Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/372/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 511206060
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:511206060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: RECLAIM,
a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpeného zástupcom Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
36 856 584, proti žalovanej: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXXX/X, XXX XX Z., t.č. U., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851
01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 42 260 086, zastúpenému zástupcom HKP Legal, s.r.o.,
so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, v konaní o zaplatenie sumy 8.767,60 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/46/2011-154
zo dňa 22. októbra 2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/46/2011-181 zo dňa 27. decembra
2013, č.k. 5Cb/46/2011-188 zo dňa 17. februára 2014, č.k. 5Cb/46/2011-192 zo dňa 21. júla 2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/46/2011-154 zo dňa 22. októbra 2013, v spojení s
opravným uznesením č.k. 5Cb/46/2011-181 zo dňa 27. decembra 2013, č.k. 5Cb/46/2011-188 zo dňa
17. februára 2014, č.k. 5Cb/46/2011-192 zo dňa 21. júla 2014, p o t v r d z u j e s tým, že lehota
na plnenie trov prvostupňového konania správne znie:

„v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku“.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia

v sume 314,38 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856
584.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi istinu 8.767,60 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy
223,69 Eur od 30.11.2008 do 22.07.2009, zo sumy 223,69 Eur od 30.12.2008 do 22.07.2009, úrok z
omeškaniavovýške10,50%ročnezosumy223,69Eurod30.01.2009do22.07.2009,úrokzomeškania

vo výške 10,00 % ročne zo sumy 223,69 Eur od 29.02.2009 do 22.07.2009, úrok z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 7.559,19 Eur od 24.03.2009 do 22.07.2009, úrok z omeškania vo výške
9,00 % ročne zo sumy 2.172,70 Eur od 23.07.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 15,75 Eur od 24.03.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 302,37 Eur od 24.03.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
652,16 Eur od 06.05.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 119
Eur od 14.07.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 475,27 Eur od18.08.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 28,44 Eur od 20.08.2009
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 33,19 Eur od 24.03.2009 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4,98 Eur od 24.03.2009 do zaplatenia, to všetko

v mesačných splátkach vo výške 80 Eur splatných vždy do 20-teho dňa príslušného mesiaca počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky
riadne a včas stáva sa zročným celý dlh. Súčasne bolo rozhodnuté, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi trovy konania 1.467,34 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 526 Eur a z
trov právneho zastúpenia 941,34 Eur, to všetko v lehote 15 dní do právoplatnosti rozsudku. Okresný

súd v odôvodnení uviedol, že žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzoval od uzavretej zmluvy s
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to od Úverovej zmluvy zo dňa 29.6.2008, súčasťou
ktorej úverovej zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“). Žalovaná na základe
úverovej zmluvy kúpila osobný automobil Peugeot Partner II 1.6 16V Adventure, pričom na financovanie
kúpnej ceny motorového vozidla bol poskytnutý úver v sume 8.155,81 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
uhrádzať v 72 mesačných splátkach po 170,72 Eur spolu 12.291,50 Eur so splatnosťou prvej splátky

k 29.07.2008 a splatnosťou ostatných splátok k 29. dňu v mesiaci. Z dôvodu, že žalovaná sa dostala
do omeškania s platením splátok úveru, právny predchodca žalobcu odstúpil od úverovej zmluvy podľa
článku VI. bodu 6.3.1 písm. a) a b) VZP listom zo dňa 02.03.2009. Žalobca špecifikoval svoju pohľadávku
s poukazom na článok VI. bodu 6.3.4 VZP a tiež s poukazom na ustanovenie článku VII. bodu 7.1. VZP
upravujúcizmluvnúpokutu,ktorúsižalobcavyčíslilsumou4,98Eurzaomeškaniežalovanejsosplnením

povinnosti uvedenej v článku 4.1.1 VZP dlhším ako 20 dní a sumu 33,19 Eur za omeškanie žalovanej
so splnením povinnosti v článku 4.1.1 dlhším ako 80 dní. Súčasne žalobca uplatňoval aj náhradu škody
1.411,72 Eur v súvislosti s výkonom záložného práva, ktoré pohľadávky žalovaná neuhradila. Okresný
súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii rozhodných ustanovení Obchodného zákonníka, a to ust. §
497, § 369 ods. 1 poukázal na to, že námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane

žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 30.11.2008, pričom právny
predchodca žalobcu mohol odstúpiť od úverovej zmluvy v prípade omeškania žalovanej so zaplatením
dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako tri mesiace (článok 6.3,
bodu 6.3.1 písm. b) VZP). Žalobca odstúpil od zmluvy listom z 02.03.2009 pre nezaplatenie dohodnutých
záväzkov,ktorésastaloúčinným23.03.2009.t.j.dňomdoručeniavrátenejzásielkyžalobcovizdôvodujej

