Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615010148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 27. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. Š., nar. XX.XX.XXXX v D. L. E., okres D. L. E., trvale
bytom D. L. E., A.. I. Č.. XXXX/XX, t. č. bez prihlásenia
bytom G.M., A.. C.. L. Č.. XX, okres G., zamestnaný -
DEKORO, s. r.o., Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

najmenej v dobe od 1. augusta 2014 doposiaľ, mimo mesiaca december 2014 a január 2015, v D. L. E., v
G. a inde, ako otec mal. detí G. Š., nar. XX.X.XXXX, D. Š., nar. XX.X.XXXX, okrem sumy 500,- eur, ktorú

uhradil v mesiaci december 2014 a sumy 60,- eur, ktorú uhradil 23.4.2015, neprispieval riadne a včas na
ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa uznesenia Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 215/2014 zo dňa 1.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2014,
mal od jeho vydania prispievať vždy do 15-tého dňa v mesiaci sumou po 60 € na každé z detí, podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P 176/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.11.2014 mal prispievať vždy do 15-tého dňa v mesiaci sumou 150 € na výživu dcéry,
sumou 100 € na výživu syna a to vždy do rúk matky detí, G. Š., nar. X.X.XXXX, bytom D. L. E., A.. I. Č..
XXXX/XX, čím mu vznikol dlh na výživnom v sume 1.269,66 € a tak konal hoci do 19.9.2014 pracoval

a poberal mzdu, ktorá mu plnenie vyživovacej povinnosti umožňovala, pričom tento pracovný pomer,
ktorý mohol trvať do 31.12.2015 ukončil sám dohodou,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d áPodľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť

spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného
C. Š.P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe,
že najmenej v dobe od 1. augusta 2014, doposiaľ, mimo mesiaca december 2014, v D. L. E., v G. a
inde, ako otec mal. detí G. Š., nar. XX.X.XXXX, D. Š., nar. XX.X.XXXX, neprispieval riadne a včas na

ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa uznesenia Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 215/2014 zo dňa 1.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2014,
mal od jeho vydania prispievať vždy do 15-tého dňa v mesiaci sumou po 60 € na každé z detí, podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P 176/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.11.2014 mal prispievať vždy do 15-tého dňa v mesiaci sumou 150 € na výživu dcéry,

sumou 100 € na výživu syna a to vždy do rúk matky detí, G. Š., nar. X.X.XXXX, bytom D. L. E., A.. I.
Č.. XXXX/XX, čím mu vznikol dlh na výživnom najmenej v sume 860 € a tak konal hoci do 19.12.2014
pracoval a poberal mzdu, ktorá mu plnenie vyživovacej povinnosti umožňovala, pričom tento pracovný
pomer, ktorý mohol trvať do 31.12.2015 ukončil sám dohodou.

Obžalovaný C. Š. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Uviedol, že od augusta 2014 platil výživné a dlh má len vo výške 191,66 € za mesiac november
2014. Ku 31.3.2015 uhradil dlžné výživné 360,90 €. Peniaze dával oprávnenej osobne do rúk, nakoľko
nechcela, aby jej ich zasielal na účet, z dôvodu, že tam má exekúcie. Potvrdením o osobnom prevzatí
výživného disponuje iba pokiaľ ide o sumu 500 €, ktorú bývalej manželke uhradil v mesiaci december

2014 a to na výživné za mesiac december 2014 a január 2015. Zdokladovať ďalej vie platbu vo výške
60 €, ktorú uhradil poštovým poukazom dňa 23.4.2015 za mesiac apríl 2015.
Ohľadne rozhodnutí upravujúcich jeho vyživovaciu povinnosť uviedol, že najprv bolo vydané predbežné
opatrenie, na základe ktorého uhrádzal 60 € na každé dieťa, potom nasledoval rozsudok o rozvode
manželstva a úprave jeho vyživovacej povinnosti, kde mu bolo určené výživné v sume 150 € na dcéru a

