Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204779
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111204779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Z. E. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou so
sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 19. marca 2014, č. k.
7C/36/2011-130 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, p o t v r

d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške
661,91 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.06.2010 do zaplatenia a príslušenstvo vo výške
96,90 Eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ako
nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ Žilina č. ČVS
ORP-1223/OVK-ZA-2008 zo dňa 11.12.2008 bolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi a súčasne
navrhovateľ bol stíhaný ako obvinený zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Proti uzneseniu vyšetrenia navrhovateľ ako obvinený

podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora OP Žilina sp. zn. 2Pv 1175/08-27 zo dňa 11.12.2008
zamietnutá. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. OTP 607/2008 z 12.12.2008 sudca pre prípravné
konanie, na základe návrhu OP v Žiline zo dňa 11.12.2008 zobral navrhovateľa do väzby s tým, že lehota
väzby začala plynúť dňa 10.12.2008 o 22:40 hod..

Navrhovateľ ako obvinený proti uzneseniu o vzatí do väzby v zákonom stanovenej lehote nepodal
sťažnosť. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. OTP 607/2008 z 08.01.2009 sudca pre prípravné
konanie prepustil navrhovateľa z väzby na slobodu s tým, že určil dohľad probačného a mediačného

úradníka nad navrhovateľom ako obvineným a zároveň mu uložil povinnosť obmedzenia a to povinnosť
pravidelne sa dostavovať na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a pred súd, zákaz
akejkoľvek konzumácie alkoholických nápojov v domácom prostredí, ako aj na verejnosti a povinnosť
oznámiť policajtovi, prokurátorovi a súdu každú zmenu miesta pobytu. Prokurátor OP Žilina uznesením
zo dňa 18.06.2009 pod sp. zn. 2Pv 1175/2008-27 trestnú vec obvineného Z. C., stíhaného pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
postúpil Obvodnému úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky vyšetrovaniapreukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch. Navrhovateľ listom zo
dňa 14.12.2009 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorej si uplatnil nárok na náhradu škody
spočívajúcich v trovách obhajoby vo výške 1.659,69 Eur, ušlého zisku vo výške 5.000 Eur, nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.194 Eur a ako príslušenstvo trovy právneho
zastupovania v konaní o predbežnom prerokovaní nároku vo výške 1.026,32 Eur. Za čiastočne dôvodný
považoval nárok navrhovateľa na náhradu škody, pokiaľ si navrhovateľ návrhom na začatie konania

uplatnil nárok na zaplatenie trov obhajoby vzniknutých zastupovaním navrhovateľa ako obvineného
advokátom JUDr. Schnellym v súvislosti so začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia vo výške
661,91 Eur. Vo vzťahu k tomuto vymedzenému nároku na náhradu škody vychádzal z právneho názoru
vysloveného Krajským súdom v Žiline v uznesení sp. zn. 7Co/58/2013-116 zo dňa 10.04.2013, keď
v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci inému orgánu, ak k takému rozhodnutiu došlo preto,

že sa nenaplnil predpoklad v spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Ten, proti ktorému bolo
trestné stíhanie postúpené na prejednanie priestupku, má podľa ust. § 1, § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona
č. 514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Keďže aj v danom prípade takéto okolnosti zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím vznikli, v súvislosti s vykonanými úkonmi právnej služby JUDr. Schnellym v prípravnom
konaní, nárok považoval za čiastočne dôvodný a v ostatnej časti nárok na zaplatenie náhrady škody z
titulu vynaložených nákladov obhajoby za úkony, ktoré boli vykonané v súvislosti s väzbou navrhovateľa
ako obvineného, nepovažoval za dôvodný. Na základe uvedeného právneho dôvodu nepriznal preto
navrhovateľovianinároknanáhraduškody,ktorávzniklavsúvislostisuplatnenímnárokunaMinisterstve

spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. - náhradu nemajetkovej
ujmy,akoajnárokunaušlýziskvovýške5.000Eurzaobdobietrvaniaväzby.Zodôvodneniarozhodnutia
o vzatí navrhovateľa do väzby nepochybne vyplýva, že tento bol vzatý do väzby s poukazom na
ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, keď sudca pre prípravné konanie bral do úvahy osobu
navrhovateľa ako obvineného, ktorý bol v minulosti trikrát súdom potrestaný, z toho dvakrát pre násilnú

