Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202872
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114202872.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci

žalobkyne JUDr. Zuzany Šimovej, so sídlom kancelárie správcu Komenského 18, 984 01 Lučenec,
správca úpadcu TOM NÁBYTOK, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Zvolenská cesta 173, 974 05 Banská
Bystrica, IČO: 44 321 279 proti žalovanému Pavel Marton - BB RENT, so sídlom Zvolenská cesta 37,
974 05 Banská Bystrica, IČO: 10 985 191, právne zastúpeného JUDr. Petrom Púchovským, KOVAL &
spol., advokátska kancelária, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 870,68,- Eur na účet

právneho zástupcu žalovaného vedený v G. J. D., S..D.., pobočka J. J., č. účtu: D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 24. 08. 2012 uzavretá medzi
úpadcomTOMNÁBYTOK,s.r.o.akopredávajúcimamedzižalovanýmakokupujúcim,predmetomktorej
je kúpa hnuteľných vecí za kúpnu cenu 14.531,12 Eur a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo
dňa 31. 08. 2012 uzavretá medzi úpadcom TOM NÁBYTOK, s.r.o. a medzi žalovaným sú voči veriteľom
úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/65/2012
neúčinné a žalovaný je povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažnú náhradu za hnuteľné veci

vo výške 14.531,12 Eur. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi úpadcom a žalovaným došlo
ústnou formou k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj nábytku od úpadcu v prospech
žalovaného ako kupujúceho za cenu 14.531,12 Eur, ktorá kúpna cena následne bola medzi týmito
účastníkmi zmluvného vzťahu dňa 31. 08. 2012 započítaná, pričom pohľadávka úpadcu na vyššie
uvedenú kúpnu cenu vo výške 14.531,12 Eur bola vzájomnou dohodou započítaná s pohľadávkami
žalovaného voči úpadcovi z titulu neuhradeného nájomného a ďalších záväzkov súvisiacich s užívaním
nebytových priestorov. Podľa tvrdenia žalobkyne, táto kúpna zmluva a zápočet je odporovateľným

právnym úkonom, ktorého účelom bolo zo strany úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok ostatných
existujúcich veriteľov ku dňu napadnutých právnych úkonov, keďže iný majetok okrem uvedených
hnuteľných vecí v majetku úpadcu neostal a zároveň podľa tvrdenia žalobkyne sa jednalo o zvýhodňujúci
právny úkon, pretože pohľadávka žalovaného voči úpadcovi bola uspokojená pred pohľadávkami
ostatnýchveriteľovsostaršímipohľadávkami.Kukráteniupodľatvrdeniažalobkynedošlotým,žežiadna
kúpna cena reálne vyplatená nebola a naopak, došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného dohodou
o zápočte, a to pred uspokojením iných skôr splatných pohľadávok ostatných veriteľov existujúcich v

čase napadnutého právneho úkonu. Na základe uvedeného žiadala žalobkyňa určiť, že uvedená kúpnazmluva, ako aj dohoda o zápočte sú neúčinné právne úkony voči veriteľom úpadcu a zároveň žiadala
zaviazať žalovaného na poskytnutie peňažnej náhrady do všeobecnej podstaty vo výške 14.531,12 Eur.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukazoval na skutočnosť, že

nemohol mať a ani nemal vedomosť o prípadnom úmysle úpadcu ukrátiť pohľadávky iných veriteľov v
čase uzatvárania ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej úpadca odpredal žalovanému ako kupujúcemu
hnuteľné veci, a to nábytok nachádzajúci sa v prenajatých priestoroch od žalovaného ako prenajímateľa.
Ďalej žalovaný namietal, že nie je daný základný predpoklad odporovania právnemu úkonu, pretože
dohodnutá kúpna cena medzi úpadcom a žalovaným bola v obvyklej trhovej výške a objektívne z takto

dohodnutej výšky kúpnej ceny nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov. Ďalej žalovaný
namietal tú skutočnosť, že v danom prípade boli predmetom kúpnej zmluvy hnuteľné veci (nábytok),
ktoré sa nachádzali v priestoroch, ktoré poskytol žalovaný ako prenajímateľ úpadcovi ako nájomcovi
a žalovaný zdôrazňoval skutočnosť existencie zákonného záložného práva podľa § 672 Občianskeho
zákonníka na tieto hnuteľné veci v prípade uspokojovania pohľadávok na dlžnom nájomnom. Žalovaný
teda tvrdil, že nemohli byť ukrátení ostatní veritelia predajom uvedených hnuteľných vecí, pretože k

týmto hnuteľným veciam mal žalovaný postavenie zákonného záložného veriteľa, t.j. v rámci konkurzu
by bol uspokojený pri predaji týchto vecí práve žalovaný ako zabezpečený veriteľ pred všetkými ďalšími
veriteľmi.Ztohtodôvodupretopodľatvrdeniažalovanéhokžiadnemuukráteniuostatnýchveriteľovdôjsť
nemohlo. Žalovaný ďalej zdôrazňoval tú skutočnosť, že dohoda o vzájomnom započítaní, ktorá bola
zo strany žalobkyne napadnutá ako odporovateľný právny úkon, mala za následok zánik vzájomných

pohľadávok úpadcu a žalovaného v rozsahu pohľadávok uvedených v dohode o zápočte. Žalovaný
zdôrazňoval, že ani pri dohode o zápočte nie sú splnené predpoklady na jej odporovateľnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov S. R., E. G., K. C., I.
Q., oboznámením sa s uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu č. k. 2K/65/2012-110,
s uznesením o ustanovení predbežného správcu č. k. 2K/65/2012-78, s písomným oznámením

žalovaného zo dňa 20. 03. 2013, s kópiou odstúpenia od zmluvy zo dňa 20. 08. 2012, so Zmluvou o
nájme zo dňa 26. 11. 2009, s Výdajkou č. V120170, s Faktúrou č. 120191, s kópiou Dohody o započítaní
zodňa 31.08.2012,skópiouSúhrnnejprihláškyžalovanéhovspisenač.l.22anasl.,skópiouSúhrnnej
prihlášky veriteľa AUTRONIC s.r.o., JR Tronic s.r.o., Mesta Banská Bystrica, Slovenskej republiky -
Daňového úradu Banská Bystrica, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Všeobecnej

úverovej banky, a.s., s Faktúrou č. 21160192, č. 21160330, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
28. 02. 2014, s kópiou zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia úpadcu z 27. 08. 2012, s kópiou
potvrdenia o vykonaní zmeny zápisu údajov v obchodnom registri na strane úpadcu zo dňa 04. 09.
2012, s Faktúrou č. 120191 na č. l. 79, s Inventúrou (skladovou cenou bez DPH) v spise na č. l. 80 a
nasl., s Faktúrou č. 20/2012, č. 46/2012, č. 79/2012, č. 104/2012, č. 115/2012, s vyúčtovaním spotreby

elektrickej energie z 15. 05. 2012 v spise na č. l. 104 a nasl., s Faktúrou č. 129/2012, č. 136/2012, s
rozpisom spotreby elektrickej energie v spise na č. l. 109 a nasl., s Faktúrou č. 159/2012, č. 175/2012,
s rozpisom spotreby elektrickej energie v spise na č. l. 115 a nasl., s Faktúrou č. 181/2012, č. 193/2012,
s rozpisom spotreby elektrickej energie v spise na č. l. 122 a nasl., s Faktúrou č. 200/2012, č. 120/191,
s Inventúrou v spise na č. l. 126 a nasl., s kópiou Dohody o zápočte v spise na č. l. 129, s účtovnými

dokladmi a rozpisom platieb v spise na č. l. 130, s peňažným denníkom v spise na č. l. 131 a nasl.,
s kópiou Dohody o pracovnej činnosti z 10. 09. 2007, s Náplňou práce z 10. 09. 2007, s písomným
vyjadrením žalobkyne zo dňa 20. 10. 2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 26. 11. 2009 uzavrel žalovaný ako prenajímateľ s úpadcom ako nájomcom Zmluvu o nájme
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici na Zvolenskej ceste č. 173 o celkovej

výmere 731 m2 a odstavných plôch pre parkovanie 50 m2 za dohodnutú cenu podľa článku III. bod 4.
v sume 1.881,45 Eur bez DPH mesačne. Táto skutočnosť sporná medzi účastníkmi konania nebola.
Účelom nájmu bolo prevádzkovanie v prenajatých priestoroch zo strany úpadcu obchodných priestorov
a to predaja nábytku. V priebehu augusta 2012 došlo k vzájomnému jednaniu medzi žalovaným a
štatutárnymzástupcomúpadcuS.R.,výsledkomktoréhoboladohodaoodpredajihnuteľnéhomajetku,a

tonábytkuurčenéhonapredaj,ktorýsanachádzalvprenajatýchpriestorochprevádzkovanýchúpadcom
a patriacich žalovanému ako prenajímateľovi. Rozsah a dohodnutá cena za predaj hnuteľných vecí bola
určená na základe inventúrneho súpisu úpadcu v spise na č. l. 126, vypracovaného dňa 23. 08. 2012,
pričompoodsúhlasenícenyarozsahupredávanýchhnuteľnýchvecínáslednevystavilúpadcanaťarchužalovaného ako kupujúceho faktúru č. 120191 v spise na č. l. 20 v celkovej cene 14.531,12 Eur, prílohou
ktorej bol práve uvedený inventúrny súpis označený ako „Sklad 1“ a Výdajka č. V120170. Po takejto
dohode o predmete a výške kúpnej ceny a vystavení faktúry a výdajky, došlo k uzamknutiu uvedených

