Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212264
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115212264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: T.

T., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti odporkyni: T. T., B.. XX.XX.XXXX, X.
V. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvonavrhovateľaaodporkyneuzavretédňa22.09.1990vHôrkachzapísanévknihemanželstiev
bývalého Miestneho národného výboru v Hôrkach vo zväzku III., ročník 1990, na strane 67, pod
poradovým číslom 9, rozvádza.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 20.04.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 20.04.2015
sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa

12.01.1985 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Žiliny vo zväzku 25, ročník 1985, pod
poradovým číslom 8, rozvedené. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že súd by vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že s odporkyňou uzavreli manželstvo dňa 22.09.1990
v Rímskokatolíckom kostole vo Hvôrkach, pričom o oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva
pochádzajú dve už plnoleté deti: T. T., B.. XX.XX.XXXX H. T. T., B.. XX.XX.XXXX. Uzavretiu manželstva
predchádzal približne ročná známosť. Po sobáši bývali u rodičov odporkyne do roku 1994, kedy si
svojpomocne postavil rodinný dom. Od uvedeného času v ňom bývali spoločne s deťmi. Problémy v

spolužití účastníkov sa začali v roku 2006, keď mal pár týždňov nemanželský pomer so svojou známou.
Ouvedenejsituáciimanželkuneskôrinformovalaichvzťahbolvtomčasevovážnejkríze.Poniekoľkých
mesiacoch sa situácia zlepšila a ich spolužitie bolo normálne. V roku 2011 si začal nemanželský pomer
s jeho dávnou priateľkou z mladosti, jeho súčasnou partnerkou. Tento vzťah stále trvá. Zánik spoločnej
domácnosti nastal v septembri 2011 jeho odchodom zo spoločného rodinného domu. Presťahoval sa na
pár mesiacov k svojim rodičom a neskôr k svojej súčasnej partnerke. Narušenie vzájomných vzťahov a
citov účastníkov prirodzene ovplyvnilo aj sexuálnu stránku ich spolužitia a od augusta 2011 sa prestali

intímne stýkať. Nespokojnosť v spolužití, stagnácia ich vzťahu a skutočnosť, že žije s inou ženou je
dôvodom, že nevidí perspektívu ďalšieho spolužitia s odporkyňou. Medzi účastníkmi došlo k úplnému
citovému odcudzeniu a jediným ich spoločným záujmom ostala výchova ich detí, ktoré sú však už
dospelé.

Odporkyňa sa k doručenému návrhu na začatie konania a súčasne po doručení predvolania na
pojednávanie vyjadrila podaním zo dňa 04.05.2015, v ktorom uviedla, že s návrhom súhlasí. Skutočnosti
udávané navrhovateľom sú sčasti pravdivé. Manželstvo bolo harmonické a šťastné, postavili si spoločnerodinný dom, starali sa o spoločnú domácnosť a výchovu detí. Navrhovateľa milovala, bol pre ňu
všetkým, rodina bola pre ňu počas manželstva na prvom mieste. Prvý vážnejší problém v manželstve
nastal, keď sa jej navrhovateľ v máji roku 2007 priznal k pomeru so svojou spolužiačkou zo strednej

školy, ktorý z jeho strany trval niekoľko mesiacov a tiež, že pred ňou riešil počas manželstva ešte dve
ženy, z ktorých jedna je terajšia jeho partnerka, tiež spolužiačka zo strenej školy, druhú ženu nemenoval.
Bolo to pre oboch ťažké obdobie a zavažovali, čo ďalej. Spoločnými silami krízu, ktorá trvala približne
pol roka, zvládli. Veľmi si vážila, aj keď to bolo pre ňu veľmi bolestivé, že sa jej navrhovateľ sám priznal
a videla na ňom, že to trápilo aj jeho. Postupne sa ich vzťah upravoval a ich spolužitie bolo ako predtým.

Dokonca mala pocit, že táto situácia ich ešte viac zblížila a ich vzájomný vzťah posilnila. Navrhovateľ v
tom čase úspešne ukončil štúdium na vysokej škole. Začali tráviť viacej voľného času spolu, absolvovali
spoločné dovolenky, navrhovateľ sa mohol viac venovať deťom. Bolo to pre ňu, aj deti, pekné obdobie,
nakoľko počas niekoľkoročného štúdia sa navrhovateľ venoval práci a v zamestnaní a štúdiu. V roku
2008 si navrhovateľ založil firmu. Začiatky podnikania boli síce ťažké, hlavne po stránke finančnej a
časovej, ale postupne sa mu začalo v podnikaní dariť a zbavili sa aj finančných dlhov, ktoré súviseli s

jeho podnikaním a zakúpením auta. Začiatkom roka 2011 sa rozhodli, že si zoberú do nájmu priestory
v Žiline a otvoria obchod s použitým tovarom. Opäť tak trávili spolu veľa času a mali spoločné plány do
budúcnosti. Po tomto však prišiel v septembri 2011 šok, kedy jej navrhovateľ oznámil, že jej bol znova
neverný. Strata dôvery, spôsob, ako jej to oznámil a taktiež hlavne deťom, jeho odchod zo spoločnej
domácnosti, jeho správanie po odchode voči deťom a súčasné zmenené správanie navrhovateľa a jeho

spôsob života po odchode zo spoločnej domácnosti sú hlavným dôvodom, prečo s návrhom súhlasí.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Súd tak vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.05.2015 za neprítomnosti navrhovateľa
podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže sa tento na pojednávanie neustanovil a nepožiadal o jeho
odročenie, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 47
ods. 2 O.s.p. mna adresu ním uvedenú v návrhu na začatie konania.

Odporkyňa na pojednávaní zotrvala v plnom rozsahu na podanom písomnom vyjadrení k návrhu na

začatie konania, viac sa k veci nevyjadrovala. Opätovne uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva
účastníkov súhlasí.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s navrhovateľom produkovanými listinnými dôkazmi
- sobášnym listom účastníkov a rodnými listami detí účastníkov konania a súčasne vychádzal z hľadiska
skutkových zistení aj zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré považoval vzhľadom k vyjadreniu

odporkyne k návrhu na začatie konania medzi účastníkmi za nesporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.).

Zo sobášneho listu vystaveného bývalým Miestnym národným výborom vo Hôrkach dňa 22.09.1990
vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 22.09.1990 v Hôrkach zapísané v knihe manželstiev bývalého
Miestneho národného výboru v Hôrkach vo zväzku III., ročník 1990, na strane 67, pod poradovým číslom
9.

Z rodných listov T. T., B.. XX.XX.XXXX H. T. T., J. XX.XX.XXXX vyplýva, že účastníci konania sú ich
rodičmi.

Ďalej súd vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľa a odporkyne, ktoré považoval za zhodné (§
120 ods. 3 O.s.p.) a teda, že v roku 2006 mal navrhovateľ mimomanželský pomer so svojou známou,
k čomu sa odporkyni priznal a po prekonaní krízy v manželstve týmto vyvolanej a sa manželské vzťahy

medzi účastníkmi konania upravili, pričom spolužitie bolo po dlhší čas do roku 2011 normálne. V roku
2011 však navrhovateľ nadviazal opätovne mimomanželský pomer s inou ženou, pričom tento pomer
trvá a ž do súčasnosti. Túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporkyni v septembri 2011, pričom sa
súčasne odsťahoval zo spoločnej domácnosti a účastníci konania spolužitie v spoločnej domácnosti už
neobnovili.Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ZoR“), právne vzťahy,
ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. čl. 1 Základných zásad ZoR, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať
a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a
povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal s poukazom na znenie cit. ust. § 114 ZoR z vyššie uvedených

ustanovení ZoR.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd dospel k nepochybnému záveru, že sú naplnené
podmienky stanovené v cit. ust. § 23 ods. 1 ZoR pre rozvod manželstva účastníkov. Za tohto skutkového
stavu súd dospel k presvedčeniu o vážnom narušení manželských vzťahov trvajúcom tak dlhú dobu, že
je možné považovať manželstvo za trvalo rozvrátené, neplniace si svoj účel determinovaný jednak cit.

základnými zásadami ZoR, na ktorých je postavená rodinno-právna úprava platná na území SR, ako aj
ust. § 1 ods. 2 ZoR, t. j. založenie rodiny a vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva
jedného muža a jednej ženy a napokon, vzhľadom k postoju účastníkov, k presvedčeniu o nemožnosti
obnovy ich manželského spolužitia.

Pokiaľ sa týka zistenia príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi

(§ 23 ods. ZoR), súd tieto vzhliadol v tom, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť manžela podľa ust. §
18 ZoR byť odporkyni verný, čo viedlo k úplnému rozpadu citových väzieb, dôvery a napokon spolužitia
účastníkov ako manželov.

Vychádzajúc tak z uvedeného v konaní zisteného skutkového stavu, z vyššie cit. právnych predpisov a
vyššie objasnených úvah súd manželstvo účastníkov podľa ust. § 22 a § 23 ods. 1 ZoR rozviedol.Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.