Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/126/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210215225
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210215225.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Q. E., nar.

XX.XX.XXXX, D. XXX/X, Z. H. C., št. občan SR, zast.: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova
4, 048 01 Rožňava proti žalovanému: Komplexný bezpečnostný servis, s.r.o., Stará Ivánska cesta 1/386,
821 04 Bratislava, IČO: 35 829 800, zast.: L§B Legal Services s.r.o., Námestie A. Hlinku 36/9, 017 01
Považská Bystrica, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1.739,34 EUR do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.07.2010 elektronicky so zaručeným

elektronickým podpisom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré
mu bolo dané žalovaným.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.12.2009 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na
pozíciu člen SBS - pracovník v odeve SBS so stupňom obtiažnosti 1 v stredisku Včeláre, čím medzi
účastníkmi konania vznikol pracovný pomer od 01.01.2010 na dobu neurčitú. Tento deň bol dohodnutý
ako deň nástupu do práce. Keďže predchádzajúci zamestnávateľ žalobcu, pre ktorého pracoval na
rovnakej pozícii, mu nemohol ďalej poskytovať prácu tohto charakteru, odporúčal mu zamestnať sa u
žalovaného. Žalovaný prisľúbil zachovanie všetkých pracovných podmienok ako u predchádzajúceho

zamestnávateľa. Napriek sľubom sa žalovaný nezachoval korektne, pretože v mesiaci január žalobcovi
nevyplatil 24 odpracovaných hodín s príplatkom za prácu v dňoch pracovného pokoja 01.01.2010 a
06.01.2010, na čo povereného zástupcu upozornil listom zo dňa 22.02.2010. Dňa 26.01.2010 bolo
žalobcovi vysvetlené, že mu boli priznané príplatky v sume 1,77 EUR/hod s tým, že mu bola na podpis
predložená dohoda o zmene pracovnej zmluvy. Túto podpísal a až neskôr si uvedomil, že to bola
vlastne dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorá stanovila hodinovú mzdu za vykonanú prácu na 1,77
EUR. Žalobca sa viackrát snažil dohodnúť so žalovaným na plnení jeho zákonných nárokov. Následne

sa žalobca rozhodol dňa 24.04.2010 doporučeným listom skončiť pracovný pomer k 01.05.2010
okamžitým zrušením daným zamestnancom. Žalovanému zároveň oznámil, že k 01.05.2010 si vyberá
odpracované náhradné voľno, čo bolo vopred telefonicky dohodnuté so zástupcom žalovaného. Dňa
03.05.2010 bol žalobcovi doručený list od žalovaného odoslaný 30.04.2010, ktorého predmetom
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu
nenastúpenia do plánovanej služby, napriek uvedeným skutočnostiam. Žalobcovi nebolo známe, či sa
žalovaný domáhal určenia neplatnosti žalobcom daného okamžitého zrušenia pracovného pomeru vdvojmesačnej prekluzívnej lehote, a preto aj z tohto dôvodu sa rozhodol domáhať určenia neplatnosti
okamžitého zrušenia pracovného pomeru daného žalovaným.

Žalovaný dňa 19.10.2010 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú,

nakoľko žalobca nenastúpil dňa 25. a 26.04. na plánovanú službu, čím opakovane porušil hrubým
spôsobom pracovnú disciplínu a ohrozil bezpečnosť, pretože predmetom stráženia sú i muničné sklady.
Žalovaný dostal za protiprávne konanie žalobcu pokutu vo výške 2.500,- EUR. Na náhradné voľno
nemal žalobca žiadny právny nárok, nakoľko mu všetky nadčasy boli vyplatené vo výške 276,- EUR
poukázaním na účet žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko bola podaná s poukazom

na § 77 Zákonníka práce po lehote, nakoľko žaloba musí byť podaná najneskôr do dvoch mesiacov od
predpokladaného skončenia pracovného pomeru.

