Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232020
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112232020.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.

Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Pajštúnska 5, proti odporkyni: J. P., bytom G., K. G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5,
IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66, o zaplatenie 5.721,49 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 30.11.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa pôvodne proti
odporcom v 1. a 2. rade domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 5.721,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
2.731,79 eur od 31.08.2011 do zaplatenia a vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 134,35 eur.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom, postupcom VÚB, a.s.
a navrhovateľom zo dňa 14.02.2011, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom.
Dňa 13.05.2005 uzatvoril odporca s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. Zmluvu č. 177384521, na základe
ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania týchto prostriedkov,
podmienky ich splácania, podmienky pri ich neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v úverovej zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko odporca svoj záväzok vrátiť úver v dohodnutých
splátkach nesplnil riadne a včas, postupca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcov na úhradu

dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľ ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 5.755,49 eur, ktorá
pozostávala z istiny v sume 2.765,79 eur, riadneho úroku v sume 2.544,76 eur, úrokov z omeškania v
sume 4,28 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 440,66 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o
postúpení pohľadávok. Údaje, výška a špecifikácia postúpených pohľadávok je deklarovaná postupcom
ako generovaný údaj z bankového systému. Odporkyňa uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní
záväzku a zároveň tým pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takisto uznala
aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky dňa

30.08.2011 odporcovia uhradili časť dlhu v sume 34 eur. Žalovaná dlžná suma tak pozostáva z istiny v
sume2.731,79eur,riadnehoúrokuvsume2.544,76eur,úrokuzomeškaniavsume4,28euraostatného
príslušenstva v sume 440,66 eur.Podaním zo dňa 19.12.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, a to na stranu odporkyne. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv
spotrebiteľov.Vstupvedľajšiehoúčastníkabolnavrhovateľoviajodporkyniriadneoznámený.Odporkyňa

na toto oznámenie súdu žiadnym spôsobom nereagovala a takisto sa nevyjadrila ani k samotnému
návrhu, ktorý jej bol doručený dňa 20.02.2014.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ dňa 01.02.2013 doručil súdu písomné doplnenie návrhu, ktorým
doplnil odôvodnenie návrhu o špecifikáciu žalovanej sumy.

V ďalšom priebehu konania súd uznesením zo dňa 07.03.2013 na základe čiastočného späťvzatia
návrhu zo dňa 28.01.2013 konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil.

Dňa 22.02.2013 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho
vyjadrenie a vznesenie námietky premlčania pohľadávky navrhovateľa. Podstatou tohto vyjadrenie je, že

predloženú Dohodu o uznaní záväzku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takisto poukázal
na rozhodnutia iných súdov, ktoré považovali za neprijateľnú takú podmienku, podľa ktorej dochádza
k predĺženiu premlčacej doby v spotrebiteľských zmluvách na desať rokov. Spotrebiteľ podpisujúci túto
dohodu nemohol mať vedomosť o premlčaní práva. Navyše ak došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy
neprichádza do úvahy dohoda o uznaní záväzku ani podľa klasickej civilistiky. Uzavretie tejto dohody

je takisto v rozpore s dobrými mravmi, preto nemožno takémuto konaniu poskytnúť súdnu ochranu.
V ďalšom texte vyjadrenia poukázal na vybrané rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky
a citoval z nich. Toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo navrhovateľovi, resp. jeho právnemu
zástupcovi a odporkyni riadne doručené.

