Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010577
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712010577.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

8. septembra 2014 v Poprade, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á :

A. E. O. B. U. I. A. Á. P. Z. R. Á. - rod. E., F.. XX.XX.XXXX R. H., trvalo
bytom J., K.. Š. Č.. XXX/XX,

j e v i n n á

- z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

-akozamestnankyňavSnackbareTrafonaul.ŠtúrovejvoSvite,okresPoprad,patriacemuživnostníkovi
D. E., nar. XX.XX.XXXX, v dňoch 03.07.2012 až 07.07.2012, následne v dňoch 16.07.2012 až

22.07.2012adňa30.07.2012sizpokladnebarusvojvoľneabezdovoleniamajiteľazobralaaneodviedla
celú tržbu z prijatých hotovostných platieb zákazníkov a túto neodvedenú tržbu použila pre vlastnú
potrebu,čímspôsobilaškodupreD.E.,majiteľaSnackbaruTrafo,naul.ŠtúrovejvoSvite,okresPoprad,
vo výške 1 418,--eur,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú.

Za to jej
u k l a d á

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., K.. D. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 1 418,--eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovanú A. E. obžalobu pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že ako zamestnankyňa v

SnackbareTrafonaul.ŠtúrovejvoSvite,okresPoprad,patriacemuživnostníkoviD.E.,F..XX.XX.XXXX,
v dňoch 03.07.2012 až 07.07.2012, následne v dňoch 16.07.2012 až 22.07.2012 a dňa 30.07.2012
si z pokladne baru svojvoľne a bez dovolenia majiteľa zobrala a neodviedla celú tržbu z prijatých
hotovostných platieb zákazníkov a túto neodvedenú tržbu použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila
škodu pre D.F. E., majiteľa Snack baru Trafo, na ul. Štúrovej vo Svite, okres Poprad, vo výške 1 418,--eur.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovanej A. E., svedkov D. E. J.., D. E.

E.., listinnými dôkazmi, doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu a zistil nasledovné.
Obžalovaná A. E. v prípravnom konaní uviedla, že s D. E. st. uzavrela dohodu o pracovnej činnosti
s nástupom od 03.07.2012 a súčasťou dohody bolo aj jej vyhlásenie, že ako pracovník zodpovedá
zamestnávateľovi za vzniknutú škodu, v Snack bare Trafo vo Svite pracovala 5 dní, pričom dňa
07.07.2012 so synom majiteľa baru D. E. ml. - jej kolegom vykonali inventúru a zistili, že v tržbe chýba

finančná hotovosť vo výške 242,--eur.
Obžalovaná nevedela odôvodniť vzniknutý schodok, napriek tomu D. E. st. prisľúbila manko nahradiť
odpracovaním ďalších 5-tich pracovných dní, po ich ukončení majiteľ baru opätovne vykonal inventúru
a opäť bolo zistené, že v tržbe chýba finančná hotovosť vo výške 777,--eur.
Obžalovaná vo svojej výpovedi nevedela zdôvodniť jeho vznik a uviedla, že na základe hmotnej

zodpovednosti „si na tržby mala dávať pozor“, že peniaze z tržby neodcudzila, znova prisľúbila manko
nahradiť jeho odpracovaním a preto dňa 30.07.2012 nastúpila do pracovnej zmeny, ktorú však už
psychicky nezvládla a počas pracovnej doby požila alkoholické nápoje, vo večerných hodinách prišiel
do baru D. E. st. a inventúrou zistil chýbajúcu hotovosť v tržbe vo výške 85,--eur a v evidenčnej knihe
hracích automatov chýbajúcu čiastku vo výške 314,--eur.

Obžalovaná ani tieto skutočnosti nevedela zdôvodniť a tvrdila len to, že peňaženku s tržbou mala počas
zmeny stále pri sebe a že nikto zo zákazníkov sa k nej nemohol dostať, resp. že k peňaženke s tržbou
mal prístup D. E. ml. - syn majiteľa baru a preto ho podozrievala z možného odcudzenia peňazí.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná podstatné skutočnosti uvádzané ňou v prípravnom konaní
potvrdila a dodala, že majiteľa baru D.Á. E. st. už v minulosti okradol jeho personál pracujúci v bare a

že hosťom baru nepredávala tovar a alkohol na tzv. sekeru, robil to však podľa nej D. E. ml., ktorému
sama v jednom prípade požičala 100,--eur z tržby, ktoré neskôr vrátil.
Obžalovaná nevedela vysvetliť rozpory vo svojich tvrdeniach týkajúcich sa okolnosti zistenia straty tržieb
z peňaženky v čiastkach 85,--eur a 314,--eur a tvrdila len to, že o manku sa dozvedela až pri vyšetrovaní
veci políciou.

V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaná už len namietala spôsob akým sa realizoval výdaj a predaj
tovaru cez registračnú pokladňu baru, ďalej to, že pri nástupe na zmenu fyzicky tak tovar ako aj stav
na hracích automatoch nepreberala a dodala, že k peňaženke s tržbou mali okrem D. E. ml. dokonca
prístup aj zákazníci baru a osoby menom E. F. I. E. W..
Svedok D. E. st. v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovanou dňa 03.07.2012 uzavrel dohodu o

pracovnej činnosti, jej pracovnou náplňou bola obsluha v bare Trafo a že súčasťou dohody o pracovnej
činnosti bolo aj vyhlásenie obžalovanej, že zamestnávateľovi zodpovedá za vzniknutú škodu tak ako iní
zamestnanci zamestnaní v riadnom pracovnom pomere.
Obžalovaná dňa 03.07.2012 nastúpila na pracovnú zmenu, ktorá trvala 5 dní, pričom dňa 07.07.2012
vo večerných hodinách bola vykonaná inventúra pred nástupom striedajúcej zmeny.

Po jeho príchode na pracovisko obžalovanej na druhý deň ráno zistil, že mu obžalovaná dala o 242,--
eur menej z tržby výčapu, vzniknuté manko mu odôvodniť nevedela, navrhla len to, že schodok na tržbe
odpracuje.
Obžalovaná na ďalšiu pracovnú zmenu nastúpila dňa 16.07.2012 a skončila ju dňom 22.07.2012, kedy
spoločne vykonali inventúru prevádzky baru, pri ktorej bola zistená ďalšia chýbajúca finančná hotovosť

v sume 704,--eur.
Obžalovaná podľa svedka ani vznik tohto manka nevedela zdôvodniť, dohodli sa však na tom, že jeho
vznik „preberú“ ráno na druhý deň, t. j. 23.07.2012, obžalovaná však už do práce nenastúpila a pracovná
zmena, nastupujúca po obžalovanej pri preberaní tovaru zistila ďalší chýbajúci tovar v hodnote 73,--eur.
Svedok ďalej tvrdil, že s obžalovanou sa mu podarilo skontaktovať až dňa 27.07.2012, pričom mu táto

mala prisľúbiť dlh vzniknutý na neodvedených tržbách odpracovať, s čím on súhlasil a preto obžalovanádňa 30.07.2012 nastúpila do práce opätovne, vo večerných hodinách predmetného dňa mu jeho známi
telefonicky oznámili, že obžalovaná je opitá, že v bare je „bordel“ a keď prišiel na prevádzku baru, videl
obžalovanú sedieť pri stole, bola pod vplyvom alkoholu a i zákazníci sa obsluhovali sami a vzájomne.

Obžalovanú požiadal o vydanie peňazí z tržby od hracích automatov a keď obžalovanou vydanú tržbu
porovnával s evidenčnou knihou hracích automatov zistil, že chýba finančná hotovosť v sume 314,--eur.
Podľa svedka obžalovaná ani vznik tohto rozdielu a manka zdôvodniť nevedela a preto na miesto činu
chcel privolať políciu, načo obžalovaná z baru odišla.
Podľa jeho výpovede aj pri ďalšej inventúre bola zistená chýbajúca finančná hotovosť z tržby a to vo

výške 85,--eur, obžalovaná odmietala nahradiť a splatiť vzniknutý dlh, z krádeže peňazí obviňovala jeho
syna D. I. preto požiadal firmu, ktorá mu montovala bezpečnostné zariadenie o výpis vstupov do baru
Trafo počas pracovných zmien obžalovanej, výpisy však tvrdenia obžalovanej o krádeži peňazí jeho
synom či inými osobami vyvrátili.
Svedok svoju výpoveď z prípravného konania z podstatnej časti potvrdil aj v konaní pred súdom a dodal
len to, že tvrdenia obžalovanej o tom, že manko vznikli na tovare predávanom cez registračnú pokladňu

nie sú pravdivé, pretože manko vzniklo pri zúčtovaní výčapu baru.
Svedok namietal aj ďalšiu skutočnosť, na ktorú poukazovala obžalovaná a ktorá sa týkala jej podozrenia
z odcudzenia tržieb jeho synom D.Á. a uvádzal, že počas pracovnej zmeny u jeho syna D. neboli zistené
žiadne finančné schodky.
SvedokD.E.ml.vprípravnomkonaníuviedol,žepracovalvprevádzkebaruTrafovoSviteažepracovné

zmeny po prvýkrát striedal s obžalovanou dňa 07.07.2012, kedy pri inventúre bola zistená chýbajúca
tržba v sume 242,--eur, čo oznámil majiteľovi baru - svojmu otcovi D. E. st. a keď ten u obžalovanej
zisťoval bližšie okolností chýbajúcej tržby táto mu vzniknuté manko nevedela vysvetliť a zdôvodniť.
Svedok sa s obžalovanou druhýkrát striedal na pracovnej zmene dňa 23.07.2012 a pri rannej uzávierke
zistil, že chýba tovar a alkohol, čo opäť oznámil svojmu otcovi, ktorý mu pri ich ďalšom rozhovore

povedal, že s obžalovanou urobil uzávierku už vo večerných hodinách a že už vtedy boli zistené
chýbajúce peniaze v tržbe vo výške 704,--eur a že následným spoločným prerátaním tovaru aj chýbajúci
alkohol a cigarety celkovo v hodnote 73,--eur.
Svedok potvrdzoval, že obžalovaná z prevádzky baru odišla dňa 30.07.2012 pod vplyvom alkoholu a
že pri uzávierke aj v tento deň bola zistená chýbajúca hotovosť na tržbe v sume 85,--eur a chýbajúca

suma 314,--eur z tržby na hracích automatoch.
Svedok poprel tvrdenia obžalovanej, že do baru chodieval počas jej pracovných zmien i to, aby bral
peniaze z tržieb a dodal, že na prevádzke baru nedošlo k vzniku manka ani pred nástupom obžalovanej
do zamestnania ani po jej odchode z prevádzky baru, čo potvrdil aj pri konfrontácii s obžalovanou.
Na hlavnom pojednávaní aj tento svedok potvrdil podstatné okolnosti zo svojich výpovedí urobených

v prípravnom konaní a dodal, že aj keď na prevádzke baru boli občas zistené manká, tieto podľa
neho vznikali zlým výdajom peňazí, predajom tovaru zákazníkom bez predchádzajúceho zaplatenia,
nestávalo sa to však bežne a manká neboli vo vysokých sumách.
Svedkyňa E. U. v konaní pred súdom uviedla, že obžalovanú spoznala v bare Trafo najprv ako
zákazníčka neskôr ako čašníčka zamestnaná v tomto bare a že o okolnostiach žalovaného skutku či

konania obžalovanej vie len z počutia a rozprávania D. E. J.., E. W. I. P. D., podľa ktorých sa obžalovaná
mala P. D. priznať, že peniaze z tržby v bare Trafo vzala, resp. že počas jej zamestnania v tomto bare
nikdy nevzniklo manko na tržbe či tovare.
Svedkyňa E. W. v konaní pred súdom uviedla, že s obžalovanou boli v minulosti v kamarátskom vzťahu,
ktorý skončil pretože obžalovaná ju obvinila z toho, že ako čašníčka v bare Trafo „brala“ peniaze z tržby

baru, resp. že od P. D. vie, že obžalovaná D. E. st. vzala peniaze, ktoré potrebovala peniaze na cestu
do Londýna.
Svedok E. F. v konaní pred súdom taktiež uviedol, že obžalovanú pozná ako čašníčku z baru Trafo, že
o okolnostiach žalovaného skutku ho mala informovať sama obžalovaná.
Svedok Ľ. G. v konaní pred súdom uviedol, že o žalovanom konaní obžalovanej nemá priame vedomosti

a potvrdil len to, že v posledný deň jej zamestnania v bare Trafo požila alkoholické nápoje.
Z vyššie uvedených výpovedí svedkov je teda zrejme, že ani jedna svedecká výpoveď neobjasňovala
dostatočne a priamo ani žalované konanie obžalovanej ani okolností žalovaného skutku či samotnú
obranu obžalovanej, pretože svedkyňa E. U. okrem iného uvádzala len to, že obžalovaná nosila
peňaženku s tržbou pri sebe, že „občas“ jej predala nápoje bez vydania príslušného pokladničného

dokladu, že ona i D. E. ml. „občas“ predali alkohol na tzv. sekeru, svedkyňa E. W. okrem iného uvádzala,
že obžalovaná jej „občas“ nedala príslušný doklad o zakúpení tovaru, že tak „občas“ robil aj D. E. ml. a
že ani obžalovaná ani D. E. ml. jej tovar nepredali na tzv. sekeru, svedok E. F. uvádzal, že obžalovaná
„občas“ nechávala peňaženku s tržbou za barom, že ju nevidel predávať tovar na tzv. sekeru, resp.pracovať pod vplyvom alkoholu a svedok Ľ. G. zasa tvrdil, že obžalovaná si v práci „občas“ vypila, ale
že mu tovar na tzv. sekeru nepredávala, na tzv. sekeru mal tovar predávať D. E. ml., resp. že nevie či
obžalovaná nosila peňaženku s tržbou stále pri sebe.

Na rozdiel od týchto svedkov listinné dôkazy zabezpečené prípravným konaním /čl. 16 až 18
vyšetrovacieho spisu/ preukázateľne svedčili pre to, že obžalovaná dňa 03.07.2012 uzatvorila s D. E. st.
ako zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti na pomocné práce pri obsluhe v Snack bare Trafo
vo Svite a že súčasťou tejto dohody bolo aj vyhlásenie obžalovanej, že zodpovedá za škodu rovnako
tak ako pracovník v riadnom pracovnom pomere a to aj vtedy, keď ju spôsobia jeho rodinní príslušníci,

ktorí mu pri práci pomáhali.
Z ďalšieho listinného dôkazu /čl. 17 vyšetrovacieho spisu/ vyplýva, že obžalovaná dňa 07.07.2012 po
ukončení svojej pracovnej zmeny odviedla tržbu nižšiu o čiastku 242,--eur a dňa 22.07.2012 tržbu nižšiu
o čiastku 777,--eur, pričom z tohto dôkazu vyplýva aj vyjadrenie obžalovanej k týmto skutočnostiam
neodvedenia tržby v plnej výške a zaprotokolované v tomto znení: „nejdem sa k tomu vyjadrovať“.
Listinné dôkazy /čl. 18 až 27 vyšetrovacieho spisu/ tzv. vyúčtovanie výčapu z prevádzky baru počas

služieb obžalovanej a to za deň 30.07.2012, resp. za obdobie od 03.07.2012 do 07.07.2012 a od
16.07.2012 do 22.07.2012 potvrdzujú výpoveď poškodeného o neodvedení tržieb obžalovanou z piatich
hotovostných platieb prijatých od zákazníkov baru.
Listinné dôkazy /čl. 104 až 119 súdneho spisu/ tzv. vyúčtovanie výčapu z prevádzky baru počas služieb
obžalovanej za obdobie od 16.07.2012 do 22.07.2012, počas služieb E. U. I. D. E. ml. za obdobie od

30.11.2013 do 05.12.2013 a od 14.02.2014 do 20.02.2014, taktiež ako predchádzajúce listinné dôkazy
svedčia pre výpoveď a tvrdenia poškodeného D. E. st., v neprospech obrany obžalovanej A. E. o tom,
že sa nedopustila žalovaného konania.
Z ďalšieho dôkazu - trestného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 121/2012 vyplýva, že
poškodenému D. E. st. bola za obdobie od roku 2010 do apríla 2011, resp. od septembra 2011

do 11.03.2012 spôsobená na prevádzke baru Trafo škoda vo výške 2 750,--eur, táto však bola
spôsobená inou osobou, v súčasnosti už právoplatne odsúdenou na základe tohto rozsudku súdu
zo dňa 28.09.2012, so žalovaným skutkom či konaním obžalovanej síce táto trestná vec nesúvisela,
poukazovala však na obdobné konanie kladené za vinu obžalovanej v tejto trestnej veci, resp. obdobný
spôsob vzniku škody.

Takto vykonané dôkazy súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12
Trestného poriadku a dospel k záveru, že dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu k všetkým okolnostiam
žalovaného skutku, že bol nimi zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti,
že mu jeho rozsah postačuje pre rozhodnutie v danej veci a preto návrhy obhajoby na doplnenie

dokazovania zabezpečením denného výpisu z registračnej pokladne baru Trafo zamietol, že vykonané
dôkazy boli súdom vyhodnotené podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarala obhajoba
alebo orgán činný v trestnom konaní a ich vyhodnotenie potom viedlo súd k záveru, že obžalovaná
A. E. ako zamestnankyňa v Snack bare Trafo na ul. Štúrovej vo Svite, okres Poprad, patriacemu

živnostníkovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, v dňoch 03.07.2012 až 07.07.2012, následne v dňoch 16.07.2012
až 22.07.2012 a dňa 30.07.2012 si z pokladne baru svojvoľne a bez dovolenia majiteľa zobrala a
neodviedla celú tržbu z prijatých hotovostných platieb zákazníkov a túto neodvedenú tržbu použila pre
vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu pre D. E., majiteľa Snack baru Trafo, na ul. Štúrovej vo Svite,
okres Poprad, vo výške 1 418,--eur, čím súčasne konštatoval, že obžaloba v plnom rozsahu uniesla

svoje skutkové tvrdenia uvedené v obžalobnom návrhu, keďže ani doplnené dokazovanie v smere
naznačenom odvolacím súdom nezmenilo dôkaznú situáciu prípravného konania a konania súdu pri
prvom odsudzujúcom rozsudku v prospech obžalovanej a jej obrany, že peniaze z tržby neukradla, že
si ich neprisvojila krádežou, resp. že peniaze z tržby mohla odcudziť iná osoba, pretože obžalovaná A.
E. mala s poškodeným D. E. st. uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti na práce pri obsluhe v Snack

bare Trafo Svit a zodpovedala za vzniknutú škodu, súvisiacu s výkonom jej prác, uvedených v dohode o
pracovnej činnosti ako obslužného personálu, v rámci pracovných povinností boli obžalovanej zverené
tak tržby získané z predaja tovaru, ako aj tovar samotný.
Obžalovaná však s týmito zverenými prostriedkami preukázateľne naložila v rozpore so svojimi
pracovnými povinnosťami, poškodenému finančné prostriedky neodovzdala riadne, postupne /teda

nie jednorázovo/ si ich v dňoch od 03.07.2012 do 07.07.2012, od 16.07.2012 do 22.07.2012 a
dňa 30.07.2012 úmyselne prisvojovala a následne použila pre vlastnú potrebu, čím takto vylúčila
poškodeného z dispozície vlastnými finančnými prostriedkami /ako majetkovú hodnotu/ získanými za
predaj alkoholu či iného tovaru zákazníkom baru Trafo.Obžalovaná sa bránila len tým, že peniaze z tržby neukradla, že nevie zdôvodniť vznik manka a jeho
výšku, resp. že na vzniknutom manku sa podieľala aj iná osoba.
Na druhej strane sa však obžalovaná /listinný dôkaz na čl. 17 vyšetrovacieho spisu/ odmietla vyjadriť

k neodvedeniu tržieb po zúčtovaní jej pracovnej zmeny dňa 07.07.2012 a 22.07.2012 /v tom čase
teda nenamietala ani vznik škody ani jej výšku/ a podľa výpovede poškodeného D. E. st. prisľúbila
nahradiť vzniknutý dlh odpracovaním ďalších pracovných zmien, v tom čase teda žiadnym spôsobom
nepoukazovala na to, že manko spôsobila iná osoba či osoby a až v konaní pred súdom pristúpila k
zmene svojej obhajoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené a z hľadiska trestno-právnej zodpovednosti obžalovanej za obžalobou
žalovaný prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona neobstojí jej obrana a tvrdenia, že
peniaze z tržby neukradla, pretože obžalovanej sa nekládlo za vinu to, aby si prisvojila cudziu vec tým,
že by sa jej zmocnila ku škode malej v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona, teda trestný
čin krádeže.
Rovnako tak vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí ani jej obrana spočívajúca v tom, že na vzniku

škody sa mala podieľať aj iná či iné osoby, pretože dokazovanie vykonané či už výsluchom svedkov
alebo listinnými dôkazmi objektívne vylúčilo akýkoľvek podiel ďalšej osoby na spôsobení následku v
podobe vzniknutej škody.
Na tomto skutkovom závere súdu nič nemení ani ďalšie tvrdenia obžalovanej, že poškodený sám pri
prevádzke baru nepostupoval v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi predaj tovaru cez registračnú

pokladňu, že pri prevádzke baru nedodržiaval ani predpisy upravujúce príslušné účtovné doklady, resp.
že skutočná výška škody nebola preukázaná objektívne, pretože konanie a postup poškodeného, na
ktoré poukazovala obhajoba so žalovaným skutkom a konaním či s následkom konania obžalovanej
relevantne nesúvisí, aj keď túto skutočnosť súd pojal do svojich úvah o druhu a výmere trestu, ktorý
ukladal obžalovanej.

Po takto ustálenom skutkovom stave súd po právnej stránke potom konanie obžalovanej A. E. a v súlade
sobžaloboukvalifikovalakokonanienaplňujúcepovšetkýchstránkachznakyskutkovejpodstatyprečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaná si prisvojila cudziu vec, ktorá jej
bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú, pretože predpokladom trestno-právnej

zodpovednosti za prečin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona je v prvom rade dohoda o hmotnej
zodpovednosti, ktorá predurčuje režim, ktorým bude posudzovaná prípadná zodpovednosť za škodu a
konanie páchateľa spočívajúce v úmyselnom prisvojení si cudzej zverenej veci a vznik škody.
Objektom trestného činu sprenevery je vlastnícke právo iného k veci.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi

zverená a v spôsobení malej škody /predmetom útoku je teda vec, ktorá bola páchateľovi zverená/.
Subjektom pri trestnom čine sprenevery a teda páchateľom môže byť iba osoba, ktorej bola predmetná
vec zverená.
Páchateľ si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom zverenia
a zmarí tak základný účel zverenia takým spôsobom, že znemožňuje veriteľovi trvalo navrátiť vec

pôvodnému určeniu /napr. predaj veci, spotrebovanie veci, nevrátenie veci a pod./.
Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v
oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe, so
záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť, vec
bola teda páchateľovi zverená s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom.

Takouto vecou sú napr. peniaze pochádzajúce z tržby za predaný tovar tak, ako to bolo v danej trestnej
veci.
Škodu, ktorú obžalovaná svojim konaním spôsobila je potrebné považovať za škodu malú v zmysle
ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, keďže jej výška prevýšila sumu 266,--eur.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej A. E. kvalifikoval ako konanie plne trestne
zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jej konania, tento záujem aj porušila.
Jej konanie je pre spoločnosť nebezpečné, pretože ním porušila záujem chránený týmto Trestným

zákonom a spočívajúcim v ochrane majetku iného pred jeho neoprávneným získavaním.
Obžalovaná A. E. nebola doposiaľ súdne trestaná, z miesta trvalého bydliska je hodnotená všeobecne
a v evidencii priestupkov záznam nemá.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby
vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú
osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností v podobe
vedenia riadneho spôsobu jej života pred spáchaním skutku, bez zistenia akýchkoľvek priťažujúcich

okolností na strane obžalovanej a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u
obžalovanej A. E. sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 /
troch/ mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovanej A. E. dosiahol účel trestu a jej náprava uložením iného
druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody alebo skúšobnej doby, vyššie uložený trest odňatia

slobody zodpovedá podľa súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, zhodnoteniu závažnosti jej činu,
povahu a rozsah spôsobených následkov, ku ktorým došlo aj v dôsledku nesprávneho postupu majiteľa
baru súvisiaceho s riadnym vedením účtovníctva a príslušných účtovných dokladov, ale i samotnej
osobe obžalovanej i tomu, aby tento trest účinne pôsobil tak na obžalovanú ako aj na ostatných členov
spoločnosti.

Obžalovaná A. E. sa ku skutku nepriznala, nebolo preto možné, aby súd postupoval v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a upustil od jej potrestania, aj keď mal za to, že
doterajší život páchateľa i samotné prejednanie veci pred súdom by postačovalo na jej nápravu.
Súd súčasne v adhéznom konaní rozhodol o riadne a včasne uplatnenom nároku poškodenej strany a
obžalovanej A. E. uložil aj povinnosť zaplatiť D. E. st. spôsobenú škodu tak, ako ju vyčíslil vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo
až doručenie rozsudku.