priestorov zo strany žalovaného ako prenajímateľa, pričom rozsah hnuteľných vecí, ako ani dohodnutá
výška kúpnej ceny sporná medzi účastníkmi konania nebola. Po vystavení a zaevidovaní uvedenej
faktúry zo strany úpadcu, ktorá bola doručená žalovanému, ten si ju zaevidoval do svojho účtovníctva
a následne dňa 31. 08. 2012 bola podpísaná Dohoda o započítaní pohľadávok medzi úpadcom a
žalovaným, v zmysle ktorej úpadca ako veriteľ pohľadávky z kúpnej ceny 14.531,12 Eur započítal

oproti tejto svojej pohľadávke záväzky, ktoré mal voči žalovanému z dôvodu neuhradenia nájomného a
nákladov za dodávku elektrickej energie do prenajatých priestorov. V danom prípade sa jednalo o dlžné
nájomné za obdobie od januára 2012 do augusta 2012 vrátane nákladov za spotrebovanú elektrickú
energiu v tomto období. Ani tieto skutočnosti sporné medzi účastníkmi konania neboli.

Dňa 27. 08. 2012 valné zhromaždenie úpadcu prijalo rozhodnutie o jeho zrušení a vstupe do likvidácie
ku dňu 27. 08. 2012, ktorá skutočnosť bola následne zapísaná do obchodného registra dňa 04. 09. 2012

(v spise na č. l. 67 a nasl.).

Dňa 20. 08. 2012 žalovaný ako prenajímateľ písomne odstúpil od uvedenej zmluvy o nájme s úpadcom
z dôvodu dlhodobého neplnenia povinností úpadcom ako nájomcom, a to neuhradenia nájomného a
služieb spojených s nájmom priestorov. Uvedené písomné odstúpenie od zmluvy bolo prevzaté oproti
podpisu konateľom úpadcu.

Následne, dňa 06. 03. 2013 tunajší súd uznesením č. k. 2K/65/2012-110 vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu TOM NÁBYTOK, s.r.o. „v likvidácii“ a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená
žalobkyňa.

Po vyhlásení konkurzu, žalobkyňa ako ustanovená správkyňa zistila, že predmetný hnuteľný majetok,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, bol vo vlastníctve úpadcu a jednalo sa o jeho jediný majetok, ktorý

mohol byť spôsobilý na čiastočné pomerné uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Žalobkyňa tvrdila, že
počasvyhlásenéhokonkurzudošlokprihláseniupohľadávokdesiatichveriteľov,zktorýchdeviativrátane
žalovaného mali v čase odporovaných právnych úkonov už splatné pohľadávky. Jednalo sa o veriteľov
AUTRONIC, s.r.o., JR Tronic s.r.o., Mesto Banská Bystrica, Slovenská republika - Daňový úrad Banská
Bystrica, Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, TON-SLOVENSKO, s.r.o., Všeobecná zdravotná

poisťovňa, VÚB, a.s. (kópie prihlášok uvedených veriteľov sa nachádzajú v spise na č. l. 24 a nasl.).
Podľa tvrdenia žalobkyne, napadnutá kúpna zmluva uzatvorená v ústnej podobe a písomná Dohoda
o zápočte zo dňa 31. 08. 2012 sú odporovateľnými právnymi úkonmi, pretože zvýhodňujú žalovaného
ako jedného z veriteľov, a to pred ostatnými veriteľmi, ktorí mali skôr splatné pohľadávky a zároveň je
ukracujúcim právnym úkonom, pretože prevodom uvedených hnuteľných vecí a následným zápočtom

medzi úpadcom a žalovaným došlo k znemožneniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov so
skôr splatnými pohľadávkami, a to čo i len pomerne. Podľa tvrdenia žalobkyne, pokiaľ by nedošlo k
uzavretiu uvedenej kúpnej zmluvy a dohode o zápočte, bol by na strane úpadcu existujúci majetok,
ktorého predajom by došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu jednotlivých veriteľov úpadcu. Podľa
tvrdenia žalobkyne, žalovaný mal vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii úpadcu, mal vedomosť o

jeho vstupe do likvidácie, ktorá nasledovala bezprostredne po uzavretí ústnej kúpnej zmluvy a pred
dohodouozápočte,atedažalovanýmalvedomosťoúmysleúpadcuukrátiťuvedenýmiprávnymiúkonmi
uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. Podľa tvrdenia žalobkyne, úpadca vedel, že iný majetok k
dispozícii nemá a že jeho predajom v prospech žalovaného s následným zápočtom nebudú uspokojené
pohľadávky ostatných veriteľov, pričom o tejto majetkovej situácii mal mať žalovaný vedomosť. Podľa

