Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209248
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8712209248.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. D.

Q., V.. XX.X.XXXX, bytom ako rodičia, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad, dieťa rodičov Marcely Kriššákovej, nar. 15.3.1971, trv. bytom Ždiar 200 a Jaroslava
Kriššáka, nar. 29.12.1971, trv. bytom Ždiar, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských
práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloletý D. Q. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky R. Q..

Otec maloletého dieťaťa J. Q. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého D. sumou 100 eur mesačne
počnúc dňom 1.1.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky.

V prevyšujúcej časti týkajúcej sa návrhu matky o určenie výživného súd konanie zastavuje.

Otec maloletého dieťaťa J. Q. je oprávnený stýkať sa s maloletým D. nasledovne:

- každý párny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,

- počas týždňa každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., s výnimkou obdobia od 1.7. do 31.7.,
kedy sa bude realizovať styk počas prázdnin,

- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka začiatku jarných prázdnin od 9.00 hod. do
piatku do 18.00 hod.,

- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.,

- každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00
hod.,

- každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý

nepárny rok v čase od 28.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Otec si dieťa prevezme v určenom čase pred bytom
matky a tam je aj povinný ho v uvedenom čase odovzdať. Obaja rodičia sú povinní navzájom sa
informovať pokiaľ by k realizácii styku nemohlo dôjsť z vážnych dôvodov aspoň deň pred uvedeným
stykom.Súd návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti z a m i e t a .

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na tom skutkovom základe, že maloletý pochádza z manželského vzťahu, avšak
medzi ňou a manželom dochádza k neustálym hádkam, konfliktom, v dôsledku čoho matka volala aj
políciu a taktiež sú v rodine problémy so spoločným hospodárením. V čase podania návrhu matka
zvažovala aj podanie návrhu na rozvod. Poukázala na svoje osobné pomery ako aj na pomery na strane

maloletého dieťaťa.

Vo svojich výpovediach matka bližšie ozrejmila situáciu v rodine. Uviedla, že z manželstva pochádzajú 3
plnoleté deti, ktoré žijú ešte v spoločnej domácnosti s rodičmi. Matka ďalej poukázala na tú skutočnosť,
že zistila, že jej manžel má mimomanželský vzťah, ktorý udržiava už asi po dobu 5 rokov. Z tohto vzťahu
pochádza jedno maloleté dieťa. V dôsledku aj nevery zo strany manžela dochádzalo v domácnosti k

neustálym hádkam, niekoľkokrát bola nútená zavolať políciu. Matka je zamestnaná ako opatrovateľka
s príjmom 380 eur mesačne. Zároveň uviedla, že je vyučená krajčírka a občas si privyrobí s príjmom
nanajvýš do 150 eur mesačne. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že od augusta 2014 sa
odsťahovala k svojim rodičom a od uvedenej doby je s dieťaťom len zriedkavo, keď k nej príde na
návštevu. Jedná sa len o krátke návštevy. Matka sa domnieva, že dieťa sa otca bojí a aj z týchto dôvodov

sa takto správa na návštevách. Zo začiatku po odchode zo spoločnej domácnosti matka chodievala
taktiež k maloletému dieťaťu, nosievala do domácnosti ešte nejaké nákupy, ale znovu dochádzalo medzi
ňou a otcom dieťaťa ku konfliktom, otec dieťaťa jej zakazoval chodiť do domácnosti. Poukázala na
to, že aj v rámci vykonaného pohovoru na referáte poradenskopsychologických služieb bolo rodičom
doporučené, aby si vyskúšali možnosť styku s tým, aby dieťa prišlo k matke v pondelok, stredu a počas

víkendu, pričom návštevy sa zrealizovali len asi 3-krát po jednej hodine a viac k tomuto nedošlo. Maloletý
sa k tomu nechce vyjadrovať, prišiel k nej na návštevu a následne odišiel. Dieťa navštevuje 2.ročník
základnej školy v Ždiari. Čo sa týka zdravotného stavu, dieťa bolo vedené v logopedickej ambulancii, v
alergologickej ambulancii. Matka doplácala na lieky sumou cca 10 eur mesačne. Taktiež na poslednom
pojednávaní uviedla, že v súčasnosti pravdepodobne otec s dieťaťom nenavštevuje alegologickú

ambulanciu v Smokovci, maloletý taktiež prestal chodiť na logopédiu a zároveň otcovi oznámila zmenu
zubárky, pričom ju nikto neinformoval o tom, či otec u tejto zubárky bol na vstupnej prehliadke. Matka
ďalej uviedla, že je v kontakte s triednou učiteľkou maloletého dieťaťa, chodieva na rodičovské združenia
a bolo jej oznámené, že dieťa je v poriadku, do školy chodieva pripravené, dosahuje dobré učebné
výsledky, učieva sa prevažne so staršou sestrou Q.. Matka v predchádzajúcich výpovediach uviedla,

že konflikty medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa boli veľmi agresívneho charakteru, otec dieťaťa
vykrikoval matke, že nemá v tejto domácnosti čo robiť, že je to jeho dom, môže si zbaliť veci a odísť,
v domácnosti dochádzalo aj k rozbíjaniu pohárov, tanierov a niekoľkokrát sa to dialo aj pred maloletým
dieťaťom. Matka uviedla, že z týchto dôvodov nie je vhodná striedavá starostlivosť, pretože rodičia
spoločne nekomunikujú a keď sa stretnú, je to takmer vždy hádka a nedokážu sa dohodnúť o základných

veciach. Preto žiadala zveriť dieťa do svojej starostlivosti. Zároveň vytýkala aj formu starostlivosti zo
strany otca, ktorý prevažnú časť starostlivosti ponecháva na staršiu sestru alebo otec berie dieťa so
sebou aj do lesa, kde pracuje a taktiež sa dozvedela, že dáva dieťaťu napríklad šoférovať traktor, čo
vôbec nie je zodpovedné a týmto spôsobom si dieťa získava na svoju stranu.

Právna zástupkyňa matky v predmetnej veci uviedla, že od augusta 2014 matka z dôvodu zlého

spolunažívania bola donútená opustiť spoločnú domácnosť. Od daného času žije v domácnosti svojich
rodičov, kde má vyčlenené miestnosti, ktoré užíva sama a ktoré umožňujú stretávanie resp. sústavnú
starostlivosť o maloletého D.. Po odchode zo spoločnej domácnosti matka navštevovala ešte pravidelne
domácnosť otca, kde aj upratovala, nakupovala, varila a prala, avšak každá návšteva bola spojená sútokom zo strany otca, nedošlo k zlepšeniu pomerov ani po pohovoroch na príslušnom úrade práce -
referáte poradenskopsychologických služieb a matka preto prestala realizovať tieto návštevy. Právna
zástupkyňa zároveň uviedla, že otec dieťaťa znemožňuje alebo znepríjemňuje D. stretnutia s matkou,

resp. D. nepripravuje na stretnutia s ňou. D. navštevuje matku priemerne raz do týždňa na hodinu v
domácnosti starých rodičov, pričom je sústavne pod telefonickou kontrolou otca. Na Štedrý deň navštívil
D. matku na krátky čas spolu so staršou sestrou až vo večerných hodinách a počas celých zimných
prázdnin spolu neboli ani jeden deň, napriek záujmu zo strany matky. Matka je zároveň presvedčená,
že otec syna vypočúva po každom stretnutí s ňou, vytvára na neho tlak, aby k matke nechodil, resp.

kontroluje kedy sa vráti. Zároveň uviedla, že otec v súčasnosti nedbá na zdravotný stav syna, prestal
s ním navštevovať odborné zdravotnícke zariadenie v Dolnom Smokovci, prestal s ním navštevovať a
hlavne trénovať logopedické cvičenia. Taktiež sa stalo, že otec neinformoval matku a to ani dodatočne,
že dňa 29.12.2014 bol maloletý D. v nemocnici na pohotovosti prijatý na pozorovanie do nemocnice kvôli
zažívacím ťažkostiam. Matka vytýka nesprávny životný štýl a vedenie zo strany otca s tým, že dieťa má
málo pohybu, nepravidelnú stravu. Otec dieťaťu zakúpil notebook a tento počítač zatiaľ neslúži synovi

na prácu ani na učenie, ale len na zábavu, sledovanie internetu. Taktiež právna zástupkyňa uviedla,
že matka je presvedčená o tom, že D. je správaním otca vystavený extrémnemu psychickému tlaku,
ktorý ako 8-ročné dieťa nemôže zvládnuť. Pre zdravý vývin dieťaťa je potrebné, aby bolo dieťa vedené
intelektuálne aj emočne zo strany oboch rodičov. Izolácia rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej
domácnosti, je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Návrh na striedavú starostlivosť vníma

matka ako účelový s cieľom dosiahnuť izoláciu matky od syna. Vo svojej výpovedi uviedla, že aj keď v
súčasnosti bolo dieťa v starostlivosti otca, matka nemala žiadnu možnosť podieľať sa na jeho výchove
a starostlivosti, pretože jej to bolo znemožňované zo strany otca dieťaťa. Nebolo jej umožnené častejšie
stretávanie s dieťaťom, aj keď maloletý bol v súčasnosti u otca, bolo povinnosťou otca viesť dieťa k
tomu, aby sa mohol stretávať riadne s matkou a aby sa táto mohla riadnym spôsobom zúčastňovať na

jeho výchove. Striedavá starostlivosť v takomto prípade nebude plniť svoj účel, rodičia nie sú schopní
vzájomnej komunikácie a dieťa je vystavené extrémnemu psychickému tlaku. Na základe toho žiadala
upraviť rodičovské práva a povinnosti tak, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky,
určené výživné v sume 120 eur mesačne spätne od podania návrhu a aby bolo upravené stretávanie sa
otca s maloletým každý párny víkend od piatku do nedele a počas týždňa 2-krát po 2 hodiny, s výnimkou

letných prázdnin. Matka má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj dieťaťa, v súčasnosti obýva
prízemie rodinného domu u svojich rodičov, ktoré bolo pripravené na prenájom, dieťa má svoju vlastnú
detskú izbu.