trestnú činnosť, v čase rozhodovania o väzbe bol trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Navrhovateľ ako obvinený sa skutku dopustil pod vplyvom
alkoholu, pričom sám (pred sudcom okresného súdu) priznal, že manželský konflikt v danom prípade
bol riešený aj v kontexte požitého alkoholu, ktorý požíval preto, aby manželku takto potrestal. Zavinenie

navrhovateľa preto posudzoval práve s ohľadom na jeho správanie sa pred vzatím do väzby a vychádzal
zo skutočností, ktoré boli konkrétnym dôvodom pre jeho väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku).
Z väzby bol prepustený s tým, že súd určil dohľad probačného a mediačného úradníka a zároveň mu
boli uložené povinnosti a obmedzenia, teda nie preto, že odpadol väzobný dôvod. Postúpenie veci
inému orgánu ako výsledok trestného konania je základnou podmienkou z hľadiska § 8 ods. 5 písm. c/

Zákona 514/2003 Z. z. pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nie je však
rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či ten, koho vec bola postúpená inému orgánu, si väzbu
zavinil sám (§ 8 ods. 6 písm. a/). Príčinou väzby navrhovateľa nebolo vydanie uznesenia o vznesení
obvinenia,alerozhodnutiesúduojehovzatídoväzby.Zákonč.514/2003Z.z.rozlišuješkoduspôsobenú
jednak nezákonným rozhodnutím a jednak rozhodnutím o vzatí do väzby. Obsahuje osobitnú úpravu o

škodových nárokov vzniknutých v súvislosti s väzbou, vzhľadom na existenciu tejto špeciálnej úpravy
nemôže pri vyčíslení škody uplatnenej iba v súvislosti s nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia
zahrnúť do tejto škody aj nároky spojené s obdobím väzby, keďže navrhovateľ si takto nárok na náhradu
škody v návrhu na začatie konania neuplatnil. Vychádzal zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, ktorý posudzoval taktiež ústavnosť a dôvodnosť nároku

na náhradu škody v súvislosti s výkonom väzby a v súvislosti s nezákonnosťou rozhodnutia tak, ako to
bolo v prejednávanom prípade. Preto závery nálezu Ústavného súdu bolo možné uplatniť aj na okolnosti
prejednávanej veci. Keďže navrhovateľ návrhom na začatie konania si uplatnil nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy len v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nie v súvislosti s rozhodnutím o väzbe,
nárok mu nemohol priznať, keďže takto (riadne) nebol ani uplatnený. Nárok navrhovateľa na náhradu

škody uplatnený ako ušlý zisk vo výške 5.000 Eur zamietol aj z toho dôvodu, že predpoklady na náhradu
škody navrhovateľ v konaní nepreukázal. Obdobne navrhovateľ nepreukázal predpoklady na náhradu
nemajetkovej ujmy z dôvodu výkonu väzby navrhovateľa. O trovách konania rozhodol tak, že podľa §
151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o nich do 30-tich dní po právoplatnosti rozdudku.Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že v konaní si
mal uplatniť tak nárok na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie a samostatne nárok na náhradu

škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s rozhodnutím o väzbe. Konanie o väzbe je integrálnou súčasťou
trestného konania, pri ktorom sa aplikujú ustanovenia trestného poriadku. Rozhodnutie o väzbe a
väzba samotná môžu byť nezákonné aj v prípade, ak dotknutá osoba (obvinený) je v konečnom
dôsledku právoplatne odsúdená. Nemôže však platiť opak, a teda väzba nemôže byť zákonná, ak je
nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia. Samotné ust. § 8 ods. 6 Zákona č. 514/2003 Z. z. treba

považovať za absurdné, pretože ust. § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku je konštruované
tak, že nikto iný len obvinený svojím konaním môže dať príčinu k rozhodnutiu o väzbe. Bez zákonného
uznesenia o vznesení obvinenia nemôže existovať zákonné rozhodnutie o vzatí do väzby a pri existencii
nezákonnéhouzneseniaovzneseníobvinenianeexistujedôvodnauplatnenienárokunanáhraduškody,
tak z dôvodu nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia, ako i z dôvodu
nezákonného rozhodnutia o väzbe. Rozhodovanie o väzbe nemožno oddeliť od uznesenia o vznesení

