Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 22, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212010474
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212010474.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdKošiceIIvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanielyBlažovskejaprísediacich
Viery Šellengovej a Ireny Herichovej v trestnej veci obžalovaného U. T. pre zločin podľa § 277 ods. 1,
ods. 3 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 22. augusta 2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
U. T., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom H. XXX,

j e v i n n ý , ž e

- v Košiciach na Daňovom úrade Košice IV na ul. Južná trieda č. 8 ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. so
sídlom v Košiciach, ul. S. trieda XX, IČO: XXXXXXXX, podal dňa 27.7.2009 daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), v ktorom si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške

28.668,31 €, pričom si celkove neoprávnene odpočítal DPH vo výške 31.396,17 € z faktúr č. 20090040,
20090041 a 20090042 od spoločnosti I., s.r.o. so sídlom Košice, ul. B. č. 6, IČO: XXXXXXXX napriek
tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam nedošlo, čím neoprávneným nadmerným odpočtom
DPHvovýške28.668,31€askrátenímDPHvovýške2.727,86€spôsobilŠtátnemurozpočtuSlovenskej
republiky, zastúpenému Daňovým úradom Košice škodu v celkovej výške 31.396,17 €,

t e d a

- vo väčšom rozsahu skrátil daň,
- neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a takým konaním spôsobil značnú
škodu,

t ý m s p á c h a l

- zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona,
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (piatich)

rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.

3T 71/2009 zo dňa 30.1.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To 68/2013 zodňa 16.1.2014, ktorým bol obžalovanému pre trestný čin podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č.
140/1961Zb.ainéuloženýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2rokov,výkonktoréhobolpodmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Štátny rozpočet Slovenskej republiky,

zastúpeného Daňovým úradom Košice, Rozvojová 2, Košice s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním
listinných dôkazov obsiahnutých v spise, podstatného obsahu pripojených súdnych spisov a dospel k
záveru, ktorý je vyjadrený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie prejednaného skutku, na hlavnom
pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Je jediným konateľom J., s.r.o. so sídlom S. trieda XX, Košice,
spoločnosť sa zaoberá obchodovaním. Na žiadosť Daňového úradu Košice IV predložil správcovi dane

účtovníctvo k vykonaniu daňovej kontroly na DPH za jún 2009. V rámci daňovej kontroly mu daňový
úrad na ústnych pojednávaniach oznámil, že neuznáva DPH za mesiac jún 2009, okrem iného aj faktúry
vystavené spoločnosťou I., s.r.o., ktorá pre J., s.r.o. vyrobila letáky a zrealizovala ich rozvoz. Voči
dodatočnému platobnému výmeru č. 698/230/61214/10/Pajt. zo dňa 8.7.2010 sa odvolal dňa 4.8.2010.
Po tom, ako mu od Daňového riaditeľstva SR bolo doručené rozhodnutie, podal na Krajský súd v

Košiciach žalobu na Daňový úrad Košice IV, konanie vedené pod sp. zn. 7S/4/2010 doposiaľ nie je
skončené. K obchodnému prípadu so spoločnosťou I., s.r.o. sa obžalovaný vyjadril tak, že začiatkom
júna 2009 hľadal spoločnosť, ktorá by pre jeho firmu vyrobila a rozviezla letáky po Slovensku. Vtedy
sa nakontaktoval na spoločnosť I., s.r.o. takým spôsobom, že v Bussiness Centre v Košiciach - Šaci u
informátora zisťoval, či v priestoroch nesídli spoločnosť ktorá by sa zaoberala touto činnosťou. Práve

stál vedľa neho pán vo veku 55 až 60 rokov, vyššej, objemnejšej postavy, ktorý sa mu predstavil ako K.,
konateľ spoločnosti I., s.r.o. a ponúkol mu výrobu a rozvoz letákov. Na základe dohody sa osoba, ktorú
považoval za K., dostavila do jeho predajne v Moldave nad Bodvou, boli nafotené kúpeľňové kóje a v
krátkom čase predložený návrh letákov. Obžalovaný návrh odsúhlasil, s K. sa dohodol na množstve a
kvalite letákov, na cene výroby a rozvozu. K. si žiadnym spôsobom nepreveroval, nemal dôvod neveriť

mu, nakoľko existenciu spoločnosti I., s.r.o. si overil na internete. Na základe objednávky vyrobil K.
452.000 kusov letákov, jeden za cenu 0,0209 €, a zrealizoval ich rozvoz po Slovensku. K. na neho
pôsobil ako seriózny človek, vždy dodržal termíny stretnutí, preto mu dôveroval. Pri dodaní letákov
mu K. zároveň predložil 3 faktúry, faktúrou č. 20090041 vyúčtoval cenu za výrobu letákov, faktúrou č.
20090040 cenu za výrobu grafickej úpravy letákov a faktúrou č. 20090042 cenu za sprostredkovanie

rozvozu letákov. Obžalovaný uhradil všetky tri faktúry naraz, v hotovosti, k rukám K., v kancelárskych
priestoroch obžalovaného, bez prítomnosti tretej osoby. Faktúry aj príjmové pokladničné doklady sú
súčasťou účtovníctva J., s.r.o.. Až následne, pri konfrontácii pred vyšetrovateľom PZ dňa 16.9.2011 zistil,
že konateľ spoločnosti I., s.r.o. K. nie je tou osobou, s ktorou zrealizoval popísaný obchod. Obžalovaný
ďalej uviedol, že za spoločnosť J., s.r.o. konal výlučne on. Spoločnosť bola založená v roku 2008, v

tomto roku, aj v roku 2009 bola v strate. Nevedel sa vyjadriť k denným pokladničným zostatkom v
júni 2009. Záväzky neuhrádzal vždy riadne a včas. Keď začínal podnikať so spoločnosťou J., s.r.o.
bol nemajetný, na vklad spoločníka si požičal od svojej manželky, ktorá mala peniaze od rodičov.
Aj na úhradu predmetných faktúr si požičal od rôznych ľudí, peniaze najprv vložil do pokladne, ale
použil aj vlastné finančné prostriedky. Obchodné priestory mal v Moldave nad Bodvou na W. č. 48,

ako korešpondenčnú adresu spoločnosti však uvádzal S. trieda XX, Košice, na ktorej adrese bolo sídlo
spoločnosti J., s.r.o.. Do sídla spoločnosti chodil len on, mal tam zriadenú poštovú schránku, v ktorej
mu doručovateľ nechával oznámenia o uložení zásielok. Predajňa v Moldave nad Bodvou je od začiatku
roku 2012 zatvorená, nakoľko s majiteľom priestorov sa dostal do sporu ohľadom nájomného. J., s.r.o.
neprevádzkuje veľkosklad, obchoduje v malom rozsahu, keď na základe objednávok od fyzických osôb

dodávaimtovar.Doposiaľzisknevykázala.Asi10rokovpodnikalakoživnostníkpodobchodnýmmenomU. T. - P., subjekt je v konkurze od roku 2009. Záverom obžalovaný uviedol, že objem dodávky od K. si
preveril tak, že z každého balíka, do ktorých boli letáky zviazané, vybral a skontroloval jeden kus letáka,
jeden balík skontroloval aj prepočítaním všetkých letákov.

K osobným pomerom sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že je ženatý, z manželstva
pochádzajú tri deti vo veku 14, 10 a 1 rok, s najmladším je manželka, inak zdravotná sestra, na
rodičovskej dovolenke. Obývajú rodinný dom na adrese trvalého bydliska, ktorého vlastníkmi sú rodičia
obžalovaného, žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Využívajú aj trojizbový byt v Moldave nad Bodvou,

ktorý je v BSM, v tejto súvislosti poukázal na prebiehajúce konanie na Okresnom súdu Košice - okolie
o zrušenie BSM. Z podnikania s obchodnou spoločnosťou J., s.r.o. má mesačný príjem okolo 500,00 €,
iné zdroje príjmov nemá. Je zdravý, psychiatricky liečený nebol. Vedie sa voči nemu ešte jedno trestné
stíhanie, na Okresnom súde Košice - okolie.

Svedkyňa X.. I. C., zástupkyňa poškodeného, kontrolórka oddelenia kontroly Daňového úradu Košice,

v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzala, že na základe poverenia na výkon
daňovej kontroly vykonala u daňového subjektu J., s.r.o. kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún
2009. Daňový subjekt pri kontrole spolupracoval, na výzvu, aj keď v náhradných termínoch, predložil
požadované doklady, komunikovali výlučne s obžalovaným. V priebehu daňovej kontroly bol požiadaný
Daňový úrad Košice II o preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb

z viacerých faktúr vystavených spoločnosťou I., s.r.o.. V nadväznosti na výsledok dožiadania bol
obžalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam. Do zápisnice o ústnom pojednávaní
obžalovaný uviedol, že k zdaniteľným plneniam došlo, u spoločnosti I., s.r.o. objednal výrobu letákov aj
sprostredkovanie ich rozvozu na území Slovenskej republiky. Plánovaná konfrontácia medzi konateľom
I., s.r.o. K. K. a obžalovaným zrealizovaná nebola, na prvý termín sa neustanovil K. a predvolanie na

druhýtermínsaobžalovanémudoručiťnepodarilo.Zuvedenéhodôvodusprávcadanespísalzápisnicus
konateľom I., s.r.o., do ktorej K. K. uviedol, že pre J., s.r.o. predmetné faktúry nevystavil nakoľko obchod
neprebehol, nedisponuje strojnými zariadeniami na výrobu letákov a takéto služby nikdy neposkytoval.
Daňovník nepreukázal správcovi dane uskutočnenie zdaniteľných plnení a preto správca dane neuznal
nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr a na základe protokolu o daňovej kontrole vystavil

dodatočný platobný výmer, ktorý zaslal daňovníkovi J., s.r.o.. O odvolaní daňovníka proti dodatočnému
platobnému výmeru rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Košice, dodatočný platobný výmer sa
stal právoplatným. Upovedomenie o ústnom pojednávaní ako aj ostatné dokumenty zasielal správca
dane v zmysle Zákona o správe daní a poplatkov spoločnosti J., s.r.o. do jej sídla S. trieda XX, Košice.
Zásielky sa často vrátili neprevzaté. Svedkyňa poukázala na to, že aj v rámci iných kontrol vykonaných

u daňového subjektu J., s.r.o. ako aj daňového subjektu D. s.r.o., kde obžalovaný je rovnako konateľom,
boli zistené nedostatky a bola dorúbená daň. O zmenu korešpondenčnej adresy obžalovaný nepožiadal.
Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný doložil pri daňovej kontrole jeden kus letáku, ktorý vyzeral akoby bol
vyrobený na kopírovacom stroji.

Svedkyňa J. C. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe dohody s
obžalovaným vedie externe účtovníctvo J., s.r.o. aj D., s.r.o.. Spoločnosť J., s.r.o. je mesačným platcom
DPH. Účtovné doklady jej konateľ predkladá na spracovanie priebežne, po spracovaní ich odovzdáva
späť konateľovi. Daňové priznania podpisuje obžalovaný. Odberateľov a dodávateľov J., s.r.o. nepozná
a nevedela sa vyjadriť k obchodným zákazkam. Potvrdila, že faktúry č. 20090040, 20090041, 20090042

a výdavkové a príjmové doklady k týmto faktúram zaúčtovala, avšak k tomu, či obchod prebehol, sa
vyjadriť nevedela. Spoločnosť I., s.r.o. nepozná. Nakoľko úhrady predmetných faktúr sa uskutočnili
3.6.2009, 10.6.2009 a 3.7.2009, musel byť v predošlom období vykonaný vklad spoločníka do pokladne
ako finančná výpomoc, keďže na bankovom účte ani v pokladni spoločnosti neboli také zostatky, aby z
nich mohli byť faktúry uhradené. V mesiaci jún 2009 bol z účtu pokladne výdaj 195.090,69 €, čo okrem

úhrady predmetných faktúr zahŕňa aj iné výdaje. Spoločnosť J., s.r.o. hospodárila v rokoch 2008, 2009
a 2011 so stratou, k výsledku hospodárenia v roku 2010 sa vyjadriť nevedela. V roku 2012 sa obchodná
činnosť realizovala v malom rozsahu, výnosy boli nízke. Obžalovaný so spoločnosťou D., s.r.o. podniká
od roku 2008, k výsledkom hospodárenia tejto spoločnosti sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Svedok K. K. v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom PZ aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že v
období od 10.6.2008 do 29.10.2010 bol konateľom spoločnosti I., s.r.o., ktorá sa zaoberala nákupom a
predajom tovaru v rozsahu voľných živností. Výrobou letákov ani ich distribúciou sa spoločnosť nikdy
nezaoberala, nemala technické zabezpečenie pre prevádzkovanie takejto činnosti. Spoločnosť J., s.r.o.nepozná, nikdy s ňou nespolupracoval, obžalovaného U. T. videl prvýkrát u vyšetrovateľky. Predmetné
faktúry nevystavil, uviedol to už na daňovom úrade, kde mu boli poskytnuté k nahliadnutiu, podpis
na faktúrach nie je jeho. Za spoločnosť I., s.r.o. vystavoval faktúry výlučne on ako jediný konateľ,

zamestnancov nemal. Potvrdil, že jeho spoločnosť mala v určitom období sídlo na U. ulici v Košiciach,
kanceláriu využíval len on, takisto ako aj kanceláriu v novom sídle na B. ulici v Košiciach. Výlučne on
preberal za spoločnosť I., s.r.o. korešpondenciu. Pečiatku dal vyrobiť v počte jeden kus, okrem neho k
nej nemala prístup iná osoba, pečiatka ani účtovné doklady mu odcudzené nikdy neboli. Nevyskytli sa
iné prípady kedy by bolo zneužité jeho meno, resp. obchodné meno spoločnosti I., s.r.o..

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny obsiahnuté v spise, z ktorých zistil, že:

Obžalovaný U. T. ako jediný spoločník založil zakladateľskou listinou zo dňa 27.1.2012 spoločnosť J.,
s.r.o., predmet činnosti ktorej bol vymedzený v článku III. listiny.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť J., s.r.o. vyplýva, že v
rozhodnom období bol obžalovaný jediným spoločníkom ako aj jediným konateľom spoločnosti.

Dňa 7.11.2008 obžalovaný podal v mene spoločnosti J., s.r.o. na Daňovom úrade Košice IV žiadosť o
registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň podal prihlášku k registrácii daňovníka.

Daňový úrad Košice IV vydal dňa 7.11.2008 protokol o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň
z pridanej hodnoty platiteľa J., s.r.o., ktorému bolo pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej
hodnotySK2022706741,platiteľomdanesastalod7.11.2008.Kvôlizmeneidentifikačnýchúdajov(sídlo
spoločnosti) Daňový úrad Košice IV vydal dňa 8.9.2009 nový protokol o vydaní osvedčenia o registrácii

pre daň z pridanej hodnoty platiteľa J., s.r.o.. Obidva spomenuté protokoly boli obžalovanému doručené
do vlastných rúk.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť I., s.r.o., B. 6, Košice - C.,
okrem iného vyplýva, že v období od 25.4.2008 do 6.9.2010 mala spoločnosť sídlo na U. XX v Košiciach,

od 13.6.2008 do 13.10.2008 bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti K. K..

Spoločnosť I., s.r.o. mala ako dodávateľ vystaviť pre odberateľa J., s.r.o. faktúry:
č. 20090040 zo dňa 3.6.2009, ktorou bola za výrobu grafickej úpravy letákov vyfakturovaná suma
7.899,22 €,

č. 20090041 zo dňa 10.6.2009, ktorou bola za výrobu letákov v množstve 452.000 ks vyfakurovaná
celková suma 185.338,69 € a
č. 20090042 zo dňa 19.6.2009, ktorou bola za sprostredkovanie rozvozu letákov v Bratislavskom,
Trenčianskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji vyfakturovaná celková suma 3.401,26
€.

Faktúry sú opatrené odtlačkom pečiatky dodávateľa, pod ktorými je podpis „M. K.“.

Z výdavkových pokladničných dokladov vyplýva, že J., s.r.o. mala vyplatiť I., s.r.o. dňa 3.6.2009 na
úhradu faktúry č. 20090040 sumu 7.899,22 €, dňa 10.6.2009 na úhradu faktúry č. 20090041 sumu
185.338,69 € a dňa 3.7.2009 na úhradu faktúry č. 20090042 sumu 3.401,26 €. Podľa príjmových

pokladničných dokladov spoločnosť I., s.r.o. prijala od J., s.r.o. v dátumoch, ktoré korešpondujú s
výdavkovými pokladničnými dokladmi, na úhradu predmetných faktúr vyfakturovanú hotovosť.

Dňa 9.9.2009 prevzal obžalovaný oznámenie Daňového úradu Košice IV o výkone daňovej kontroly
DPH u daňového subjektu J., s.r.o. za jún 2009, ktorej začiatok bol stanovený na 18.9.2009 a zároveň

bol vyzvaný na predloženie dokladov v popísanom rozsahu.

Zo zápisníc o ústnom pojednávaní spísaných na Daňovom úrade Košice IV vyplýva následovné:
- dňa 17.9.2009 obžalovaný požiadal správcu dane o zmenu termínu začatia kontroly DPH za
zdaňovacie obdobie jún 2009 z 18.9.2009 na 23.9.2009 z dôvodu neprítomnosti jeho účtovníčky, bolo

mu vyhovené;
- dňa 23.9.2009 obžalovaný v sídle spoločnosti J., s.r.o. predložil zamestnancom správcu dane účtovné
a daňové doklady k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2009, bolo mu uložené predložiť
ešte nájomnú zmluvu, skladovú evidenciu, letáky a objednávky k predmetným faktúram,- dňa 5.2.2010 bol obžalovaný na Daňovom úrade Košice IV osobne oboznámený so závermi previerky
vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu s dodávateľom I., s.r.o., podľa ktorých tento dodávateľneposkytol
žiadne služby a dodávku, neuzavrel žiadne obchody so spoločnosťou J., s.r.o. a konateľovi I., s.r.o. K.

K. nie je známy obžalovaný, k čomu sa U. T. nevyjadril, zaviazal sa podať vysvetlenie dňa 11.2.2010,
- dňa 11.2.2010 sa obžalovaný vyjadril ku skutočnostiam zisteným dožiadaným Daňovým úradom
Košice II tak, že osobne si objednal u spoločnosti I., s.r.o. výrobu letákov a sprostredkovanie ich rozvozu
na území SR, jednal s pánom K., obchod sa uskutočnil, letáky mu boli dodané, za ich výrobu, grafickú
úpravu a rozvoz zaplatil v hotovosti K.. Bolo mu uložené predložiť leták a doklady o úhrade faktúr od

dodávateľa I., s.r.o., v stanovenom termíne dňa 22.2.2010 obžalovaný predložil na Daňovom úrade
Košice IV ku daňovej kontrole príjmové pokladničné doklady zo dňa 3.6., 10.6. a 3.7.2009,
- reklamný leták predložil až pri ústnom pojednávaní 19.3.2010,
- dňa 30.4.2010 bol vypočutý svedok K. K. - konateľ spoločnosti I., s.r.o., poprel vystavenie faktúr
č. 20090040 až 42 pre J., s.r.o., na ktorých nie je jeho podpis, DIČ na faktúrach je chybné, meno
odberateľa mu nie je známe, spoločnosť nedisponuje zariadením na výrobu letákov, neposkytuje ani

služby spočívajúce v rozvoze a nikdy neuzavrel zmluvu o obchodnej spolupráci s J., s.r.o..