nedoručeniažalovanejakoklientovipodľačlánkuVIII.bod8.5VZP.Nasledujúcimdňomzačalažalobcovi
plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila dňa 24.03.2012. Žalobca podal žalobu na okresný súd
dňa 02.03.2011, t.j. v zákonom stanovenej premlčacej lehote troch rokov počítanej podľa Občianskeho
zákonníka, ktorú lehotu okresný súd aplikoval na daný prípad, keďže podľa názoru prvostupňového súdu
v spotrebiteľských zmluvách je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa výsledkov dokazovania okresný súd mal za preukázané, že záväzkovo-právny vzťah medzi
žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vznikol na základe písomne uzavretej Úverovej zmluvy
zo dňa 29.06.2008, ktorej podrobná úprava práv a povinností bola obsiahnutá vo VZP. Podľa úverovej
zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 8.155,81 Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 223,69 Eur, ktorá zahrňovala

splátku istiny úveru, úrok z úveru, poplatok za spracovanie, havarijné poistenie so splatnosťou prvej
splátky dňa 29.07.2008 s tým, že ďalšie splátky boli splatné do 29. dňa v mesiaci podľa splátkového
kalendára tvoriaceho prílohu zmluvy. Výška žalovanej poskytnutého úveru predstavovala kúpnu cenu
motorového vozidla 8.155,81 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa z uzatvorenej
úverovej zmluvy bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 29.06.2008 uzavretá

záložná zmluva k úverovej zmluve č. 582002995 na predmet zálohu, ktorým bolo vozidlo vo vlastníctve
žalovanej ako dlžníka - ojazdené osobné motorové vozidlo Peugeot Partner II 1.6 16V Adventure, rok
výroby 2003. Záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv notára
Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom Notárskeho úradu v V. so začiatkom 31.03.2009.

Okresný súd zistil, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z článku IV, bodu 4.1.1 VZP

riadne a včas splácať poskytnutý úver formou dohodnutých mesačných splátok, keď zaplatila iba štyri
splátky (so splatnosťou do 29.7., 29.8., 29.09. a 29.10.2008), 5. a nasledujúce splátky neuhradila a
počnúc dňom 30.11.2008 sa dostala do omeškania. Žalobca podľa článku VI, bodu 6.3.1 písm. a) VZP
listom z 2.3.2009 odstúpil od úverovej zmluvy, ktoré odstúpenie bolo žalovanej doručené najneskôr
23.03.2009, kedy bola späť vrátená zásielka žalobcovi z dôvodu jej nedoručenia žalovanej ako jej

adresátovi - (článok VIII, bod 8.5 VZP), a v ktorej lehote sa zároveň oznámenie o uložení zásielkyobsahujúcej odstúpenie od úverovej zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovanej - č.l. 30. V odstúpení
žalobca upozornil žalovanú, že si voči nej bude uplatňovať zaplatenie celej pohľadávky, ktorú tvoria
doteraz splatné a nezaplatené čiastky až do výšky budúcich splátok úveru, spolu so zmluvnými pokutami

a nákladmi na vymáhanie ďalších peňažných záväzkov.

Po účinnom odstúpení od zmluvy pristúpil žalobca k výkonu záložného práva na záloh - motorové
vozidlo, ktoré bolo dňa 01.04.2009 žalovanej odobraté, o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí
vozidla dňa 01.04.2009 (č.l. 56-57). V rámci výkonu záložného práva došlo k predaju zálohu podľa
kúpnej zmluvy z 23.07.2009 za cenu 3700 Eur, ktorá suma bola započítaná na časť splatnej pohľadávky

žalobcu pozostávajúcej z neuhradených splátok - v poradí 5. až 8. splátka, keďže ich splatnosť nastala
do okamihu odstúpenia od zmluvy vo výške 894,76 Eur (t.j. 4 splátky splatné od 29.11.2008 do 29.2.2009
po 223,69 x 4 = 894,76 Eur), pričom nárok na zaplatenie dlžných splátok za dobu do odstúpenia pre
žalobcu vyplynul z článku VI, bodu 6.3.4. písm. a) VZP. Vo zvyšnej časti bola kúpna cena 3.700 Eur
započítaná na časť splatnej pohľadávky žalobcu pozostávajúcej zo zvyšnej neuhradenej časti istiny
úveru 4.753,95 Eur. Po skončení výkonu záložného práva bolo dňa 27.07.2009 záložné právo vymazané

(č.l. 55). Následne žalobca uskutočnil finančné vysporiadanie úverovej zmluvy a vyzval žalovanú listom z
02.09.2009 na úhradu dlžného záväzku v celkovej výške 9.131,98 Eur (275.110,03 Sk) do siedmych dní
od doručenia výzvy, ktorú žalovaná neuhradila, a to ani potom, čo jej bolo listom z 13.8.2010 oznámené
postúpenie pohľadávky.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 1.411,72 Eur, ktorá suma pozostáva z

nákladov vynaložených na odobratie a odťah motorového vozidla podľa faktúry vystavenej pre žalovanú
č. CFV22-09000586 v sume 652,16 Eur splatnou dňa 5.5.2009 (č.l. 31- 32 + 36), ktorú žalobca uhradil
spoločnosti vykonávajúcej odobratie a odťah vozidla dňa 22.4.2009 (č.l. 35); z nákladov spojených s
administratívnym preverením vozidla a doplnením dokladov podľa faktúry č. CFV22-09001605 znejúcej
na sumu 119 Eur splatnou dňa 13.07.2009 (č.l. 37 + 38-39), ktorú žalobca uhradil dňa 01.07.2009 (č.l.

