Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 2T/163/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510010371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3510010371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trest-nej veci

obvineného ml. Z. E. B. K.., pre prečin neoprávneného vyrobenia a po-užívania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
30. januára 2015 v Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í : 1. Z. R., nar. XX.XX.XXXX N. C., trvale bytom E. Č.. XXX/XX, F. Z.,

2. ml. Z. E., H.. XX.XX.XXXX N. Z., trvale bytom D. Č.. X, t.č. vo výkone väzby v inej trestnej veci v
ÚVV a ÚVTOS Ilava,

s ú v i n n í, ž e

dňa 10.09.2009 v čase medzi 20.00 hod. a 22.00 hod. v garáži rodinného domu č. XXX v obci Kostolné
spoločne zobrali poškodenému Z.H. A. z pravého vrecka bundy občiansky preukaz a bankomatovú

platobnú kartu Visa, pričom pod hrozbou násilia a následne aj násilím nútili Z. A. povedať PIN kód k
platobnej karte a číslo účtu takým spôsobom, že ho otvorenými dlaňami, ako aj rukami zovretými v
päsť udierali do oblasti tváre, v dôsledku čoho padol do otvoreného batožinového priestoru osobného
motorového vozidla N. S. X,X R., ktoré bolo v garáži zaparkované, pri tom mu poranili ľavú dolnú
končatinu, po niekoľkých minútach, ako ležal Z. A. v batožinovom priestore osobného motorového
vozidla, zobral Z. R. sviečku, ktorou pálil Z.

-2-

A. na brade, pričom od konania upustil až potom ako mu Z. A. povedal číslo účtu, na čo sa mu Z.Š. R.

vyhrážal slovami: „Ak si ma oklamal tak si ma neželaj, potom uvidíš“, následne ho spolu s ml. Z. E. chytili
za ruky a ťahali z miestnosti von smerom k potoku, kde ho nechali ležať, v dôsledku čoho bol poškodený
podchladený, utrpel poranenie nosa, podliatiny v tvárovej oblasti a popáleniny v oblasti brady, v dôsledku
ktorých zranení nebol obmedzený na obvyklom spôsobe života,

t e d a

obaja obžalovaníspoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal,

spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý,

č í m s p á c h a l i

obaja obžalovaní

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestnéhozákonavoviacčinnomsúbehusprečinomneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobného
prostriedku,elektronickýchpeňazíaleboinejplatobnejkartypodľa§219ods.1Trestnéhozákonaformou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Z. R.

Podľa § 41 ods. 2, § 189 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l),
§ 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Obžalovaný ml. Z. E.

Podľa § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 189 ods. 1 a § 117 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov.

2T/163/2010- 552

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonazrušujevýrokotreste,uloženomobžalovanémuml.Z.E.rozsudkom
Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/32/2012 zo dňa 16.04.2012, právoplatným dňa 16.04.2012, ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§287ods.1TrestnéhoporiadkusúdobžalovanýmZ.R.aml.Z.E.ukladápovinnosť,abyspoločne
a nerozdielne nahradili poškodené-mu Z. A., nar. XX.XX.XXXX N. R., trvale bytom H. Z. H. N., K. Č..
XXX/XX, prechodne bytom E. Č.. XXX, škodu vo výške 1.145,52 Eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 28.10.2010 na Okresný súd Nové
MestonadVáhompodsp.zn.Pv/1278/09obžalobunaobvinenýchZ.R.B.Z..Z.E.,prezločinvydierania

podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Dňa 29.10.2010 vydal súd pod č.k. 2T/163/2010-106 trestný rozkaz, ktorým obvinených uznal vinným v
zmysle obžaloby a uložil im trest. Proti trestnému rozkazu podali okresný prokurátor ako aj obžalovaní
včas odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Z. R. B. Z.. Z. E., čítaním
listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2013 po prednesení obžaloby navrhol prokurátor konanie
obžalovaných, opísané v obžalobe, kvalifikovať nielen ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného záko-na, ale aj ako
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektro-nických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona. Súd sa s touto zmenou právnej kvalifikácie stotožnil a v tomto smere viedol ďalej
dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný Z. R. a obžalovaný ml. Z. E. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom,
že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v ob-žalobe. Po vyhlásení obžalovaných súd v zmysle § 257

