,

čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou,
ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná
povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté
dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať,

že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v
konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade,
ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní,
napríklad prehru v spore. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd
zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak navrhovateľka v odvolaní tvrdí, že odporkyňa

získala schopnosť sama sa živiť ešte pred zrušením jej vyživovacej povinnosti voči odporkyni, bola
dôkazná povinnosť týkajúca sa okolností nadobudnutia tejto schopnosti odporkyňou na nej. Uvedenú
okolnosť navrhovateľka nepreukázala napriek tomu, že súdom prvého stupňa bola poučená podľa §
120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené

neskôr súd neprihliada. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že ojedinelé príjmy dieťaťa dosahované
napríklad svojou pracovnou činnosťou v období školských prázdnin, spravidla nemôžu ovplyvniť výšku
ani trvanie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, pretože iba málo zasahujú do priemeru, z ktorého
je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu určitého prilepšenia a nie na úhradu jeho
zákonných osobných potrieb. V tejto právnej veci bolo nepochybne preukázané dokazovaním súdu

prvého stupňa, že odporkyňa ukončila štúdium na Univerzite Karlovej v Prahe 4.9.2013 (viď č.l. 104),
a navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia, že by odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne sa
živiť skôr. Pokiaľ navrhovateľka namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd
konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky
relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v merite veci. Odvolací súd tiež konštatuje, že účastníci boli

riadne poučení vrátane poučenia podľa § 115a O.s.p. (poučenie doručené navrhovateľke na č.l. 6 -
poznámka odvolacieho súdu), podľa § 120 ods. 4 O.s.p., § 30 O.s.p., § 49 ods. 2, 3, 4 O.s.p., v dôsledku
čoho navrhovateľka dala súhlas na prejednanie veci samej bez nariadenia pojednávania (viď č.l. 9),
v dôsledku čoho je aj jej odvolacia námietka o nedodržaní kontradiktórnosti pojednávania irelevantná.
Odvolací súd zdôrazňuje, že prejednanie veci bez nariadenia pojednávania predstavuje výnimku zo

zásady ústnosti a priamosti nášho civilného procesu. Na to, aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej bez
nariadeniapojednávania,musiabyťkumulatívnesplnenénasledujúcepodmienky:a/rozhodnutievoveci
samej bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkami verejného záujmu, b/ vo veci možno
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi, o ktoré bude svoje skutkové
tvrdenia súd opierať, listinné dôkazy musí súd považovať za natoľko nesporné a vierohodné, že nebude

treba ich závery konfrontovať na pojednávaní a c/ účastníci s rozhodnutím vo veci bez pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tejto právnej veci boli splnené
podmienky na to, aby sa rozhodlo bez pojednávania, pretože účastníci konania na výzvu súdu
nepochybne písomne súhlas na takéto prejednanie veci udelili, rozhodnutie vo veci samej nie je v

rozpore s požiadavkou verejného záujmu a bolo možné nepochybne rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov, ktorým bol v tejto právnej veci dôkaz Karlovej univerzity v Prahe o ukončení vysokoškolského
štúdia odporkyňou. O pravosti tohto dôkazu nemal pochybnosti ani odvolací súd. Skutočnosť, že
navrhovateľka uzavrela manželstvo, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na rozhodnutie, nepochybne
nastala až po zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Ostatnými skutočnosťami uvedenými v

odvolaní nemajúcimi vplyv na rozhodnutie sa odvolací súd nezaoberal.

Pretožesúdprvéhostupňariadnezistilskutkovýstav,posúdilhopodľasprávnychzákonnýchustanovení
a zákonne rozhodol o návrhu, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, ktoré v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé, odvolací súd
rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia na

zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.