38); z nákladov vynaložených na vypracovanie znaleckého posudku podľa faktúry č. CFV22-09002245
znejúcej na sumu 475,27 Eur splatnou 17.08.2009 (č.l. 40 + 41-42), ktorú žalobca uhradil dňa
27.08.2009; z nákladov spojených s výmazom záložného práva podľa faktúry č. CFV22-09002329 v
sume 28,44 Eur splatnej dňa 19.08.2009 (č.l. 43 + 44 + 46), ktorú žalobca uhradil 10.08.2009 (č.l. 45) a
z nákladov spojených s odhlásením vozidla podľa faktúry č. CFV22-09002604 znejúcej na sumu 136,85

Eur splatnou dňa 7.9.2009 (č.l. 47 + 49), ktorú žalobca uhradil dňa 25.08.2009 (č.l. 48). Obsahom vyššie
citovaných listín mal okresný súd preukázanú dôvodnosť žalobcom uplatneného čiastkového nároku na
náhradu škody vo výške 1.411,72 Eur, vznik ktorej je spojený so splnením si povinnosti žalobcu namiesto
žalovanej, preto okresný súd tento nárok žalobcovi podľa článku VII, bodu 7.1. písm. a) VZP v celom
rozsahu priznal.

Okrem toho si žalobca uplatnil podľa článku VII, bodu 7.1. písm. e) VZP nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vyúčtovanej vo výške 33,19 Eur (keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splatením splátok
viac ako 80 dní), ktorej splatnosť nastala okamihom účinnosti odstúpenia od Úverovej zmluvy, t.j. dňom
23.3.2009 a tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4,98 Eur podľa článku VII, bodu 7.1.
písm. e) VZP, keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením splátok viac ako 20 dní, splatnosť

ktorej tiež prebehla 23.3.2009.

Žalobcovi okresný súd priznal istinu, ktorá pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru 4.753,95 Eur
splatnej po účinnom odstúpení od zmluvy 23.3.2009, zo sumy 2.172,70 Eur predstavujúcej sumu
poplatku zahrnutú v jednotlivých splátkach podľa úverovej zmluvy vo výške 33,19 Eur, keď výška
poplatku za spracovanie úveru mala počas platnosti úverovej zmluvy rozpočítaného v 72 splátkach

dosiahnuť 2.444,30 Eur, z pohľadávky na zaplatenie úroku za obdobie od 1.3.2009 do účinného
odstúpenia od úverovej zmluvy, t.j. do 23.3.2009 vo výške 72,94 Eur, z nároku na zaplatenie poistného
nahavarijnépoisteniezadobutrvaniapoistenia,t.j.zaobdobieoduzavretiaÚverovejzmluvy29.06.2008
do 23.3.2009 vo výške 15,75 Eur a z poplatku 4 % z predčasne splatnej čiastky úveru 302,37 Eur, ktoré
nároky prislúchajú žalobcovi s poukazom na ustanovenie článku VI, bodu 6.3.4 písm. a), b) až e) VZP.

Okrem toho istina pozostáva z nároku na náhradu škody 1.411,72 Eur, zo zmluvnej pokuty 38.17 Eur(4,98 Eur + 33,19 Eur), nárok na zaplatenie ktorých vyplýva žalobcovi podľa článku VII, bodu 7.1. písm.
a) a e) VZP.

Okresný súd z jednotlivých súm priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka s poukazom k aplikácii ust. § 497 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka.
Okresný súd súčasne rozhodol o plnení v splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ktoré určil mesačnou
sumou 80 Eur, vzhľadom na pomery žalovanej, ktorá je rozvedená, sama sa stará o maloleté dieťa s
prihliadnutím na skutočnosť, že nevlastní majetok väčšej finančnej hodnoty a jediný príjem slúžiaci na
zabezpečenie základných životných potrieb pre žalovanú a jej syna sa pohybuje na hranici 1.200 Eur.

Okresný súd uviedol, že výšku a zročnosť splátok vo výroku rozsudku stanovil tak, aby žalobca nebol
dotknutý na svojich právach a zároveň, aby žalovaná mala reálnu možnosť stanovené splátky uhrádzať
pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas. O trovách
prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov pozostávajúca zo súdneho poplatku z podanej žaloby
526 Eur a z trov právneho zastúpenia 941,34 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Mala za to, že odvolacie dôvody
vychádzajú z ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže v konaní došlo k vadám, ako aj z dôvodu
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže postupom okresného súdu sa žalovanej odňala možnosť
konať pred súdom. Žalovaná namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalovaná poukázala na to, že rozhodnutie nie je presvedčivo odôvodnené. Okresný súd sa
nezaoberal postavením žalovanej ako spotrebiteľa. Z tohto dôvodu došlo k porušeniu práva žalovanej na
spravodlivé konanie a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keďže rozhodnutie okresného
súdu neposkytuje dostatočné argumenty, ako úvahou sa riadil okresný súd pri hodnotení dôkazov, z
ktorého dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaná namietala, že rozhodnutie okresného súdu