Žalovaný prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 17.12.2012 uviedol, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované dňa 27.04.2010 zamestnancami žalovaného, p. C. a
p. D.. Žalobca odmietol okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Sám žalobca v podaní

doručenom súdu dňa 06.09.2010 uviedol, že mu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené
dňa 30.04.2010. Nakoľko žaloba bola podanú na súd dňa 02.07.2010, je zrejmé, že bola podaná
po zákonom stanovenej lehote, ktorá je lehotou prekluzívnou, t.j. jej uplynutím právo na uplatnenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde zanikne. Súdy sú zo svojej úradnej moci povinné
prizerať na zánik práva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov
účastníkov, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 22.12.2009, dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 26.01.2010, skončením pracovného pomeru daným žalobcom zo dňa 24.04.2010,
podacími lístkami zo dňa 27.04.2010, skončením pracovného pomeru daným žalovaným žalobcovi,
potvrdením o zamestnaní zo dňa 26.04.2010, pokusom o zmier zo dňa 01.07.2010, výkazom

odpracovaných dní a hodín podľa evidencie na pracovisku zo dňa 04.05.2010, mzdovým listom za
obdobie 1/2010 - 4/2010 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 22.12.2009 pracovnú zmluvu, pričom žalobca bol u žalovaného
zamestnaný na pozícii člen SBS - pracovník v odeve SBS so stupňom obtiažnosti 1. Deň nástupu

do práce bol dohodnutý na 01.01.2010, miestom výkonu práce bolo stredisko Včeláre. Pracovný čas
zamestnanca bol upravený internou smernicou OS 01/2010, stanovený týždenný pracovný čas bol
ku dňu uzavretia zmluvy upravený § 85 Zákonníka práce. Za prácu nadčas zamestnancovi patrila
dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku. Mesačná mzda žalobcu
predstavovala 536,- EUR. Mzda mala byť zamestnancovi poukazovaná na jeho účet vždy najneskôr do

posledného dňa nasledujúceho mesiaca, tzn. že najneskôr do tohto dátumu mala mzda odchádzať z
účtu zamestnávateľa.

Účastnícikonaniadňa26.01.2010uzavrelidohoduozmenepracovnejzmluvy,podľaktorejsadohodnutý
obsah pracovnej zmluvy menil s účinnosťou od 01.02.2010. Žalobcovi patrila za vykonanú prácu
dohodnutá mzda 1,77 EUR/hod. Ostatné dojednania pracovnej zmluvy ostali nezmenené.

Žalobca adresoval žalovanému dokument označený ako skončenie pracovného pomeru k 01.05.2010,
ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 27.04.2010. Z obsahu dokumentu vyplýva, že žalobca
pre neplnenie sľúbených platobných podmienok dáva výpoveď z pracovného pomeru, a to ku dňu
01.05.2010, ku ktorému si vyberá odpracované náhradné voľno.

Z dokumentu označeného ako "Hrubé porušenie prac. disciplíny - výpoveď", ktoré žalovaný adresoval

žalobcovi, vyplýva, že žalobca mal dňa 25.04.2010 plánovanú službu na pracovisku Včeláre. Bez
oznámenia do práce nenastúpil, čím hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Dňa 26.04.2010žalobca opakovane nenastúpil do služby, ktorú mal plánovanú, čím opakovane hrubým spôsobom
porušil pracovnú disciplínu. Z uvedeného dôvodu žalovaný okamžite žalobcu prepustil. Podľa priloženej
fotokópie obálky žalobca prevzal zásielku dňa 03.05.2010.

Z potvrdenia o zamestnaní vyplýva, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný od 01.01.2010 do
26.04.2010. Do doby trvania pracovného pomeru žalobcu bolo započítaných 116 dní. Dôvodom
skončenia pracovného pomeru bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému pokus o zmier zo dňa
01.07.2010. Žalobca požiadal žalovaného, aby uznal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré dal žalobcovi a aby uznal za platné okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal

žalobca žalovanému a aby mu vyplatil príslušnú dvojmesačnú náhradu mzdy a nahradil trovy konania.

Podľavýplatnejpáskyzaobdobie2/2010boližalobcovivyplatenéprémieaodmenyvsume248,23EUR.

Podľa výkazu odpracovaných dní a hodín, ktoré súdu predložil žalobca, žalobca u zamestnávateľa
odpracoval v mesiaci január 2010 - 17 dní (204 hodín), vo februári 2010 - 13 dní (156 hodín), v marci
2010 - 18 dní (216 hodín) a v apríli 2010 -13 dní (148 hodín), t.j. spolu 61 dní (724 hodín). Vykázané

odpracované dni a hodiny v období od 01.01.2010 do ukončenia pracovného pomeru sú v súlade s
evidenciou uvedenou v knihe odpracovaných zmien nachádzajúcou sa na vrátnici podniku, na základe
čoho sa má uskutočniť výpočet miezd za príslušný mesiac. Žalobca mal za to, že pracovná zmluva
nebola v súlade so Zákonníkom práce, preto bolo potrebné, aby zamestnávateľ vypracoval podrobne
za každý mesiac výpočet miezd podľa právnych predpisov.

Zo mzdového listu za obdobie 1/2010 - 4/2010 vyplýva, že za obdobie február 2010 boli žalobcovi
vyplatené prémie a odmeny v sume 248,23 EUR a v mesiaci marec 2010 v sume 72,12 EUR.

Výsluch žalobcu bol vykonaný dňa 20.12.2012 prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Košice -
okolie. Žalobca v rámci svojej výpovede predniesol návrh na začatie konania a opravil chybu v písaní,
ktorá sa týkala doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným tak, že toto okamžité

skončenie bolo žalobcovi doručené dňa 03.05.2012. Žalobca okrem tvrdení uvedených v žalobe dodal,
že mu p. C. bolo oznámené, že za nadčasy si môže vybrať náhradné voľno alebo mu budú zaplatené
vo výške 1,77 EUR. S týmto vedomím podpísal dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Dňa 03.05.2010
mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny
z dôvodu nenastúpenia do naplánovanej služby. Uvedený dôvod sa však nezakladá na pravde z toho

dôvodu, že p. C. 4-krát volal, že si vyberá náhradné voľno, pretože mal 4 nočné služby odpracované
navyše, s čím on súhlasil. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by odmietol prevziať okamžité skončenie
pracovného pomeru dňa 27.04.2010. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené dňa
03.05.2010, preto odmietal názor žalovaného, že by bol uplatnený nárok prekludovaný.

Žalovaný sa vyjadril k výpovedi žalobcu prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 15.04.2013.

Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a absolútne
nepreukázané. Žalovaný zastával názor, že žalobcovi bolo okamžité skončenie pracovného pomeru
doručené dňa 27.04.2010, nakoľko bolo žalobcovi doručované osobne, a to prostredníctvom
zamestnancov žalovaného, p. C. a p. D.. Žalobca opakovane a hrubo porušil pracovnú disciplínu,
nakoľko do plánovanej služby nenastúpil v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch. Tvrdenie žalobcu, podľa

ktorého štyrikrát volal p. C., aby mu oznámil, že si vyberá náhradné voľno, žalovaný považoval za
absolútne nehodnoverné a nepodložené nijakým dôkazom. V danom čase nemal žalobca nárok na
náhradné voľno, lebo za nadčasy mu bola vo februári 2010 vyplatená suma 248,23 EUR. Žalovaný
opätovne poukázal na § 77 Zákonníka práce, pričom mal za to, že žaloba bola podaná po zákonom
stanovenej lehote.Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 13.01.2014 súd zistil, že žalovaný trvá
na tom, že nárok nebol uplatnený v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, o čom svedčí aj potvrdenka
o prijatí elektronického podania, ktorá je zo 06.07.2010. V prípade, ak by mal súd žalobu doručenú

už 02.07.2010, žalovaný trval na tom, že okamžité skončenie bolo žalobcovi doručované osobne dňa
27.04.2010 a žalobca následne účelovo podal okamžité skončenie pracovného pomeru so spätne
uvedeným dátumom.

Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že súčasťou strážených objektov sú aj muničné sklady so
strelivom do kameňolomov. Súčasťou režimu je povinné ohlasovanie po 20 minútach, v opačnom

prípade reaguje polícia. Tak sa stalo aj 25.04.2010, keď sa žalobca bez dôvodu nedostavil na
pracovisko, pričom žalovaný musel reagovať zabezpečením iného zamestnanca, tento prípad bol
políciou tolerovaný. Jeho opakovanie nasledujúci deň stálo žalovaného pokutu 2.500,- EUR od
Úradu bezpečnostných služieb. Následne bolo pripravené okamžité skončenie pracovného pomeru pre
opakované hrubé porušenie pracovnej disciplíny a vedúci strediska, pán C. spolu s pánom D. osobne
doručovali okamžité skončenie žalobcovi v mieste jeho bydliska dňa 27.04.2010, kedy žalobca odmietol