Na základe dožiadania Daňového úradu Košice IV zo dňa 13.10.2009 a jeho doplnenia zo dňa 1.4.2010
podal Daňový úrad Košice II dňa 7.4.2010 správu z ktorej vyplýva, že daňový subjekt I., s.r.o., U.
XX, Košice - C. je registrovaný na daň z pridanej hodnoty od 5.7.2008. Na predmetných faktúrach je

uvedené nesprávne DIČ, IČ DPH, konateľ I., s.r.o. K. K. predmetné faktúry nevystavil, spoločnosti J.,
s.r.o. neposkytol žiadne služby, nie je mu známy konateľ tejto spoločnosti a podpis konateľa I., s.r.o. sa
nezhoduje s podpisom konateľa na zápisnici o ústnom pojednávaní z 25.11.2009.

Z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009, podaného

spoločnosťou J., s.r.o. na Daňovom úrade Košice IV dňa 27.7.2009 vyplýva, že daňový subjekt si uplatnil
nadmerný odpočet DPH vo výške 28.668,31 €.

Súd oboznámil aj s daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby daňového subjektu J., s.r.o.
za zdaňovacie obdobie rok 2009 s prílohami z ktorých vyplýva, že subjekt v označenom zdaňovacom

období hospodáril so stratou. Z obdobných dokladov vyplýva, že tomu tak bolo aj v zdaňovacom období
rok 2008.

Daňový úrad Košice IV vydal dňa 3.6.2010 protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej u
daňovéhosubjektuJ.,s.r.o.nadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejún2009zktoréhovyplýva

záver, že u platiteľa J., s.r.o. došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH,
keďneoprávneneodpočítaldaňvsume31.396,17€vdaňovompriznanízazdaňovacieobdobiejún2009
z faktúr č. 20090040 zo dňa 3.6.2009, č. 20090041 zo dňa 10.6.2009 a č. 20090042 zo dňa 19.6.2009.
Na základe uvedeného správca dane neuznal platiteľovi odpočítanie dane v celkovej sume 31.396,17
€, preto bol znížený nadmerný odpočet vykázaný v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2009

o sumu 28.668,31 € a zistený vznik daňovej povinnosti v sume 2.727,86 €. Protokol o výsledku zistenia
z daňovej kontroly bol obžalovanému, ako zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu, doručovaný
spolu s výzvou, aby sa 7.7.2010 ustanovil na Daňový úrad Košice IV na prerokovanie protokolu zo dňa
3.6.2010. Výzva obsahovala poučenie o následkoch neustanovenia sa k prerokovaniu protokolu.

Z úradného záznamu Daňového úradu Košice IV zo dňa 7.7.2010 vyplýva, že výzva na prerokovanie
protokolu sa od daňového subjektu J., s.r.o. vrátila z adresy S. trieda XX, Košice - sídla spoločnosti,
nedoručená, s označením „adresát neznámy“. Daňový úrad postupoval v zmysle § 17 ods. 10 Zákona
č. 511/1992 Zb. keď písomnosť považoval za doručenú do rúk právnickej osoby na adresu jej sídla po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správcovi dane, keď za deň prerokovania a doručenia

protokolu o kontrole DPH ustálil dátum 7.7.2010.

Dodatočným platobným výmerom č. 698/230/61214/10/Pajt zo dňa 8.7.2010 vyrúbil Daňový úrad Košice
IV platiteľovi dane z pridanej hodnoty J., s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2009 v sume 31.396,17 €, ktorý platiteľ DPH bol povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti

dodatočného platobného výmeru na účet daňového úradu.V mene J., s.r.o. podal obžalovaný na Daňovom úrade Košice IV dňa 6.8.2010 odvolanie proti vyššie
citovanému dodatočnému platobnému výmeru s odôvodnením, že objednaná služba bola spoločnosťou
I., s.r.o. uskutočnená, faktúry č. 20090040 - 42 boli dodávateľovi uhradené.

Rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2010 č.
1/223/17291-109555/2010/999608-r bol dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č.
698/230/61214/10/Pajt zo dňa 8.7.2010, ktorým bol vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 31.396,17 € daňovému subjektu J., s.r.o., potvrdený.

Žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2011 sa v mene spoločnosti J., s.r.o.
obžalovaný domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa
20.10.2010, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu
Košice IV č. 698/230/61214/10/Pajt.

Daňový úrad Košice IV zostavil dňa 10.6.2011 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u
daňového dlžníka J., s.r.o. z ktorého vyplýva, že dlh na daňových nedoplatkoch ku dňu 9.6.2011 činil
45.001,40 €.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj s účtovnými dokladmi J., s.r.o. ako je hlavná kniha za rok

2009 z ktorej bolo zistené, že denné zostatky v sledovanom období boli v nepomerne nižších sumách a v
žiadnom prípade nepostačovali na úhradu predmetných faktúr, s knihou záväzkov J., s.r.o. za rok 2009,
ako aj s výpismi z účtu vedeného v A. banke Slovensko, a.s. z ktorých vyplýva, že v inkriminovanom
období boli na účte J., s.r.o. mínusové zostatky.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú J., s.r.o. ako
nájomca uzavrel dňa 5.11.2008 s prenajímateľom W.-Z., s.r.o. na dobu 10 rokov. Predmetom zmluvy bol
prenájom nebytových priestorov v katastrálnom území Moldava nad Bodvou, ktoré v článku II citovanej
zmluvy boli presne označené (obchodné a skladové priestory o výmere 92 m2 a kancelárske priestory
o výmere 270 m2).