nemá atribúty riadneho odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Uviedla, že v rámci úverového vzťahu
vystupovala ako spotrebiteľ, z ktorého dôvodu nie je možné použiť aplikáciu Obchodného zákonníka.
Žalovaná poukázala na rozhodné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Uviedla, že právny predchodca žalobcu poskytol finančné prostriedky na kúpu osobného vozidla vo
výške 8.155,81 Eur. Z tejto sumy uhradila štyri splátky, spolu vo výške 894,76 Eur. Keďže žalovaná

nebola schopná splácať svoj záväzok, došlo k odstúpeniu od zmluvy, k odobratiu vozidla, za predaj
ktorého bola získaná suma 3.700 Eur, ktorá bola započítaná proti pohľadávke žalovanej. Vzhľadom
k požičanej sume a cene predaja vozidla 3.700 Eur žalovaná mala za to, že žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi uhradila sumu vo výške 4.594,76 Eur. V zmysle ust. § 53 ods. 1, 2, 3, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka okresný súd sa nezaoberal tým, že úverová zmluva je tzv. typovou

zmluvou s predtlačeným formulárom, do ktorého nemala možnosť žalovaná ako spotrebiteľ vstupovať.
Výška úveru, splátok sa len doplnili, no ostatné podmienky zmluvy žalovaná ako spotrebiteľ nemohla
ovplyvniť. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky, ktoré boli zo
strany právneho predchodcu žalobcu vopred pripravené. Žalovaná odkázala na ust. § 879l, § 3 ods. 1,
§ 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka s tým, že súdy majú rozhodovať

v súlade s právom Európskej únie. Aj vzhľadom k Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 boli
všeobecné zmluvné podmienky v časti dojednania Obchodného zákonníka absolútne neplatné, pretože
išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ani uvedenú významnú skutočnosť okresný súd nevzal do úvahy
a nezaoberal sa úverovou zmluvou ako spotrebiteľským úverom. Žalovaná mala za to, že podľa § 4 ods.
1, 2, § 4 ods. 3 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, úverová zmluva, pokiaľ neobsahuje

všetky náležitosti, t.j. ak absentuje ktorákoľvek podstatná zákonná náležitosť, tak poskytnutý úver je
považovaný priamo zo zákona za bezúročný, bez poplatkov, to znamená bez akéhokoľvek navýšenia.
Z tohto vyplýva, že poskytovateľ úveru môže od spotrebiteľa požadovať len to, čo mu v skutočnosti
poskytol na základe zmluvy, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. V predloženej
úverovej zmluve podľa názoru žalovanej absentujú náležitosti ako adresa, kde môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, absentuje tiež priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov,
nie sú uvedené splátky istiny, splátka úrokov a splátka iných poplatkov, ktoré boli uvedené len v
splátkovomkalendári,ktorýmaltvoriťsúčasťúverovejzmluvy,noakovyplývazozneniaúverovejzmluvy,
splátkový kalendár mal byť vyhotovený a doručený až po podpise úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu
splátkový kalendár nemohol tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Takýto splátkový kalendár

nebol žalovanej pred podpisom úverovej zmluvy poskytnutý. Takéto konanie poskytovateľa úveru podľanázoru žalovanej potvrdzuje fakt, že nemal záujem na ochrane spotrebiteľa a jeho praktiky boli nekalé.
Žalovaná si tak v čase podpisu úverovej zmluvy nevedela predstaviť, čo v skutočnosti bude uhrádzať.
Žalobca nemá nárok ani na ročný úrok z omeškania, pretože z dôvodu absencie zákonných náležitostí

úverovej zmluvy je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd sa nezaoberal otázkou, za
akých okolností došlo k predaju auta, či bolo skutočne predané vo verejnej obchodnej súťaži tak, ako to
vyplývalo z úverovej zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy, podpísala len žalovaná a veriteľ ich vôbec nepodpísal. Tieto podmienky boli vopred pripravené
a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Bola uplatnená aj zmluvná pokuta vo výške 33,19

Eur a 4,98 Eur, ktorá vychádza z absolútne neplatných všeobecných zmluvných podmienok, no okresný
súd sa touto neplatnosťou nezaoberal. Okresný súd umožnil žalobcovi, aby si započítal zmluvnú pokutu
až dvakrát. Okresný súd preto nemohol žalovanú zaviazať, aby nahradila žalobcovi všetky náklady,
ktoré si uplatnil bez toho, aby okresný súd posúdil, či sa jednalo o nevyhnutne vynaložené náklady,
ktoré boli vyjadrené v konečnej uplatnenej výške náhrady škody. Žalovaná mala za to, že zo strany
žalobcu boli voči nej uplatnené neprimerané sankcie, úroky. Okresný súd bol povinný chrániť žalovanú

