Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216880
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216880.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Á. V., nar. XX.XX.XXXX v konaní
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. W. I., W. XXX a Š. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. I. XXX, t.č. V., J.
XX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Ádáma, nar. 05.07.2006, sudkyňou JUDr.
Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Á. V., nar. X.X.XXXX zo sumy 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne počnúc od podania
návrhu 18.9.2014.

Výživné je zročné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Zaostalé zročné výživné za obdobie od 18.9.2014 do 28.2.2015 vo výške 64,35 Eur, súd povoľuje otcovi
splácať spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má

za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu 13P/33/2009 zo dňa 26.6.2009 v časti o výživnom na mal.
dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2014
domáhala,abysúdzvýšilvyživovaciupovinnosťotcanamal.Á.zosumy 30%zosumyživotnéhominima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 80 Eur mesačne počnúc od podania návrhu, nakoľko otec
nejaví záujem o mal. dieťa, nenavštevuje ho a nepomáha pri výchove.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že nemá taký príjem, aby mohol
platiť viac, lebo je nezamestnaný, neevidovaný. Príležitostne pracuje bez pracovnej zmluvy a má príjem
mesačne cca vo výške 300,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v 2-izbovom byte a niekedy s
ním býva jeho priateľka. Za služby spojené s prevádzkou bytu platí 250,- Eur. Auto nevlastní a nemá ani

iný majetok. Jeho matka, stará matka mal. dieťa dáva mal. dieťaťu každé ráno 0,70 Eur na raňajky.

Kolízna opatrovníčka doporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa z dôvodu, že od posledného
rozhodnutia sa potreby dieťaťa zvýšili.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom
maloletého dieťaťa, spisom tunajšieho súdu 13P/33/2009 a na základe takto vykonaného dokazovania
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 13P/33/2009-49 zo
dňa 26.6.2009 bolo naposledy určené výživné na mal. Á. vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. V čase určenia výživného bol otec nezamestnaný, bez príjmu a príjem
matky predstavoval rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 179,- Eur. Z výpovede
matky mal. dieťaťa na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, pričom poberá

rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavky na deti spolu vo výške 47,04 Eur. Žije v spoločnej
domácnosti so svojím partnerom, s ktorým má spoločné dieťa, M. W., nar. X.X.XXXX. Jej partner pracuje
bez pracovnej zmluvy a má príjem 200,- Eur až 300,- Eur. Žiadny vedľajší príjem nemá. Otec mal. dieťaťa
je nezamestnaný, neevidovaný. Príležitostne pracuje bez pracovnej zmluvy a má príjem mesačne cca
vo výške 300,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v 2-izbovom byte a niekedy s ním býva jeho
priateľka. Za služby spojené s prevádzkou bytu platí 250,- Eur. Auto nevlastní a nemá ani iný majetok.

Jeho matka, stará matka mal. dieťa dáva mal. dieťaťu každé ráno 0,70 Eur na raňajky.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov

môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na
strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí

zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. Ustanovenie §
78 ods.3 zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj
zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Je potrebné
poznamenať, že zmenu súdneho rozhodnutia je oprávnená matka požadovať v prípade, ak dôjde k

významnej zmene pomerov. Je zrejmé, že k významnej zmene pomerov došlo u mal. Á., ktorý od
X.X.XXXX začal navštevovať základnú školu. Od roku 2009 súd zmenu pomerov vzhliadol v súvislosti s
rastom cien spotrebného koša a v súvislosti s nárastom veku mal. dieťaťa. Zákon na zmenu rozhodnutia
vyžaduje podstatnú zmenu pomerov, ktorú súd vzhliadol nástupom do základnej školy. U oboch rodičov
nedošlo od posledného rozhodnutia k nárastu v príjmovej sfére, pričom je nepochybné, že obaja rodičia

majú aj výdavky týkajúce sa bývania, stravy a iné. Ak však vychádzame z potrieb mal. Á., potom suma
40,- Eur je primeraná na úhradu výživného zo strany otca. Takto určená výška výživného neohrozí
životnú úroveň ani jedného z rodičov. Súd ustálil, že k zmene pomerov síce došlo od 1.9.2012, ale matka
mal. dieťaťa požadovala zvýšenie výživného až od podania návrhu, t.j. od 18.9.2014, a preto súd od
uvedeného dátumu vypočítal zaostalé výživné do 28.2.2015, t.j. za 5 mesiacov a 12 dní (september
2014) o ktorom rozhodol v zmysle §160 ods.3 OSP [pri výpočte súd vynásobil počtom 5 mesiacov rozdiel

medzi pôvodnou úpravou výživného (27,13 Eur) a aktuálne určeného výživného (40 Eur), t.j. 5x12,87
Eur = 64,35 Eur a pripočítal sumu 4,92 Eur ako zaostalé výživné za 12 dní mesiaca september 2014
(12x0,41 Eur)].

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.