okamžité skončenie prevziať. Poštou bolo okamžité skončenie posielané z opatrnosti. Nie je pravdou,
že by žalobcovi vznikol nárok na náhradné voľno, nakoľko mzda za prácu nadčas mu bola vyplatená
vo februári 2010. Prax bratia náhradného voľna je taká, že ku koncu mesiaca, keď sa spracovávajú
dochádzkové listy, zamestnanec ohlási, či chce vyplatenie náhrady alebo náhradné voľno a žalovaný
na ďalší mesiac pripravuje a odovzdá spoločnosti CARMEUSE zoznam pracovníkov pre nasledujúci

mesiac. Prax, že by pracovník dohodol telefonicky náhradné voľno v priebehu mesiaca neexistuje, aj
keby mal nárok.

Š. C. v čestnom prehlásení zo dňa 12.02.2014 uviedol, že je zamestnancom žalovaného, pričom v
období roku 2010 bol vedúcim pracovníkom, riaditeľom pre výkon služby - východ a bol nadriadeným
žalobcu. Žalobca sa 25. a 26. apríla 2010 nedostavil na pracovisko bez toho, aby svoju neprítomnosť

niekomu oznámil a viac už nekomunikoval. Kvôli jeho absencii stiahol na pracovisko pána D.. Dňa
27.04.2010 žalobcovi v mieste jeho bydliska doručoval skončenie pracovného pomeru, čo keď mu
oznámil, zabuchol dvere s tým, že sa s ním nemá o čom baviť. Bol vtedy s pánom Horváthom, ktorý
poznal bydlisko žalobcu, v čase doručovania však sedel v aute. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
24.09.2014 ďalej uviedol, že dôvodom osobného doručenia bolo, že žalobca s nikým nekomunikoval,

pritom predtým ako nenastúpil do práce, boli v telefonickom kontakte, rozprávali sa o bežných veciach,
mali bezproblémový vzťah. Zásielku mu nedoručil do ruky, keď mu povedal, že nesie výpoveď, žalobca
mu hneď na to zabuchol dvere, takže jej obsah nevidel. Svedok si nepamätal názov obce, sám tam bol
len raz, z Včelárova sa odbočovalo naľavo, myslel, že to bol D. alebo podobne. Kolega D. bol v tomto
čase v aute, ktoré stálo na ceste, svedok nevedel odhadnúť v akej vzdialenosti od bydliska žalobcu.

Obálku pri doručovaní držal v ruke, tvar domu alebo iné detaily si nepamätal, so žalobcom komunikoval
v slovenčine, svedok mal za to, že žalobca vie po slovensky.

F. D. v čestnom prehlásení zo dňa 12.02.2014 uviedol, že je zamestnancom žalovaného, pričom si
pamätal, že niekedy na jar v roku 2010 mu volal pán C. s tým, že žalobca neprišiel do práce a musel
ho na dva dni nahradiť, hoci mal voľno. Tiež si presne nepamätal kedy, ale bol s pánom C. za žalobcom

s tým, že pánovi C. ukázal, kde žalobca býva. Pán C. mu potom išiel niečo doručiť, nevie však čo. Aj
následne musel za žalobcu chodiť do práce. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.09.2014 ďalej
uviedol, že si nepamätá, kedy bol s pánom C. za žalobcom, bolo to však v obci D. a ani si nepamätal,
v ktorom období dňa, predpokladá, že asi poobede. Išli autom, ktoré šoféroval pán C., nespomínal si o
aký typ auto išlo. Keď prišli k miestu bydliska žalobcu, pán C. vystúpil, svedok ostal sedieť v aute a viac

ho nesledoval. Mohli byť tak 50 m od žalobcovho bydliska. V čase kedy sa žalobca dopustil absencií,
boli traja funkční strážnici a svedok bol ten, ktorý zaskočil za žalobcu. V jeho dome bol svedok aj inokedy
ako pri tomto doručovaní. Nepamätal si, akým spôsobom pán C. prenášal doručovanú zásielku, pričom
odhadom ich komunikácia mohla trvať 5 - 10 minút.