Otec maloletého dieťaťa vo svojich výpovediach uviedol, že odkedy sa vrátil z väzby, podieľa sa riadne
na starostlivosti o dieťa. Ráno dieťa odváža do školy. Zakupuje domov stravu, z ktorej sa následne

pripravuje obed alebo večera. Na nákladoch na stravnom sa v predchádzajúcom období podieľala aj
manželka. Zároveň dieťaťu zakupoval veci na ošatenie, ale aj iné potrebné veci. Popoludní je dieťa
doma buď so staršou sestrou alebo je u kamarátov alebo ho niekedy berie do lesa, kde pracuje. Na
nákupy chodí aj s dieťaťom tak, aby si sám vybral čo chce na desiatu alebo veci, ktoré potrebuje.
Taktiež otec uviedol, že dieťa nie je obmedzované s udržiavaním kamarátskych vzťahov, kamaráti ku

nemu niekedy domov prídu a keď sa dieťa chce hrať s inými deťmi, otec ho neberie ani do mesta
ani do lesa. Vo večerných hodinách sa taktiež o dieťa postará, dá mu večeru a uloží ho spať a aj v
prípade, keď večer odchádza z tomu, vždy je to len vtedy, keď má zabezpečenú osobnú starostlivosť o
dieťa zo strany starších súrodencov a dieťa nikdy neostáva doma samé. Aj na základe vyhotoveného
znaleckého posudku vie si predstaviť striedavú starostlivosť o dieťa, pričom v čase, keď ho bude

mať matka, bude táto zabezpečovať celkovú starostlivosť o dieťa a v čase keď, keď ho bude mať
on, tak mu bude zabezpečovať celkovú starostlivosť ako otec. V prípade, ak by bolo dieťa v rámci
striedavej starostlivosti uňho a je potrebné s ním navštíviť lekára alebo kontrolu v odbornej ambulancii,
toto vykoná. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že ak dieťa ku matke prišlo na návštevu, táto
sa oňho nedostatočne postarala, namiesto teplého jedla mu napríklad nakrájala len trošku slaninky a

ani domov mu nedala ďalšiu stravu. Matka poberala za celé obdobie rodinné prídavky, ktoré dieťaťu
nedala ani od augusta 2014, od kedy bolo dieťa v jeho starostlivosti a tieto si ponechávala pre svoju
potrebu. Taktiež napríklad keď je dieťa u nej a za matkou príde nejaká zákazníčka kvôli oprave ošatenia,
matka sa venuje svojej zákazníčke namiesto toho, aby sa venovala dieťaťu. Taktiež sa otec vyjadril k
poradenskopsychologickému procesu, s ktorým absolútne nesúhlasil, podľa jeho názoru psychologička

vnucovala pre dieťa vojenský režim, takmer ho nahovárala na týranie maloletého dieťaťa. Aj z týchto
dôvodovzdruhéhosedeniapredčasneodišiel.Čosatýkazakúpenianotebookuapočítača,ktorédieťaťuzakúpil, uviedol, že na takýto darček matka nemá peniaze, v súčasnosti už bežne takúto vec majú
a nepokladá to za nevhodný darček, naopak je to v prospech maloletého dieťaťa. Dieťa na počítači
netrávi celé hodiny. Maloletý D. chodieva 2-krát do týždňa na angličtinu (streda a štvrtok), tento krúžok

hradila matka dieťaťa. Okrem angličtiny dieťa nenavštevuje žiadne krúžky. Otec uviedol, že s dieťaťom
nenavštevuje odbornú ambulanciu v Šrobárovom ústave, pretože jeho zdravotný stav je zlepšený, čo
vidia všetci doma a dieťaťu nie je potrebné dávať ďalšie lieky, ktoré mu predpíše lekár. Cez leto, keď mal
alergicképrejavy,zobralsitabletkuabolotovporiadku.Uzubárkybolsdieťaťomnavstupnejprehliadke.
Otec uviedol, že matka dieťaťu vôbec nevolá tak často ako to spomína vo svojich výpovediach. Synovi

zavolá len každý tretí deň na chvíľku. Keď sa otec dieťaťa opýta, či volala matka, dieťa odpovie, že nie
a keď sa ho opýta, či chce ísť k nej, odpovie, že nie. Aj jeho starší súrodenci vedia, že keď otec dieťaťu
povie, že aby išiel k mame, dieťa si hľadá všelijaké výhovorky, aby k nej nemusel ísť. Otec uviedol,
že dieťaťu nevie nasľubovať rôzne darčeky za to, aby išlo k mame, takýto systém neuznáva. Dieťa sa
rozhoduje samo, je dostatočne vyspelé.