ako spotrebiteľku, a to z titulu slabšej zmluvnej strany, čo mu ukladá záväzok, ktorý má Slovenská
republika voči Európskej únii, a týmito záväzkami sa okresný súd neriadil a žalovanej ako spotrebiteľovi
spôsobil ujmu na jej právach. Okresný súd konal v rozpore s ochranou spotrebiteľa, preto žalovaná
žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu

potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasil, že došlo k
odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom, pretože žalovaná bola prítomná na pojednávaní,
mala vedľajšieho účastníka, ktorý sa i napriek doručeniu predvolania pojednávania nezúčastnil.
Nemožno súhlasiť, že by žalovaná bola nútená uzavrieť úverovú zmluvu, pretože priamo v zmluve sa
nachádza klauzula, že táto je uzavretá na základe slobodnej vôle žalovanej. Zmluva obsahuje aj ročnú

percentuálnu mieru nákladov, pričom žalovaná bola oboznámená s podmienkami, na základe ktorých
sa úver poskytuje, a preto sa mohla rozhodnúť, či takúto zmluvu uzavrie alebo nie. Žalobca poukázal na
ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v spojení s § 497 a nasledujúce ustanovenia Obchodného
zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu
účastníkov zmluvného vzťahu a ako absolútny záväzkový obchod sa spravuje len ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Ani v tomto smere z titulu použitej aplikácie Obchodného zákonníka okresným
súdom žalobca nepovažoval rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne. V ďalšom žalovaná
namietala, že úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, a to:

- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

- konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

- priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok.

Vo vzťahu k týmto námietkam žalovanej žalobca zdôraznil, že zmluva primárne sa spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, pretože ide o absolútny obchod. V zmluve
o úvere je identifikovaný veriteľ, je identifikovaná aj konečná splatnosť úveru, a to tak, že dátumom
splatnosti prvej splátky je prvý mesiac po prevzatí predmetu kúpy do vlastníctva a dátum splatnosti
všetkých ďalších splátok je deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorého poradové číslo sa zhoduje
s dňom prevzatia predmetu kúpy. Dátum prevzatia motorového vozidla bol vyznačený na preberacom

protokole k Úverovej zmluve č. 582002995 zo dňa 29.6.2008, ktorý bol neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Počet splátok je definovaný číslom 1 a 72. Z uvedeného vyplynulo, že dátumom
poslednej splátky je 29.6.2014. Týmto bola definovaná výška, počet aj termíny splátok a úroky a iné
poplatky boli takisto definované na strane 1 úverovej zmluvy v spojení s článkom 4 VZP. Žalobca
poukázal na to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy ešte nebol povinný uviesť v zmluve priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vyplýva toto z toho, že Ministerstvo financií SR uverejnilo
informáciu o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na svojej internetovej stránke
po prvýkrát dňa 29.4.2008. Vzhľadom k uvedenému žalobca preto mohol požadovať od žalovanejzaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Vo vzťahu k všeobecným zmluvným podmienkam žalovaná
potvrdila svojím podpisom, že bola s nimi oboznámená a tieto tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Žalovaná sa zaviazala tieto všeobecné zmluvné podmienky plniť. Podpisom potvrdila svoj súhlas s ich

znením.Podľanázoružalobcuvšeobecnézmluvnépodmienkysúprehľadné,čitateľnéapokiaľžalovaná
namietala veľkosť písma, ktorým boli napísané, tak nič jej nebránilo k tomu, aby požiadala veriteľa o
poskytnutie dokumentu napísaného väčším typom písma. Zmluvná pokuta rovnako bola definovaná
vo všeobecných zmluvných podmienkach, a preto nebola neplatná. Na zmluvnej pokute sa v rámci
všeobecných zmluvných podmienok dohodli tak veriteľ ako aj žalovaná ako dlžník. Bolo zakotvené právo

veriteľaúčtovaťpoprijehosplatnýchnárokochajzmluvnúpokutuvovýške150,-Skzaomeškanieklienta
so splnením povinnosti uvedenej v článku 4.1.1. veta posledná, dlhším ako 20 dní a zmluvnú pokutu vo
výške 1.000,- Sk za omeškanie klienta so splnením povinnosti uvedenej v článku 4.1.1. veta posledná,
dlhším ako 80 dní. Žalovanej preto bola vyrubená zmluvná pokuta 4,98 Eur po tom, ako sa dostala
do omeškania so splácaním viac ako 20 dní a následne po tom, čo jej omeškanie trvalo dlhšie ako
80 dní, jej bola vyrubená pokuta vo výške 33,19 Eur. Vyúčtovanie nákladov v súvislosti s ukončením

zmluvy, ktoré boli vynaložené na odobratie vozidla, bolo preukázané, že ide o nevyhnutné náklady, ktoré
uplatňoval žalobca voči žalovanej podľa zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok. Žalobca mal za
to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským

súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s vykonaním opravy výrokovej časti
trov prvostupňového konania podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p.. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/372/2014-195a zo dňa 09.02.2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.03.2015 a
na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému

vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovanej krajský súd uvádza, že v rozsahu vymedzených odvolacích
dôvodov nemohli byť vzaté do úvahy tie, ktoré mali charakter novotvrdených skutočností, neuvádzaných
žalovanou v konaní pred súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k novo uvádzaným skutočnostiam žalovanou
až v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.12.2013 krajský súd poukazuje na princíp neúplnej apelácie,