Žalobca dňa 01.10.2014 doručil súdu záverečné vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k priebehu konania a

vykonaným dôkazom. Ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné prerokovať
s odborovou organizáciou, pričom poukázal na § 74 ods. 1 ZP, v zmysle ktorého výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovaťso zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie neplatné. Taktiež uviedol, že
je nesprávny názor, podľa ktorého by na pracovnoprávne spory bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keďže v tomto smere sú smerodajné ustanovenia Zákonníka práce.

Žalovaný dňa 08.10.2014 doručil súdu záverečné vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k priebehu konania
a vykonaným dôkazom.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2010, ďalej len "ZP"),
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 37 ZP, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je
podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa
určenej alebo dohodnutej doby.

Podľa § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia

byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 ZP, písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu

zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných
rúk".

Podľa § 38 ods. 3 ZP, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru
alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z
dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako

doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo
zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.Podľa § 97 ods. 1 ZP, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa
alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 121 ods. 1 ZP, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie
najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za
prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas,
patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové

zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch
kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi
mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.

Podľa § 134 ods. 1, 2 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny

štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas
celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Súd má za preukázané, že medzi žalobcom, ako zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom
vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.12.2009 v znení dohody o zmene

pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2010.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne, a to v
prípadoch, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo závažne porušil

pracovnú disciplínu. Ustanovenie § 70 Zákonníka práce uvádza taxatívny výpočet podmienok, ktoré
musia byť kumulatívne splnené, aby mohlo dôjsť k platnému okamžitému skončeniu pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa. Nesplnenie len jednej z nich má za následok neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí urobiť písomne, musí
sa v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí

byť v ustanovenej lehote doručené zamestnancovi, inak je neplatné. Zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Na úvod sa súd musel vysporiadať s otázkou, či bola žaloba o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru podaná na súde včas, t.j. v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá

začala plynúť dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobca podal na súd žalobu dňa 02.07.2010
elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, čo vyplýva z údajov e-mailovej
správy doručenej súdu, prílohu ktorej tvorila žaloba vo formáte ZEP. Nie je pritom rozhodujúce, že
potvrdenka o prijatí a potvrdenka o overení platnosti podpisu bola odoslaná až dňa 06.07.2010, keďže
rozhodujúcim dňom je deň dôjdenia žaloby súdu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, kedy nastali

účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru
nastávajú dňom, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené druhému účastníkovipracovnoprávneho vzťahu. Žalobca uviedol ako deň doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru prostredníctvom pošty dátum 03.05.2010, na preukázanie čoho súdu predložil fotokópiu obálky
zásielky, ktorú mu adresoval žalovaný. Žalovaný tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru

bolo žalobcovi osobne doručované dňa 27.04.2010 v mieste jeho bydliska zamestnancami žalovaného,
T. a K., pričom žalobca odmietol okamžité skončenie prevziať. Žalovaným tvrdený spôsob doručenia
okamžitého skončenia podľa neho indikuje aj skutočnosť, že hoci je žalobcovo okamžité skončenie
datované z 24.4.2010, na pošte bolo podané až v ten istý deň (27.4.2010), kedy odmietol prevziať
zrušovací prejav zamestnávateľa. Žalobca uvedené tvrdenie žalovaného poprel.

Súd za účelom preukázania tvrdení žalovaného vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Š. C. a F. D..
Svedok Š. C. uviedol, že si nepamätá názov obce, kde žalobcovi doručovali okamžité skončenie, pričom
zrejme išlo o obec D. a žalobca ihneď zabuchol pred ním dvere a viac nekomunikoval. Svedok F. D.
uviedol, že si nepamätá, kedy bol s pánom C. za žalobcom v mieste jeho bydliska v obci D.. Odhadol, že
komunikácia pána C. so žalobcom mohla trvať 5-10 minút. Z uvedeného vyplýva rozpor vo výpovediach
svedkov týkajúcich sa okolností osobného doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo

strany zamestnancov žalovaného.