Zároveň otec sa vyjadril k svojim osobným a majetkovým pomerom. Uviedol, že je SZČO v oblasti

ťažby dreva. Obýva rodinný dom, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v 3-nách a to na základe
dedičského konania a v 1-ine tento rodinný dom patrí jeho súrodencom. Okrem toho je vlastníkom
ďalšíchnehnuteľností-ornejpôdy,pozemkov,lesov,ktorénadobudolvdedičskomkonaní.Jevlastníkom
troch traktorov a osobných motorových vozidiel, hradí 2 leasingy vo výške 1.100 eur mesačne. Zároveň
uviedol, že sa nevie presne vyjadriť k svojmu priemernému mesačnému zárobku, pretože niektoré

mesiace zarobí viac, niektoré menej. Pri splátkach leasingov a úverov je problém finančné prostriedky
zarobiť, niekedy sa stáva, že jeho zamestnanci majú čiastočne uhradenú mzdu a následne im túto mzdu
dopláca až po niekoľkých mesiacoch. Zároveň otec uviedol, že matka začala obedy dieťaťu hradiť až
vtedy, keď ju upozornil na to, že berie rodinné prídavky a čo s nimi robí a zároveň že matka neprispieva
žiadnym iným spôsobom na rodinu, ani na stravu, nezakupuje žiadne veci a neprispieva ani na inkasné

poplatky, tieto veci matka zanedbáva. Otec navrhol vypočutie svedkov a to rodinných príslušníkov -
staršie deti.

Kolízny opatrovník s poukazom na vykonané dokazovanie, vyhotovenie znaleckého posudku, správu z
poradenskopsychologických služieb ako aj z ostatných dôkazov navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky, nakoľko takéto rozhodnutie bude v záujme maloletého dieťaťa. Čo sa týka výšky

výživného, toto žiadal určiť vo výške 100 eur mesačne a to od 1.1.2015 vzhľadom k tomu, že po odchode
matky zo spoločnej domácnosti sa o dieťa staral otec. Čo sa týka úpravy styku, žiadal upraviť styk podľa
návrhu právnej zástupkyne matky.

Matka spolu s právnou zástupkyňou uviedla, že súhlasí s návrhom kolízneho opatrovníka a v
prevyšujúcej časti berie návrh späť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
znaleckým posudkom, pripojeným trestným spisom 5T/1/2013, ako aj s obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Na tunajšom súde však prebieha
konanie o rozvod manželstva pod sp.zn. 14P/114/2013. Z manželstva pochádzajú celkovo 4 deti, z toho

tri sú už plnoleté a mal. D. navštevuje 2.ročník ZŠ. V dôsledku konfliktného vzťahu rodičov matka podala
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností a žiadala, aby súd zveril mal. D. do jej starostlivosti a
otca zaviazal výživným. V čase podania návrhu bol otec dieťaťa vzatý do väzby z dôvodu zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby, manželia mali taktiež problémy so spoločným hospodárením ako aj s úhradou
základných potrieb pre maloleté dieťa.

V priebehu konania otec upravil návrh s tým, že žiada, aby dieťa bolo zverené buď do striedavej resp.
do jeho osobnej starostlivosti, pretože on sa o dieťa riadne stará, po návrate z väzby dieťa odváža do
školy, zabezpečuje mu stravu, na tomto sa podieľa aj matka maloletého dieťaťa.Matka dieťaťa v dôsledku zhoršených vzťahov odišla zo spoločnej domácnosti v auguste 2014 a
odsťahovala sa k svojim rodičom. Maloletý D. ostal v tom čase v starostlivosti otca. Matka toho času
pracuje ako opatrovateľka s priemerným mesačným zárobkom 380 eur. Nakoľko je vyučená krajčírka,

občas si privyrába tým, že opravuje odevy a z toho má príjem od 50 do 150 eur mesačne, nie je to
však príjem pravidelný, jedná sa len o občasné príjmy. V čase, keď žila v spoločnej domácnosti s otcom
dieťaťa, podieľala sa na zakúpení stravy pre maloleté dieťa ako aj pre ostatných príslušníkov rodiny,
náklady na bývanie predstavovali 150 eur mesačne.