ods. 4 Trestného poriadku dopytom na každého z obžalovaných osobitne zistil, že obžalovaní rozumejú,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, že boli poučení o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, že porozumeli právnej kvalifikácii skutku ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spáchaného vo viacčinnom súbehu s
prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronic-

-4-

kých peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupá-chateľstva
podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaní boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré Trestný
zákon ustanovuje za trestné činy kladené im za vinu. Obžalovaní tiež deklaro-vali, že vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robia dobrovoľne. Zistiac stanovisko prítomného

prokurátora v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, obhajcov obžalovaných, splnomocneného
zástupcu poškodeného, súd uznesením podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaných o vine a súčasne rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho
druhu a výmery a výroku o náhrade škody.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaných, s prihliadnutím na dôkazy zabezpečené v prí-pravnom

konaní, súd ich konanie subsumoval pod právnu normu skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trest-ného zákona spáchaný
vo viacčinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a použí-vania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že obaja obžalovaní

spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a súčasne spoločným
konaním si neoprávnene obstarali platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý. Súd nemal za
preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti ob-žalovaných za tento skutok. U obžalovaných ide o
konanie úmyselné, nakoľko chceli spôso-bom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom.Zodpisuregistratrestovobžalovanéhoml.Z.E.vyplýva,žedoposiaľbol5-krátsúdnetrestaný.Súdzistil,
že u neho prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, a to vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu
Piešťany, sp. zn. 2T/32/2012 zo dňa 16.04.2012, právoplatnému dňa 16.04.2012, ktorým mu bol uznaný

za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o vine a výroku o treste
trest-ného rozkazu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/41/2011 zo dňa 07.03.2011, právoplatného dňa
06.07.2011. Obžalovaný ml. Z. E. bol tiež viackrát uznaný vinným zo spáchania priestupkov rôzneho

druhu. Aktuálne je vo výkone väzby za drogovú trestnú činnosť.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného Z. R. vyplýva, že doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, avšak z
dôvodu amnestie prezidenta republiky zo dňa 02.01.2013 sa na neho vo vzťahu k obom odsúdeniam
hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obaja odsúdení sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu trestných činov priznali a z ich prednesov na
hlavnom pojednávaní možno mať za to, že spáchanie trestných činov oľutovali.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

2T/163/2010- 553

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania skutku, na jeho následok,
na mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich

pomery, možnosti ich nápravy a na ich prístup k trestnému konaniu. Vzal tiež do úvahy právne názory
prokurátora a obhajcov obžalovaných vyslovené v ich záve-rečnej reči. Súd sa predovšetkým stotožnil
so záverom obhajcov o tom, že u každého z ob-žalovaných je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona. Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine,čo značným spôsobom uľah-čilo ďalšie dokazovanie, ktoré sa v dôsledku tohto ich procesného úkonu
mohlo zredukovať iba na otázky týkajúce sa trestu a náhrady škody. Obžalovaní tiež na hlavnom
pojednávaní spáchanie skutku oľutovali, pričom súd zastáva názor, že aj v tomto štádiu trestného

konania vyjadrená ľútosť nad spáchaným skutkom nemá menšiu právnu relevanciu, než akú pre
možnosť jej zohľadnenia pri rozhodovaní o treste predvída Trestný zákon. U obžalovaného Z. R.H.
bola okrem toho identifikovaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. U oboch
obžalovaných sú zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorá vyplývala
zo zmenenej právnej kvalifikácie konania obžalovaných ako dvoch samostatných trestných činov.