100 € na syna, a teda od rozvodového konania prispieval na výživu detí spolu sumou 250 €. Následne
bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo upravené výživné za obdobie od 7.8.2014 do 7.11.2014 vo výške
360,90 €, ktoré bolo splatné do 31.3.2015. Toto dlžné výživné uhradil tak, že časť sumy vo výške 50 €
dostala dcéra G., ktorá si chcela kúpiť topánky a kredit a zvyšok odniesol bývalej manželke. Momentálne
dlhuje na výživnom len sumu 191,66 € za mesiac november 2014 a za mesiac apríl 2015 mu ostáva

uhradiť ešte 50 €.
Počas žalovaného obdobia pracoval od 7.1. 2014 do 19.9.2014 v spoločnosti Geis, s. r.o., ako obchodný
manažér. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, nakoľko zamestnávateľ znižoval stavy a nemal pre
neho iné vhodné miesto. Od 22.9.2014 do 1.12.2014 bol práceneschopný. V období od 1.12.2014 do
1.3.2015 bol evidovaný na úrade práce, avšak počas toho pracoval brigádnicky v spoločnosti Dekoro

s. r. o., Počas obdobia evidencie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, ale podľa rozhodnutia
Sociálnejpoisťovne,ktorépredložil,munaňunevznikolnárok.Od1.3.2015pracujevspoločnostiDekoro
s. r. o., kde má riadnu pracovnú zmluvu so skúšobnou dobou na 3 mesiace.
Ohľadne výživného sa momentálne vedie exekúcia u súdnej exekútorky JUDr. Hovanovej, k samotnému
výkonuexekúcievšakeštenedochádza.Počasžalovanéhoobdobiasplácalajinúexekúciuatovsplátke

po 10 € mesačne za dlh, čo má s bývalou manželkou.

Svedkyňa - oprávnená G. Š. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala,
že obžalovaný je jej bývalý manžel a zároveň otec ich detí mal. G. Š. a mal. D. Š.. Počas žalovaného
obdobia si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a uhradil jej výživné iba jedenkrát. Bolo to osobne,

v mesiaci december 2014 sumou 500 €, o čom vtedy spísali písomné potvrdenie. Obžalovaný vie číslojej bankového účtu vedeného v Poštovej banke, nakoľko počas obdobia keď pracoval v spoločnosti
Geis zobral papiere týkajúce sa aj jej účtu. Nie je pravdou, aby mu tvrdila, že peniaze jej na účet
posielať nemá, nakoľko má na ňom exekúcie. Okrem účtu v Poštovej banke má totiž aj ďalší účet v

Slovenskej sporiteľni, kde prebiehajú exekúcie. Poštovým prevodom neobdŕžala žiadne sumy (ani sumu
poukázanú obžalovaným dňa 23.4.2015). Obžalovaný jej síce písal SMS správy, že posiela peniaze
šekovým poukazom, ale nikdy neprišli. Dlžné výživné vo výške 360,90 € jej taktiež neuhradil.
Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný o deti nemá záujem, nestretáva sa s nimi veľmi často a nič im
nekupuje. Jedenkrát, keď bola dcéra na preliezkách, prišiel za ňou asi na 10 minút a kúpil jej nanuk.

Dcéra jej povedala, že raz jej dal peniaze, ale nevie koľko. K D. sa správa tak, akoby to nebol ani jeho
syn. V decembri 2014 mu priniesol obnosenú hračku. Raz jej volal z obchodu, aby zistil koľko syn váži,
že mu zakúpi plienky, ale nekúpil žiadne.
Čo sa týka jej príjmu, je poberateľkou rodičovského príspevku. Okrem toho robí opatrovateľku na
polovičný úväzok v charite a po nociach vykladá tovar v Tescu. Finančne jej pomáhajú rodičia a svokra,
avšak ani oni to už nezvládajú. Na úrade práce požiadala o náhradné výživné, ale rozhodnuté o tom