obvinenia a úkony právnej služby súvisiace s rozhodnutím súdu o väzbe nemožno oddeliť od iných
úkonov právnej služby súvisiacich s trestným konaním obvinenej osoby. Rozhodovanie o väzbe je
súčasťou trestného konania a má svoj nevyhnutný základ v uznesení o vznesení obvinenia. Žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je riadny opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav na základe ktorého správne dospel k záveru o
nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa v časti, v ktorej okresný súd návrh ako nedôvodný
zamietol. Krajský súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, na ktoré
v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd na doplnenie správnosti
dôvodov rozsudku okresného súdu považoval za významné sa vyjadriť k tým skutočnostiam, ktoré sú

predmetom (dôvodmi) odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, ktorými je krajský súd
viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.) a ktoré majú význam k právnemu posúdeniu veci okresným súdom.
Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal nesprávne právne posúdenie veci
spočívajúce v tom, že rozhodovanie o väzbe nemožno oddeliť od uznesenia o vznesení obvinenia,
ktoré ak v danom prípade sa považuje za nezákonné rozhodnutie v zmysle rozhodovacej praxe súdov,

potom aj úkony právnej služby súvisiace s rozhodovaním súdu o väzbe, o nároku na ušlý zisk za
trvania väzby, ako aj o náhrade nemajetkovej ujmy, je potrebné subsumovať do nároku na náhradu
škody vzniknutej v súvislosti s nezákonnosťou rozhodnutia. Považoval za nesprávny záver okresného
súdu, ktorý dôvodil, že si mal uplatňovať nárok na náhradu škody (jednotlivé dielčie nároky) tak z titulu
nezákonného rozhodnutia, ako aj z titulu rozhodnutia o väzbe.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 3, má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je špeciálnym zákonom (les specialis) vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho

zákonníka, upravujúce podmienky nároku na náhradu škody (§ 420, § 442 a ďalšie, § 11 až 13), ktorý
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (§
1 písm. a/). Vzhľadom k tomu, že sa jedná o špeciálnu úpravu podmienok nároku na náhradu škody,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje
ďalšie podmienky, na základe ktorým je možné dôvodne sa domáhať nárokov uvádzaných v § 17 ods.1 (skutočná škoda, ušlý zisk), ods. 2 (nemajetkovej ujmy). Za správny považuje krajský súd záver
okresného súdu, že už v jednotlivých ustanoveniach Zákona č. 514/2003 Z. z. je rozlišované, že štát
zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci tak nezákonným rozhodnutím

alebo rozhodnutím o väzbe (viď § 3 ods. 1 písm. a/, c/, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1). Osobitne v
zákone č. 514/2003 Z. z. sa zákonodarca venoval podmienkam uplatnenia nároku na náhradu škody
rozhodnutím o väzbe aj v prípade, ak vec bola postúpená inému orgánu (§ 8 ods. 5 písm. c/); negatívne
vymedzuje, kedy nevznikne právo na náhradu škody väzbou, ak si osoba väzbu zavinila sama (§
8 ods. 6 písm. a/). Okresný súd správne v dôvodoch svojho rozhodnutia vyvodil, že vychádzajúc z

okolností prejednávanej veci je dôvodné citované ustanovenie Zákona č. 514/2003 Z. z. (pokiaľ sa týka
uplatnených nárokov súvisiacich s výkonom väzby) aplikovať aj na prejednávanú vec. Právny záver
okresného súdu, že navrhovateľ si má uplatňovať nárok na zaplatenie náhrady škody tak v súvislosti
s nezákonným rozhodnutím, ako aj rozhodnutím o väzbe, vychádza z nálezu Ústavného súdu II ÚS
163/2013.Naviac,nazákladedôkaznejiniciatívynavrhovateľavkonanípodľa§120anasl.Občianskeho
súdneho poriadku sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že navrhovateľ predpoklady

nároku na náhradu škody na zaplatenie ušlého zisku vo výške 5.000 Eur, ako aj nároku na nemajetkovú
ujmu vo výške 33.194 Eur za čas trvania väzby (29 dní) v konaní nepreukázal.

Na základe uvedených skutočností, krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným
súdom a právne posúdenie veci vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľa dospel k záveru, že
okresný súd dôvodne vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej

ujmy zamietol a v tejto časti rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p., keďže odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti rozsudku okresného súdu (vo veci samej), ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania, z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.