Prokurátor v rámci záverečnej reči vytkol obom obžalovaným obštrukcie počas hlavného pojednávania,
ktoré mali viesť k tomu, že vec mohla dospieť do štádia vyhlásenia rozsudku až po viac než štyroch
rokoch od podania obžaloby a po viacerých neúspešných pokusoch súdu o vykonanie hlavného
pojednávania. S týmto záverom sa súd stotožnil iba vo vzťahu k osobe obžalovaného ml. Z. E., čo mohlo
byť napokon zrejmé aj z trestného oznámenia podaného samosudcom na tohto obžalovaného práve
z dôvodu vyhýbania sa hlavnému pojednávaniu. U obžalovaného Z. R. však neboli identifikované také

charakteristiky prístupu k účasti na hlavnom pojednávaní, ktoré by práve pre jeho postoj k účasti na
hlavnom pojednávaní viedli k prieťahom v konaní. S poukazom na tieto úvahy súd obžalovanému Z. R.
uložil podľa § 41 ods. 2, § 189 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j),
písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Súd dospel
k záveru, že u obžalovaného Z. R. pre dosiahnutie účelu trestu nie je potrebný výkon trestu v ústave

na výkon trestu a preto mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu na 2
roky, ktorej výmeru považuje za postačujúcu na sledovanie správania odsúdeného. Obžalovanému ml.
Z. E. bolo podľa názoru

-6-

súdu potrebné ukladať trest nepodmienečný, a to nielen z dôvodu zbiehajúcej sa trestnej činnosti, za
ktorú už bol odsúdený nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý vykonal, ale aj z toho dôvodu,
že doposiaľ vykonané tresty neviedli u neho k náprave, čoho dôsledkom je nielen (zatiaľ neprávoplatné)
rozhodnutie o vine a treste vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
2T/87/2014, kde bol obžalovanému dňa 14.11.2014 vyhlásený rozsudok, ale aj trestné konanie vo veci

na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/90/2014 a tiež to trestné stíhanie za drogovú
trestnú činnosť, pre ktoré je aktuálne vo výkone väzby. S poukazom na tieto úvahy a prezentované fakty
súd obžalo-vanému ml. Z. E. uložil podľa § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 189 ods. 1 a § 117 ods. 1 Trestného
zákonasprihliadnutímna§38ods.2,§36písm.l),§37písm.h)Trestnéhozákonasúhrnnýtrestodňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon

trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred
spáchaním žalovaných trestných činov nebol vo výkone trestu. Súčasne súd podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste, uloženom obžalovanému ml. Z. E. rozsudkom Okresného súdu Piešťany,
sp. zn. 2T/32/2012 zo dňa 16.04.2012, právoplatným dňa 16.04.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takto uložené tresty považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonné a primerané, od
ktorých vykonania možno dôvodne očakávať efektívnu nápravu obžalovaných do budúcnosti. Uložené
tresty súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.

Poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovaným vo výške 1.325,-
Eur. Z toho za rozdiel na podieloch na zisku z dôvodu práceneschopnosti poža-doval náhradu 180,-

Eur, za ušlú mzdu za mesiace september a október 2009 požadoval ná-hradu 1.000,- Eur, za náklady
vynaložené na liečbu, ako aj náklady na vybavenie nového ob-čianskeho preukazu a kreditnej karty
požadoval náhradu 145,- Eur. Na hlavnom pojednávaní svoj nárok zredukoval na sumu 1.145,22
Eur, pričom súd k tomuto nároku vykonal dokazo-vanie čítaním listinných dôkazov. S poukazom na
skutočnosť, že do výšky 1.145,52 Eur po-važoval súd nárok poškodeného Z. A. za preukázaný riadne a

v rozsahu nevyhnut-nom na rozhodnutie o takomto nároku, uložil podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
obom obžalovaným povinnosť, aby spoločne a nerozdielne túto škodu poškodenému nahradili.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.