ešte nebolo. V dôsledku neplatenie výživného neboli deti vystavené nebezpečenstvu núdze a tento čin
nemal trvalo nepriaznivé následky, a to vďaka pomoci zo strany rodiny.
Oprávnená ďalej uviedla, že s bývalým manželom si v roku 2007 kúpili byt na úver, ktorý sa však
prestal splácať v júni 2014, keď on odišiel z ich spoločnej domácnosti. V marci 2015 bola nariadená
exekúcia a do 1.6.2015 sa má z bytu vysťahovať. V čase po ich rozvode boli vedené exekúcie, avšak

keďže obžalovaný nič nepreberal ani neplatil, exekútori volali ako spoludlžníkovi jej. Je síce pravdou,
že obžalovaný sa ponúkol, že preberie všetky exekúcie, týkalo sa to však iba jeho dlhov, ale doposiaľ
k tomu nedošlo.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že vždy sa snažil a bol ochotný s bývalou manželkou a deťmi

komunikovať. S jej vyjadreniami nesúhlasí, pretože on si svoje záväzky plnil, s deťmi sa stretával a dcére
telefonoval.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 18.12.2014, ktoré podala oprávnená G. Š. na OO PZ Spišská
Nová Ves vyplynulo, že bolo podané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti bývalým manželom C.
Š. na ich dve maloleté deti.

Z výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky na výživnom zo dňa 18.12.2014 (prevzatá obžalovaným dňa

18.12.2014) vyplynulo, že obvinený bol povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ v D. L. E.
vyzvaný na zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 1.8.2014 vo výške 860 € a výzvou zo dňa
30.1.2015 (prevzatou dňa 30.1.2015) na zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 1.8.2014 vo výške
610 € (po odpočítaní úhrady uskutočnenej v mesiaci december 2014 v sume 500 €).

Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 215/2014 zo dňa 1.8.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.8.2014 bolo preukázané, že súd predbežným opatrením zveril mal. G. S. C.. D. Š.
do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 60 € mesačne
na každé z detí, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to počnúc dňom vydania
rozhodnutia.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P 176/2014 zo dňa 16.10.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.11.2014 bolo preukázané, že súd manželstvo G. Š. S. C. Š. rozviedol. Zároveň
bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletým deťom, podľa ktorej boli deti
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. G. sumou 150

€ mesačne a na výživu mal. D. sumou 100 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P 203/2014 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
28.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2015 súd zveril mal. G. S. D. Š. do osobnej

starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mesačne sumou po 60 € na každé z detí vždy do
15. dňa v mesiaci vopred od 7.8.2014 do 7.11.2014. Dlžné výživné za obdobie od 7.8.2014 do 7.11.2014
vo výške 360,90 € na obe deti bol povinný uhradiť do 31.3.2015 k rukám matky. Predmetný rozsudokbol obžalovanému C. Š. doručený dňa 11.2.2015 a teda vykonateľným sa stal týmto dňom (§ 162 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení).

Rodné listy potvrdzujú, že C. Š., nar. 17.12.1980 a G. Š., nar. 1.3.1982 sú rodičmi G. Š., ktorá bola
narodená dňa 10.6.2005 a D. Š. narodeného dňa 19.1.2014. Ako vyplynulo z potvrdenia o návšteve
školy mal. G. Š. je v školskom roku 2014/2015 žiačkou 4.A triedy Základnej školy na ul. X.. L. Č.. X v
D.Š. L. E..

Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.11.2014 adresovaný súdnej exekútorke JUDr. Barbore
Hovanovej preukazuje, že oprávnená G. Š.Á. ako zákonná zástupkyňa maloletých detí zamýšľala
vymáhať dlžné ako aj bežné výživné od obžalovaného aj cestou súdneho exekútora v rámci exekučného
konania.

Správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves s prílohami potvrdzujú, že obžalovaný

bol od 7.1.2014 do 19.9.2014 vedený v registri poistencov a sporiteľov SDS ako zamestnanec u
zamestnávateľa spol. Geis SK s. r. o., Zvolen. V období od 22.9.2014 do 31.10.2014 mu bola vyplácaná
nemocenská dávka spolu vo výške 705,70 € (za mesiac september 135,50 € a za október 570,20 €).

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 29.1.2015 (predloženého

obžalovaným na hlavnom pojednávaní) C. Š. z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nevznikol
nárok na dávku v nezamestnanosti, o ktorú požiadal dňa 27.1.2015.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že obžalovaný mal období od 23.1.2015 do 28.2.2015
uzatvorenú so spoločnosťou DEKORO s. r. o., ul. Mirka Nešpora 24, Prešov dohodu o pracovnej

činnosti, kde jeho vymeriavací základ pre výpočet poistného predstavoval sumu 26,40 €. Z lustrácie
ďalej vyplynulo že od 1.3.2015 pracuje obžalovaný v spoločnosti DEKORO s. r. o. ako zamestnanec.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves bolo preukázané, že obžalovaný
dňa 8.12.2014 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa ďalšej správy

obžalovaný C. Š. nie je a ani nebol príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, štátnych sociálnych dávok,
príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa ani peňažného
príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Podľa prehľadu voľných pracovných miest evidovaných od 1.1.2014, Úrad práce, sociálnych vecí a

rodiny Spišská Nová Ves viedol zoznam 24 voľných pracovných miest v profesii obchodný zástupca
a pracovník v sklade (v týchto profesiách mal obžalovaný záujem pracovať) a 67 voľných pracovných
miest v pomocných a nekvalifikovaných profesiách.

Podľa ďalšej správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves oprávnenej G.

Š. nebolo a ani nie je poskytované náhradné výživné.

Podľa správy zamestnávateľa obžalovaného - spoločnosti Geis SK s. r. o., Trňanská 6, Zvolen, bol
obžalovaný zamestnaný v ich spoločnosti v období od 7.1.2014 do 19.9.2014 ako obchodný manažér.
Pracovnú zmluvu mal uzatvorenú na dobu určitú do 31.12.2015. K ukončeniu pracovného pomeru však

došlo skôr a to dohodu. Za obdobie trvania pracovného pomeru mu bola vyplatená čistá mzda spolu
vo výške 6.007,43 € (priemerná výška jeho čistého mesačného príjmu bola 667,49 €). Od 1.8.2014 mu
boli vykonávané exekučné zrážky zo mzdy (spolu vo výške 400,25 €). Obžalovaný zamestnávateľovi
vyživovaciu povinnosť nenahlásil.

Z lekárskej správy vystavenej MUDr. Danielou Kozlovou, praktickou lekárkou pre dospelých súd zistil, že
obžalovaný bol v dobe od 22.9.2014 do 1.12.2014 práceneschopný pre ochorenie zo strany pohybového
aparátu, bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním do rúk. Absolvoval rehabilitačné vyšetrenie a užíval
medikamenty. Jeho ochorenie nebolo natoľko vážne, aby mu znemožňovalo vykonávať akúkoľvek
činnosť a aby bol dlhodobo vyradený z pracovného procesu.

Potvrdenie podpísané oprávnenou G. Š. a obžalovaným C. Š. preukazuje, že dňa 29.12.2014 oprávnená
prevzala od obžalovaného osobne do vlastných rúk sumu 500 €.Z úradného záznamu zo dňa 18.2.2015 spísaného povereným príslušníkom OO PZ v Spišskej Novej Vsi
po telefonickom kontakte s oprávnenou vyplynula skutočnosť, že k uvedenému dňu obžalovaný mimo
platby 500 € v mesiaci december 2014 nezaplatil na výživné žiadnu sumu.

Kópia poštového poukazu, podacie číslo 10128, ktorý bol podaný na pošte v Prešove dňa 23.4.2015
dokladuje poukázanie sumy 60 € na adresu oprávnenej G. Š..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2

ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

Na základe rodných listov G. S. D. Š. bolo v konaní preukázané, že ich otcom je obžalovaný C. Š..
Z potvrdenia o návšteve školy vyplynulo, že maloletá G., nar. XX.X.XXXX je žiačkou základnej školy.
Vzhľadom na vek druhého dieťaťa obžalovaného - D. Š., nar. XX.X.XXXX je nepochybné, že obaja
maloletí nie sú schopní sa samy živiť.

Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného voči deťom bol určený uznesením Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 215/2014 zo dňa 1.8.2014, na základe ktorého mal prispievať na výživu
sumou po 60 € mesačne na každé z detí, počnúc dňom 1.8.2014 (t.j. od vydania uznesenia), vždy do
15. dňa v mesiaci vopred. Podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P 176/2014 zo

dňa 16.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2014 mal prispievať vždy do 15-tého dňa v
mesiaci sumou 150 € na výživu dcéry a sumou 100 € na výživu syna a to vždy do rúk matky detí.

Obžalovaný v konaní namietal, že vznesenie obvinenia (dňa 31.1.2015) bolo neoprávnené, pretože v
tom čase neexistoval preukázateľný dlh na výživnom tak, aby toto jeho konanie napĺňalo znaky skutkovej

podstaty prečinu podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Svoje tvrdenie oprel o to, že rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P 203/2014 zo dňa 28.1.2015 (týmto rozsudkom poverený príslušník
PZ v prípravnom konaní nedisponoval) bol povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 7.8.2014 do
7.11.2014 so splatnosťou do 31.3.2015. S prihliadnutím na to, že v čase vznesenia obvinenia toto dlžné
výživné nebolo ešte splatné, ako aj na to, že obžalovaný zaplatil výživné za mesiac december 2014 a

január 2015, mal za to, že v čase vznesenia obvinenia existoval dlh na výživnom iba za obdobie od
1.8.2014 - 6.8.2014 a za mesiac november 2014.

Súd túto obranu obžalovaného považoval za skutkovo i právne irelevantnú. Z uznesenia Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 215/2014 a rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

5P 176/2014 a sp. zn. 15P 203/2014, z výpovede svedkyne G. Š. a listinných dôkazov bolo preukázané,
že vznesenia obvinenia bolo dôvodné z nasledovných dôvodov:

V prvom rade je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť obžalovaného ako otca maloletých detí je jeho
zákonnou povinnosťou, ktorá mu vyplýva priamo z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. v platnom

znení (Zákon o rodine) a jej vznik nie je viazaný a ani nevyplýva z rozhodnutia súdu v civilnom konaní,
ale vzniká už narodením dieťaťa a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Na základe toho,
bol obžalovaný povinný zabezpečovať a podieľať sa na výžive svojich detí, bez ohľadu na to, či a ako
bola súdom určená výška jeho vyživovacej povinnosti, počnúc dňom opustenia spoločnej domácnosti.

Obžalovanému bol rozsah vyživovacej povinnosti určený uvedeným rozhodnutiami tunajšieho súdu tak,
že v období od 1.8 do 7.11.2014 bol zaviazaný platiť výživné vo výške 60 € mesačne na každé z detí
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a od 8.11.2014 vo výške 100 € mesačne na syna a 150 € mesačne
na dcéru, taktiež vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (s čím sa súd aj v rámci trestného konania
stotožnil). Je síce pravdou, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P 176/2014 bolo

určené výživné spätne za obdobie od 7.8 do 7.11.2014 a že toto dlžné výživné malo určenú splatnosť
do 31.3.2015, súd však podotýka, že rozsudok nebol v čase vznesenia obvinenia C. Š. ešte právoplatný
ani vykonateľný.

Obžalovaný aj napriek tomu, do okamihu vznesenia obvinenia (30.1.2015) zaplatil výživné iba za 2

mesiace (december 2014 a január 2015) a teda takýmto jeho konaním boli naplnené znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, keďže najmenej tri mesiace
(august - november 2014) v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovaťiného. Z výpovede svedkyne G. Š. pritom bolo preukázané, že si ju neplnil ani v naturálnej podobe, teda
faktickej starostlivosti napr. o ich bývanie, ošatenie či zdravie.

Na svoju obranu obžalovaný ďalej uviedol, že výživné riadne platil. Peniaze odovzdával osobne do
rúk bývalej manželky, ktorá nechcela, aby jej ich zasielal na účet, z dôvodu, že má na ňom exekúcie.
Obžalovaný nevedel v konaní objektívne preukázať svoje tvrdenie o plnení si vyživovacej povinnosti
okrem potvrdenia zo dňa 29.12.2014 ( na sumu 500€) a poštového poukazu podaného dňa 23.4.2015
(nasumu60€).Anitejtoobraneobžalovanéhosúdneuverilapovažovaljuibazaúčelovúvsnahevyhnúť

sa trestnému stíhaniu. Vyvrátená bola najmä výpoveďou svedkyne G. Š. ktorá uviedla, že obžalovaný
si za obdobie od 1.8.2014 vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, okrem úhrady v decembri 2014, ktorú
potvrdzuje zadovážené písomné potvrdenie. Úhradu výživného zo dňa 23.4.2015 zatiaľ neobdržala. Súd
považoval výpoveď svedkyne za pravdivú, keďže tvrdenie obžalovaného o riadnom platení výživného
priamo do jej rúk vyznievajú nevierohodne aj z toho hľadiska, že mu nič nebránilo zabezpečiť si
zakaždým potvrdenie od oprávnenej o zaplatení výživného, tak ako k tomu aj došlo v jednom prípade

(potvrdenie z mesiaca december 2014) alebo uhradiť výživné formou poštového poukazu na adresu
oprávnenej, tak ako to učinil v mesiaci apríl 2015.

Zadovážené správy a lustrácie od Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves a zamestnávateľa, potvrdili v súlade s výpoveďou obžalovaného, tú skutočnosť, že v

žalovanom období bol zamestnaný, ale aj nezamestnaný a práceneschopný.

Z vykonaného dokazovania bolo pritom preukázané, že obžalovaný bol od 7.1.2014 do 19.9.2014
zamestnaný (s pracovnou zmluvou do 31.12.2015), kde mal zaručený stály príjem z pracovnej činnosti
v priemernej výške 667,49 € v čistom, ktorý mu umožňoval plnenie si vyživovacej povinnosti. Dňa

19.9.2014 ukončil pracovný pomer dohodou, a teda súd má za to, že obžalovaný sa vlastným zavinením
dostal do situácie, keď prišiel o pravidelný mesačný príjem, ktorý mu vzhľadom na jeho výšku plnenie
vyživovacej povinnosti umožňoval. Následne bol práceneschopný, kde počas tohto obdobia mu bolo
vyplatené nemocenské vo výške, ktorá by mu plnenie vyživovacej povinnosti taktiež umožňovala. Po
tom, čo bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a kedy boli evidované voľné pracovné miesta

okrem iných aj v profesii obchodného zástupcu sa opäť od dňa 1.3.2015 opäť zamestnal, ale aj napriek
tomu v neplatení výživného pokračoval.

Súd mal za to, že na základe majetkových pomerov obžalovaného, tento mohol a bol spôsobilý v
žalovanomobdobívýživnéplatiť.Platenievýživnéhoobžalovanémudovoľovalpredovšetkýmjehopríjem

zo zamestnania, avšak obžalovaný aj napriek tomu svoju zákonnú povinnosť bezdôvodne neplnil. Práve
v uvedenom je dané úmyselné zavinenie obžalovaného za neplnenie jeho vyživovacej povinnosti.

Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným
zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Súd oproti obžalobe upravil dátum, dokedy obžalovaný pracoval z dátumu 19.12.2014 na dátum
19.9.2014 tak, ako to bolo preukázané z výpovede obžalovaného a potvrdenia zamestnávateľa Geis
SK, s.r.o., Zvolen.

Ďalej súd ustálil skutkový stav aj v zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zákona podľa ktorého, ak
ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ide o pokračovanie konania až do doby,
kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti súd oproti obžalobe upravil sumu
dlžného výživného na 1.269,66 €. Za obdobie od 1.8.2014 - 7.11.2014 vychádzal pri výpočte rozsahu
vzniknutej vyživovacej povinnosti zo súdom určenej výšky (v konaní sp. zn. 16P 215/2014) v sume 120

€ mesačne na obe deti. Teda za uvedenú dobu mal obžalovaný zaplatiť výživné vo výške 388 € (za
mesiaceaugust,september,októberapomernúčasťzodpovedajúcusiedmimdňomvmesiacinovember
2014). Za obdobie od 8.11.2014 (po právoplatnosti rozsudku o schválení rodičovskej dohody) doposiaľ,
vychádzal súd z rozsahu vyživovacej povinnosti určeného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5P 176/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2014 v sume 250

€ mesačne na obe deti a teda za uvedené obdobie mal zaplatiť na výživné sumu 1.441,66 € (pomernú
časť zodpovedajúcu dvadsiatim trom dňom v mesiaci november 2014, a za mesiace december 2014 až
apríl 2015). Obžalovaný bol povinný za celé žalované obdobie zaplatiť výživné v celkovej výške 1.829,66
€, kde po odpočítaní zaplateného výživného v sume 500 € a 60 € činí dlžná suma 1.269,66 €.Po objektívnej aj subjektívnej stránke obžalovaný C. Š. tým, že najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného naplnil skutkovú podstatu prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Uvedeného konania sa dopustil tak, že v
dobe od augusta 2014 až doposiaľ, teda do dňa rozhodnutia súdu (mimo mesiaca december 2014 a
január 2015) úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dcére G. Š. a synovi D. Š., hoci táto
mu vyplynula z § 62 Zákona o rodine a jej rozsah bol určený súdnymi rozhodnutiami a to aj napriek tomu,
že do 19.9.2014 pracoval a poberal mzdu, ktorá mu plnenie vyživovacej povinnosti umožňovala a tento

pracovný pomer, ktorý mohol trvať do 31.12.2015 ukončil dohodou.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže neplnením zákonnej vyživovacej povinnosti chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu nároku potomkov na zabezpečení riadnej výživy
a výchovy, čím je daná aj nebezpečnosť konania obžalovaného. Dôkazy, ktoré súd rozobral vyššie vo

svojom súhrne dokazujú, že obžalovaný nechcel platiť výživné pre svoje dve deti, hoci mohol.

Obžalovaný C. Š. má z miesta trvalého bydliska všeobecné hodnotenie. Jeho správanie nebolo doposiaľ
prejednávané Komisiou pre životné prostredie a verejný poriadok.

Podľa lustrácie v registri priestupkov má obžalovaný evidované spáchanie šiestich priestupkov na
úseku cestnej dopravy. Dňa 13.7.2014 sa voči svojej bývalej manželke G. Š. dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená
sankcia - pokarhanie.

Podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť.
Odsúdenia nemajú právny význam (platí fikcia neodsúdenia).

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, prihliadal súd na okolnosti spáchaného prečinu, úmyselnú
formu zavinenia, závažnosť a následok protiprávneho konania ako aj na osobu obžalovaného, pričom

dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil
pri dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného, výkon
trestu mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a súčasne v rámci
povolenia odkladu výkonu trestu podľa § 51 ods.4 písm. d) Tr. zákona mu uložil povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné. Nesplnením uloženej povinnosti v priebehu plynutia skúšobnej

doby sa obžalovaný vystavuje nebezpečenstvu, že súd rozhodne o neosvedčení sa v skúšobnej dobe
a tým aj o premene uloženého podmienečného trestu na nepodmienečný.

Súd má za to, že takto uložený trest s prihliadnutím na dĺžku skúšobnej doby a uložením povinnosti
spočívajúcej v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné je spravodlivý a dostatočný

na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova
obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo
výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.Dokonaniasúdpodľa§256ods.3Tr.poriadkunepripustilakopoškodenúG.Š.,ktorejbolovprípravnom
konaní priznané postavenie poškodenej strany z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu
vzniká priamo zo zákona. Dlh obžalovaného na nezaplatenom výživnom teda nie je dlhom zo škody

spôsobenej trestným činom v zmysle § 124 ods. 1, 2 Tr. zákona, ale dlhom z nesplnenia zákonnej
povinnosti, preto osoba vo vzťahu ku ktorej bolo treba plniť výživné, nemá v trestnom konaní postavenie
poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide
o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal
trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr,

než sa súd odobral na záverečnú poradu.