Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/216/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010732
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010732.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného K.

I. na hlavnom pojednávaní dňa 23.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. W. XXX/XX,

j e v i n n ý ,ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna A. N., nar. XX.X.XXXX

a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 5P/23/2004-16 zo dňa 18.10.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.11.2004, bol zaviazaný platiť matke syna Ing. K. N. výživné 2.500,- Sk (82,98 eur)
mesačne, a to do 15-teho dňa v mesiaci, túto povinnosť si v Prievidzi úmyselne neplnil od 1.3.2013 do
23.4.2014, hoci bol živnostník, pričom dňa 14.3.2014 zaplatil oprávnenej 550,- eur, čím zostal dlhovať
Ing. K. N. výživné vo výške 611,72 eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 3T/188/2011 zo dňa 2.2.2012, právoplatným 27.8.2012, v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/34/2012 zo dňa 27.8.2012, uznaný vinným z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov
nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného K. I. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu Ing.
K. N. (ďalej len poškodená), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti na svojho maloletého syna. Má
však 4 deti a na všetky má vyživovaciu povinnosť. Dve z detí má v Rakúsku a výživné na tieto deti

skladal v zmysle pokynu súdu na účet notára v Banskej Bystrici, bolo to vyše 4.000 eur, aby tam nebol
odsúdený. Pracuje v zahraničí, peniaze za vykonanú prácu mu chodia nepravidelne, podľa toho, koľko
peňazí má, tak výživné platí. Poslal poškodenej dňa 14.3.2014 sumu 550,- eur. Synovi dal na Vianoce
2013 tablet. Jeho hospodársky výsledok za rok 2013 bol, podľa neho, na nule, mesačný príjem má okolo
215,- eur. Aktuálne sa stará o maloleté dieťa, aj tomu musí zabezpečovať nevyhnutné prostriedky.

Poškodená vypovedala, že obžalovaný na ich syna neposielal určené výživné, potvrdila, že od
obžalovaného v marci 2014 dostala sumu 550,- eur, ako i malý tablet, iné výživné v rozhodnom období
obžalovaný jej neposlal. Tým, že obžalovaný riadne a včas neplatil výživné, na syna nemalo trvalo
nepriaznivé dôsledky.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú vyššie uvedené skutočnosti - rozsudok o
stanovení sumy výživného v prospech poškodenej na syna A..l. 25-26, rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/188/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.8.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona a

bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, správou potvrdzujúcou existenciu živnostenského oprávnenia
obžalovaného č.l. 92, jeho neevidovanie ako uchádzača o zamestnanie na úrade práce - správa č.l. 35,
149-152, nepoberanie žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia - správa č.l. 34, 37, správou č.l. 39 - o
podaní daňového priznania obžalovaným v období roku 2012 s nulovou daňovou povinnosťou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na
výpoveď poškodenej, ale čiastočne i na samotnú výpoveď obžalovaného, oboznámené listinné dôkazy,
mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si v období, uvedenom v skutkovej
vete rozsudku, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu

povinnosť vyživovať iného, pretože síce vykonával svoju živnosť, z ktorej i mal príjem, z ktorého bol
schopný si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas plniť, toto výživné v sume určenej v rozsudku
súdu neplnil, na výživnom ostal dlhovať zameškané výživné, okrem uhradenej sumy výživného spolu
vo výške 550,- eur, spolu sumu výživného vo výške uvedenej v skutkovej vete rozsudku, k rukám matky
Ing. K. N. a skutku sa dopustil, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, čím

svojim konaním tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,

potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, pripojeným
spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/188/2011, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí,

akoby bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 54 - rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/188/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.8.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. V mieste trvalého bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje,nie sú tu o ňom známe žiadne negatívne poznatky - správa č.l. 47. Obžalovaný pred spáchaním danej
trestnej činnosti bol viackrát postihnutý priestupkovým orgánom za priestupok - správa č.l. 48-53.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona, nevzhliadol však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, i keď bol
obžalovaný právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/188/2011, na

túto okolnosť v zmysle § 38 odsek 1 Trestného zákona, pretože je zákonným znakom skutkovej podstaty
trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na priťažujúci okolnosť, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho
pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti,
vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri zohľadnení všetkých týchto okolností
dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne
odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby

- trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne. Tu súd musel prihliadnuť na ustanovenie
§ 49 odsek 2 Trestného zákona, teda skutočnosť, že pretože obžalovaný daný skutok, pre ktorý ho súd
uznával vinným, spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, nemožno použiť
ustanovenie§49odsek1Trestnéhozákona-ustanovenieTrestnéhozákona,ktorýstanovujepodmienky
podmienečného odkladu trestu odňatia slobody. Pretože obžalovaný pred spáchaním predmetnej

trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona. Takýto trest potom súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný,
plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.