tvrdenia žalobkyne, teda napadnuté úkony sú úkonmi zvýhodňujúcimi žalovaného na úkor ostatných
veriteľov, a to tým, že došlo k uspokojeniu pohľadávok žalovaného pred uspokojením pohľadávok iných
veriteľov úpadcu so skôr splatnými pohľadávkami. Podľa tvrdenia žalobkyne, zvýhodnenie žalovaného
malotedaspočívaťvtom,želenavýhradnežalovaný,narozdielodostatnýchveriteľovsoskôrsplatnými
pohľadávkami, dosiahol uspokojenie svojich pohľadávok napriek tomu, že tu existovali veritelia so skôr

splatnými pohľadávkami, čo umožnila práve uvedená ústne uzavretá kúpna zmluva a dohoda o zápočte
medzi úpadcom a žalovaným. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že sa jednalo o úmyselné ukracujúce právneúkony podľa § 60 Zákona č. 7/2005 Z. z., pretože úpadca vedel, že mu scudzením uvedeného majetku
neostal už iný majetok na uspokojenie ďalších veriteľov, pričom tento úmysel mal byť žalovanému
známy, alebo aspoň mu musel byť známy, keďže podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný mal vedomosť o

bezprostrednom vstupe úpadcu do likvidácie po ústne uzavretej kúpnej zmluve.

Žalovaný namietal v celom rozsahu tvrdenia žalobkyne a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný zdôrazňoval
skutočnosť, že nemal vedomosť o vstupe úpadcu do likvidácie, že nemal a nemohol mať vedomosť o
prípadnom úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov predajom uvedených hnuteľných vecí v prospech
žalovaného, pretože finančná situácia úpadcu mu nebola známa. Ďalej namietal skutočnosť, že

dohodnutá kúpna cena medzi úpadcom a žalovaným je obvyklá, v trhovej výške, a preto nemôže
byť splnený základný predpoklad ukrátenia vzhľadom k tomu, že finančný ekvivalent vo forme kúpnej
ceny zodpovedal hodnote prevádzaných hnuteľných vecí, čím malo dôjsť len k transformácii majetku
z hnuteľných vecí na peňažnú formu. Ďalej žalovaný zdôrazňoval, že má postavenie zákonného
záložného veriteľa, pretože predmetom kúpnej zmluvy boli hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých
priestoroch patriacich žalovanému ako prenajímateľovi, a teda zo zákona vzniklo žalovanému zákonné

záložné právo na tieto hnuteľné veci podľa § 672 Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda tvrdil, že
aj v prípade, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu uvedenej kúpnej zmluvy a následnej dohode o zápočte,
v prípade vyhlásenia konkurzu by mal žalovaný postavenie záložného veriteľa, t.j. jeho pohľadávka
by bola uspokojená ako pohľadávka zabezpečeného veriteľa pred pohľadávkami všetkých ostatných
nezabezpečených veriteľov. Z tohto dôvodu preto žalovaný tvrdil, že nemohlo dôjsť k ukráteniu

pohľadávok ostatných veriteľov, pretože aj v prípade nerealizovania kúpnej zmluvy, by ostatní veritelia z
tohto majetku nemohli byť uspokojení vzhľadom na existenciu zákonného záložného práva svedčiaceho
v prospech žalovaného. Ďalej žalovaný namietal, že spôsob úhrady vo forme dohody o zápočte by
bol dosiahnutý aj v prípade absencie dohody, pretože na zápočet vzájomných pohľadávok postačoval
jednostranný právny úkon žalovaného.

V konaní nebola sporná otázka medzi účastníkmi konania, že dohodnutá výška kúpnej ceny medzi
žalovaným a úpadcom zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote a nebola dohodnutá vo výške v
neprospech úpadcu. Ďalej v konaní nebola sporná skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy boli
hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch patriacich žalovanému ako prenajímateľovi a
nebola sporná ani skutočnosť existencie zákonného záložného práva svedčiace v prospech žalovaného

podľa § 672 Občianskeho zákonníka. Samotná žalobkyňa na pojednávaní 22. 10. 2014 navyše potvrdila,
že v prípade konkurzu by nebol žalovaný uspokojený v takom rozsahu, ako bola dohodnutá
výška kúpnej ceny medzi žalovaným a úpadcom. Žalovaný ďalej v konaní potvrdil, že po nadobudnutí
uvedených hnuteľných vecí, tieto veci následne odpredal, avšak za cenu nižšiu ako bola dohodnutá
medzi ním a úpadcom.