Súčasťou spisového materiálu je aj daňové priznanie DPH spoločnosti I., s.r.o. za jún 2009.

K osobe obžalovaného súd prečítal správu o povesti vypracovanú Obcou H., kde má obžalovaný trvalé
bydlisko. V obci sa nezdržiava, navštevuje tam svojich rodičov. V komunálnych voľbách v roku 2002

kandidoval za SMK - MKP za starostu obce, neuspel. O podnikateľských aktivitách, majetkových a
rodinných pomeroch obžalovaného obci nie je nič známe.

Z odpisu registra trestov ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 71/2009
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, taktiež pre daňový delikt. Okresný súd

Košice - okolie rozsudkom zo dňa 30.1.2013 sp. zn. 3T 71/2009 uznal obžalovaného za vinného z
trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom
do31.8.2003atrestnéhočinunezaplateniadanepodľa§148bods.1Trestnéhozákonavzneníúčinnom
do 31.8.2003, uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2014,

kedy Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7To 68/2013 zamietol odvolanie obžalovaného proti
prvostupňovému rozsudku.

Na Okresnom súde Košice II sa na podklade obžaloby podanej dňa 18.1.2011 vedie proti obžalovanému
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného

zákona, vec sp. zn. 8T 5/2011 je v štádiu hlavného pojednávania.

Obžalovaný U. T. sa žalobou zo dňa 14.1.2011 domáhal, aby Krajský súd v Košiciach
preskúmal a následne zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 20.10.2010 č.
1/223/17291-109555/2010/999608-r, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdený dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Košice IV zo dňa 8.7.2010 č. 698/230/61214/10/Pajt, ktorým bol
vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 31.396,17 €, čo je
preukázané pripojeným spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/4/2011. Z uvedeného spisu je
tiež zrejmé, že konajúci súd žalobu, ktorú obžalovaný podal ako konateľ J., s.r.o., rozsudkom zo dňa18.1.2012 sp. zn. 7S/4/2011 zamietol. O odvolaní obžalovaného voči rozsudku rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky dňa 27.2.2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/4/2011 zo
dňa 18.1.2012 potvrdil.

Trestné stíhanie obžalovaného U. T. sa pred tunajším súdom viedlo za aplikácie základných právnych
princípov upravených v § 2 Trestného poriadku, v dôsledku čoho súd postupoval tak, aby bol zistený
skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Súd s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonal dôkazy tak, aby mu umožnili spravodlivo
vo veci rozhodnúť. Prokurátor ani poškodený nemali návrhy na došetrenie, obžalovaný navrhol výsluch
svedkyne C. C., údajnej správkyne budovy na U. ulici, v ktorej mala sídlo spoločnosť I., s.r.o.. Svedkyňu
však riadne neoznačil, ani nezabezpečil jej prítomnosť na hlavnom pojednávaní, súdu sa nepodarilo
predvolať ju a návrh obžalovaného na výsluch svedkyne z vyššie uvedených dôvodov odmietol. Všetky
popísané dôkazy boli podľa názoru konajúceho súdu získané a vykonané zákonným spôsobom a

následne vyhodnotené v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Konajúci súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete obžaloby,

ktorú pojal do výroku rozsudku a doplnil ju o čas kedy došlo k spáchaniu skutku - moment podania
daňového priznania k DPH. Obžalovaný konal v priamom úmysle skrátiť daň a neodviesť daň, pričom
pri ustálení výšky skrátenia dane vychádzal z výpovede svedkyne X.. I. C., zo záveru daňovej kontroly
a protokolu o daňovej kontrole k dani z pridanej hodnoty, ako aj z dodatočného platobného výmeru
vydaného na základe výsledkov kontroly a ostatných listinných dôkazov, ktoré vyššie súd podrobne

popísal.

Obžalovaný od počiatku trestného stíhania popieral trestnú činnosť, obhajoval sa tým, že objednané
služby boli zo strany spoločnosti I., s.r.o. uskutočnené, vyfakturované faktúrami č. 20090040, 20090041
a 20090042, ktoré boli včas a v správnej výške dodávateľovi v hotovosti uhradené, čo je v účtovníctve

J., s.r.o. riadne zaúčtované. Z uvedeného dôvodu aj nesúhlasil s dodatočným platobným výmerom
Daňového úradu Košice IV, po nadobudnutí jeho právoplatnosti obrátil sa na Krajský súd v Košiciach s
návrhom na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol potvrdený
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV zo dňa 8.7.2010, ktorým bol vyrúbený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 31.396,17 €. Žaloba bola zamietnutá.