Maloletý D. navštevuje 2.ročník ZŠ. Zo správy zo základnej školy vyplýva, že o dieťa je dobre postarané,

maloletý prichádza na vyučovanie pripravený. Matka dieťaťa sa pravidelne zúčastňuje rodičovských
združení. Maloletý bol v dispenzári odbornej alergologickej ambulancie v Šrobárovom ústave, ďalej
navštevoval logopedickú ambulanciu, pričom s dieťaťom k lekárovi pravidelne chodievala matka. Od
doby, kedy odišla zo spoločnej domácnosti, dieťa nenavštevovalo tieto ambulancie, pričom otec udáva,
že jeho zdravotný stav je v súčasnosti zlepšený a dieťa nepotrebuje pravidelne užívať lieky, jedná sa
len o sezónne užívanie liekov. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni, matka hradí obedy vo výške 21 eur

mesačne. Zároveň dieťa navštevuje v rámci mimoškolských činností hodiny anglického jazyka, ktorý
krúžok taktiež uhradila matka. Ostatnú starostlivosť ohľadom dieťaťa od doby, kedy matka odišla zo
spoločnej domácnosti, vykonáva otec, v popoludňajších hodinách pri príprave na vyučovanie vypomáha
staršia sestra maloletého dieťaťa.

Otec maloletého dieťaťa je živnostník, pracuje v oblasti ťažby dreva. Podľa daňového priznania za rok

2011 základ dane činili 4.969 eur, za rok 2012 základ dane činil 4.361 eur. Ďalej je vlastníkom rodinného
domu v podiele 3-ín, ktorý nadobudol na základe dedičského konania a v ktorom v súčasnosti býva s
rodinou. Ďalej nadobudol v rámci dedičského konania nehnuteľnosti - ornú pôdu, lesy a pozemky. Otec
ďalej uviedol, že je vlastníkom jednak osobných motorových vozidiel, ako aj vozidiel potrebných pre
činnosť ťažby dreva. Spláca dva leasingy vo výške 1.100 eur mesačne.

Zo správy o šetrení pomerov zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že bolo robené šetrenie v domácnosti v čase,
kedy túto domácnosť obývali ešte obaja rodičia. Šetrením bolo zistené, že usporiadanie rodinného
domu umožňuje obom rodičom bývať v jednom dome a užívať samostatnú bytovú jednotku každý
na inom poschodí. Matka, ktorá bola prítomná pri šetrení pomerov v domácnosti, uviedla, že ako
rodičia dieťaťa spolu nehospodária, na každom poschodí je samostatná kuchyňa. Maloletý má pri otcovi

zariadenú vlastnú detskú izbu, často aj spáva pri otcovi, keďže tento syna ráno vozieva do ZŠ. Kolízny
opatrovník ďalej konštatoval, že hygiena v domácnosti a kultúra bývania je dodržaná, zabezpečený bol
dostatok potravín, v rodine sa pravidelne varí a domácnosť je kompletne zariadená a vybavená. V tejto
domácnosti má teda dieťa vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší vývoj.

V súčasnosti býva matka u svojich rodičov, nakoľko sa jedná tiež o priestrannejší dom, matka v tejto

domácnosti má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj dieťaťa, v rodinnom dome má vyčlenené
miestnosti, ktoré užíva sama a ktoré jej umožňujú aj celkovú starostlivosť o maloleté dieťa.

Z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Poprade
zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že dieťa odpovedalo len na kladené otázky, nekomunikovalo spontánne a
navštevovalo v tom čase 1.rončík ZŠ v Ždiari. Maloletý uviedol, že v škole dostáva veľa včeličiek, keď

je chorý, stará sa oňho babka alebo staršie sestry, tatik nie. Bol už aj na prázdninách u babky, aj tam
spal s mamkou, ale nevie, či by chcel ešte ísť na prázdniny ku babke. Tatik pracuje v lese, ťahá drevo,
už sa aj viezol na traktore. Do školy ho chystajú obaja rodičia (v tom čase ešte matka žila v spoločnej
domácnosti). Svoju posteľ má v tatikovej spálni. Má posteľ aj pri mamke a aj pri babke. Nevie, kde sa
mu lepšie spí. Dobre sa mu spí aj pri mamke aj pri tatikovi. S tatikom sa vidí každý deň a keď je na

prázdninách u babky, tak sa s tatikom nevidí.

Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Oľgy Dianiškovej vyplýva, že maloletý D. má vytvorený pozitívny
vzťah k obom rodičom t.j. k matke aj otcovi, má ich rád, chce byť v kontakte s oboma rodičmi. Túto citovú
väzbu má rovnako vytvorenú aj k dospelým súrodencom, ktorí taktiež pomáhajú so starostlivosťou omaloletého brata. Dieťa cíti, že rodičia ho majú obaja radi, starajú sa oňho, prejavujú mu náklonnosť,
zaujímajú sa o jeho školské výsledky, o kamarátov a obidvaja mu taktiež zakupujú potrebné veci. Zo
záverov posudku ďalej vyplýva, že rodičia ho vedú obaja k zodpovednosti, pracovitosti, rozvíjajú jeho