Dňa 10.04.2014 bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa, obsahom
ktoréhojevyjadreniekvznesenejnámietkepremlčaniavedľajšímúčastníkom.Vňomuviedol,ževedľajší
účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania za dlžníka, pretože nejde o procesný úkon, ale o
hmotnoprávny úkon. Preto na ňu súd nemôže prihliadať. Takisto nesúhlasil s tým, že dohoda o uznaní
záväzku je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Táto

dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti a odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s
tým spojenými. Právny účinok spojený s uznaním práva je taký, že dôjde k prerušeniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začne plynúť nová desať ročná premlčacia doba podľa § 110 ods.1 Občianskeho
zákonníka.Obsahomtejtodohodyniejedohodaopredĺženípremlčacejdoby,akomylneuvádzavedľajší
účastník, ale uznanie dlhu zo strany odporkyne. Ak by sa pripustila argumentácia vedľajšieho účastníka,

potom by sa každé uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy považovalo za neprijateľnú podmienku a
inštitút uznania dlhu by stratil význam. Podpísanie takejto dohody môže mať pre dlžníka aj iný význam,
a to taký, že po uznaní dlhu a jeho splatení, nebude figurovať v databázach neplatičov, čím si môže
v budúcnosti zlepšiť postavenie pri žiadosti o úver. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením vedľajšieho
účastníka, že spotrebiteľ nemal vedomosť o tom, čo podpisuje. Obsah dohody nie je taký rozsiahly, aby

sa s ním odporkyňa nemohla oboznámiť, pričom ju nakoniec podpisovala vo svojom bydlisku. Mohla si
ju v pokoji prečítať a rozhodnúť sa, či ju podpíše. Preto ide iba o subjektívnu domnienku vedľajšieho
účastníka, že dohoda bola pre odporkyňu neurčitá a nezrozumiteľná. Ku skutočnosti, že v dohode
nie je uvedená výška splátky uviedol, že sa s odporkyňou dohodli, že dlh bude splácať podľa svojich
možností. Takisto poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 15.03.2012 vo veci C-453/10 a na

návrhy generálnej advokátky V. Trstenjak, ktorú súd prevzal do svojho rozsudku.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal odporkyňu, právneho zástupcu
navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pojednávania sa
zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní

uviedol, že navrhovateľ zotrváva na písomne podanom návrhu, rovnako ako na písomných doplneniach
k tomuto návrhu. Právnym dôvodom záväzku odporkyne voči navrhovateľovi je to, že odporkyňa
pristúpila k záväzku pôvodného odporcu a zároveň uznala existenciu dlh v predloženej dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Navrhovateľ má za to, že časť žalovanej sumy vo
výške 2.590,50 eur, ktorá pozostáva z 22 splátok, nie je minimálne v tejto časti premlčaná, tak ako

sa na to snaží poukazovať vedľajší účastník v námietke premlčania dlhu. Navrhovateľ má za to, že 3
roky spätne od uznania dlhu je možné požadovať nesplnený dlh odporkyne. Odporkyňa, ako osoba
pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň slobodne a vážne bez
nátlaku uznala dlh, pričom vedomosť o premlčaní dlhu sa nevyžaduje. Tento právny úkon je platný azaväzujúci odporkyňu. Ďalej poukázal na § 110 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade
platného uznania dlhu dochádza k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a zároveň k začatiu plynutia
novej 10-ročne premlčacej doby. V návrhu a takisto na viacerých miestach v doplnení návrhu zo dňa

30.01.2013 je omylom uvedené, že k odstúpeniu od zmluvy bolo pristúpené v zmysle článku 7 bod.
1 písm. a/ OP podaním zo dňa 19.07.2007, pričom splatnosť pohľadávky bola stanovená ku dňu
23.08.2007. Nič to nemení na skutočnosti, že odstúpenie od zmluvy nebolo preukázané. Navrhovateľ
žiadnym odstúpením od zmluvy nedisponuje, aj keď to teda v tomto podaní tvrdil. Má za to, že k
perfektnému právnemu úkonu, teda k platnému právnemu úkonu, a to odstúpeniu od zmluvy, nedošlo.

