Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217068
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114217068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného: JUDr. Vratislav
Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: D. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ď. XX, XXX XX A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962, právne
zastúpeného: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 610,22 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,80 €.

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 363,22 € spolu s úrokmi z omeškania

- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 64,30 € od 18.5.2013 až do zaplatenia,

- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 64,30 € od 18.6.2013 až do zaplatenia,

- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 64,30 € od 18.7.2013 až do zaplatenia,

- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 64,30 € od 17.8.2013 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach k Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 520121079 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedená v bode 1 v znení: „RPMN činí pri
splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %, 13 mesiacov 67,70 %.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Vratislava
Šteffeka náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku výške 6,94 €, a to do

3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 16.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 610,22 €,
zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 610,22 € od 17.5.2013 až do zaplatenia a

zmluvnej pokuty spolu vo výške 85,80 € (ako mesačnej zmluvnej pokuty vo výške 21,45 € za 4 mesiace
omeškania od mája 2013 do augusta 2013).

Pred otvorením pojednávania vo veci samej bola žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vzatá späť,
preto súd postupom podľa § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

Žalobcasvojužalobuodôvodniltým,žedňa08.08.2012bolamedzižalobcomakoveriteľomažalovaným
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520121079 na čiastku 650 € za odplatu vo

výške 247 €. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku 897 € uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to
v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,25 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo
výške 88,73 €. Odporca celkove do dňa podania návrhu uhradil 286,78 €, pričom posledná uhradená
sumavovýške85€bolauhradenádňa26.3.2013.Vzhľadomnaneplneniezáväzkužalovaného,žalobca
mu zaslal predžalobnú upomienku zo dňa 23.09.2013, v ktorej upozornil žalovaného na uplatnenie práva

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 11.10.2013 navrhovateľ
oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 16.05.2013. V zmysle bodu 3 Obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia
podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Keďže istina úveru je vo výške 650 €, tak

dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 21,45 €, t.j. 3,30 % zo 650 €. Vzhľadom na uvedené
je odporca podľa zmluvy povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 21,45 € za každý začatý mesiac
omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania, pričom svoju neprítomnosť
neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník, a to Občianske združenie - Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa
09.12.2014. V tomto svojom podaní vedľajší účastník cituje zákonné ustanovenia právneho poriadku
SR, a to konkrétne Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ďalej uvádza, že má za to, že poskytnutý spotrebiteľský úver by mal byť bezúročný a bez

poplatkov, pretože Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2
písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov ani ich poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ďalej má za to, že nezákonne je dojednaná v predmetnej
úverovej zmluvy zmluvná pokuta. Vedľajší účastník teda navrhuje, aby súd návrh v časti uplatneného

poplatku a úroku za úver vo výške 247 € a zmluvnej pokuty vo výške 85,80 € zamietol.

Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 22.12.2014, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom
spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 08.08.2012 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

Podľa bodu 1 tejto zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 650 €. Úver je
poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, pričom za
poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 %. Ďalej sú úrok a odmena spoločne označované
ako odplata.Podľa bodu 2 zmluvy dlžník má uhradiť veriteľovi istinu vo výške 650 €, odplatu vo výške 247 € a celkovú
čiastku 897 €.

Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas, vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, a to

nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,25 € a ďalej v pravidelných rovnomerných
10 mesačných splátkach vo výške 88,73 €.

Podľa zmluvy je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.

Priemerná RPMN je pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov 46,52 %.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy.

Podľa bodu 1 Obchodných podmienok veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po
uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. RPMN činí pri
splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %, 13 mesiacov 67,70 %.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní
svoj záväzok podľa článku 2 Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka

zároveň zmluvnú pokutu za omeškania vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a
vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania
až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Listom zo dňa 23.09.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 610,22
€. Zároveň touto výzvou bol žalovaný upozornený, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu

svojho dlhu, žalobca si uplatní po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 (správne má byť ods.9)
Občianskeho zákonníka zosplatnenie úveru a bude žiadať zaplatenie celej dlžnej splátky.

Listom zo dňa 11.10.2013 s názvom „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ žalobca oznamuje
žalovanému, že pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy žalobca zosplatňuje ku dňu 16.05.2013 celý
úver a žiada zaplatenie dlžnej sumy 610,22 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 3,3 % z istiny za

každý začatý mesiac omeškania.