záujmy, venujú sa mu po citovej stránke, vedia mu prejaviť lásku, vytvárajú mu bezpečné prostredie.
Znalkyňa poukázala, že pre dieťa je veľmi dôležitý vzťah rodičov ako sa k sebe správajú, ako komunikujú
a aj tieto formy správania dieťa preberá od rodičov. Aj po rozchode by mala byť výchova jednotná.
Z týchto dôvodov znalkyňa doporučila striedavú starostlivosť oboch rodičov. Na vyšetrenie však prišla
zvlášť matka maloletého dieťaťa spolu s dieťaťom v máji 2014 a následne na ďalšie vyšetrenie prišlo

dieťa v sprievode otca a staršej sestry v júni 2014. Znalkyňa tento znalecký posudok vypracovávala
v období, kedy ešte obaja rodičia bývali v spoločnom dome a o dieťa sa aj spoločne starali. Zároveň
znalkyňa poukázala, že aj keď sa matka odsťahuje k svojim rodičom, bude môcť dieťa navštíviť tak
otca ako aj matku v čase, keď bude u druhého rodiča v osobnej starostlivosti. Rodičom aj po rozchode
bol doporučený určitý postup a to spoločne dieťa podporovať, spolupracovať pri výchove dieťaťa,
vychovávať ho jednotne a podobne.

Na pojednávaní, kedy došlo k vzájomnej konfrontácii medzi rodičmi, znalkyňa uviedla, že základom
pri striedavej starostlivosti je riadna komunikácia oboch rodičov a je potrebné, aby rodičia vzájomne
komunikovali. V prípade, že u oboch rodičov sú vzťahy veľmi napäté a vyúsťujú vždy do vzájomných
konfliktov, je potrebné, aby pred dieťaťom sa nehádali, lebo toto má naňho omnoho väčší negatívny
vplyv ako iné záležitosti. Znalkyňa tiež uviedla, že v čase vyšetrenia rodičia ešte žili v spoločnej

domácnosti, mali len oddelené bývanie a dieťa túto domácnosť vnímalo ako celok, takže po odchode
matky zo spoločnej domácnosti nie je známe, ako je dieťa pripravené na realizáciu striedavej
starostlivosti. Vyšetrenie bolo urobené zvlášť s matkou a dieťaťom a zvlášť s otcom a dieťaťom.
Zároveň doporučila vzhľadom k zlej komunikácii medzi rodičmi, aby sa títo zúčastnili pohovorov na
referáte poradenskopsychologických služieb a aby toto bolo zamerané na komunikáciu rodičov a

možnosť realizácie striedavej starostlivosti. Na základe doporučenia znalkyne súd požiadal o vykonanie
poradenskopsychologického procesu so zameraním na komunikáciu rodičov a možnosť realizácie
striedavej starostlivosti.

Zo správy z poradenskopsychologického procesu vyplýva, že v dňoch 3.10.2014 a 24.10.2014 bola
uskutočnená párová konzultácia. Menovaní sú v súčasnosti v rozvodovom konaní, od leta 2014

nežijú v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa sa odsťahovala z rodinného domu k svojim rodičom,
keďže sa necítila bezpečne kvôli útokom zo strany manžela. Matka tiež uviedla, že manžel bol v
minulosti odsúdený za domáce násilie a doteraz trvá jeho podmienečné prepustenie. D. ostal bývať s
otcom a dospelými súrodencami. Počas konzultácie bola komunikácia medzi rodičmi veľmi nevraživá,
hlučná a vysoko konfliktná (otec dieťaťa slovne útočil nielen na manželku, ale aj na psychologičku,

pracovníkov súdu a úradu) s presadzovaním mocenského spôsobu riešenia konfliktov zo strany otca.
Svojej manželke zakázal chodiť do domu za deťmi počas jeho neprítomnosti. Matka mala záujem aspoň
dosiahnuť, aby mala častejší kontakt so synom, pričom otec súhlasil s tým, že 3-krát týždenne pondelok
a streda popoludní môže dieťa aj prespať u matky a následne sobota alebo nedeľa celý deň bude syn
tráviť s matkou a že syna v tomto podporí. Toto sa však nepodarilo uskutočniť, otec uviedol, že syn

uprednostňuje iné záujmy - kontakt s kamarátmi a tiež spoločné aktivity s otcom a že odmieta spať pri
matke. Matka uviedla, že syn sa otca pravdepodobne bojí, pretože bol v minulosti svedkom útokov otca
na matku a tiež že pred otcom si nedovolí dať najavo lásku a priazeň k matke. Aj z toho je zrejmé, že
rodičia nedokážu v záujme dieťaťa spolupracovať, vzájomne sa rešpektovať, čo je základný predpoklad
úspešnej striedavej starostlivosti. Zo záverov z predmetného pohovoru vyplýva, že k dohode o striedavej

starostlivosti nedospeli. Charakter rozvodového konfliktu medzi manželmi, ktorý sa nesie v znamení
boja o moc a skrýva riziko zneužitia moci a sily zo strany otca dieťaťa, je vážnou kontraindikáciou na
zavedenie striedavej osobnej starostlivosti. Preto ďalej ani neboli skúmané predpoklady na zavedenie
tohto modelu. Ďalej poukázali, že znalecký posudok sa zameral na štruktúru osobnosti rodičov a túžby
a potreby dieťaťa, avšak nezohľadnil vzájomný vzťah rodičov a ich komunikáciu v záťažovej situácii.

