Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202399
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314202399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátuJUDr.KatarínyŠtrignerovejaJUDr.BlankyPodmajerskej,vovecistarostlivostisúduomaloletého
Y. X., A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - O. X., W. M. XXX,
H., zast. AK Žáková & partners, s.r.o., Bratislava, Rajecká 13, a otec - U.D. X., W. U. X, W., o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 40/2014-45 zo
dňa 03.04.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y., A.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX
€ mesačne na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 29.01.2014. Zročné výživné za obdobie od 29.01.2014 do
03.04.2014 vo výške XXX,XX € je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého do 30.06.2014. Vo
zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III,
č.k. 18C 31/2003, zo dňa 27.05.2003 v časti určenia výživného na maloletého. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh
matky je dôvodný, vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého. Od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti zo strany otca prešlo časové obdobie 11 rokov, za ktoré sa náklady na výživu maloletého
výrazne zmenili, tieto vzrástli úmerne jeho veku a s ním súvisiacim uspokojovaním odôvodnených

potrieb a záujmov maloletého. Potreby sa zvýšili aj s ohľadom na vývoj životných nákladov. Fyzický,
psychický a sociálny vývin maloletého so sebou prináša zmeny, ktorých následkom je neustály
rast výdavkov na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Najpodstatnejšou zmenou na strane
maloletého Andreja je návšteva školy, keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol maloletý
vo veku 1 roka a v súčasnosti navštevuje II. stupeň Základnej školy, ktorá skutočnosť je nevyhnutne
sprevádzaná zvýšenými finančnými výdavkami, spojenými so zabezpečením vzdelávacieho procesu.
Matka zabezpečuje maloletému bývanie, stravu, poskytuje mu osobnú starostlivosť a všetky potreby

súvisiace sjehovývojom,pričomlenzákladnémesačnénákladynastranemaloletéhopredstavujúsumu
341 € mesačne. Súd prvého stupňa prihliadal i na to, či si povinný rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
aj inou formou než určeným výživným. Otec na výživu maloletého okrem súdom stanoveného výživného
žiadnym spôsobom neprispieva, ani sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletého,nezabezpečuje uspokojovanie žiadnych jeho potrieb, či záujmov a svoje rodičovské povinnosti si plní
výlučne platením výživného vo výške XX,XX € mesačne. Rovnako súd prvého stupňa prihliadol aj na
skutočnosť, že obidvaja rodičia sú zamestnaní, nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na strane ani

jedného z rodičov nie sú prítomné také majetkové pomery, nepriaznivý zdravotný stav, či iné objektívne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výrazný nepomer v rozložení plnenia si vyživovacej povinnosti voči
maloletému. Súd prvého stupňa vypočítal aj výšku dlžného výživné a určil aj podmienky splatnosti. O
trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal potrebné dokazovanie a nevyžiadal si všetky potrebné
doklady. Uviedol, že pracuje ako taxikár, súd pritom na uvedené skutočnosti a jeho náklady neprihliadol.
Jeho príjem je XXX,XX € mesačne a manželkin príjem je XXX,XX € mesačne, v domácnosti s nimi
žije dcéra jeho manželky Q., ktorá poberá rodičovský príspevok XXX € a rodinné prídavky XX € a jej
dcéra X., ktorá poberá sirotské XX €. Poukázal na svoje výdavky, a to lízing na auto XXX,XX €, poistka

XX,XX €, tankovanie XXX €, telefón XX €. Jeho manželka platí nájomne a inkaso XXX €, internet XX €,
telefón XX € a cestovné do práce asi XX €. Zároveň uviedol výdavky dcéry manželky Q., ktorá navštevuje
vysokú školu. Životná úroveň jeho rodiny nie je najlepšia, nemajú peniaze na kultúrne vyžitie, ošatenie
si nemôžu dovoliť ani tak, ako by to potrebovali. Na dovolenke boli 2 x za 12 rokov na 7 dní. Rád by
si našiel lepšiu prácu, má však iba učňovské vzdelanie, ako pokrývač striech a jeho zdravotný stav mu

nedovoľuje takúto prácu vykonávať. Maloletého syna má veľmi rád, nezhody s jeho matkou spôsobili,
že sa nevídajú, verí, že sa to časom zmení. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude
zvýšené výživné na sumu XXX €.

Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Poukázala na to, že ak by skutočne

mal otec maloletého taký príjem ako uvádza, nemohol by mať také výdavky ako uvádza, keďže tieto
prevyšujú jeho príjem. Ak aj poukazuje na to, že najazdí veľa kilometrov, jeho zárobok by mal tomu
zodpovedať. Nesúhlasila so zvýšením výživného na sumu XXX €, keď táto suma nepokrýva ani tretinu
výdavkov maloletého Y.. Poukázala tiež na to, že otec maloletého nevidel od júla 2002, keď mal 3
mesiace. Pokiaľ ide o nezhody, na ktoré otec poukazuje, tie spočívali v nezáujme otca o syna a rodinu.

Keď mal maloletý mesiac posielal ju zarobiť na plienky, vytýkal jej nákup ošatenia počas tehotenstva.
Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, pričom zdôraznila, že otec sa o maloletého
nijako nestará, zabezpečuje mu ona všetku osobnú starostlivosť.

Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa
správne konštatoval zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého. V neprospech otca svedčí
skutočnosť, že sa o maloletého žiadnym iným spôsobom nezaujíma a za obdobie od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti, ktorá bola v roku 2003 znášala matka všetku starostlivosť o maloletého, či
už osobnou opateru, ale aj finančnú starostlivosť, pretože výživné v doposiaľ určenej výške XX,XX

€ nemohlo pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletého. Povinnosťou každého rodiča je nielen
poskytovať výživné, ale zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletého, náklady, ktoré matka na
maloletého vyčíslila nemožno v žiadnom prípade považovať za nadsadené a je na otcovi, ktorému
zo zákona vyplýva vyživovacia povinnosť, aby tiež participoval na týchto odôvodnených potrebáchmaloletého. Na matke i naďalej zostáva celodenná starostlivosť o maloletého, keď otec sa o maloletého
žiadnym spôsobom nezaujíma a okrem určeného výživného mu neposkytuje žiadne iné plnenia. Zhodne
ako uviedol súd prvého stupňa aj odvolací súd prihliadal na to, že otec maloletého nemá inú vyživovaciu

povinnosť, keď k manželkinej dcére, či vnučke mu zo zákona nevyplýva vyživovacia povinnosť. O
možnostiach a schopnostiach otca svedčia aj jeho výdavky, ktoré prevyšujú ním deklarovaný príjem.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.