Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213201
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o. IČO: 36 864 421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grősslingova 4,
proti žalovanej G. Š., U.. XX. X. XXXX, R. XXX XX Q., Ľ.. W. XXXX/X, o zaplatenie 465,00 € istiny a
príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 465,00 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 465,00 € od 17. 12. 2010 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
465,00 € od 2. 3. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny % zmenkovej sumy, teda

1,55 € a na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 112,24 €., všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 465,00
€ s príslušenstvom s tým, že návrh podal v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou a podľa článku 4 ods.
1. žalobu podal na vzorom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu zaplatenia pohľadávky predložil
originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanej na základe jeho pohľadávky.

Súd doručil v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007 tlačivo „C“ žalovanej.
Žalovaná sa k predmetu sporu nevyjadrila.

Uznesením číslo konania 14C 155/2013 - 48 zo dňa 4. 3. 2014 súd konanie prerušil až do
ukončenia konania o prejudiciálnej otázke, ktorú položil Krajský súd v Prešove uznesením číslo konania
6Co/156/2013 zo dňa 16. 10. 2013 Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 zmluvy o
fungovaníEurópskejúnie.KrajskýsúdvBanskejBystricinazákladeodvolanianavrhovateľaprotitomuto

uzneseniu uznesením číslo 43Cob/366/2014 zo dňa 9. 7. 2014 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Zo zmenky vystavenej vo Zvolene dňa 13. 5. 2010 súd zistil, že podpísaná žalovaná ako vystaviteľka
zmenky uviedla, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 465,- € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17. 12. 2010,
splatné Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava bez protestu, na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:1./ označenie, že ide o zmenku pojatú do vlastného textu listiny a vyjadrenú v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;

3./ údaj zročnosti;
4./ údaj miesta, kde sa má platiť;
5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Zbierky ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli

dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky je zmenka na videnie zročná pri predložení.
Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť,

alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky majiteľ môže postihom žiadať:
1./ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2./ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3./ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4./ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných

papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený v celom rozsahu.
Z predloženej zmenky súd zistil, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou Pohotovosť,

s.r.o. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol pôvodný majiteľ zmenky
žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blanko zmenky ako vlastnej
zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky
zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v článku 14 všeobecných
obchodných podmienok, na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako pôvodný majiteľ -

remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti
zmenky.

Zmenka v zmysle uvedených ustanovení je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme,
ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke

čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon
dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by
takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí
musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o blanko zmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blanko zmenka bola vyplnená v rozpore s

vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v danom prípade nestalo. Voči
nároku zo zmenky nevzniesol žalovaný žiadne námietky. Podľa § 11 zákona zmenkového a šekového
je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne
nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Keďže v danom prípade žalovaný ako dlžník nepreukázal, ženový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a sám žalovaný nepodal žiadne
námietky vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka zaviazala voči majiteľovi
zmenky, je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky v celom rozsahu odôvodnený. Zmenka obsahuje

všetky formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 zákona zmenkového a šekového,
preto je zmenkou platnou, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.
Žalobca si uplatnil náhradu trov a to súdny poplatok vo výške 27,50 € a trovy právneho zastúpenia vo

výške 84,74 €, t.j. spolu 112,24 €. Súd preto zaviazal žalovanú, ktorá nemala v konaní úspech, aby
takto vzniknuté trovy zástupcovi žalobcu zaplatila s tým, že trov y právneho zastúpenia boli vyčíslené
podľa vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov za dva úkony právnej pomoci a to prevzatie a prípravu
zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba, dvakrát po 33,20 € bez DPH a dvakrát paušálna náhrada
po 7,81 € bez DPH.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vlastná zmenka obsahuje:
1./ označenie, že ide o zmenku pojatú do vlastného textu listiny a vyjadrenú v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3./ údaj zročnosti;

4./ údaj miesta, kde sa má platiť;
5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Zbierky ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli

dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky je zmenka na videnie zročná pri predložení.
Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť,

alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky majiteľ môže postihom žiadať:
1./ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2./ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3./ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4./ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných

papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).