Z pripojeného spisu 5T/1/2013 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade pod sp.zn. XT/X/
XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť X.X.XXXX, bol otec maloletého dieťaťa
J. Q. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý bol podmienečne odložený azároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 4 rokov. Taktiež
mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom. V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný aj znalecký posudok o duševnom stave otca

maloletého dieťaťa, kde zo záverov vyplýva, že u menovaného ide o nevyrovnanú neurolabilnú osobnosť
s prejavmi adaptačných porúch pri záťažovej situácii. V čase spáchania trestného činu bol schopný
rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. Jeho
sociálna adaptabilita je však znížená v dôsledku jeho ľahkej emocionálnej vzrušivosti a paranoidity,
ide uňho o nevyrovnanú osobnosť s rysmi neurolability, paranoidity a egocentrizmu, jeho zvýšené

sebavedomie a domýšľavosť je v rozpore so skutočnými možnosťami a schopnosťami a z toho
vyplýva aj jeho konfliktnosť, nekritičnosť, vzťahovačnosť a ukrivdenosť, pričom tieto rysy majú tendenciu
zvýrazňovať sa v záťaži. Jeho správanie a konanie znalci hodnotia ako neurotickú poruchu adaptácie
v záťažovej situácii. V predmetnom znaleckom posudku sa hodnotil aj duševný stav matky maloletého
dieťaťa, ktorá v trestnom konaní bola poškodenou, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplynulo,
že menovaná netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu a vzhľadom na jej dostatočné adaptačné

schopnosti, stresujúce rodinné prostredie neviedlo k rozvoju neurotickej ani depresívnej symptomatiky
a nedošlo k ujme na zdraví. Súčasné rodinné prostredie neviedlo u nej k zmenám osobnosti, nebola u
nej zistená žiadna porucha osobnosti ani emocionality, aj keď bezprostredne v konfliktných situáciách
pociťovala strach a úzkosť zo správania manžela, tieto však odzneli po skončení konfliktu.

Otec maloletého dieťaťa zároveň navrhol vypočuť v predmetnej veci svedkov a to rodinných príslušníkov

- dospelé deti pochádzajúce z manželstva. Súd zamietol tento návrh otca na vykonanie dôkazu
svedeckou výpoveďou rodinných príslušníkov a to z toho dôvodu, že z ich výpoveďou sa oboznámil už
v rámci pripojeného trestného spisu, zároveň staršia sestra bola prítomná aj pri vykonaní znaleckého
posudku u Mgr. Dianiškovej, pričom znalkyňa taktiež brala do úvahy aj výpoveď staršej sestry. Zároveň
treba uviesť, že sa jedná o plnoleté deti oboch rodičov, ktoré by svedeckými výpoveďami boli vystavení

ďalšiemu tlaku, na zvážení by bola hodnovernosť ich svedeckých výpovedí.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od
augusta 2014. Avšak už v minulosti aj keď žili v jednej domácnosti, samostatne hospodárili a samostatne
užívali určitú časť rodinného domu. Matka opustila spoločnú domácnosť v dôsledku vzájomných
konfliktov a to aj s poukazom na osobnosť otca maloletého dieťaťa, ktorý v záťažových situáciách

reaguje agresívne, nekriticky, čo bolo aj zistené v znaleckom posudku v súvislosti s trestným činom -
zločinom týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Maloleté dieťa samotné
bolo svedkom takýchto vzájomných konfliktov. Je však preukázané v tomto konaní, že dieťa má rado
oboch rodičov a obaja rodičia sa zároveň snažia dieťaťu vytvoriť čo najlepšie podmienky pre jeho
riadny a zdravý vývoj, ako aj podieľať sa na jeho výchove. To vyplynulo aj z pohovoru vykonaného s

maloletým dieťaťom, ktorému súd venoval náležitú pozornosť v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine.
V prvom rade sa súd zaoberal možnosťou striedavej starostlivosti u maloletého dieťaťa, ktorá zároveň
bola doporučená aj znalkyňou z odboru pedopsychológie. Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany
rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a
najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí vzájomná

komunikatívnosť rodičov. Vzájomný vzťah oboch rodičov je však v súčasnosti tak napätý a tak konfliktný,
ženiejesplnenázákladnápodmienkaprenariadeniestriedavejstarostlivosti.Výchovaobochrodičovnie
je jednotná, vzájomné konflikty vedú k nevraživosti, rodičia sa pred dieťaťom hádajú, neprejavujú žiadnu
úctu alebo tolerantnosť, nedokážu vzájomne komunikovať, neurážať sa a tým dieťaťu len ubližujú, citove
ho zneisťujú, zraňujú, čo sa môže v budúcnosti prejaviť negatívnym dopadom na jeho osobnostný vývin.