Žalobkyňa v konaní namietala oprávnenie I. Q. ako účtovníčky žalovaného na podpísanie Dohody
o zápočte dňa 31. 08. 2012 (v spise na č. l. 21). Na výzvu súdu žalovaný predložil Dohodu o
pracovnej činnosti, z ktorej vyplynulo, že uvedená I. Q. pracuje u žalovaného od roku 2007 na základe
Dohody o pracovnej činnosti s náplňou práce, ktorá bola písomne dojednaná 10. 09. 2007 medzi
žalovaným a svedkyňou I. Q., pričom pod bodom 3 náplne práce (v spise na č. l. 134) na základe

vzájomne odsúhlaseného a podpísaného rozsahu náplne práce bolo dohodnuté, že svedkyňa I. Q.
bola oprávnená okrem iného na vypracovanie zápočtov pohľadávok a záväzkov a ich podpisovanie.
Svedkyňa Q. na pojednávaní 22. 10. 2014 potvrdila, že uvedenú Dohodu o zápočte (v spise na č. l.
21) podpísala ona a takisto potvrdila, že náplň práce, tak ako je určená v spise na č. l. 134, vrátane
oprávnenia na podpisovanie zápočtov, bola v tomto rozsahu nezmenená od 10. 09. 2007, t.j. vyvrátila

tvrdenie žalobkyne o prípadnom doplňovaní alebo pozmeňovaní tohto rozsahu náplne práce. Súd
preto neprihliadol na námietku žalobkyne o nedostatku oprávnenia svedkyne I. Q. podpisovať v mene
žalovaného dohodu o zápočte vzhľadom k tomu, že z náplne práce jej priamo táto právomoc vyplýva,
čím podľa názoru súdu vykonáva svedkyňa Q. v mene žalovaného tieto úkony aj pri podpisovaní
zápočtov ako zákonný zástupca podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že §

15 Obchodného zákonníka vymedzujúci postavenie zákonných zástupcov podnikateľa je ustanovením,
ktoré sa vzťahuje tak na právnické osoby podnikateľov, ako aj na fyzické osoby podnikateľov, pretože
z ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka nevyplýva obmedzenie, že sa vzťahuje len na činnosť
podnikateľov právnických osôb. Podnik je definovaný ako všeobecný právny inštitút v § 5 a nasl. avzťahujesataknačinnosťfyzickejosobypodnikateľa,akoajprávnickejosobypodnikateľa.Podľanázoru
súdu, s prihliadnutím na prevládajúci názor v jednotlivých komentároch (viď napríklad J. Suchoža a
kol.: Obchodný zákonník, Eurounion 2003, str. 58), poverenie, na základe ktorého akákoľvek osoba

vykonáva úkony v mene podnikateľa, nemá presne zákonom definovanú podobu a toto poverenie môže
vyplývať z ústneho poverenia, z písomného poverenia, z organizačného poriadku, avšak nepochybne
aj z pracovnej zmluvy a jej náplne, pričom musí byť kumulatívne splnená podmienka, že sa jedná o
úkony, ku ktorým pri tejto (na základe poverenia) v činnosti obvykle dochádza. Keďže svedkyňa Q. je
u žalovaného v postavení účtovníčky s presne definovanou náplňou práce, ktorá súvisí s jej činnosťou

účtovníčky u žalovaného, bola preto osobou oprávnenou podľa § 15 Obchodného zákonníka podpísať
v mene žalovaného uvedenú dohodu o zápočte. Súd preto neprihliadol na námietky žalobkyne o
nedostatku oprávnenia svedkyne Q. podpísať uvedenú dohodu o zápočte.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze
voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. (ďalej len „ZoKR“), právo odporovať právnemu úkonu zanikne,
ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo
odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo
písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom.

Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než
boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási
svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone.

Súd bol povinný z úradnej moci sa zaoberať včasnosťou podania žaloby o určenie neúčinnosti
právneho úkonu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 06. 03. 2013 a uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 13. 03. 2013. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu 11. 02. 2014, t.j. pred uplynutím
jedného roka od vyhlásenia konkurzu a žaloba bola preto podaná včas podľa § 57 ods. 2 ZoKR. Tunajšísúd začal konkurzné konanie voči úpadcovi uznesením č. k. 2K/65/2012-73 zo dňa 11. 12. 2012, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 12. 2012. Keďže žalobkyňa napáda právne úkony, a to ústne
uzavretú kúpnu zmluvu ku dňu 24. 08. 2012 a Dohodu o zápočte zo dňa 31. 08. 2012, ktoré úkony

boli realizované menej ako rok pred začatím konkurzného konania na úpadcu, bola splnená podmienka
odporovať týmto úkonom podľa § 59 ods. 4 ZoKR. Z toho istého dôvodu bolo možné uplatniť voči vyššie
uvedeným právnym úkonom námietku ich odporovateľnosti z dôvodu ukracujúceho právneho úkonu
podľa § 60 ods. 3 ZoKR.

Základným predpokladom úspešnosti akéhokoľvek súdneho konania o odporovateľnosť právneho

úkonu v rámci konkurzného konania je, že napadnutý právny úkon musí ukracovať uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov (§ 57 ods. 4 ZoKR). Ukrátenie uspokojenia prihlásenej
pohľadávky musí byť splnené ako úspešný predpoklad žaloby bez ohľadu na povahu odporovacieho
právnehoúkonu,t.j.čisajednáoodporovacíprávnyúkonbezprimeranéhoprotiplneniaalebočisajedná
ozvýhodňujúciprávnyúkonalebooukracujúciprávnyúkon.Vdanomprípadežalobkyňanamietlakúpnu
zmluvu uzavretú medzi žalovaným a úpadcom. Súd zdôrazňuje, že nebola sporná medzi účastníkmi

konania skutočnosť, že dohodnutá výška kúpnej ceny medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim bola dohodnutá v obvyklej trhovej výške. Súd je preto v danom prípade toho názoru, že
uzavretím kúpnej zmluvy za reálnu trhovú hodnotu, ktorá nebola dojednaná v neprospech a na úkor
úpadcu, mohlo dôjsť len ku transformácii formy majetku úpadcu, a to z hnuteľných vecí na finančné
prostriedky. Ak bola výška kúpnej ceny dohodnutá v obvyklej sume zodpovedajúcej bežným trhovým

podmienkam, potom podľa názoru súdu, nepripadá do úvahy splnenie základného predpokladu podľa
§ 57 ods. 4 ZoKR, pretože takýto úkon už zo svojej povahy nie je spôsobilý na ukrátenie uspokojenia
pohľadávok ostatných veriteľov. Ak uvedená kúpna zmluva ako samostatný právny úkon obsahuje
dohodu o obvyklej výške kúpnej ceny, potom ekvivalentom hnuteľných vecí prevedených z majetku
úpadcu je nadobudnutie finančnej protihodnoty za hnuteľné veci. Hoci má súd v konaní preukázanú

existenciu viacerých veriteľov s pohľadávkami splatnými ku dňu ústneho uzavretia kúpnej zmluvy, títo
samotným uzavretím kúpnej zmluvy, v ktorej výška kúpnej ceny zodpovedá trhovej hodnote, nemohli byť
ukrátení pri uspokojení svojich pohľadávok samotnou touto kúpnou zmluvou pri dojednaní štandardných
podmienok výšky kúpnej ceny. Keďže kúpna zmluva je svojou povahou synalagmatickým právnym
vzťahom, to znamená, plneniu poskytnutého jednou zo zmluvných strán zodpovedá protiplnenie

druhej strany, v danom prípade prevodu hnuteľných vecí z majetku úpadcu zodpovedá nadobudnutie
pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny. Ak toto vzájomné protiplnenie zodpovedá
obvyklej hodnote týchto vecí a dohodnutá kúpna cena nebola dojednaná v neprospech úpadcu,
potom podľa názoru súdu, nemohol byť splnený základný predpoklad odporovacieho právneho úkonu,
a to ukrátenie uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov samotným uzavretím kúpnej zmluvy za

štandardných podmienok. Súd je preto toho názoru, že samotným uzavretím kúpnej zmluvy a prevodu
vlastníckeho práva z majetku úpadcu na žalovaného, nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok ostatných
veriteľov, pretože tomuto scudzeniu hnuteľných vecí zodpovedalo nadobudnutie pohľadávky úpadcu
voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny zodpovedajúcej trhovej výške. Pokiaľ sa preto žalobkyňa
domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi

úpadcom a žalovaným, nemohol súd v tejto časti žalobe vyhovieť, pretože nebol splnený základný
predpoklad, a to charakter tohto úkonu spôsobilý na ukrátenie pohľadávok ostatných veriteľov tak ako
bolo uvedené vyššie.

Pri posudzovaní tvrdení žalobkyne o odporovacej povahe dohody o zápočte medzi žalovaným a
úpadcom zo dňa 31. 08. 2012, súd nemohol neprihliadnuť na postavenie žalovaného ako prenajímateľa

vo vzťahu k úpadcovi ako nájomcovi a na predmet kúpnej zmluvy a následne vykonaného zápočtu vo
forme dohody ako spôsobe úhrady kúpnej ceny. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť,
že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v prenajatých priestoroch
užívaných úpadcom ako nájomcom, ktoré priestory patrili žalovanému ako prenajímateľovi. Nebolo
sporné, že vlastníkom týchto hnuteľných vecí bol úpadca a že sa jednalo o veci nachádzajúce sa

v prenajatých priestoroch, čím bola splnená podmienka vzniku zákonného záložného práva na tieto
hnuteľné veci podľa § 672 Občianskeho zákonníka, a to v prospech žalovaného. Znamená to, že
žalovanému na uspokojenie jeho pohľadávky z neuhradeného nájomného vzniklo zákonné záložné
právo na hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Zo
zaužívanej praxe a judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní povahy odporovacieho právneho