Pri tomto tvrdení navrhovateľ vychádzal z interných bankových výpisov a listín od právneho predchodcu
navrhovateľa, pričom s ohľadom na skutočnosť, že ide iba o interné výpisy, nemajú tieto výpisy právnu
relevanciu a dôležité je to, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané. Navrhovateľ nedisponuje žiadnou
listinou s týmto obsahom a takisto dokladom preukazujúcim doručenie tejto listiny dlžníkovi. V tomto
konaní je podstatné hlavne to, na aký účel boli použité peňažné prostriedky z čerpaného úveru. Je
možné, že boli použité aj na podnikanie, čo má za následok to, že je potrebné aplikovať príslušné

ustanovenia Obchodného zákonníka a nie je možné aplikovať na vec ochranu spotrebiteľa. Rozhodný
je však v danej veci dokument, a to dohoda o uznaní záväzku a uzavretie splátkového kalendára, ktorý
odporkyňa slobodne podpísala, mala možnosť sa s ňou oboznámiť. Táto jej bola doručená buď e-
mailom alebo poštou a ak nechcela, nemusela ho podpisovať. Nekonala pod žiadnym nátlakom, konala
dobrovoľne. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť tak ďaleko, aby súd zbavoval zodpovednosti spotrebiteľa

za každý právny úkon, ktorý urobí. Odporkyňa sama uviedla, že mala vedomosť o možnosti premlčania
pohľadávky navrhovateľa, pričom si riadne dohodu neprečítala, a teda nekonala zodpovedne. Preto
navrhovateľ má za to, že táto dohoda má právne následky vyplývajúce z § 110 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to pretrhnutie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby.
Už v čase uznania záväzku bolo nepremlčaných 22 splátok. V konaní nebolo ustálené, akým spôsobom

došlo k zániku záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a pôvodným dlžníkom.
V listinách navrhovateľa je uvedený rok 2007, avšak napríklad vo výpise z účtu sa v závere spomína rok
2008. Táto skutočnosť má takisto význam pre ustálenie plynutia a ukončenia premlčacej doby.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, aby v konaní vystupoval vedľajší účastník. Nevie

sa vyjadriť k návrhu. Je pravdou, že predložené listiny podpísala, avšak robila tak vo vzťahu k viacerým
veriteľom jej manžela.

V rámci výsluchu odporkyňa uviedla, že vznik dlhu jej manžela nastal pravdepodobne na základe
predloženej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Mala vedomosť, nie však konkrétnu, o dlhoch svojho

manžela. Vedela, že ešte, keď bol slobodný, teda keď neboli zosobášení, si zobral z VÚB, a.s.
pôžičku. Postupom času sa manžel dostal do finančných problémov, mal viacero exekúcií. Tento stav
trvá doposiaľ. Podnikal, avšak nedarilo sa mu, preto vycestoval za prácou do zahraničia a jej, ako
svojej manželke udelil plnú moc na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch. Keďže úveroví
veritelia a takisto obchodní partneri manžela sa ozývali, komunikovala s nimi a požiadala ich viacerých

o povolenie splátkového kalendára. Išlo približne o 8 až 10 peňažných záväzkov. Je možné, že aj
navrhovateľovi písala a požiadala o splátkový kalendár. Nemala v úmysle pristúpiť k záväzku. Písala
aj exekútorom. Predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára podpísala, avšak nevedela, že
pristupuje k záväzku. Obsah listiny neposudzovala, pretože nerozumie právnickým veciam. Nevie, z
čoho pozostávala výška dlhu uvedená v uznaní záväzku. Nevie, či táto dlžná suma je tvorená nejakými

úrokmi alebo poplatkom. V čase, keď podpisovala túto listinu, nevedela o tom, čo sú to náklady na
inkasné konanie a nebolo jej vysvetlené z čoho pozostávajú. Takisto sa nevie vyjadriť k tomu, prečo v
rámci splátok nie je uvedená výška splátky ani počet splátok. Manžel bol podnikateľom približne od roku
2003, pričom podnikal v oblasti informačných technológií. Nevie povedať na čo boli použité peňažné
prostriedky, ktoré čerpal od právneho predchodcu navrhovateľa. V čase podpísania dohody o uzavretí

splátkového kalendára mala iba približnú predstavu o tom, čo znamená premlčanie. Vedela o tom, že ide
o premlčanie dlhu po určitom jej neznámom čase. Nevie uviesť, odkedy vedela o možnosti premlčania,
avšak vie to tak, ako každý bežný človek, že k takémuto môže dôjsť, že niečo také existuje. V roku 2011
už exekúcie pre nesplnené dlhy jej manžela prebiehali.