Na pojednávaní súd prezentoval právnemu zástupcovi žalobcu vedomosť o rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 27C/160/2014 zo dňa 23.10.2014 a sp. zn. 27C/193/2014 zo dňa 10.11.2014 ako aj o
rozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.5C/14/2014aotom,žezmluvnápodmienkauvedená
v bode 1 zmluvy, podľa ktorej je úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere

poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, pričom za
poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označovaná
ako odplata) bola vyhlásená za neprijateľnú.

Rovnako za neprijateľnú bola vyhlásená podmienka uvedená v bode 3 Obchodných podmienok o

zmluvnej pokute.

Súd teda požiadal právneho zástupcu žalobcu, aby teda uviedol, prečo si ďalej uplatňuje nároky
z týchto zmluvných ustanovení vzhľadom na § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka (Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecnýchobchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.).

Právny zástupca žalobcu k uvedenej otázke uviedol, že sa vyjadriť nechce.

Ďalej súd prezentoval právnemu zástupcovi, že hodlá vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku
uvedenú v Obchodných podmienkach v bode 1. v znení: RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov

66,19 %, 13 mesiacov 67,70 %.

K tomuto právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva v zmysle pokynov klienta na podanej žalobe.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa rozsudku OS Trnava spis zn. 27C/160/2014 zo dňa 23.10.2014 - súd vyhlasuje zmluvnú
podmienku uvedenú v bode I. Zmluvy, podľa ktorej je úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20%
z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7

mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena
spoločne označovaná ako odplata) za neprijateľnú.

Vzhľadom na znenie § 53a ods.1 OZ, súd pri prejednávanej veci vychádzal z vyššie citovaného rozsudku
OS Trnava. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že v dôsledku neplatnosti vyššie uvedenej

zmluvnej podmienky neobsahuje posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere náležitosti uvedené v §
9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.

Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.2 písm.f)
zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru.

Ako bude nižšie uvedené zmluva z dôvodu neplatnosti bodu 1. Obchodných podmienok neobsahuje ani

náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.

Súd teda konštatuje, že z dôvodu nedostatku základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov.

Je už notorietou súdnych rozhodnutí záver, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho
nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,

nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov.

Systém ochrany zavedený smernicou 93/13, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpipodmienkam predom vytvorených predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť
ich obsah.

V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú

prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich
z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi
bude chovať v obecnej polohe poctivo.

Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa

jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú
dojem nepodstatného charakteru.

Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda

uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite

formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

Procesný súd je presvedčený, že otázky základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázky sankcií

za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázky možného rozhodcovského konania treba považovať
za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej. Na tom
nič nemení to, že Obchodné podmienky boli podpísané žalovaným.

V prejednávanej veci existovalo nezanedbateľné nebezpečenstvo, že z dôvodu ukrytia RPMN do

obchodných podmienok, žalovaný nebude schopný posúdiť (ne)výhodnosť spotrebiteľského úveru, čo
sa aj stalo, keďže poskytnutý úver mal RPMN o 20% vyššiu ako bola deklarovaná priemerná RPMN
(nižšia ako RPMN pre posudzovanú zmluvu) uvedená už priamo v zmluve.

Keďže žalovanému bola poskytnutá suma 650 € a tento vrátil 286,78 € (započítaných výlučne na istinu)
zostáva mu vrátiť 363,22 €.

Pri splátkach 1. - 3. vo výške 3,25 €, predstavovala istina sumu 2,36 € z každej splátky.

Pri splátkach 4. - 13. vo výške 88,73 €, predstavovala istina sumu 64,30 € z každej splátky.

Žalovaný podľa splátkového kalendára predloženého žalobcom zaplatil

: dňa 08.08.2012 sumu 3,50 €, pričom súd z tejto sumy započítal sumu 2,36 € na splátku č. 1 a sumu
1,14 € na splátku č. 2,: dňa 10.09.2012 sumu 7 €, pričom súd z tejto sumy započítal sumu 1,22 € na splátku č. 2, sumu 2,36
€ na splátku č. 3 a sumu 3,42 € na splátku č. 4,

: dňa 26.11.2012 sumu 1,28 €, pričom súd túto sumu započítal na splátku č. 4,

: dňa 09.01.2013 sumu 90 €, pričom súd z tejto sumy započítal sumu 59,60 € na splátku č. 4, sumu
30,40 € na splátku č. 5,

: dňa 26.02.2013 sumu 100 €, pričom súd z tejto sumy započítal sumu 33,90 € na splátku č. 5, sumu
64,30 € na splátku č. 6 a sumu 1,80 € na splátku č. 7,

: dňa 26.03.2013 sumu 85 €, pričom súd z tejto sumy započítal sumu 62,50 € na splátku č. 7, a sumu
22,50 € na splátku č. 8.