ktorý má svoje premietnutie v ust. 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p., t.j. že v
prípade poučenia okresným súdom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. až v odvolaní uvádzané skutočnosti
môžu tvoriť relevantný odvolací dôvod, len v tom prípade, ak je preukázaný niektorý z taxatívnych
dôvodov vyplývajúci z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Krajský súd konštatuje, že ani jeden z dôvodov podľa
§ 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p. nebol zo strany žalovanej preukázaný, preto v odvolacom konaní

nebolo možné prihliadať na novo tvrdené skutočnosti použité žalovanou až v podanom odvolaní, ktorými
neargumentovala, resp. ktoré skutočnosti neuvádzala v konaní pred okresným súdom. Vo vzťahu ku
koncentračnej zásade je v zmysle obsahu spisového materiálu potrebné poukázať na to, že žalovaná
bola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., čo vyplýva z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.
augusta 2013 v konaní pred okresným súdom, pričom po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedla, že

nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a neuviedla ani žiadne iné skutočnosti.

K odvolaciemu dôvodu žalovanej o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. krajský súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu spĺňa
atribúty vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a to s ohľadom k tomu, čo uviedli účastníci sporového
konania a čo vyšlo najavo na základe výsledkov vykonaného dokazovania. V podstate okresný súd

uviedol, na základe čoho mal preukázaný žalobcov nárok, uviedol presný spôsob výpočtu žalovanej
pohľadávky, ktorý je z titulu takejto špecifikácie identifikovaný a odkontrolovateľný a vyjadril sa, prečomal za to, že na strane žalovanej je záväzok na zaplatenie 8.767,60 Eur spolu s príslušenstvom.
Pokiaľ žalovaná v konaní pred okresným súdom neuvádzala skutočnosti obrany a argumentácie, ktorú
predostrela až v písomne podanom odvolaní, tak nemal dôvod okresný súd sa zaoberať niečím, čo

žalovanávkonanípredokresnýmsúdomnespochybnila,atýmsatonemohlodostaťanidoodôvodnenia
napadnutého rozsudku. Krajský súd konštatuje, že okresný súd jasným, konkrétnym a zrozumiteľným
spôsobom uviedol, z čoho vyplýva opodstatnený nárok žalobcu ako právneho nástupcu, a to na
základe uzavretej Úverovej zmluvy č. 582002995 zo dňa 29.06.2008 (ďalej len „úverová zmluva“),
podľa ktorej boli poskytnuté žalovanej finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, s ktorým

splácaním úveru sa žalovaná dostala do omeškania, na základe čoho odstúpením od tejto úverovej
zmluvy sa stala splatná celá pohľadávka zostatku úveru, ktorú žalobca uplatnil súdnou cestou, o
ktorej bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so základom nároku, ktorý vychádzal z úverovej zmluvy, s výškou pohľadávky žalobcu,
ktorú v detailnom špecifikovanom výpočte uviedol rovnako v odôvodnení rozhodnutia s posúdením
aj právnej stránky, a to použitia ust. § 497 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka s

odkazom na všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvorili súčasť úverovej zmluvy. Vzhľadom k rozsahu
tvrdení žalobcu a žalovanej v konaní pred okresným súdom, vykonané dôkazy, tak rozhodnutie
okresného súdu má náležitosti vyžadujúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto sa stalo spôsobilým
predmetom na posudzovanie v rámci odvolacieho konania. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovanej
o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, keďže k tomu, čo uviedla žalovaná v konaní

pred okresným súdom, sa vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to, čo použila
žalovaná ako nové odvolacie dôvody až v písomne podanom odvolaní, tak nemohlo zákonite tvoriť
rozsah posudzovania okresným súdom a z titulu princípu neúplnej apelácie v zmysle § 120 ods. 4
O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nemohlo jednať ani o relevantný odvolací dôvod, ktorý by
mal byť vyhodnocovaný Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím. Krajský súd preto bol viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol
preukázaný žiaden z dôvodov výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p..

Krajský súd súčasne poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) Judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.

Okresný súd v rámci svojho rozhodnutia uviedol skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán v prejednávanej veci, uviedol výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých následne
pri svojom rozhodovaní aj vychádzal.

