Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201818
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208201818.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: P.

E., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, L., zast. advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, so sídlom Michalská 9,
Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1,
Bratislava, IČO: 603481, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd n a h r á d z a v y h l á s e n i e v ô l e žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako
kupujúcou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na XX. nadzemnom podlaží
domu na K. N. Č.. X, súp. Č. XXX, postavenom na pozemku - parcele č. XXX, evidovaného ako parcela
registra "C", druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti XXXX/
XXXXXX k celku, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom L., katastrálny odbor, obec
L. - m. č. K., okres L. X, k.ú. K. a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti XXXX/
XXXXXX k celku nachádzajúcom sa na parcele č. XXX, evidovanej ako parcela registra "C", o výmere
XXXX m2, zapísanom na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, obec L. - H.. Č.. K., S. L. X, F.. Ú.. K., za kúpnu cenu 586,35 €. Písomné
vyhotovenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania k rukám JUDr. Ľudmily Jurčovej,

advokátke so sídlom Michalská 9, Bratislava, vo výške 946,95€ a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou, podanou na tunajší súd dňa 29.1.2008, domáha vydania rozhodnutia,
ktoré by nahradilo vyhlásenie vôle žalovaného ako prevádzajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako
nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá tvorí súčasť rozsudku.

Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je nájomníčkou bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí
domu na K. N.. X Y. L., so súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. X ako
budova označená súpisným číslom, vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra

pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pre okres Bratislava II, obec L. - m.č. K., kat. územie K., a to na
základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou, ako nájomníčkou a Mestskou časťou L. - K.,
ako prenajímateľom dňa 28.7.2003.

Súdu uviedla, že dňa 19.9.2005 doručila Miestnemu úradu mestskej časti L. K. žiadosť o prevod
vlastníctva k predmetnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktorej žalovaný nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter predmetného domu ako domus opatrovateľskou službou. Predmetný dom, v ktorom sa tento byt nachádza, bol skolaudovaný v roku
1980 a právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie nadobudlo dňa 15.4.2002. Žalovaný sa stal vlastníkom
domu v zmysle zákona o majetku obcí, pričom správu tohto domu istý čas vykonávala Mestská časť L.

- K.. V zmysle Stavebného zákona sa účel užívania stavby určuje kolaudačným rozhodnutím, pričom
v danom prípade bolo užívanie domu povolené na účel bytový. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetný
dom je domom osobitného určenia a v roku 1984 uznesením Rady národného výboru hlavného mesta
SR Bratislavy nadobudol charakter domu s opatrovateľskou službou, nie je tomu tak. Takéto uznesenie
nemôže zmeniť účel užívania domu z bytového na výkon opatrovateľskej služby bez rozhodnutia

príslušného stavebného úradu, rovnako sa to týka aj Štatútu Domu pre starších občanov. Účel užívania
domu by bolo možné zmeniť len na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu o zmene v
užívaní stavby, avšak takéto rozhodnutie nebolo vydané. Podľa zákona o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (§ 3 zákona č. 189/1992 Zb.) je domom osobitného
určenia dom, ktorý je stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania
určený pre vymedzený okruh osôb. Tieto náležitosti zákonnej definície predmetný dom nespĺňa. Ďalej v

zmysle zákona je domom osobitného určenia dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej
služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a ani túto definíciu predmetný dom nespĺňa, nakoľko
všetkých 240 bytových jednotiek v dome slúži podľa kolaudačného rozhodnutia na účel bytový. Ďalej
nájomcom takéhoto domu môže byť len osoba, ktorá spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného
určenia bytu, pričom v predmetnom dome nájomcami nikdy neboli výlučne takéto osoby vyžadujúce

opatrovateľskú službu, naopak tu bývajú aj mladé rodiny s deťmi.

Poukázala na to, že opatrovateľská služba v rozhodnom čase (podľa právnych úprav do r. 1988,
do r. 2003 a v súčasnosti) bola poskytovaná osobám ťažko zdravotne postihnutým a starým ľuďom,
ktorí neboli schopní sami si obstarať vedenie domácnosti či potrebné ošetrenie ani za pomoci
rodinných príslušníkov, sociálne slabým alebo odkázaným. Pre poskytnutie opatrovateľskej služby čo

najhospodárnejšie boli zriaďované rôzne zariadenia opatrovateľskej služby či domy s opatrovateľskou
službou. Nová právna úprava špecifikovala čo sú sociálne služby, kto má byť ich príjemcom, a ktoré
nevyhnutné životné úkony, práce a iné služby patria pod pojem opatrovateľská služba. Je definovaná
ako pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti a kontaktu so
spoločenským prostredím. Konkrétne pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, presunoch,

použitia WC, kúpaní, podávaní jedla a pitia, nahrádzaní prirodzeného rodinného prostredia, dohľad.
Ďalej donáška uhlia, dreva, nákupov vrátane prípravy jedla, pranie, žehlenie. Kontakt s prostredím
sa zabezpečuje sprievodom mimo bytu na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitostí
či na kultúrne podujatia (zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci). Predmetný dom nemôže
byť takým domom s opatrovateľskou službou, nakoľko v zmysle uvedeného žiadnemu z nájomcov

nebola a nie je poskytovaná zo strany vlastníka opatrovateľská služba ani žiadna bezplatná služba
sociálneho či zdravotného charakteru. Naopak nájomník, ktorý potrebuje opatrovateľskú službu, si musí
jej poskytovanie zaobstarať sám.

Podľa žalobkyne pre prevod bytu do jej vlastníctva sú splnené podmienky podľa zákona o vlastníctve
bytov (§ 29a zákona č. 182/1993 Z.z.), kedy po požiadaní žalobkyne doručenej prenajímateľovi dňa

19.9.2005 uplynula zákonná dvojročná lehota a zároveň počet žiadateľov nájomcov o prevod vlastníctva
prekročil k tomuto dňu polovicu z celkového počtu nájomcov bytov v dome.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon o vlastníctve bytov sa nevzťahuje na byty osobitného
určenia ani byty v domoch osobitného určenia. Predmetný dom bol skolaudovaný rozhodnutím zo
dňa 5.11.1980 na bytový účel, pričom sa povolilo užívanie stavby - 240 bytových jednotiek. Podľa

Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. XXX/XX sa dňa 23.6.1980 začalo preberacie konanie 240-tich
malometrážnych bytov, určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú
službu, ktoré bolo ukončené dňa 30.6.1980. Dňa 3.4.1984 prijala Rada Národného výboru hl. mesta
SR Bratislavy uznesenie, v rámci ktorého uložila radám ObNV venovať pozornosť výberu vhodných
žiadateľov o pridelenie bytov v domoch s opatrovateľskou službou na R. a K. N.. Je nepochybné, že

základným účelom existencie predmetného domu na K. N.. Č.. X je zabezpečenie bytových potrieb
vopred presne určených skupín obyvateľov L., čo kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas
celej existencie mal dom špeciálny režim a špecifický okruh nájomcov. Vo svojich začiatkoch fungoval
ako dom opatrovateľskej služby, neskôr po vzniku obcí začal dom plniť funkciu domu osobitného určenia.Už zo stavebno-technického usporiadania domu je zrejmé, že ide o dom osobitného určenia, nakoľko
ide o malometrážne byty s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu.

Bývanie bolo poskytované len uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky Rozhodnutím o

pridelení bytu v dome s opatrovateľskou službou, vydávaného Obvodnými národnými výbormi. Aj po
novej úprave sociálnej starostlivosti boli obce povinné zabezpečiť starostlivosť o občanov v životne
ťažkej situácii. Žalovaný tak vyčlenil 5% zo svojich bytov na zabezpečenie bývania sociálne slabších
vrstiev a uložil tak konať aj mestským častiam pri bytoch, ktoré im boli zverené do správy. Žalovaný
prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravil tiež podmienky pri postupe uzatvárania zmlúv

o nájme bytov v domoch s opatrovateľskou službou. O výbere a poradí uchádzačov rozhodovala
celomestská komisia v zmysle rokovacieho poriadku a prijatých Zásad výberu nájomcov do mestských
bytov osobitného určenia a do mestských bytov v domoch osobitného určenia, prijatých v roku 2003.
Tieto zásady sa vzťahovali aj na byty na K. N. Č.. X Y. L.. Z uvedeného vyplýva, že dom na K. X nie je
bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia, na ktorý sa zákon o vlastníctve bytov nevzťahuje.
Svedčí o tom aj žiadosť žalobkyne o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou, súhlas s

nájmom vydaný MČ L. - K.Ž., ako vtedajším správcom predmetného domu a zápisnica zo zasadnutia
celomestskej komisie DOS, ktorá sa žiadosťou navrhovateľky zaoberala a prihliadla na to, že žalobkyňa
je držiteľkou preukazu ZŤP. Žalovaný ďalej uviedol, že v dome v súčasnosti zabezpečuje poskytovanie
stravy a platí aj bezpečnostnú službu, ktorá má zabrániť vstupu nepovolaných osôb do domu. V minulosti
boli v dome poskytované každodenne služby lekára a fungovala tu aj stála opatrovateľská služba, ktorá

však bola z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zrušená.

Poukázal na to, že osobitný a špeciálny režim podstatne odlišný od režimu bežných bytových domov
potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva financií SR, navrhovateľa, tvorcu a gestora zákona o vlastníctve
bytov, v zmysle ktorého dom na K. N. X nie je bytovým domom, ale domom osobitného určenia, a
preto sa naň povinnosť prevádzať byty do osobného vlastníctva nájomcov nevzťahuje. Opačný záver

by odporoval nielen účelu predmetného domu, na ktorý bol tento dom vyčlenený a používaný, ale bolo
by to aj na úkor možnosti žalovaného pomôcť tým, ktorí pomoc akútne potrebujú. Nakoľko žalobkyňa
už v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedela, o aký typ nájmu a v akom dome ide, žalovaný žiadal
žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepodložený.

Tunajší súd uznesením č.k. 50C/20/2008-233 zo dňa 03.09.2009 konanie prerušil až do právoplatného

skončenia stavebného konania vedeného na stavebnom úrade Mestská časť L. - K. Y. L. Č.. R.-X/Gaš
o charaktere domu na K. N.. Č.. X v L. a v konaní pokračoval po skončení stavebného konania, keď
Krajský stavebný úrad v L. rozhodnutím č.k. C. zo dňa 10.01.2011 potvrdil rozhodnutie stavebného úradu
I. stupňa, podľa ktorého stavba č. XXX na K. N.. X Y. L. nie je domom osobitného určenia.

Žalobkyňa na návrhu zotrvala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a v písomnom vyjadrení doručeného

súdu dňa 27.09.2012 uviedol, že ku dňu uplatnenia si nároku žalobkyne, aby súd rozhodol v zmysle
petitu jej nárok nespadá pod režim zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko rozhodnutie stavebného úradu
nemá spätné účinky a ku dňu 27.02.2006 bolo podaných 140 žiadostí o prevod bytu, z toho 58 žiadostí
bolo nahradených novými žiadosťami s neskorším dátumom, celkovo teda nebola splnená podmienka
nadpolovičnej väčšiny. Poukázal na to, že petit je nepreskúmateľný, keďže žalobkyňa neuviedla na

základe čoho dospela k vypočítaným spoluvlastníckym podielom, z akých podkladov vychádzala.

Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd rozhodol dňa 17.5.2013 medzitýmnym rozsudkom č.
k. 50C/20/2008 - 357 tak, že právo žalobkyne P. E. na prevod vlastníckeho práva k bytu číslo XXX,
nachádzajúceho sa na 9. poschodí domu na K. N. Č.. X Y. L. so súpisným číslom XXX, postaveného na
parcele č. XXX, zapísaného na LV č. X ako iná budova označená súp. číslom vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu na K. N.
Č.. X Y. L., ktorého veľkosť je 3079/832443 a spoluvlastníckeho podielu na zastavenom pozemku
nachádzajúcehosanaparceleč.XXXovýmere1222m2zapísanejnaLVč.XXXXakozastavanéplochy
a nádvoria, ktorého veľkosť je 3079/832443, vedených Katastrálnym úradom v L., Správou katastra pre
hl. mesto SR Bratislavu, okres L. X, S. L. - H. Č. K., kat. územie K., je daný.Voči tomuto medzitýmnemu rozsudku sa odvolal odporca a odvolací súd č.k. 14Co/472/2013-487
vec zrušil a vrátil na nové konanie, keď uviedol, že neprichádza do úvahy procesný postup súdu
prvého stupňa, ktorý rozhodol tzv. konštitutívnym rozsudkom, s ktorým sa priamo spája vznik, zmena

alebo zánik práv a povinností účastníkov konania, nakoľko neboli vyriešené všetky sporné otázky
pre rozhodnutie o nahradení vôle k požadovanej kúpnej zmluve. Medzi podmienky, ktoré mal súd
prvého stupňa skúmať v konaní nielen pri zisťovaní, či o prevod bytov v dome požiadalo viac ako 50%
nájomníkov, ale mali byť splnené podmienky najmä pre zmluvu, ktorá musí byť aktualizovaná tak, aby v
čase vyhlásenia rozsudku bola vkladuschopnou listinou do katastra nehnuteľností.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
žalovanéhoaoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,akonajmä:Zmluvaonájmebytuzodňa28.7.2003,
výpisy z LV č. X a č. XXXX, Žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10.8.2005, kolaudačné rozhodnutie,
Protokol č. XXXXXXXXXXXX o odňatí správy nehnuteľného majetku hlavného mesta SR Bratislavy,
Štatút Domu pre starších občanov, zoznam zariadení sociálnych služieb v Bratislavskom kraji, návrh
Zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu, Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby

č. XXX/XX, Rokovací poriadok Komisie pre domy s opatrovateľskou službou, zásady hospodárenia s
bytmi v dome s opatrovateľskou službou, Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX zo dňa 22.6.1979,
zoznam obyvateľov ktorým je poskytovaná opatrovateľská služba, žiadosť žalobkyne o nájom bytu v
Dome s opatrovateľskou službou, Súhlas s nájmom bytu v Dome s opatrovateľskou službou na dobu
určitú do 28.5.2003, stanovisko Mestskej časti L. - K. k určeniu charakteru domu na K. N. Č.. X Y.

L. zo dňa 13.10.2008, Rozhodnutie Mestskej časti L. - K. zo dňa 16.6.2009, Rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Bratislave zo dňa 21.1.2010, Rozhodnutie Mestskej časti L. - K. zo dňa 6.9.2010,
Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.1.2011, dodatočné stavebné povolenie
zo dňa 26.11.1979, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 60/2011-249 zo dňa 19.1.2012,
uznesenieNajvyššiehosúduSRč.k.3Sžp/13/2012zodňa1.8.2012,znaleckýmposudkomč.XX/XXXX,

žiadosťami o prevod vlastníctva bytu, uznesením č. XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXXX ako aj ďalšími
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci.

Dňa 5.11.1980 bolo Obvodným národným výborom Bratislava II., odbor výstavby a územného
plánovania, vydané kolaudačné rozhodnutie, v zmysle ktorého bolo povolené užívanie stavby na K. N..
Y. L. na bytový účel.

Dňa 28.7.2003 uzatvorila žalobkyňa, ako nájomníčka, s Mestskou časťou L.- K., ako prenajímateľom
zmluvu o nájme bytu. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa stala nájomníčkou bytu č. XXX,
nachádzajúceho sa na 9. poschodí domu na K. N.. X Y. L., pričom nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú.

Žiadosťou o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10.8.2005 požiadala žalobkyňa v zmysle zákona č. 182/1993

Z.z. o prevod vlastníctva bytu, ktorého je nájomníčkou. Žiadosť bola doručená Miestnemu úradu
Mestskej časti L. K. dňa 19.9.2005. Žiadosti žalobkyne o prevod vlastníctva bytu nebolo vyhovené.

Mestská časť L. -K. na základe rozhodnutia č.j.: R.-X/Gaš zo dňa 16.6.2009 určila stavbu na K. N.. Č..
X Y. L. R. R.. Č.. XXX, pozemok parc.č. XXX, k.ú. K., zapísané na LV č. X, vo vlastníctve žalovaného
za bytovú budovu -ostatné budovy na bývanie -dom osobitného určenia. Uvedené rozhodnutie bolo na

základe odvolania preskúmané Krajským stavebným úradom v Bratislave, ktorý svojim rozhodnutím č.
C. zo dňa 21.1.2010 rozhodnutie Mestskej časti L. K. zrušil a vec vrátil prvostupňovému stavebnému
úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe opätovného rozhodnutia vo veci Mestská časť
L. - K. svojim rozhodnutím č.j.: R. zo dňa 6.9.2010 určila, že stavba na K. Č..X Y. L. nie je domom
osobitného určenia. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného

úradu v Bratislave č.C. zo dňa 10.1.2011. Dňom 1.2.2011 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave Krajský súd
v Bratislave svojim rozsudkom zo dňa 19.1.2012, č.k. 1S 60/2011-249 zamietol. Tento rozsudok bol
síce napadnutý odvolaním, avšak v dôsledku späťvzatia odvolania bolo odvolacie konanie uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.8.2012, č.k. 3 Sžp/13/2012 zastavené.Podľa žiadostí o prevod vlastníctva k bytu založených na č.l. XXX až XXX ( v počte 144 vo fotokópii)
o prevod vlastníctva bytu na K. N.. Č.. X požiadali Miestny úrad mestskej časti L. K. v mesiaci august
2005 a november 2005 užívatelia tohto bytového domu (R. O., P. F., O. J., E. P., C.Í. P., E. J., C. M., Y.

J., O. B., H. G., K. Z., F. H., Z. J., C. Š., C. Y.Á., H. C., E. H., D. X., H. H. F., C. P. J., U. Š., P. L., F. V.,
B. P., Y. H., U. F., E. Č., C. F., E. F., L. N., Š. V., H. G., H. P. F., J. E., E. P., U. X., H. Z., P. F., H. L., U.
R., C. Z., E. P., C. D., Y. H., C.L. R., U. V., H. F., U. G., C. R., H. M., H. Á., J. F., C. R., H. J., D., E. P.,
E. H., U. L., L. F., C. F., V. F., U. H., M. K., B. H., E. F., V. P., P. H.F., S. F., A. K., Y. H., A. P., S. E., Ľ.
A., H. H., H. V., H. H., D. L., P. L., E. D., F. H., G. J., Š. F., B. J., V. J., E. X., Y. P., K. L., L. Š., U. K.Á.,

Š. Z., D. D., C. D., H. E., H. J., H. Š., G. R., O. L., J. J., D. B., R. S., C. Z., C. R., A. P., E. F., U. L., V.
D., B. C., V. P., K. F., Ľ. F., E. L., H. B., V. L., A. O., G. Z., C. F., H. V., F. F., K. O., G. P., C. O., H. D.,
S. Č., C. Š., J. Y., K. O., L. Z., J. P., E. Z., P. E., M. L., A.M. H., B. P., U. H., K. H., U. H., U. O., C. F., V.
K., F. B.) a to na jednotnom formulárovom tlačive o prevod vlastníctva bytu nájomcom podľa zákona
č. 182/1993 Z. z.. Miestny úrad mestskej časti L. K. opatril 133 žiadostí úradnou pečiatkou o prevzatí
dňa 19.09.2005 a 10 žiadostí o prevzatí dňa 28.11.2005.

Žalovaný súdu dňa 26.03.2014 doručil fotokópiu znaleckého posudku č. XX/XXXX a uznesenie MsZ č.
XXX/XXXX, na základe ktorých navrhovateľka predložila súdu návrh prepracovanej zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu, žalovaný sa k návrhu tejto zmluvy nevyjadril.

Podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. XXX/XXXX zo dňa
27.-28.06.2012 Mestské zastupiteľstvo v bode 1. schválilo predaj bytov v dome na K. N. Č.. X Y. L.

do vlastníctva tým nájomcom bytov, ktorí majú s hlavným mestom SR Bratislavou uzatvorenú nájomnú
zmluvu na dobu neurčitú. V prípade nájomcov, ktorí majú s hlavným mestom SR Bratislavou uzatvorenú
nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a vedú proti hlavnému mestu SR Bratislavu súdne spory o nahradenie
vyhlásenie vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, bude zmluva o prevode vlastníctva
bytu uzatvorená až po právoplatnom ukončení týchto súdnych sporov za podmienky, že si nebudú

nárokovať náhradu trov súdneho konania ani náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného A.. E. O., znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti predloženého súdu žalovaným mal súd preukázané, že na
základe objednávky odporcu došlo k určeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností na K. N.. Č.. X Y.
L. a to konkrétne k rozostavaným bytom č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX R. K. L.

Č.. XXX, XXX ,XXX, XXX,XXX ,XXX ,XXX ,XXX ,XXX C. XXX, pričom spoluvlastnícky podiel znalec
určil konkrétne ku všetkým bytom v tomto bytovom dome, keď k bytu navrhovateľky č. XXX pripadá
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3207/909189.

Uznesením č. k. 50C/20/2008-866 zo dňa 02.06.2014 súd pripustil zmenu petitu v znení :" Súd nahrádza
vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou Zmluvu o

prevode vlastníctva bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na 10. nadzemnom podlaží domu na K. N. Č..
X, R.. Č.. XXX, postavenom na pozemku - parcele č. XXX, evidovaného ako parcela registra "C",
druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti 3207/909189 k
celku, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom L., katastrálny odbor, obec L. - m. č.

K., okres L. X, F..Ú.. K. a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti 3207/909189
k celku nachádzajúcom sa na parcele č. XXX, evidovanej ako parcela registra "C", o výmere 1222 m2,
zapísanomnaLVč.XXXXakozastavanéplochyanádvoria,vedenéhoOkresnýmúradomL.,katastrálny
odbor, obec L. - m. č. K., okres L. X, F.. Ú.. K., za kúpnu cenu 586,35 €. Písomné vyhotovenie Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku". Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

12.06.2014.

Súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa odporca e-mailom
ospravedlnil v deň pojednávania dňa 03.10.2014 a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti,
poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 05.09.2012, žiadal návrh zamietnuť.Po pojednávaní dňa 03.10.2014 (a po vyhlásení rozsudku) bolo súdu doručené písomné vyjadrenie
žalovaného, z obsahu ktorého vyplýva, že rozhodnutie stavebného úradu č.k. R. zo dňa 06.09.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2011 o tom, že dom na K. N.. Č.. X Y. L. nie je domom

osobitného určenia nesmeruje naspäť v čase, ale pôsobí odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia
dopredu a že stavebné úrady nemajú právomoc určovať charakter domu. Z vedeného dôvodu podľa
žalovanéhonebolasplnenápodmienkanadpolovičnejväčšinyžiadostíoprevodbytu,keďbolopodaných
140 žiadostí o prevod ( celkovo 146, ale z toho 6 žiadostí podali nájomníci so zmluvou na dobu
určitú), pričom 58 z podaných žiadostí bolo nahradených žiadosťami s oveľa neskorším dátumom a

tieto žiadosti boli dátované s neskorším dátumom až v rokoch 2010 a 2011. Žalovaný uviedol, že
podmienka nadpolovičnej väčšiny žiadostí o prevod bytu nebola splnená, nakoľko do úvahy prichádza
platne podaných 82 žiadostí. Žalovaný poukázal aj na to, že treba prihliadať na fakt, že k dnešnému dňu
z rôznych dôvodov skončil nájom 50 z pôvodných žiadateľov, z toho 19 ešte pred podaním žalobného
návrhu a k 01.02.2012 bola z celkového počtu bytov 244 uzavretá nájomná zmluva na dobu neurčitú
len s menej ako 90 nájomcami, z ktorých len 50 si podalo žiadosť o odkúpenie bytu. K písomnému

vyjadreniu žalovaný žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu
19.09.2005, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom
bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca

požiada o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný
s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie
povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode súd pripustil zmenu
petitu v znení vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu
podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto
povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak
ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo

tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva
nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a)
popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru,

určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie
veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných
častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a
na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy
bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov

v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie,
ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku
užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku
zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na

priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f)
zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome
o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k

zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných
orgánov.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na
bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia,

byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných
domoch, ktoré majú len jeden byt.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím
stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty

v ňom obýval vymedzený okruh osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, domom osobitného určenia je a) obytný dom s bytmi
určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, b) obytný
dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne
na bývanie duchovných cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, nájomcom bytu v dome osobitného určenia môže byť
iba ten, kto spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu. Prenajímateľom bytov je orgán
oprávnený konať za vlastníka alebo nájomcu domu osobitného určenia.

Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej
sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený
účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa

vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

Podľa ustanovenia § 161 ods. 3 O.s.p., právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú
toto vyhlásenie.

Súd po dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, ustálil skutkový stav veci nasledovne:

Dom na K. N.. Č.. X Y. L., v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol skolaudovaný v roku 1980.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 05. 11. 1980 Obvodným národným výborom Bratislava,
odborom výstavby a územného plánovania. Na základe tohto rozhodnutia bolo povolené užívanie
stavby: 240 bytových jednotiek, K. N.. Č.. X na účel bytový, ako aj užívanie 4 kusov osobných výťahov v
predmetnom dome pre užívateľa: Bytový podnik Bratislava II, Jarabinková 6. V súčasnosti je predmetný

dom vo vlastníctve žalovaného.V predmetnej veci ťažiskovou argumentáciou oboch procesných strán bolo sústredenie sa na určenie
charakteru domu na K. X Y. L., konkrétne či predmetný dom má alebo nemá charakter domu osobitného
určenia.

Pojem dom osobitného určenia sa objavil v právnom poriadku v Občianskom zákonníku po 1.1.1992,
pričom jeho definíciu Občiansky zákonník odkázal na osobitný zákon. Pojem domu osobitného určenia
tak zadefinoval zákonodarca v zákone č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a bytovými náhradami ako dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením,
vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb,

pričom domom osobitného určenia je obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej
služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Výklad pojmu "výkon opatrovateľskej služby" bol
v rozhodnom čase, teda v čase podania žiadosti, vymedzený ustanovením § 15 zákona č. 195/1998
Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, podľa ktorého opatrovateľskú službu možno
poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri
zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti alebo kontaktu

so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby
a predčítaním. Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia
kontaktu so spoločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1. Rozsah opatrovateľskej služby určí
príslušný orgán na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia. Opatrovateľská služba sa poskytuje
prednostne v byte občana. Nevyhnutné životné úkony sú: bežné úkony osobnej hygieny vrátane holenia,

pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri použití WC, kúpanie
vrátane umytia vlasov, donáška obeda, dovoz obeda alebo iného teplého jedla, pomoc pri podávaní
jedla a pri pití, starostlivosť a výchova nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie, dohľad. Nevyhnutné
práce v domácnosti sú: donáška uhlia, donáška dreva, vynesenie popola, donáška vody, kúrenie vo
vykurovacích telesách a ich čistenie, nákup a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou

domácnosti, práce spojené s udržiavaním domácnosti, príprava a varenie raňajok, obeda, prípadne
olovrantu alebo večere, pranie osobnej bielizne, žehlenie osobnej bielizne a ostatnej bielizne. Kontakt so
spoločenským prostredím sa zabezpečuje sprievodom na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných
záležitostí, do školy, zo školy, do zamestnania a zo zamestnania, na kultúrne podujatia, na telovýchovné
podujatia a na iné verejné podujatia. Ďalej za zabezpečuje tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce

osoby a predčítaním pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí.

V súčasnosti výkon opatrovateľskej služby upravuje ustanovenie § 41 zákona č. 448/2008 Z.z. o
sociálnych službách tak, že opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá
je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a je
odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných

sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4. Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy
č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa
jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako
je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3, ak
sa poskytovateľ sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby

nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetný dom a rozsah poskytnutých služieb
žalobkyni, ako užívateľke bytu, nespĺňa vyššie uvedené vymedzenie pojmových znakov bytu v dome
osobitného určenia. Z kolaudačného rozhodnutia a z odôvodnení rozhodnutí stavebných úradov bolo
preukázané, že stavebným usporiadaním je predmetný dom "panelák" s trinástimi nadzemnými a

jedným podzemným podlažím s 240-timi malometrážnymi bytovými jednotkami. Umiestnený je v bežnej,
prístupnej sídliskovej štvrti mestskej časti K.. K vybaveniu patrí napríklad vrátnica, práčovňa, sušiareň,
miestnosť pre lekára, spoločenská miestnosť. Spôsob užívania zodpovedá bežnému režimu bytového
domu. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by dom na K. X z tohto pohľadu nespochybniteľne
vymedzoval oproti bežným bytovým domom len pre užívanie vymedzeného okruhu osôb. Vybavenie

stavby bytového domu účelovými spoločných priestormi (sušiareň, práčovňa, vrátnica, spoločenské
priestory) jednessamozrejmousúčasťouvýbavybytovéhodomu.Prítomnosťstanicezborovejdiakonie,
prípadne klubu dôchodcov vrátane možnosti donášky jedál rozširujú síce možnosti nájomcov, nemenia
ale spôsob užívania bytov pre výlučne vymedzený okruh osôb a už vôbec nespĺňajú potrebný zákonný
rozsah poskytovania opatrovateľskej služby, na ktorý má byť dom výlučne určený. Absenciu výkonuopatrovateľskej služby potvrdzuje nielen výpoveď samotného žalovaného (v súčasnosti nefungujúca
ambulancia, strážna služba), ale aj zhodné tvrdenia žalobkyne. Ak teda dom na K. X Y. L. nespĺňa účel,
na ktorý je výlučne určený, nemôže byť domom osobitného určenia. Na tom nemení nič ani selektívny

a špeciálne upravený výber jeho nájomcov. Sám osebe, pri nenaplnení oprávnených očakávaní služieb
pre nájomcov, nezakladá bezobsažnú fikciu domu osobitného určenia. V neposlednom rade nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že žalobkyňa spĺňa potrebný stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby.

Konštatovaný záver zároveň korešponduje aj s rozhodnutiami stavebných úradov, v ktorých kompetencii
je v prípade nejasností o charaktere domu rozhodnúť. Konkrétne Mestskej časti L. - K. zo dňa

6.9.2010, Krajského stavebného úradu v L. zo dňa 10.1.2011, ktoré určili, že predmetný dom nie
je domom osobitného určenia. Krajský súd v L. rozhodnutím č.k. 1S 60/2011-249 zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu. Vzhľadom na uvedené bolo aj
príslušnými stavebnými úradmi v danej veci právoplatne rozhodnuté, že dom na K. N.. Č.. X v L. nie je
domom osobitného určenia.

Žiadosť o prevod bytu do vlastníctva žalobkyne je legitímna a žalovaný je povinný do dvoch rokov

po podaní žiadosti uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, za súčasne splnenej
podmienky, že o prevod bytu v dome požiada najmenej 50% nájomcov bytov.

Podľa názoru súdu podmienka nadpolovičnej väčšiny podaných žiadostí o prevod bytu v roku 2005
bola splnená, nakoľko bolo podaných 140 žiadostí o prevod vlastníctva bytu v dome, z maximálneho
možného počtu 240 nájomcov. Obrana žalovaného, že v súčasnosti je v dôsledku nových žiadostí,

zmien v osobách a režime nájmu stav iný, nemá oporu v zákone. Podmienka polovičného počtu žiadostí
bola v uvedenom období splnená a s reštitúciou pôvodného stavu zákon žalovaným tvrdenými úkonmi
nespája.

Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že rozhodnutie stavebného úradu č.k. R. zo dňa
06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2011 o tom, že dom na K. N.. Č.. X Y. L. nie

je domom osobitného určenia, nesmeruje naspäť v čase, ale pôsobí odo dňa vydania právoplatného
rozhodnutia dopredu.

Súd poukazuje na definície individuálnych právnych aktov, keď konštitutívne individuálne právne akty sú
právnymi skutočnosťami, ktoré podmieňujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, pôsobia zásadne
pro futuro, výnimočne však môžu pôsobiť aj spätne (napr. stavebné povolenie, rozhodnutie o rozvode

manželstva). Existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti zisťujú deklaratórne akty, keď
ich vydaním sa daný právny vzťah nemení, preto majú účinky ex tunc. Tieto pôsobia do minulosti, od
okamihu vzniku vzťahov, avšak na samotných právnych vzťahoch sa nič nemení (napr. záznam do
katastra nehnuteľností, osvedčenie o štátnom dedičstve, dedičstve).

Z uvedeného vyplýva, že ak individuálne konštitutívne rozhodnutia zakladajú, menia alebo rušia

správno-právne vzťahy, pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti (vytvárajú novú situáciu, ktorá
tu nebola, zakladajú dobu vzniku novej skutočnosti a platia do budúcnosti odo dňa vydania,
naproti tomu deklaratórne rozhodnutia autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu
administratívnoprávneho vzťahu (vytvárajú novú právnu situáciu, nevytvárajú dobu vzniku, pôsobia i
do minulosti).

V danom prípade sa teda nejedná o konštitutívny akt správneho orgánu - rozhodnutie stavebného úradu,
pretože toto rozhodnutie nevytvára nový právny stav ( kolaudačné rozhodnutie sa nemení) , takže jeho
účinky (práva a povinnosti) vznikajú až právoplatnosťou rozhodnutia, čiže ex nunc.

Z dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že dom na K. N.. Č..X v L. nie je domom osobitného
určenia a rozhodnutie stavebného úradu z roku 2011 nezakladalo, nemenilo ani nezrušovalo pôvodné

kolaudačné rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 05.11.1980. Súd poukazuje na ust. § 66 a § 82stavebného zákona, podľa ktorého užívanie stavby je určené v kolaudačnom a stavebnom rozhodnutí,
ako aj na § 85 tohto zákona podľa ktorého zmena spôsobu užívania stavby vyžaduje rozhodnutie
stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. V danom prípade nedošlo k zmene v charaktere domu,

stavebný úrad rozhodol len o tom, že bytový dom na K. N.. Č..X Y. L. nie je domom osobitného určenia,
charakter domu nemenil a pôvodné kolaudačné rozhodnutie nezrušil.

Napokon súd dodáva, že rozhodnutie vydané v rámci správneho konania predstavuje jej finálne
štádium. Dochádza v ňom k meritórnemu vybaveniu veci na danom stupni. Vo všeobecnosti musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný,

musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Druhom
správneho rozhodnutia je aj kolaudačné rozhodnutie. K zmene alebo k zrušeniu tohto rozhodnutia
môže dôjsť len pri použití mimoriadnych opravných prostriedkov ( postup podľa Správneho poriadku)
alebo preskúmaním správnych rozhodnutí súdmi na základe žalôb. V záujme zachovania stability
právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak
by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne ( účastník nesmie

vyvolať skutkový omyl).

Pokiaľ teda odporca tiež poukázal na nemožnosť spätného pôsobenia rozhodnutia tzv. retroaktivitu
nového rozhodnutia správneho orgánu, treba dodať, že s problémom retroaktivity sa tiež prekrýva
teória nadobudnutých práv (iura quaesita). Zo samotného pojmu "nadobudnuté právo" logicky vyplýva
predchádzajúca právna regulácia, na základe ktorej oprávnený subjekt práva toto konkrétne subjektívne

právo nadobudol.

Výklad pojmu nadobudnuté práva nachádzame napr. aj v judikatúre Ústavného súdu SR, podľa
ktorého v " preskúmavanej veci" nedošlo k zásahu do nadobudnutých práv, pretože nájomníci, ktorí
nepožiadali o prevod bytu, nenadobudli žiadne subjektívne práva. Napadnuté ustanovenie zároveň
žiadnym spôsobom nezasiahlo do nadobudnutých práv tých nájomcov, ktorí v čase pred účinnosťou

napadnutej normy (materiálne pred 1. augustom 1995) požiadali o prevod bytu do svojho vlastníctva.
Ústavný súd sa tu musel argumentačne vysporiadať s rozdielom medzi "subjektívnym právom" požiadať
o prevod bytu a subjektívnym právom na prevod bytu. Ústavný súd v okolnostiach danej veci aplikuje
klasické poňatie nadobudnutých práv, pretože jediným a jednorazovým úkonom potrebným na získanie
nadobudnutého práva bolo požiadanie o odpredaj bytu. Takýmito nadobudnutými právami v užšom slova

zmysle sú také práva, ktoré vzišli zo skutkových podstát, ktoré za panstva starého zákona úplne nastali
(boli dokonané). Nadobudnuté právo je tu logickým dôsledkom vzťahu abstraktnej normy a dokonanej
skutkovejpodstaty.Opakomužnadobudnutýchprávsúlenmožnostianádeje,ktorékonkrétnymosobám
poskytoval starý právny predpis na základe abstraktnej skutkovej podstaty pre prípad, že by skutková
podstata bola bývala dokonaná v čase platnosti starého právneho predpisu. Za nadobudnuté možno

v predmetnej veci považovať len subjektívne práva vzniknuté po dokonaní skutkovej podstaty, pretože
opak by znamenal absurdnú nezmeniteľnosť právnej úpravy. V zmysle uvedeného je nadobudnutým
právom len právo na prevod bytu, nie právo požiadať o prevod bytu.

V neposlednom rade, z hľadiska princípu právnej istoty, súd poukazuje tiež na právnu ochranu, a tou
je legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp.

zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007).
Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie
ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa
24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008).

Z uvedeného dôvodu právo navrhovateľky na prevod bytu s poukazom na ust. § 29a z.č. 182/1993 Z. z.
je treba ponímať s inštitútom právnej istoty v právnom štáte, s ktorým úzko súvisí požiadavka zachovania
legálne nadobudnutých práv.V konaní mal súd preukázané, že o prevod bytu v mesiacoch august a november 2005 požiadalo
140 nájomníkov bytového domu na K. Č.. X Y. L., čo potvrdil aj sám žalovaný. Z celkového počtu 240
nájomníkov tohto bytového domu teda o prevod bytu do vlastníctva požiadalo viac ako 50% nájomníkov.

Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov (ďalej len zákon ), ktorý podľa platného znenia jeho ustanovenia § 1 ods. 1
upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadobudol účinnosť dňom 01. 09. 1993. Žalobkyňa

ako oprávnená osoba podľa tohto zákona požiadala dňa 19.09.2005 v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.
o prevod vlastníctva bytu, ktorého je nájomníčkou. Žiadosť bola doručená Miestnemu úradu Mestskej
časti L. K. dňa 19.9.2005. Žiadosti žalobkyne o prevod vlastníctva bytu nebolo vyhovené.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného v čase podania žiadosti
žalobkyne o prevod vlastníctva k bytu ( dňa 19.09.2005), žalovaný bol povinný byt do ich vlastníctva

previesť do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca o prevod požiadal. Táto lehota žalovanému uplynula
dňom 19. 09. 2007. Žalovaný na žalobkyňu predmetný byt nepreviedol a preto bola aktívne legitimovaná
na podanie žaloby, ktorou sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného na predaj predmetného
bytu.

Pre platnosť akejkoľvek zmluvy sa bezpodmienečne vyžaduje, aby obsahovala podstatné zložky -

náležitosti, o ktorých sa zmluvné strany musia dohodnúť, ak má byť zmluva uzavretá (a následne
spôsobilá na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra). Ktoré náležitosti musí obsahovať zmluva o
prevode vlastníctva bytu v dome, vymenúva citovaný §5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. V prípade, že povinná osoba nesplní svoju povinnosť uzavrieť zmluvu, možno
sa splnenia tejto povinnosti domáhať rozsudkom nahradzujúcim vyhlásenie vôle. Ak má byť rozsudkom

súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený
vo výroku rozsudku, poprípade musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného
písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, kúpna zmluva predložená
žalobkyňou obsahovala všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu tak, ako to vyžaduje platný

zákon č. 182/1993 a jej obsah nebol zo strany žalovaného rozporovaný, ani spochybnený, preto súd
žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného na tejto zmluve. Kúpna zmluva tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku.

Záverom na margo veci súd poznamenáva, že postup žalovaného pri schválení uznesenia Mestského
zastupiteľstvahlavnéhomestaSRBratislavyč.XXX/XXXXzodňa27.-28.06.2012sasúdujavívovzťahu

aj k žalobkyni ako účelový a v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, keďže bol v konaní
neúspešný, k úhrade trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,58€ a trov
právneho zastúpenia v sume 946,95€.

Trovy právneho zastúpenia súd potom priznal advokátke žalobkyni v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z. z., pri výške tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci vo výške vypočítanej podľa § 11 cit. vyhl. za
jednotlivé právne úkony tak, ako si ich písomne uplatnila nasledovne :

1. prevzatie a príprava zastupovania dňa 04.05.2010 vo výške 55,49€ + 7,21 €+ 19% DPH vovýške 74,61 €,

2. písomné podanie vo veci dňa 06.05.2010 vo výške 55,49€ + 7,21 €+ 19% DPH vo výške

74,61 €,

3. účasť na pojednávaní dňa 18.05.2011 vo výške 57€ + 7,41 €+ 20% DPH vo výške 77,29 €,

4. rokovanie s klientom dňa 20.05.2011 vo výške 57€ + 7,41 €+ 20% DPH vo výške 77,29 €,

5. vyhotovenie zmluvy v roku 2011 vo výške 57€ + 7,41 € + 20% DPH vo výške 77,29€,

6. písomné podanie vo veci dňa 16.08.2011 vo výške 57€ + 7,41 € + 20% DPH vo výške

77,29€,

7. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2011 (odročené bez prejednania veci) vo výške

14,25€+7.63€+20%DPH, t.j. 26,26€,

8.nahliadnutie do spisu dňa 05.09.2011 vo výške 57€ + 7,41 €+ 20% DPH vo výške 77,29 €, 9. ďalšia
porada s klientom dňa 12.10.2011 vo výške 57€ + 7,41 € + 20% DPH vo výške

77,29€,

10. účasť na pojednávaní dňa 19.10.2011 (odročené) vo výške 14,25 € + 7,41 e + 20% DPH

vo výške 26,26€,

11. písomné podanie na súd dňa 09.08.2012 vo výške vo výške 58,69€ + 7,63 €+ 20% DPH

vo výške 79,58 €,

12. vyjadrenie k odvolaniu žalovaného dňa 09.08.2013 vo výške 60,07€ + 7,81€+ 20% DPH

vo výške 81,46 €,

13. účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 (1/4) zo sumy 61,87€ t.j. 15,45 € + 8,04€+ 20%

DPH vo výške 28,19 €, -

14. účasť na pojednávaní dňa 03.10.2014 (1/2) zo sumy 61,87€ € t.j. 15,45 € + 8,04€+ 20%

DPH vo výške 18,92 €, spolu vo výške 847,37 €.

Súd právnej zástupkyni priznal náhradu trov konania len za úkony a vo výške tak, ako si právna

zástupkyňa trovy písomne uplatnila, i keď zo súdneho spisu vyplýva, že si neúčtovala úkony navyše
(písomnépodaniezodňa28.09.2010,dňa28.10.2010,dňa10.04.2014apojednávaniedňa17.05.2013)
a podľa vyššie cit. vyhlášky by jej prislúchala vyššia náhrada, a to s poukazom na ust. § 153 ods. 2
O.s.p.. Súd právnej zástupkyni nezapočítal úkon pod č. 5, nakoľko písomné vyhotovenie zmluvy bolo
prílohou podania doručeného súdu dňa 16.08.2011 uvedeného pod č. 6.

Právne úkony spolu činia sumu 705,67 € a spolu celkovo 946,95 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného

zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).