Popri obsahu výpovede žalobcu tak vyhodnotenie dokazovania k tejto skutočnosti presvedčivo,
jednoznačne a nespochybniteľne nepreukázalo, že žalobca dňa 27.04.2010 odmietol prevziať okamžité
skončenie pracovného pomeru, a teda že dňa 27.04.2010 nastali účinky okamžitého skončenia
pracovného pomeru, kedy mala žalobcovi začať plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie

žaloby na súde. Žalobca na druhej strane predložil súdu listinný dôkaz, ktorým preukázal, že okamžité
skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené dňa 03.05.2010. Posledným dňom na podanie žaloby
tak bol 03.07.2010. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 02.07.2010, dvojmesačná prekluzívna lehota
bola zo strany žalobcu dodržaná.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi. V zmysle priloženej fotokópie obálky žalobca prevzal okamžité
skončenie pracovného pomeru dňa 03.05.2010. Súd preskúmal dokument označený ako "Hrubé
porušenie prac. disciplíny - výpoveď" (č.l. 22), ktorý žalovaný adresoval žalobcovi a dospel k záveru, že
spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzené
v ustanovení § 70 ZP. Bola dodržaná predpísaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného

pomeru a dôvod okamžitého skončenia bol dostatočne skutkovo vymedzený tak, že nie je možné
zameniť ho s iným dôvodom. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný identifikoval konanie,
ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a to nenastúpenie do
práce bez predchádzajúceho oznámenia. Žalovaný zároveň uviedol konkrétne dátumy, kedy malo dôjsť
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a to dňa 25.04.2010 a 26.04.2010. Ustanovenie § 68 ods.

2 ZP určuje dvojmesačnú subjektívnu lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. táto lehota
začína plynúť dňom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného
pomeru a jednoročnú objektívnu lehotu, ktorá začína plynúť dňom, kedy došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Keďže žalovaný ako zamestnávateľ sa prvýkrát mohol dozvedieť o dôvodoch
okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.04.2010, kedy žalobca prvýkrát nenastúpil do

plánovanej služby a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2010,
súd konštatuje, že bola dodržaná dvojmesačná subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že formálne označenie písomného dokumentu ako "výpoveď"
nemá vplyv na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného

pomeru je jednostranným právnym úkonom účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať právne úkony vyjadrené slovami nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Na použitie všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka pritom odkazuje Zákonník práce v ustanovení § 1 ods. 4. Z obsahu
predloženého dokumentu vyplýva vôľa žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom

z dôvodu, že žalobca hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Z uvedeného dôvodu je na
spôsob skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného potrebné aplikovať príslušné ustanoveniaZákonníka práce upravujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Absencia dátumu v písomnom
vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru je taktiež pre jeho platnosť irelevantná. Žiadne
z ustanovení Zákonníka práce nepredpisuje uvedenie dátumu ako obligatórnu náležitosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Pre dodržanie príslušných lehôt je totiž smerodajný dátum doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi a nie dátum, kedy bol tento dokument
vyhotovený.

Za závažné porušenie pracovnej disciplíny považovali súdy neospravedlnenú absenciu zamestnancov,
výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov

zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na
zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne (R 18/1974). Žalobca sa mal dopustiť
závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že sa v dňoch 25.04.2010 a 26.04.2010 nedostavil do
práce bez predchádzajúceho oznámenia. Žalobca v žalobe uviedol, že sa rozhodol dňa 24.04.2010
doporučeným listom skončiť pracovný pomer k 01.05.2010, pričom zároveň žalovanému oznámil, že do
01.05.2010 si vyberá náhradné voľno, čo bolo vopred telefonicky dohodnuté so zástupcom žalovaného.

Žalovanýsabrániltým,žežalobcovinevznikolnároknanáhradnévoľno,nakoľkomubolivšetkynadčasy
preplatené. Podľa údajov z výplatných pások a v mzdovom liste za obdobie 1/2010 - 4/2010 žalobca v
mesiaci január 2010 odpracoval 24 hodín označených ako "iné". Žalobcovi boli v mesiaci február 2010
vyplatené prémie a odmeny v sume 248,23 EUR.

Z ustanovenia § 121 ods. 1 ZP vyplýva, že zamestnancovi patrí za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie

alebo náhradné voľno. Predpokladom pre čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas je však
predchádzajúca individuálna dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník práce
zamestnancovi neumožňuje, aby čerpal náhradné voľno na základe jednostranného oznámenia
urobeného voči zamestnávateľovi. Skutočnosť, že by sa žalobca vopred telefonicky dohodol so
zástupcom žalovaného na čerpaní náhradného voľna do 01.05.2010 sa žalobcovi nepodarilo preukázať.