Súd sa na pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytnutí flexipožičky,
Všeobecnými obchodnými podmienkami Z., a.s., Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa20.09.2012, poštovým podacím hárkom, oznámením o postúpení pohľadávky, a výpisom z úverového
účtu 177384521/0200 vedenom vo VÚB Banka, a.s..

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa, teda obchodná spoločnosť VÚB a.s. dňa 13.05.2005 uzatvorila s
manželom odporkyne M. P. (pôvodným odporcom v 1. rade) zmluvu o úvere označenú ako Zmluva
o poskytnutí flexipôžičky, ďalej len „úverová zmluva“. Na základe úverovej zmluvy poskytol dlžníkovi

spotrebiteľský úver vo výške 140.000,-Sk, teda 4.647,15 eur. Výška úrokovej sadzby v úverovej zmluve
uvedená nebola (bolo uvedené, že výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových
priestoroch banky). Lehota splatnosti dlhu bola dohodnutá na 60 mesiacov s celkovým počtom splátok
60, každá vo výške 3.547,47 Sk. Prvá splátka bola splatná dňa 13.06.2005 a posledná dňa 13.05.2010.
Bola uvedená RPMN vo výške 9,06 % a celkové náklady dlžníka v sume 215.998,20 Sk. Takisto bola
uvedenávýškaúrokovspoplatkamivcelkovejvýške75.998,20Sk.Vúverovejzmluveďalejboliuvedené

poplatky, a to za poskytnutie úveru v sume 750 Sk, za vedenie úverového účtu v sume 40 Sk, za 1.
upomienkuvsume200Sk,zakaždúďalšiuupomienkuvsume1.000Skazapoistenieúveruvsume199
Sk. V úverovej zmluve sa dlžník zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu
za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Dňa

26.07.2011podpísalaodporkyňalistinu,ktorájeoznačenáakoDohodaouzavretísplátkovéhokalendára
a uznaní záväzku, ďalej len „Dohoda“. V nej je uvedené, že zmluvnými stranami tejto Dohody sú veriteľ,
teda navrhovateľ, dlžník M. P. a odporkyňa ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zák
40/1964Zb..Vbode2.1DohodyoznačenomakoUznaniezáväzkujeuvedené,žeosobyuvedenévbode
1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči Veriteľovi, ktorý

vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom: VÚB, a.s. číslo zmluvy / číslo zákazníka:
4908501110505 zo dňa 13.05.2005. Dlžná suma pozostáva z Istiny vo výške 2.765,79 eur , nákladov
na inkasné konanie vo výške 150 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo bude
vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov). V rámci časti
Dohody označenej forma splatenia záväzku absentuje údaj o výške splátky, počte splátok a konečnej

splatnosti splátok. Dohodu neuzavrel, teda nepodpísal úverový dlžník, teda M. P., a to ani osobne
ani v zastúpení. Navrhovateľ dňa 14.02.2011 uzatvoril s VÚB, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok,
vrátane pohľadávky voči dlžníkovi M. P. z úverovej zmluvy. Listom zo dňa 01.03.2011 oznámila VÚB, a.s.
dlžníkovi postúpenie jej pohľadávky na navrhovateľa. Listom zo dňa 20.09.2012 oznámil navrhovateľ
dlžníkovi a odporkyni, že dňa 23.08.2007 bola pôvodným veriteľom VÚB, a.s. vyhlásená mimoriadna

splatnosť poskytnutého úveru.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Po vykonanom dokazovaní a aplikácii vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov súd konštatuje,
že návrhu navrhovateľa súd nemohol vyhovieť z viacerých dôvodov. Hlavným a najpodstatnejším
dôvodom zamietnutia návrhu je tá skutočnosť, že odporkyňa nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní,

