Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8614200962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej O. E., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX P. XX,
štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK Svidník, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy
239,76 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Trovy konania žalovanej n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 106,63 eura na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, T.: J., VS
XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 239,76 eura s príslušenstvom.

Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 83 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a ním postúpil
postupca na neho pohľadávku voči žalovanej. Ďalej uviedol, že dňa 17.10.2005 uzatvoril postupca so
žalovanou Zmluvu č. 620896944, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanej

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky

6C/40/2014

-2-

znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d)Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. V takomto prípade použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní

otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve,
konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp. zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa

spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše
žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55
Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o
spotrebiteľských úverov č. 258/2001 Z.z. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá

zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008
z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť či rozpor
s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia
zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane čl. 4 rozsudku
sp. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 4.6.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „ Keďže uplatnená pohľadávka

vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ust. Obchodného zákonníka,
keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná
nie je podnikateľkou. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala
sumu 1 132,97 eura, ktorá pozostáva z istiny 710,39 eura, riadneho úroku 126,29 eura a úroku z
omeškania 296,29 eura. Postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. v prílohe k zmluve o postúpení deklaruje,

že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia. Sumu 296,29 eura predstavujúcu úrok z
omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo
výške 1 128,59 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 29,97 eura vždy k 10. dňu
v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.3.2010 do 10.10.2010 v počte

8 a celkovej výške 239,76 eura. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca
si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.

Písomným podaním zo dňa 10.3.2014 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov.

V písomnom vyjadrení zo dňa 5.6.2014 právny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že v označenej

právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a
nasl. OZ. Uviedol, že netvrdí, že ide o spotrebiteľskú

6C/40/2014

-3-

zmluvu podľa Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008. Vec je potrebné posudzovať podľa zák.

č. 258/2001 Z. z., podľa zák. č. 634/1992 Zb. a podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere. Predmetná zmluva bola uzatvorená 17.10.2005 a
definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa v tom čase upravoval zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý uvádza podľa § 2 ods. 1 písm. a): Na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických

osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a podľa § 23a ods. 1: Spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca v žalobe tvrdí, že právny vzťah
založený Zmluvou o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, vec sa má posudzovať

podľa Obchodného zákonníka. Názor žalobcu je však v tejto otázke mylný a aktuálna judikatúra,už bez výnimky, posudzuje zmluvu, akou je zmluva v súdenej veci za zmluvu spotrebiteľskú, na
ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. V súdenej veci sa nie je
potrebné zaoberať bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko konečná splatnosť

uplatnenej pohľadávky nastala 10.10.2010 a žalobca žalobu podal dňa 24.2.2014. Vzhľadom na vyššie
uvedenú argumentáciu vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 3.7.2014 k tvrdeniam vedľajšieho účastníka uviedol, že ak
by pripustil s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch aplikáciu Občianskeho

zákonníka, tak táto aplikácia sa v žiadnom smere nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania,
nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu Obchodného
zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je
ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania
vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o
premlčaní nie je ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa) len preto, že premlčacia doba k

uplatneniu práv zo zmluvy podľa Obchodného zákonníka je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 69 IC 1303/2010, Vrchní
soud v Praze 69 ICm 1303/2010 a Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6MCdo/4/2012. Pokiaľ ide o
námietku vznesenú vedľajším účastníkom, uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku
premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý

je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich
zástupca. Námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, tzn. na námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú, nakoľko ju uplatnila neoprávnená
osoba. Z uvedených dôvodov žalobca trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby mu súd v plnom rozsahu
vyhovel.

Na pojednávaní konanom dňa 26.8.2014 sa nezúčastnila žalovaná, u ktorej mal súd doručenie
predvolania riadne vykázané dňa 15.7.2014. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalovanej.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

6C/40/2014

-4-

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0620896944 zo dňa 17.10.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, súd zistil, že predchodca žalobcu
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 128,59 eura. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach po 29,97 eura k 10. dňu v mesiaci.

Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 10.11.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 10.10.2010.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 83 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom súd zistil, že
Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok súd zistil, že žalovaná bola už k 10.10.2010 v omeškaní s platením peňažného

záväzku v počte 1 234 dní.

Zo žaloby je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od uplatňuje splátky
úveru splatné od 10.3.2010 do 10.10.2010 v počte 8 a celkovej výške 239,76 eura (t.j. rozdiel medzi
neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky).

Z pokusu o zmier zo dňa 24.1.2014 súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyzval žalovanú na zaplatenie neuhradeného úveru vo výške 836,68 eura, zmluvného/zákonného úroku
390,27 eura, úroku z omeškania 92,38 eura a zmluvného úroku 1 suma 203,96 eura, dlžná suma spolu
1 523,24 eura v lehote do 31.1.2014.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a na písomných vyjadreniach. Navrhol
žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní trval na svojom vyjadrení a navrhol žalobu

zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6C/40/2014

-5-

Podľa ust. § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný

spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
má účinky normy lex specialis. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so

žalovanou dňa 17.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0620896944, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej predchodca
žalobcuposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške1128,59eura.Žalovanásazaviazalauhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach po 29,97 eura k 10. dňu v mesiaci.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 10.11.2005. Zo Zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že

konečná splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala 10.10.2010. Žalovaná si zmluvnú povinnosť neplnila,
čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je
zrejmé, že žalovaná bola k 10.10.2010 v omeškaní s platením peňažného záväzku v počte 1 234 dní.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho

zákonníka).Premlčanie je kvalifikované ako uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút

premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného

orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania práva podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Vedľajší účastník na strane žalovanej
vzniesol námietku uplynutia premlčacej doby, ktorá uplynula pred podaním žaloby na súde, nakoľko
konečná splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala 10.10.2010 a žalobca žalobu podal dňa 24.2.2014,

teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietku premlčania súd považoval za
odôvodnenú.

6C/40/2014

-6-

Právne postavenie vedľajšieho účastníka, vystupujúceho v konaní na ochranu kolektívnych

spotrebiteľských záujmov vyplýva z Článku 1 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/
ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Podľa Článku 3 na
účelytejtosmernicesa„oprávnenýmsubjektom“rozumiekaždýorgánaleboorganizáciariadnezriadená
podľa práva niektorého členského štátu, ktorá má legitímny záujem zabezpečovať plnenie ustanovení
uvedenýchvčlánku1.Vedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképrávaapovinnostiakoúčastník,čovyplýva

z § 93 ods. 4 O.s.p.. Má teda aj právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom a v konaní uplatniť všetky
právne skutočnosti, vyplývajúce z hmotného práva a teda aj vzniesť námietku premlčania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vzhľadom na vznesenú
námietkupremlčania pohľadávkyzostranyvedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejsúdnepoukazoval
na neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalovaná si žiadne trovy konania
neuplatnila, preto jej súd trovy konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Bola mu priznaná odmena za 3 úkony právnej pomoci po 21,58
eura, pričom tarifná hodnota veci je

238,72 eura a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), vyjadrenie zo dňa 5.6.2014
( §13a ods. 1 písm. c/ AT), zastupovanie pri pojednávaní dňa 26.8.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), 3 x
8,04 eura režijný paušál , odmena advokáta spolu (bez DPH) 88,86 eura a 20 % DPH v sume 17,77
eura. Celkom boli priznané trovy konania v sume 106,63 eura.

Povinnosť žalobcu zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu

vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd

v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

6C/40/2014

-7-

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.