úkonu je nevyhnutné zohľadňovať okamih vykonania právneho úkonu a majetkový stav úpadcu predvykonaním tohto právneho úkonu a po jeho vykonaní. Ak súd dospeje k záveru, že v dôsledku
napadnutého právneho úkonu sa takým spôsobom zmenil majetkový status dlžníka, ktorý má za
následok nemožnosť uspokojenia alebo obmedzenie uspokojenia veriteľov s existujúcimi splatnými

pohľadávkami ku dňu vykonania právneho úkonu, potom je možné dospieť k záveru o odporovacej
povahe napadnutého právneho úkonu. Dôležité je teda posúdenie stavu, v akom by sa dlžník nachádzal
bez vykonania tohto právneho úkonu vo vzťahu ku uspokojeniu pohľadávok veriteľov a porovnanie stavu
povykonanínapadnutéhoprávnehoúkonu.Vdanomprípadesúddospelkzáveru,žepokiaľžalovanému
svedčilo zákonné záložné právo na hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch užívaných

úpadcom, potom predajom týchto hnuteľných vecí od úpadcu v prospech žalovaného a dohodou
o vzájomnom zápočte vzájomných pohľadávok a záväzkov, nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok
ostatných nezabezpečených veriteľov tak ako na to poukazovala žalobkyňa, pretože v prípade
vyhlásenia konkurzu by žalovanému patrilo zákonné záložné právo a jeho pohľadávka na nájomnom by
bola uspokojená v rámci oddelenej podstaty v prospech žalovaného ako oddeleného zabezpečeného
veriteľa. Znamená to v konečnom dôsledku, že v prípade vyhlásenia konkurzu, pokiaľ by uvedená kúpna

zmluva a zápočet realizovaný nebol, bol by to práve žalovaný, ktorý by bol uspokojený na prvom mieste
pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi z hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy a ktoré boli zaťažené zákonným záložným právom. Znamená to, že aj keby nedošlo k uzavretiu
napadnutej kúpnej zmluvy a dohode o zápočte, neboli by ostatní veritelia uspokojení pred žalovaným,
naopak, tomuto by svedčilo právo na oddelené uspokojenie z predmetu zákonného záložného práva

(ktoré veci boli predmetom kúpnej zmluvy) a v danom prípade preto súd nemohol dospieť k záveru o
odporovacom právnom úkone vo forme zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, pretože
žalovanému patrilo k predmetu kúpnej zmluvy zákonné záložné právo. Súd nemôže konštatovať
zvýhodnenie žalovaného tým, že nadobudol predmetné hnuteľné veci a následným zápočtom si
uspokojil svoje pohľadávky voči úpadcovi, pretože aj v rámci konkurzu by žalovaný bol uspokojený pred

ostatnýmiveriteľmiztituluexistenciezákonnéhozáložnéhopráva.Vkonanínebolapreukázanážiadnym
dôkazným prostriedkom existencia akéhokoľvek iného záložného veriteľa k predmetu kúpnej zmluvy
uzavretejmedzižalovanýmaúpadcom.Znamenáto,žežalovanýbymalvkonkurzepostaveniejediného
prioritného záložného veriteľa, ktorý by bol uspokojený pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi
označenými žalobkyňou v návrhu na začatie konania. V prípade existencie uvedených hnuteľných vecí

bez uzavretia kúpnej zmluvy, by faktický výsledok v rámci konkurzného konania bol nezmenený, to
znamená, uspokojený by bol v prvom rade žalovaný z predmetných vecí, a to dokonca podľa vyjadrenia
samotnej žalobkyne v nižšom rozsahu, ako zodpovedala dohodnutá výška kúpnej ceny a vzájomný
zápočet medzi žalovaným a úpadcom. Aj v prípade absencie uzavretej kúpnej zmluvy a zápočtu
medzi žalovaným a úpadcom, by preto nedošlo k inému výsledku konkurzného konania, t.j. na prvom

mieste by bol uspokojený z predmetných vecí žalovaný, a to dokonca podľa samotného vyjadrenia
žalobkyne ani nie v celom rozsahu a ostatní veritelia by uspokojení neboli vôbec. Z tohto záveru
logicky vyplýva dôsledok, že uvedené napadnuté právne úkony nemohli zmeniť postavenie a rozsah
uspokojenia ostatných nezabezpečených veriteľov vzhľadom na existenciu zákonného záložného práva
v prospech žalovaného. Súd preto nemal preukázaný základný predpoklad odporovacieho právneho