teda povinnosť, splnenia ktorej sa navrhovateľ voči nej domáha, odporkyňa nemá. Pasívnu legitimáciu
odporkyne navrhovateľ odvodzuje zo skutočnosti, že odporkyňa mala v Dohode pristúpiť k záväzku
dlžníka, jej manžela M. P., ako dlžníka z úverovej zmluvy. Samotná táto skutočnosť, resp. tvrdenie
navrhovateľa,nebolavkonanípreukázaná.Dôkazomotomtotvrdenímalbyťnavrhovateľompredložený
listinný dôkaz, a to Dohoda. Z jej znenia však nevyplýva platné pristúpenie k peňažnému záväzku podľa

§ 533 Občianskeho zákonníka. V samotnej Dohode absentuje písomné vyhlásenie odporkyne, že splní
za dlžníka jeho peňažný záväzok. Takýto text, z ktorého by vyplývala takáto dohoda, v Dohode nie je
uvedený. Nie je postačujúce uviesť : „Osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. 40/1964
Zb.“.Ztohtoznenianiejezrejmávôľa(aanijejprejav)odporkynepristúpiťkzáväzkudlžníka,jejmanžela
M. P.. Navyše k tejto skutočnosti sa odporkyňa vyjadrila vo svojom výsluchu tak, že je možné, že aj

navrhovateľovi písala a požiadala o splátkový kalendár, avšak nemala v úmysle pristúpiť k záväzku.
Ani z označenia Dohody, a to „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ nevyplýva,
že by sa malo jednať o dohodu o pristúpení k záväzku. Z tohto dôvodu je táto Dohoda objektívne aj
zavádzajúca (ak v nej mala byť uzatvorená aj dohodu o pristúpení k záväzku).

Touto Dohodou takisto nemohlo dôjsť, a ani nedošlo, k platnému uznaniu dlhu dlžníka. Pre platné
uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka ako aj pre uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka
je nevyhnutné, aby dlžník uznal určitý dlh, resp. záväzok. Tento právny úkon musí byť jasný, určitý
a zrozumiteľný. Ako vyplýva zo znenia Dohody, odporkyňa (ktorá navyše nie je ani dlžníčkou,
úverovú zmluvu nikdy neuzatvorila, a preto ani nemohla uznať dlh) neuznala žiadny určitý záväzok.

Z Dohody nie je zrejmý určitý právny dôvod vzniku záväzku, čo je takisto jedným zo základných
zákonných predpokladov pre platné uznanie dlhu. V Dohode navyše nie je uvedená ani presná výška
uznaného dlhu. Z Dohody vyplýva, že odporkyňa uznáva dlh pozostávajúci z istiny vo výške 2.765,79
eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo bude vyčíslené pri vystavení splátkového
kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov) a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. Z takto

formulovaného uznania dlhu nie je možné ustáliť jeho výšku, pretože z neho nie je zrejmá výška dlžného
príslušenstva. Takisto nie je zrejmé, aký je právny dôvod dlhu pozostávajúceho z nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 eur a samotného príslušenstva. Pre úplnosť súd uvádza, že aj podľa rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ v dohode o uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal zaplatiť
peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez toho, aby konkretizoval právnu

skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho
predmetu) nemožno považovať za určitý a je potrebné ho považovať za neplatný právny úkon.

Obsahom Dohody mala byť aj dohoda o splátkach dlhu, ktorá je takisto neplatným právnym úkonom,
pretože je nejasná, zmätočná a uzatvorená neurčito. V tejto dohode absentuje aj taký podstatný údaj

splátkového kalendára, akým je výška splátky. Ak navrhovateľ uviedol, že tento údaj nebol uvedený pre
to, že chcel umožniť odporkyni splácať dlh podľa jej možností, tak toto tvrdenie nedáva súdu zmysel.
Ak by tomu tak malo byť, neexistuje žiadny racionálny dôvod neuviesť to práve v splátkovom kalendári.Okrem toho však v splátkovom kalendári nie je uvedený ani počet splátok (zrejme pre absenciu výšky
splátky).