Z výpovede svedkyne I. C., ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že správca dane daňového subjektu
J., s.r.o. Daňový úrad Košice IV vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
jún 2009. Výsledky kontroly sú uvedené v protokole o daňovej kontrole č. 698/320/46860/2010/Šar zo
dňa 3.6.2010, ktorý bol daňovému subjektu doručený a prerokovaný dňa 7.7.2010, na základe fikcie

podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. Spomenutý protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného
platobného výmeru, ktorým správca dane vyrúbil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume
31.396,17 €.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie dodatočného platobného výmeru boli závery správcu dane o
porušení zákona o dani z pridanej hodnoty zo strany spoločnosti J., s.r.o. u ktorej neboli splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie práva pre odpočítanie dane.

Nepostačovalo daňovému úradu, ani konajúcemu súdu, to, že v účtovníctve J., s.r.o. sú zahrnuté
spomenuté faktúry a pokladničné doklady preukazujúce ich úhradu, keďže iné dôkazy nepreukázali
reálnosť zdaniteľného plnenia. Daňový úrad Košice IV za súčinnosti Daňového úradu Košice II a v rámci

vykonaného dokazovania aj konajúci súd zistil, že spoločnosť I., s.r.o. predmetné faktúry daňovému
subjektu J., s.r.o. nevystavila, neposkytla tomuto subjektu žiadne služby ani dodávku tovaru, žiadne
obchody s týmto daňovým subjektom neuzatvorila a nie je jej známy ani konateľ - obžalovaný. Uvedené
vyplynulo z výpovedí vtedajšieho konateľa I., s.r.o. K. K., ktorý uviedol, že predmetné faktúry nie sú
opatrené jeho podpisom, nevystavil ich, jeho spoločnosť sa nezaoberala výrobou a distribúciou letákov,

pre takýto druh podnikania nemala zariadenie, svedok obžalovaného videl prvýkrát v rámci úkonov
vykonávaných počas vyšetrovania a podotkol, že v iných prípadoch obchodné meno jeho spoločnosti
a ani meno jeho osoby zneužité neboli. Od obžalovaného nikdy neprevzal žiadnu finančnú hotovosť.
Obžalovaný trval na tom, že obchod s letákmi uzavrel s osobou, ktorá sa mu predstavila menomK., bližšie si túto osobu a ani spoločnosť I., s.r.o. nepreveroval a potvrdil, že osoba, ktorá v trestnom
konaní vystupuje ako svedok K. K., nie je tou osobou, s ktorou obchod uzavrel. Z výpovede samotného
obžalovaného U. T. vyplýva, že spoločnosť J., s.r.o. založená v roku 2008, hospodárila v roku 2008 ale

aj 2009 so stratou, svedčia o tom výpoveď svedkyne J. C., účtovníčky aj daňové priznania za označené
zdaňovacie obdobia s prílohami. Z výpisov z účtu spoločnosti vyplynulo, že nedisponovala finančnými
prostriedkaminaúhradupredmetnýchfaktúr,vkritickomobdobíbolinaúčteprevažnemínusovézostatky
a analýzou pokladničnej knihy bolo zistené, že denné zostatky v sledovanom období boli v nepomerne
nižších sumách. Hotovosť bola podľa účtovných záznamov navýšená údajným vkladom spoločníka -

obžalovaného tesne pred ich výberom za účelom hotovostnej úhrady faktúr pre spoločnosť I., s.r.o..
Obžalovaný v priebehu konania nezdokladoval pôvod finančných prostriedkov, ktoré mali byť vložené
do pokladne, naopak, sám sa vyjadril tak, že na samotné založenie spoločnosti J., s.r.o. si ku koncu
roka 2008 požičal finančné prostriedky od svojej manželky, nakoľko nemal vlastné úspory, naopak, so
značnou stratou podnikal v ostatných rokoch pred založením J., s.r.o. ako fyzická osoba - živnostník pod
menom U. T. - P.. V danom prípade súd poukazuje aj na zjavný nepomer údajnej úhrady predmetných

troch faktúr za reklamnú činnosť (spracovanie, výroba a distribúcia letákov v množstve 452.000 kusov)
k celkovým obratom spoločnosti J., s.r.o. v sledovanom období. Naviac, spoločnosť ku dňu 30.6.2009
evidovala voči svojim obchodným partnerom záväzky v celkovej výške 58.351,20 €. Nelogické sa javí to,
čo uviedol obžalovaný v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, že za jeden kus letáku zaplatil
0,0209 €, nakoľko v tom prípade by cena letákov bola 9.446,80 € a za grafiku a rozvoz letákov by bol