Žalobca požadoval úrok z omeškania od dňa 17.05.2013 vychádzajúc z toho, že k tomuto dňu došlo
k zosplatneniu úveru.

Tento názor žalobcu je nesprávny. Žalobca dňa 24.09.2013 zaslal žalovanému list s názvom
„Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“. Dňa 11.10.2013 zaslal žalobca žalovanému
list s názvom „Oznámenie o zosplatnení záväzku“, v ktorom deklaroval zosplatnenie záväzku ku dňu

16.05.2013.

Podľa vyššie citovaných ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pozná tento predpis
možnosť tzv. predčasného zosplatnenia úveru, teda stratu výhody splátok.

Strata výhody splátok nemôže predchádzať príslušný právny úkon veriteľa (napr.
NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého dovolatel správně v této

souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případně kdy svého oprávnění
požadovat zaplacení celé pohledávky /zůstatku
úvěru s příslušenstvím/

využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže
nastat dříve, dokud věřitel nepožádá
dlužníka o její zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek);

pro splatnost celé pohledávky není
významné, kdy věřitel mohl dlužníka
z důvodu jeho
prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve
požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy

ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně
požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok
jen na sjednané splátky).

Je logické, že predčasne (oproti zmluvne dojednaným splátkam) zosplatniť možno len to, čo ešte splatné
nie je. Keďže v prejednávanej veci ako „Predžalobná upomienka“ tak aj „Oznámenie o zosplatnení
záväzku“ boli vyhotovená v čase, keď už všetky splátky úveru splatné boli (splatnosť poslednej splátky
bola dňa 16.08.2013), nemožno o žiadnom predčasnom zosplatnení uvažovať.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vyššie uvedeného započítania splátok je zrejmé, že žalobca nezaplatil

- splátku č. 08 vo výške 41,80 €, splatnú dňa 18.03.2013,

- splátku č. 09 vo výške 64,30 €, splatnú dňa 17.04.2013,

- splátku č. 10 vo výške 64,30 €, splatnú dňa 17.05.2013,

- splátku č. 11 vo výške 64,30 €, splatnú dňa 17.06.2013,

- splátku č. 12 vo výške 64,30 €, splatnú dňa 17.07.2013,

- splátku č. 13 vo výške 64,30 €, splatnú dňa 16.08.2013.

Žalobca požaduje úroky z omeškania od dňa 17.05.2013. K tomuto dátumu mal žalovaný zaplatiť sumu

264,28 € a zaplatil sumu 286,78 €, v omeškaní teda nebol.

Žalovaný sa dostal do omeškania až zo zaplatením splátok č. 10 - 13. Základná úroková sadzba ECB
ku dňu 18.05.2013 - 17.08.2013 bola 0,50% ročne, a preto úrok z omeškania tvorí sumu 5,50% ročne.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca požadoval zaplatenie sumy 610,22 € s príslušenstvom a
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,80 €. Celkom tak požadoval zaplatenie sumy 696,02 €.

V časti zmluvnej pokuty vzal žalobca žalobu späť, čo v zmysle § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. treba
považovať za jeho neúspech.

Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 610,22 €, priznaná bola suma 363,22 €. Úspech žalobcu tak predstavuje
- 59,54 %, jeho neúspech - 40,46 %, a čistý úspech - 19,08 %.

Podľa § 142 ods.2 O.s.p. - Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 19,08% zo zaplateného súdneho poplatku 36,50 €,
teda suma 6,94 €.

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, k tejto súd uvádza nasledujúce:

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú

právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžuposudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré

síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo

o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlžnej sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k

jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom

v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu

súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom

konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní

soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní

věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel

fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, nepriznal ju súd s poukazom na citované rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, od argumentácie ktorého nevidí dôvod sa odchýliť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.