Z vyššie uvádzaných dôvodov táto Dohoda nemohla vyvolať žiadne právne následky, a teda ani také,
ktoré sú priaznivé pre navrhovateľa (preukázanie existencie dlhu odporkyne a následné plynutie novej
desaťročnej premlčacej doby), pretože uznanie dlhu nebolo platne urobené. Ide o absolútne neplatný
právny úkon.

Vzhľadom k dôvodom, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, sa súd nezaoberal premlčaním
pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni (keďže žiadna neexistuje) a argumentáciou navrhovateľa, resp.
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ohľade tejto skutočnosti. Rovnako tak aj okolnosťami ako
došlo k splatnosti dlhu z úverovej zmluvy (či odstúpením od zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti,
alebo inak), resp. k zániku zmluvného vzťahu.

Nad rámec potreby rozhodnutia však súd uvádza aj nasledovné:

V úverovej zmluve absentuje údaj o výške úroku za úverom poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkovi,
teda za poskytnutý spotrebiteľský úver. Z tejto skutočnosti a na základe ustanovenia § 4 ods.5 zákona
o spotrebiteľských úveroch má súd za to, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky z tohto

spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti je nepostačujúca formulácia, že: „Výška úrokovej sadzby
je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.“ Údaj o výške úrokov (celkových a
vyčíslených) sa nedá vyvodiť ani z údaju uvedeného v úverovej zmluve, že výška úrokov s poplatkami
je 75.998,20 Sk, pretože ako je zrejmé, ide o súčet nerozlíšených úrokov a poplatkov. Nie je zrejmé čo
z tejto sumy pripadá na úroky. Požadovanie úrokov, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere odporuje § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy. Vývesku v prevádzkových priestoroch banky celkom zjavne nemožno považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, či jej súčasť. Ak by teda súd posudzoval výšku nároku navrhovateľa na základe
úverovejzmluvy(čoprezamietnutieceléhonávrhunerobil),nemoholbynavrhovateľúspešnepožadovať
aj úroky z tohto úveru.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania a v doplnení
návrhu zo dňa 30.01.2013 na viacerých miestach, a to na strane č. 3 a strane č. 4 uvádza, že
jeho právny predchodca odstúpil od úverovej zmluvy. V listoch zo dňa 20.09.2012, ktoré adresoval
dlžníkovi a odporkyni uviedol, že VÚB, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 23.08.2007.

Po vznesení námietky premlčania jeho pohľadávky však už popieral tieto svoje tvrdenia a odvolával
sa na to, že v návrhu a v doplnení návrhu zo dňa 30.01.2013 urobil chybu, a že odstúpenie od
zmluvy nebolo preukázané. Uviedol, že žiadnym odstúpením od zmluvy nedisponuje, aj keď to tvrdil.
Nedisponuje žiadnou listinou s týmto obsahom a takisto dokladom preukazujúcim doručenie tejto listiny
dlžníkovi. Takéto vnútorne rozporné tvrdenia navrhovateľa v konaní, ale aj mimo konania (vo vzťahu ku

korešpondencii navrhovateľa s dlžníkom a odporkyňou) vyvoláva dojem účelovosti tvrdení navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporkyňa
bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporkyne a vzhľadom na
úspešnosť odporkyne v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradutrov konania. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil
nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak

ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,

že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu

prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom

poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie

je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší
účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy
posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov.

Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo
svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv
spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v

občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší
účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného
podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.01.2013, obsahom
ktorého bola aj námietka premlčania, ktoré súd v konaní ani neposudzoval. Práve po posúdení právnej

náročnosti prípadu, obsahu tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje,
že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Vo vyjadrení rovnako uviedol,
že sa nemieni zúčastniť pojednávania a navrhuje, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad,
kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne
a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trovkonania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení
právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.