Nemožno vyčítať súdu prvého stupňa to, čo namietala žalovaná až v písomne podanom odvolaní, že jej

ako slabšej zmluvnej strane nebola konaním okresného súdu poskytnutá dostatočná ochrana v súlade
aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Súdneho dvora EÚ, pretože na strane žalovanej v
konaní pred okresným súdom vystupoval aj vedľajší účastník na ochranu jej práv, a to Spotrebiteľské
združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, ktorého vedľajšieho účastníka
zastupoval zástupca. Okresný súd uznesením č.k. 5Cb 46/2011-113 zo dňa 30. júla 2012 pripustil,

aby do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej pristúpilo Spotrebiteľské združenie OSA, so
sídlom v Bratislave. Vedľajší účastník na strane žalovanej uplatnil len jedinú obranu, a to námietku
premlčania, s ktorou sa vysporiadal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď konštatoval,
že nárok žalobcu nie je premlčaný a tento bol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe, pričom dĺžku
premlčacej doby stanovil okresný súd v záujme žalovanej podľa výhodnejšieho hmotného práva, a

to podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná svoju obranu v tvrdení skutočnosti mohla uplatňovať tak
sama ako aj prostredníctvom vedľajšieho účastníka. Žalovaná sa však v konaní pred okresným súdom
nebránila tvrdenými skutočnosťami, ktoré použila až v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.12.2013,
a to skutočnosťami, že úverová zmluva ako spotrebiteľský úver neobsahuje zákonom požadovanénáležitosti, z ktorého dôvodu má za to, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve nie je
uvedená adresa, kde môže uplatniť reklamáciu, nie je uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov, nie je uvedený dátum, ku ktorému sa celý úver stane splatným, v úverovej zmluve nie

je uvedená splátka istiny, splátka úrokov a splátka iných poplatkov ako aj, že nie je namieste zmluvná
pokuta a náhrada nákladov, ktoré uplatňuje žalobca z titulu ukončenia úverového vzťahu. Všetky tieto
tvrdenia, skutočnosti sú nové tvrdenia, pretože žalovaná v písomne podanom odpore zo dňa 18.07.2011
(č.l. 91, 92 spisu) len uviedla, že si je vedomá vzniknutej pohľadávky voči žalobcovi, pričom ďalej
rozviedla svoje rodinné vzťahy, a to vo väzbe k bývalému manželovi Marcelovi Bebejovi, v podstate

len pre ktorého došlo k uzavretiu úverovej zmluvy na získanie finančných prostriedkov nevyhnutných
na kúpu motorového vozidla. Poukázala na to, že ak sa neplnila úverová zmluva, tak z toho titulu,
že bývalý manžel po odchode zo spoločnej domácnosti finančne neprispieval na spoločné dlhy, a tým
v dlhoch zostala samotná žalovaná. Žalovaná sa bránila len tým, aby o plnenie záväzkov z úverovej
zmluvy bol zaťažený aj bývalý manžel U., keďže k uzavretiu úverovej zmluvy s cieľom kúpy motorového
vozidla došlo len z titulu naliehania jej bývalého manžela. Žalovaná sa ďalej zúčastnila nariadeného

pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 27. augusta 2013, kde bola vypočutá a oboznámená
so všetkými listinnými dôkazmi a opätovne zopakovala, že si je vedomá, že uzavrela s právnym
predchodcom žalobcu úverovú zmluvu, avšak k samotnej pohľadávke žalobcu, jej vyčíslenia žalovaná
nevzniesla žiadne námietky, spochybnenia. Dokonca, po vykonanom dokazovaní a po nahliadnutí
do listín ako aj všeobecných zmluvných podmienok, záložnej zmluvy, uviedla, že podpisy na týchto

dokladoch sú jej podpismi. Žalovaná uviedla, že je ochotná v prípade, že ju súd zaviaže na úhradu
žalovaného nároku, ho splácať maximálne sumou 50 Eur mesačne.

Z uvedeného konania zo strany žalovanej pred okresným súdom ako aj vystupovania vedľajšieho
účastníkanastranežalovanejbolozrejmé,žežalovanáaanivedľajšíúčastníknenaplnilisvojimvlastným
postupom pred okresným súdom obranu v tvrdení skutočností, ktoré uviedla žalovaná až v písomne

podanom odvolaní, preto z titulu princípu neúplnej apelácie nebolo možné až v podanom odvolaní
uvádzané skutočnosti akceptovať odvolacím súdom ako relevantné odvolacie dôvody.

Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 4, § 205a
ods. 1 O.s.p. sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho
práva,ktorésúvýznamnéprerozhodnutieveci,tedatakéskutočnostiadôkazy,ktorýmiúčastníkrealizuje

svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočností a označí dôkazné prostriedky). Podstatou
tejto povinnosti je tvrdenie skutočnosti rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaná má povinnosť
tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa,
prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie (napr. preklúzia, premlčanie, a pod.).

Vzhľadom k vyššie uvedenému a novo tvrdenej odvolacej skutočnosti žalovanou, čo všetko absentuje
v úverovej zmluve, vo všeobecných zmluvných podmienkach, čo nebolo preukázané žalobcom v rovine
uplatnenej škody ako náhrady nákladov s ukončením zmluvného vzťahu so žalovanou, nepochybne ide
o skutočnosti v zmysle § 120 ods. 4, § 205a ods. 1 O.s.p., ktoré patria do povinnosti tvrdenia účastníka
súdneho konania podľa § 101 ods. 1 O.s.p. vo väzbe k spochybneniu uplatneného nároku žalobcu, ktoré

ako dodatočne a novo použité až v písomne podanom odvolaní z titulu poučenia žalovanej v zmysle
§ 120 ods. 4 O.s.p. nemohli tvoriť relevantný odvolací dôvod k posudzovaniu napadnutého rozsudku
okresného súdu. Z uvedeného preto krajský súd pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia
okresného súdu vychádzal len z toho skutkového stavu, ktorý zistil súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov a tvrdení žalovanej o tom, že si je vedomá svojho záväzku z uzavretej úverovej

zmluvy, a tým bolo nevyhnutné vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení aj s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ odvolacie dôvody
žalovanej boli novo odvolacími dôvodmi, ktoré nemohli byť vzaté do úvahy, keďže nebol preukázaný
ani jeden z taxatívnych dôvodov vyplývajúci z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., tak potom krajský súd nemal
inú možnosť, ako cez použitie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkázať na odôvodnenie rozsudku okresného

súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci aplikoval
aj správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia § 497 a nasledujúce ustanovenia Obchodného
zákonníka, vzhľadom k uzavretej úverovej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
Pokiaľ žalovaná v konaní pred okresným súdom základ a výšku žalovanej pohľadávky nespochybnilaa pre nové odvolacie dôvody nepreukázala žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a
ods. 1 O.s.p., tak krajský súd cez ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom
okresného súdu, čo bolo vyvodením tak procesného ako aj skutkového stavu vyplývajúceho z danej

sporovej právnej veci.

K úplnosti krajský súd k novo poskytnutým skutočnostiam až v podanom odvolaní poukazuje na to,
že úverová zmluva obsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže byť uplatnená reklamácia alebo
sťažnosť.Zúverovejzmluvyvyplývaajvýškaapočetsplátok,ďalejjeuvedenáročnápercentuálnamiera
nákladov na prvej strane úverovej zmluvy a pokiaľ išlo o ďalšiu námietku neuvedenia priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov, tak táto povinnosť, ako aj uviedol žalobca v písomnom vyjadrení
k odvolaniu, vznikla podľa ust. § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zák. č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
prvýkrát do dvoch mesiacov od zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov
Ministerstvom financií SR, pričom tieto informácie boli zverejnené dňa 29.4.2008, z čoho vyplýva, že v
čase uzavretia úverovej zmluvy veriteľ túto povinnosť nemal. Nemožno sa stotožniť, že žalobca nemá

nárok na úrok z omeškania, keďže tento druh nároku vychádza zo situácie omeškania sa žalovanej
so splnením peňažného záväzku, ktoré omeškanie nastalo. K zmluvnej pokute a nároku žalobcu na
výšku škody, resp. vynaložených nákladov z titulu ukončeného úverového vzťahu, je potrebné v zhode
s názorom okresného súdu uviesť, že tieto nároky boli dostatočným spôsobom žalobcom preukázané
ako aj výška nákladov, účel vynaložených nákladov, keď tieto boli aj uhradené. Jednalo sa konkrétne o

náklady na odťah motorového vozidla v sume 652,16 Eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná listinnými
dôkazmi vykonanými pred okresným súdom a ktoré sa nachádzajú na č.l. 31, 32, 35, 36 spisu, náklady
spojené s administratívnym preverením vozidla + doplnenie podkladov v sume 119 Eur, ktorá skutočnosť
vyplynula z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 37, 38, 39 spisu, náklady na vypracovanie
znaleckého posudku súvisiaceho s predajom motorového vozidla v sume 475,27 Eur, ktorá skutočnosť

vyplynula z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 40, 41, 42 spisu, náklady spojené s výmazom
záložného práva v sume 28,44 Eur, ktorá skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na
č.l. 43 až 46 spisu, náklady vzniknuté v súvislosti s odhlásením motorového vozidla v sume 136,85 Eur,
ktorá skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 47 až 49 spisu. Hoci žalovaná
až v písomne podanom odvolaní namietala výšku škody, resp. nevyhnutnosť vynaložených nákladov s

ukončením úverového vzťahu a zánikom záložnej zmluvy vo väzbe s predajom motorového vozidla, keď
uvedené nenamietala v konaní pred okresným súdom, i v tomto doplňujúcom zhodnotení krajský súd
podľa výsledkov vykonaného dokazovania uvádza, že aj túto časť žalovaného nároku žalobca preukázal
jednotlivými dôkazmi ako opodstatnený nárok.

Pokiaľ okresný súd žalobcovej pohľadávke vyhovel, tak vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam

jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní bolo potvrdené
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd nezistil vzhľadom k princípu
neúplnej apelácie dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie, preto
došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami.

Pri potvrdení rozsudku okresného súdu krajský súd podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. §

164 O.s.p. vykonal opravu výrokovej časti o trovách prvostupňového konania pri lehote stanovenej na
plnenie, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže len zrejmou nesprávnosťou okresný súd
uviedol lehotu na plnenie 15 dní do právoplatnosti rozsudku. Uvedené sa nedotklo vecnej správnosti
rozsudku okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada
uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
za 1 úkon právnej služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu, 1 x 253,94 Eur, 1 x režijný paušál 8,04 Eur
+ 20 % DPH = 52,40 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 314,38 Eur, ktoré je žalovaná
povinná nahradiť žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupcu žalobcu

(§ 149 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.