obžalovaný zaplatil okolo 190.000,00 €. Na základe uvedeného súd považuje obranu obžalovaného za
účelovú a vykonaným dokazovaním za preukázané, že k deklarovanému zdaniteľnému plneniu medzi
spoločnosťami J., s.r.o. a I., s.r.o. nedošlo. Súd má teda za to, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti J.,
s.r.o. si právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr uplatnil v rozpore so zákonom, nakoľko služby
a tovar mu dodané neboli. Na obžalovanom je ťarcha preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie

nároku na odpočítanie dane, on mal preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane,
preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií daňového subjektu, ktoré dôkazné
bremeno obžalovaný neuniesol. Na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov predložil len
predmetné faktúry, príjmové pokladničné doklady a jeden leták a v ďalšom sa obmedzil len na tvrdenia,
ktoré sú zachytené v odôvodnení tohto rozsudku. Naopak, výpoveďou konateľa údajného dodávateľa I.,

s.r.o. bolo vyvrátené tvrdenie ohľadom dodania predmetného tovaru a služby a vystavenia predmetných
faktúr.Natomtomiestesúdpoukazujenato,žeajKrajskýsúdvKošiciachvkonaní7S/4/2011uzavrel,že
predmetné faktúry, príjmové pokladničné doklady a leták nie je možné považovať za dostatočné dôkazy
na preukázanie existencie zdaniteľného plnenia, teda obžalovaný ani v tomto konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by k uskutočneniu predmetného zdaniteľného plnenia, na základe ktorého

si uplatnil za mesiac jún 2009 nadmerný odpočet DPH, reálne došlo, uvedené vyplýva z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Košiciach, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Podmienkou
pre odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru, resp. služby. Nakoľko z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplynulo jednoznačne, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený, samotné
faktúry a pokladničné doklady, ktoré je možné technicky vyhotoviť bez reálneho podkladu, nepostačujú,

preto súd nemohol vysloviť iný záver vo vzťahu k vine obžalovaného ako ten, ktorý je vyjadrený vo
výrokovej časti rozsudku. Skutok súd upresnil, keď oproti žalovanému pojal doňho čas kedy došlo k
jeho spáchaniu.

Pri rozhodovaní o treste sa súd riadil základnými zásadami pre ukladanie trestov upravenými v §

34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona a za použitia týchto uložil obžalovanému taký trest, ktorý
zabezpečí jednak ochranu spoločnosti pred páchateľom a zároveň vytvorí podmienky na prevýchovu
obžalovaného k tomu, aby v ďalšom viedol riadny život. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere
prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, okolnosti, ktoré
by obžalovanému poľahčovali podľa § 36 Trestného zákona, prípadne priťažovali podľa § 37 Trestného

zákona súd na strane obžalovaného nezistil. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k
osobe obžalovaného súd taktiež vyhodnotil v zmysle zásad podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Prejednaný skutok spáchal obžalovaný skôr, ako bol Okresným súdom Košice - okolie vyhlásený dňa
30.1.2013 rozsudok sp. zn. 3T/71/2009 (právoplatný dňa 16.1.2014), ktorým bol obžalovaný uznaný za

vinného zo spáchania trestného činu podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a
iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, preto musel súd postupovať v súlade s ustanovením § 42
ods. 1 Trestného zákona a uložiť súhrnný trest, podľa zásad na uloženie úhrnného trestu zakotvenýchv § 41 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovanému sa ukladá trest za viac úmyselných trestných činov,
ktoré spáchal viacerými skutkami, pričom v tomto konaní posudzovaný skutok je kvalifikovaný ako zločin
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a zločin podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného

zákona a z toho dôvodu musel súd aplikovať zásadu podľa ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo v danom prípade je
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, kde zákon
ustanovuje trestnú sadzbu štyri až desať rokov, po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby vychádzal súd
pri ukladaní trestu zo sadzby štyri roky až trinásť rokov a štyri mesiace. Obžalovaný okrem spomenutého

odsúdenia Okresným súdom Košice - okolie vo veci 3T 71/2009 nebol trestaný za inú trestnú činnosť,
preto mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody pri spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní
piatich rokov a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko takýto trest považuje za primeraný.

Spolu s uložením súhrnného trestu súd v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 71/2009 zo dňa 30.1.2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To 68/2013 zo dňa 16.1.2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Nakoniec súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú stranu
Štátny rozpočet SR s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozhodol tak kvôli tomu,
že zástupca poškodeného si nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatnil spôsobom

uvedeným v § 46 ods. 3 Trestného poriadku, keďže neučinil tak najneskôr do skončenia vyšetrovania.
Ani na prvom hlavnom pojednávaní zástupkyňa poškodenej strany nárok na náhradu škody voči
obžalovanému neuplatnila, uviedla, že v trestnom konaní tak neurobia a na ďalšom pojednávaní uviedla,
že poškodený si uplatňuje náhradu škody v takej výške, ako bola vyčíslená zástupcom poškodeného
v prípravnom konaní. Poškodený si teda v trestnom konaní neuplatnil nárok riadne a včas, preto

neprichádzal do úvahy iný postup než ten, ktorý je vyjadrený v ostatnom výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.