Predmetné skutočnosti vyplynuli aj z vykonaného pohovoru na referáte poradenskopsychologických
služieb, kde aj psychologičky uviedli, že sa jedná o vzájomný konflikt manželov, ktorý sa nevie v znamení
boja o moc a skrýva riziko zneužitia moci a sily zo strany otca dieťaťa, čo je vážnou kontraindikáciou
na zavedenie striedavej osobnej starostlivosti. Z týchto dôvodov sa striedavá starostlivosť nejaví byť
vhodným riešením pre maloleté dieťa a v budúcnosti by dieťaťu priniesla viac negatív ako pozitív. Navyše

znalkyňa vyšetrovala dieťa zvlášť v prítomnosti matky a zvlášť v prítomnosti otca a pred znalkyňou
nedošlo ku vzájomnej konfrontácii oboch rodičov. Svedkom tejto konfrontácie znalkyňa bola až na
pojednávaní, kde sama konštatovala a doporučila, že je potrebné, aby rodičia absolvovali psychologické
poradenstvo. Ani to však neviedlo k možnosti urovnania konfliktov medzi rodičmi tak, aby to bolo v
prospech dieťaťa. Súd preto ďalej skúmal možnosti zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov.

Je síce pravdou, že v znaleckom posudku Mgr. Dianiškovej táto uviedla, že štruktúra osobnosti rodičov
nevylučuje ani jedného z nich v starostlivosti o dieťa, avšak z pripojeného trestného spisu, kde bol
znalecký posudok zameraný aj na duševný stav tak otca ako aj matky, vyplynulo, že správanie sa
otca dieťaťa je hodnotené ako neurotická porucha adaptácie v záťažovej situácii a ide o nevyrovnanú
neurolabilnú osobnosť. Matka dieťaťa netrpí žiadnou poruchou osobnosti, neboli u nej zistené príznaky

hostility ani asociálne tendencie, prevláda u nej kľud, miernosť, citová zrelosť. Z týchto dôvodov sa
osobnosť matky javí byť pre výchovu maloletého dieťaťa vhodnejšia, na jej strane sú vytvorené aj v
súčasnosti podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletého dieťaťa a preto súd zveril mal. D. do jej
osobnej starostlivosti a zamietol návrh otca na striedavú starostlivosť.

Čo sa týka výšky výživného, vychádzajúc z možností a schopností na strane otca, jeho príjmov - základ

dane za rok 2011, 2012, ako aj z celkového nehnuteľného majetku, súd určil vyživovaciu povinnosť zo
strany otca v sume 100 eur mesačne a to od 1.1.2015. V čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti,bolo výpoveďami oboch rodičov preukázané, že sa obaja podieľali na starostlivosti o dieťa. Preto za
uvedené obdobie súd neurčil výživné na maloleté dieťa. Následne po odchode zo spoločnej domácnosti
túto starostlivosť vykonával otec, matka hradila dieťaťu obedy, uhradila hodiny anglického jazyka.

Zároveň matka zobrala v prevyšujúcej časti návrh späť a žiadala určiť výživné od 1.1.2015. Pri určení
výšky výživného súd zobral do úvahy aj príjem na strane matky, ktorý pozostáva z opatrovateľského
príspevku vo výške 380 eur a z príjmu zo služieb od 50 do 150 eur mesačne. Príjem na strane otca
je neporovnateľne vyšší, otec spláca leasingy mesačne v sume 1.100 eur, taktiež nie je zanedbateľná
hodnota nehnuteľného majetku, ktorého je otec vlastníkom. Suma 100 eur mesačne zodpovedá ako

možnostiam a schopnostiam na strane otca, tak aj potrebám maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje
2.ročník ZŠ.

Nakoľko medzi rodičmi dochádza pri stretnutí vždy ku konfliktnej situácii, bolo potrebné zároveň upraviť
aj styk otca s dieťaťom, aby sa eliminovala možnosť ďalších hádok, ktoré v prvom rade poškodzujú
maloleté dieťa a majú naňho negatívny vplyv. Tento styk nebolo možné ponechať na dohodu rodičov a
preto sa úpravou styku v tomto konaní súd zaoberal. Tento styk súd upravil štandardne tak, aby mohol

byť mal. D. s otcom a so svojimi súrodencami aj častejšie, preto bol upravený styk aj počas týždňa a
každý druhý víkend. Zároveň bol styk upravený štandardne aj počas sviatkov a prázdnin tak, aby každý
z rodičov mohol tráviť sviatky a prázdniny s maloletým dieťaťom približne napoly.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť - čo sa týka zaostalého výživného a zároveň upravila
výšku výživného. Súd v tejto časti konanie zastavil.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu

o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí

byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho
sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodol namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.