úkonu, a to preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávok iných veriteľov napadnutými právnymi
úkonmi. Aj bez vykonania napadnutých právnych úkonov, by právne postavenie veriteľov v konkurze
ostalo oproti súčasnej situácii nezmenené, a títo veritelia by neboli uspokojení vo väčšom rozsahu.
Tomutouspokojeniuostatnýchveriteľovbránilapráveexistenciazákonnéhozáložnéhoprávavprospech
žalovaného. Súd preto na základe vyššie uvedeného a to nepreukázania základného predpokladu, a to

povahy napadnutých úkonov, ktoré boli spôsobilé ukrátiť pohľadávku ostatných veriteľov, žalobu v celom
rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V zásade je preto potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na postavenie žalovaného v čase vykonania
napadnutýchprávnychúkonov(uzavretiakúpnejzmluvyazápočtu),nemohlibyťostatníveriteliaukrátení
predajom hnuteľných vecí a následným zápočtom a ich uspokojeniu v rámci konkurzu predchádzalo

postavenie žalovaného ako zabezpečeného záložného veriteľa na základe existencie zákonného
záložného práva.

Ak žalobkyňa v konaní namietala, že predmetom zápočtu medzi žalovaným a úpadcom boli nielen
pohľadávky z titulu nájomného, ale aj úhrady za dodávku elektrickej energie, ktoré pohľadávky nie sú
zabezpečené zákonným záložným právom podľa § 672 Občianskeho zákonníka, súd zdôrazňuje, že

toto tvrdenie je právne irelevantné, vzhľadom k tomu, že na strane žalovaného ako zabezpečenéhozáložného veriteľa ostala neuspokojená ku dňu zápočtu aj ďalšia časť neuhradeného nájomného za
august 2012 vo výške 893,48 Eur (dohoda o zápočte na č. l. 21). V danom prípade súd len konštatuje,
že ku dňu vykonania dohody o zápočte a uzavretiu kúpnej zmluvy bol žalovaný vo vzťahu k úpadcovi

veriteľom z titulu neuhradeného nájomného, a to v sume vyššej ako bola hodnota hnuteľných vecí, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, pričom časť z nájomného, ktoré bolo zabezpečené zákonným záložným
právom, uhradená žalovanému nebola ani na základe dohody o zápočte.

Súd takisto nesúhlasí ani s tvrdením žalobkyne, že k zániku zákonného záložného práva podľa §
672 Občianskeho zákonníka malo dôjsť na základe zániku nájomnej zmluvy v zmysle písomného

odstúpenia zo dňa 20. 08. 2012 (v spise na č. l. 13). Podľa názoru súdu, v zmysle § 672 Občianskeho
zákonníka vyplýva spôsob zániku tohto druhu zákonného záložného práva, a to odstránením vecí z
prenajatých priestorov. Podľa názoru súdu, z povahy záložného práva ako zabezpečovacieho práva a
hlavného záväzku, vyplýva jeho funkcia zabezpečovať neuhradenú pohľadávku veriteľa. Podľa názoru
súdu, samotný zánik nájomnej zmluvy nespôsobuje zánik záložného práva, čo by bolo v priamom
rozpore s povahou a účelom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Aj po zániku nájomného vzťahu

medziúčastníkmikonania,tupredsaostávaneuhradenýzáväzoknájomcuvoformedlžnéhonájomného,
ktorého povaha záväzku sa nemení zánikom nájomného vzťahu. Znamená to, že bez ohľadu na zánik
nájomného vzťahu, pokiaľ sú kumulatívne splnené podmienky § 672 OZ, to znamená, jedná sa o
veci patriace nájomcovi a tieto sa nachádzajú v prenajatých priestoroch a existuje tu dlh nájomcu na
nájomnom, je splnený predpoklad existencie a trvania zákonného záložného práva aj v prípade zániku

nájomného vzťahu.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu
trov konania proti žalobkyni, ktorá úspešná v konaní nebola podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Súd preto
zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 1 870,68,-Eur, a to za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie

vyjadrenia zo dňa 28. 02. 2014, účasť na pojednávaní 28. 05. a 08. 09. 2014, 22. 10. 2014), t.j. 5 krát po
303,74Eur,čopredstavujesumu1.518,70Eur,ďalejbolapriznanánáhradarežijnéhopaušálu5krát8,04
Eur, t.j. 40,20 Eur, čo predstavuje spolu 1.558,90 Eur a po pripočítaní 20% DPH 1.870,68 Eur. Uvedené
trovy právneho zastúpenia je žalobkyňa povinná nahradiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa
§ 149 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

Vodvolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Aksipovinnýdobrovoľnenesplnípovinnosť,ktorúmuukladá vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.