V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.
5Obo/52/2010).VzmyslepríslušnéhoustanoveniaZákonníkaprácevzneníúčinnomkudňuokamžitého
skončenia pracovného pomeru mohol zamestnávateľ poskytnúť náhradné voľno za prácu nadčas počas
troch kalendárnych mesiacov alebo v inom období, v opačnom prípade zamestnancovi patrilo mzdové

zvýhodnenie. Keďže žalobca poukázal na to, že v mesiaci január 2010 odpracoval nadčas 24 hodín,
žalovaný mal v prípade absencie dohody možnosť poskytnúť žalobcovi náhradné voľno počas troch
kalendárnychmesiacov.Vzhľadomnato,ževkonanínebolopreukázané,žebysaúčastníciindividuálne
dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, žalobca bol povinný dostaviť sa na pracovisko
podľa rozpisu služieb. Keďže žalobca túto svoju povinnosť porušil a do práce sa nedostavil, čo napokon

samotný žalobca nepopieral, súd má za to, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu závažného porušenia
pracovnej disciplíny.

Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie
pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné (§ 74 ZP).
Uvedené ustanovenie je však možné aplikovať len za predpokladu, že u zamestnávateľa pôsobia

zástupcovia zamestnancov. Vzhľadom na to, že u žalovaného zástupcovia zamestnancov nepôsobili,
súd vyhodnotil tento argument žalobcu ako irelevantný.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné skonštatovať, že ani nenapadnuté skončenie pracovného pomeru
zostranyžalobcu,keďženepredchádzalopredmetnémunapadnutémuokamžitémuskončeniu,nemohlo
ako prípadné skoršie spôsobiť jeho neplatnosť. Účinky oboch okamžitých skončení pracovného pomeru

nastali zhodne v jeden deň 3.5.2010.Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (v znení účinnom do 30.06.2013), Základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky, odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri
ktoromsaibavyhlásilorozhodnutie,alebozastupovanieaobhajobanapojednávaní,ktoréboloodročené
bez prejednania veci.

Podľa § 13a ods. 4 cit. vyhlášky v platnom znení, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba
k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za

zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej
štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu
súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalovaného v sume 1.739,34 EUR za nižšie uvedené úkony právnej služby (nakoľko právny

zástupca žalovaného je platiteľom DPH, výška trov právneho zastúpenia je zvýšená o sadzbu DPH vo
výške 20%):

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 09.05.2011....................57,- EUR

2. účasť na pojednávaní dňa 23.05.2011.................................................14,25 EUR

3. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 11.04.2013....................60,07 EUR

4. účasť na pojednávaní dňa 13.01.2014 ................................................61,87 EUR

5. účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 ................................................15,47 EUR

6. účasť na pojednávaní dňa 16.06.2014.................................................15,47 EUR

7. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 24.06.2014...................61,87 EUR

8. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2014 ................................................61,87 EUR

9. písomné podanie - záverečné stanovisko zo dňa 06.10.2014.............61,87 EUR

Režijný paušál za rok 2011.............2x 7,41 EUR...........................................14,82 EUR

Režijný paušál za rok 2013.............1x 7,81 EUR.............................................7,81 EUR

Režijný paušál za rok 2014.............6x 8,04 EUR...........................................48,24 EUR

Spolu.............................................................................................................480,61 EURNáhrada za stratu času dňa 23.05.2011 za cestu Považská Bystrica - Bratislava a späť:

8 polhodín...................8 x 12,35 EUR (1/60 výpočtového základu)...............98,80 EUR

Náhrada za stratu času v dňoch 13.01.2014, 12.02.2014, 16.06.2014, 24.09.2014 za cestu Považská

Bystrica - Bratislava a späť:

8 polhodín.....................................8.....x.....13,40 EUR (1/60 výpočtového
základu) ........................................................4 x 107,20 EUR.....................................428,80 EUR

Spolu..............................................................................................................527,60 EUR

Náhrada cestovných výdavkov - cesta z Považskej Bystrice do Bratislavy a späť dňa 23.05.2011: