Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813204426
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813204426.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa mBANK SPÓLKA AKCYJNA, so
sídlom v Poľskej republike, Senatorska 18, Warszawa, IČO: 001254524, zast. Advokátskou kanceláriou
Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049 proti odporkyni S. G.,
bytom D., S., I. strasse XX, o zaplatenie sumy 2.424,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa

a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2014, č.k. 10C/23/2014-77,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.313,25

eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume
371,92 eur na účet advokátskej kancelárie, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol.

V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné,
že dňa 28.11.2008 účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru, predmetom ktorej
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni v sume 2.489,54 eur (75.000,-Sk). Odporkyňa sa
zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 88,14 eur vždy do 28.

dňa v mesiaci od 23.12.2008 po dobu 36 mesiacov. Posledná splátka bola splatná dňa 28.11.2011.
Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 681,18 eur. RPMN v konkrétnej výške v zmluve
dojednaná nebola. Účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade, ak budú počas doby splatnosti úveru
na účte pre mpôžičku peňažné prostriedky najmenej vo výške nesplatenej istiny úveru, RPMN bude
predstavovať 0% a celkové náklady na úver budú 0 eur. Priemerná hodnota RPMN predstavovala

22,21%. V skutočnosti odporkyňa vyčerpala úver v sume 2.489,53 eur. Na jeho splatenie navrhovateľovi
poukázala sumu 176,28 eur v dvoch splátkach po 88,14 eur dňa 22.12.2008 a 22.1.2009.

Dňa 4.10.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni odstúpenie od úverovej zmluvy a súčasne ju vyzval
k zaplateniu žalovanej sumy formou maximálne 24 splátok najmenej po 165 eur. Odporkyňa na
predžalobnú výzvu nereagovala.

Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spadá pod
úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Súd nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Účastníci mali odstúpenie od zmluvy
dojednané v Obchodných podmienkach poskytovania hotovostného úveru mPOŽIČKA v mBANK v bode2.3.5. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia zostatku úveru spolu so zmluvným
úrokom a úrokom z omeškania, súd poukázal na to, že akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré zaväzuje
spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi akoby

k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia zmluvy o úvere,
podľa ktorých má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpenia od zmluvy, sú upravené
nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto sú pre rozpor s § 54
Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od
zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z

ust. § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie
obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporkyňu výhodnejšie. Tomuto právnemu záveru zodpovedá
aj novelizované ustanovenie § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka, účinné od 1.4.2015,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (Zákon
č. 102/2014).

Pokiaľ navrhovateľ odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky posúdil podľa § 506 Obchodného
zákonníka s poukazom na to, že poskytnutie úveru spadá pod tzv. absolútny obchod, súd poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.1.2013 vo veci 17Co/51/2012, v ktorom konštatoval, že
presadzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenia Zákona o
spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením

od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka.

Povinnosťou odporkyne zo zrušenej úverovej zmluvy je vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie,
ktoré predstavuje to, čo od navrhovateľa v skutočnosti dostala, to je úverovú istinu po zohľadnení
zaplatených úverových splátok. Odporkyni bol poskytnutý úver v sume 2.489,53 eur. Na splatenie úveru
poukázala celkom sumu 176,28 eur. Rozdiel, ktorý je povinná navrhovateľovi z titulu bezdôvodného

obohatenia predstavuje sumu 2.313,25 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti návrh nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

Omeškanieodporkynesúdposúdilpodľa§517ods.1,2Občianskehozákonníka.Právnyvzťahzaložený
medzi účastníkmi zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za občianskoprávny vzťah,
kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona. Výška úroku z omeškania

zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Počiatok omeškania
odporkynesozaplatenímnesplatenýchčastíposkytnutýchúverovbolustálenýod1.1.2012.Navrhovateľ
od úverovej zmluvy odstúpil dňa 4.10.2011. Odporkyňa odstúpenie od zmluvy neprevzala v odbernej
lehote. Podľa bodu 2.4.7 Obchodných podmienok navrhovateľa sa za deň doručenia považuje tretí deň
odo dňa uloženia oznámenia o zásielke na pošte dlžníka. Podľa vyjadrenia navrhovateľa doručenie

zásielkysistotounajneskôrnastalodňa31.12.2011,pretood1.1.2012uplatnilvočinejúrokzomeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne
úspešný, preto mu bola náhrada trov konania priznaná v pomernej výške, podľa pomeru jeho úspechu
a neúspechu vo veci. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 151,50 a
trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb po 101,25 eur, dvakrát 7,81 eur režijný paušál

ku každému úkonu za prípravu a prevzatie zastúpenia a spísanie podaného návrhu a 20% DPH, ktorá
zo sumy 218,12 eur predstavuje sumu 43,62 eur. Celkom trovy konania predstavujú sumu 413,24 eur.
Úspech navrhovateľa vo veci predstavoval 95% a neúspech 5%. Čistý úspech navrhovateľa vo veci je
90%, čomu zodpovedá náhrada trov konania v sume 371,92 eur.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i odporkyňa.

Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Uplatnil náhradu trov konania. Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožní s obsahom podaného
odvolania, žiadal, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia, že dovolanie je prípustné,
lebo ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Uplatnil dôvody na odvolanie

podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie
veci týkajúce sa aplikácie práva. Zotrval na stanovisku, že v danom prípade ide o tzv. absolútny
obchodný vzťah, ktorý nezakladá automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale
zakladá iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Znamená to teda, že ak je tzv. absolútny
obchodný vzťah posúdený zároveň ako spotrebiteľská zmluva, použijú sa naň príslušné ustanovenia

Obchodného zákonníka, v danom prípade najmä ustanovenia o zmluve o úvere a ustanovenia
Občianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Podpornepoukazoval naskutočnosť,žesamotný
Obchodný zákonník v znení zákona č. 429/2008 výslovne potvrdzuje, že môže existovať právny vzťah,
kedy sa spotrebiteľská zmluva riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vyslovil názor, že žiadne
ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevylučuje použitie Obchodného
zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom a nie dohodou zmluvných strán, ako je tomu

práve v prípade zmluvy o úvere. Takisto neexistuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré by
stanovovalo, akým spôsobom má byť splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy,
a to z jednoduchého dôvodu, že Občiansky zákonník úverovú zmluvu ako absolútny obchod vôbec
neupravuje,apretonemôžeprespotrebiteľapriaznivejšímspôsobomupravovaťnásledkyodstúpeniaod
zmluvy zo strany veriteľa z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka. Výklad ustanovení o spotrebiteľských

zmluvách, ktorý popiera uplatnenie Obchodného zákonníka na vzťahy vyplývajúce z uzatvorenia zmluvy
o úvere, považoval za rozporný so slovenským právnym poriadkom, jeho štruktúrou, ako aj s princípom
právnej istoty, a preto nemôže mať oporu ani v požiadavke eurokonformného výkladu. Citoval z
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.2Sžo/258/2009zodňa31.03.2010,zktorého
vyplýva, že právna úprava spotrebiteľského úveru, obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch

a právna úprava úverovej zmluvy, obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, sa navzájom nevylučujú,
ale naopak, že sa majú aplikovať spoločne, pričom úverová zmluva so spotrebiteľom sa uzatvára
podľa Obchodného zákonníka. Za nesprávne preto považoval odstúpenie od zmluvy podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka s tým, že toto malo byť posúdené podľa ustanovení Obchodného zákonníka
a za nesprávne považoval aj posúdenie právnych účinkov odstúpenia. Citoval ustanovenie § 506

Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpi a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Konštatoval, že vzhľadom na špecifický účinok odstúpenia na trvanie
záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nedochádza odstúpením od zmluvy ani k zániku
nároku veriteľa na úrok z omeškania, a preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru

dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru, aj sankčné úroky z omeškania. Spochybnil taktiež
záver súdu prvého stupňa o tom, že dohoda účastníkov, podľa ktorej aj po odstúpení od zmluvy mohol
žalobca uplatňovať zaplatenie celej dlžnej sumy s príslušenstvom a všetky ďalšie neuhradené záväzky
a poplatky, je neplatná pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K absencii údaja o konkrétnej
výške ročnej percentuálnej miery nákladov uviedol, že táto bola v zmluve uvedená v súlade s § 4 ods. 2

písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z.. Ďalej namietal, že napadnutým rozsudkom bolo porušené jeho právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň navrhol pripustiť aj dovolanie proti prípadnému
potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu s tým, že prax súdov Slovenskej republiky nie je v otázke
posudzovania nárokov pri odstúpení od zmluvy jednotná.

Odporkyňa v odvolaní žiadala, aby sumu 2.424,88 eur mohla zaplatiť v splátkach po 50 eur, nakoľko

musí platiť výživné na dve deti a prispievať na nájom a elektriku.

Odporkyňa sa následne vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa, kde opätovne žiadala o splátkový kalendár
po 50 eur.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správny.Žalobným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd rozsudkom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť istinu
2.424,88 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru zo dňa 28.11.2008,
ktorá predstavovala nesplatenú časť úveru poskytnutého odporkyni v sume 2.489,54 eur (75.000,- Sk).

Na príslušenstve pohľadávky uplatnil voči nej zmluvný úrok vo výške 16,5% ročne a z dôvodu omeškania
so splácaní úveru úrok z omeškania vo výške 9,25% od 1.5.2009 do zaplatenia, ktorý v podaní vo
veci samej zo dňa 6.6.2012 opravil tak, že úrok z omeškania voči odporkyni uplatnil od 1.1.2012 do
zaplatenia.

Okresný súd uplatnenému žalobnému návrhu vyhovel čiastočne, keď rozhodol rozsudkom o povinnosti

odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.313,25 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012
do zaplatenia, a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa, súd prvého stupňa sa s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal a

tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli tvrdené
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Nakoľko odvolací súd
sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.
na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje a v súvislosti s odvolacím námietkami navrhovateľa
dopĺňa.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) (v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam), f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci).

Navrhovateľ v súvislosti s uplatnením dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a)
poukazuje na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h), podľa ktorého odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ak tento vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ide tak o dôvod totožný s dôvodom na odvolanie podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. má na mysli vady
konania, ktoré spočívajú v nesprávnom procesnom postupe súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade
mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitia právnej normy, ktorú

na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku,
že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka,
a to najmä otázka odstúpenia a právnych dôsledkov odstúpenia od úverovej zmluvy.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vec v tejto otázke správne právne posúdil. Jeho

závery sú aj v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS/402/2013-10 zo dňa
19.06.2013. Týmto rozhodnutím je potvrdená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, ktoré síce
uznávajú, že úver je absolútnym obchodom, pričom na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ide o vzťah medzi

obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typickýobčianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu

o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

Niet pochybností o tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na plynutie
času, ani jeho dôsledky, vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna
úprava obchodného práva a rovnako ani na otázky odstúpenia a dôsledkov odstúpenia od

zmluvy. Vychádza sa z názoru, že niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov, vychádzajúcu
z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne
chráni spotrebiteľov, ktorí takmer žiadnym spôsobom neparticipujú na koncipovaní zmluvy, a preto je
namieste silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54
Občianskeho zákonníka. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna

úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvoma nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi,
alebo o inú než spotrebiteľskú zmluvu. Aj v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje
v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
resp. nedá ich do súladu s týmto paragrafom, v zmysle § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dostáva

sa do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné. O takýto rozpor ide aj vtedy,
ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného
zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky
zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.

Zuvedenéhodôvodupretotrebapovažovaťzasprávnypostup,keďajdôsledkyodstúpeniaodzmluvysú

posudzované podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Odvolací súd preto nepovažoval dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. za opodstatnene
uplatnený.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam)spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupe

súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynulizprednesovúčastníkov.Nesprávneskutkovézistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odvolací súd preskúmaním veci nezistil taký postup súdu prvého stupňa v súvislosti s hodnotením
dôkazov, ktorý by odporoval ustanoveniu § 132 O.s.p., pričom aj podľa odvolania zásadný nesúhlas
navrhovateľa s rozhodnutím súdu prvého stupňa spočíva v právnom posúdení, keď súd
prvého stupňa posudzoval otázky odstúpenia od zmluvy a náležitosti z toho vyplývajúce
podľa Občianskeho a nie Obchodného zákonníka.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné ani pripustiť dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku s
prihliadnutímnato,žeotázkaaplikácieObčianskehoaObchodnéhozákonníka vspotrebiteľských
veciach už bola riešená aj vyššie citovaným rozhodnutím ústavného súdu.

Čo sa týka odvolania odporkyne, je zrejmé, že podaním riadneho opravného prostriedku sa domáha
poskytnutia možnosti splatiť finančný záväzok v splátkach vo výške 50 eur mesačne.Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť zásadne do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Citované ustanovenie pripúšťa, aby súd určil aj dlhšiu lehotu na plnenie, ako je všeobecná trojdňová
lehota stanovená zákonom, resp. aby umožnil povinnému vykonať plnenie prisúdené oprávnenému
v splátkach. Pre takéto rozhodnutie však musia byť splnené určité podmienky. Bezdôvodným
oddiaľovaním vykonateľnosti stanovenej povinnosti (ktorá je závislá od určenej lehoty na plnenie) totiž

môže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv oprávneného na plnenie, na ktoré mal právo už pred
rozhodnutím súdu.

Súd výnimočne určí dlhšiu než 3-dňovú lehotu na plnenie peňažného plnenia, prípadne umožní
povinnému účastníkovi jeho vykonanie v splátkach, napr. v prípade, že by vzhľadom na jeho osobné
a majetkové pomery povinnosť uhradiť dlžnú sumu v zákonom stanovenej lehote mohla neprimeraným
spôsobom ešte viac zhoršiť jeho situáciu.

V prejednávanej veci však odporkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali umožniť jej
vykonať plnenie v splátkach, teda neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko len jej tvrdenie, že nemá z čoho
zaplatiťuvedenúsumu,leboplatívýživnénadvedetiataktiežplatínájomaelektriku,niesúpreukázaním
skutočnosti, že by jej osobné a majetkové pomery boli skutočne tak nepriaznivé, ktoré by odôvodňovali
vykonať plnenie v splátkach. Za takejto situácie odvolací súd teda nepovažoval podmienky na to,

aby bolo odporkyni ako povinnému účastníkovi umožnené vykonať plnenie prisúdené navrhovateľovi v
splátkach, za splnené.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i náhrade trov konania a to v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., tak
ženavrhovateľovi,ktorý bolvkonaníčiastočneúspešný,priznalnáhradutrovkonaniavpomernejvýške,
podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci, pričom úspech navrhovateľa vo veci predstavoval

95% a neúspech 5%, teda čistý úspech navrhovateľa vo veci je 90%, čomu zodpovedá náhrada trov
konania v sume 371,92 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s 142 ods. 2
O.s.p., nakoľko žiaden z účastníkov nedosiahol v odvolacom konaní procesný úspech v plnom rozsahu a
rovnakonemožnokonštatovať,žebynastraneniektoréhozúčastníkovodvolaciehokonaniaišlovýlučne

o neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .