Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202520
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412202520.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIVvBratislavesamosudcomJUDr.JanouFígerovouvprávnejvecinavrhovateľa:

C.. N. R., T.. XX.XX. XXXX, H. H., G. XX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Pavol Siváček, advokát,
so sídlom Bratislava, Timravina 9 proti odporcovi: Four group, s.r.o., so sídlom Lok, Pialská 2, IČO: 35
931 060 o zaplatenie 65.660, 89 eur s prisl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa 8.3.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 65 660,89
eur s prísl. a náhrady trov konania.

V dôvodoch návrhu uviedol, že účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bolo nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa ku stavebnému pozemku v I. C. H., lokalita C.

C., parcela registra C, parc. č. XXXX/XX o výmere 738 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný
na LV č. XXXX katastrálne územie I. C. H.. Kúpna cena za pozemok bola dohodnutá na pozemok
60.017,92 eur. Odporca ako predávajúci sa ďalej v zmluve zaviazal, že na susednej parcele, ktorej
je vlastníkom, vybuduje inžinierske siete, na ktorých sa navrhovateľ ako predávajúci zaviazal finančne
spolupodieľať sumou 11.617, 87 eur. Pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedený ako orná
pôda, ale navrhovateľ ho kupoval ako stavebný pozemok, na ktorom mal v pláne postaviť rodinný
dom. Tento účel nadobudnutia pozemku nebol síce v kúpnej zmluve výslovne deklarovaný, ale vyplýval

z kontextu kúpnej zmluvy a okolností jej uzavretia - ustanovenia o vybudovaní inžinierskych sietí,
prezentácie pozemku ako stavebného, o čom svedčí aj parcelačný plán. Navrhovateľ po uzavretí kúpnej
zmluvy obdržal X.XX.XXXX informácie o pozemku, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemal a
ktoré vyplývali zo záverov v inžiniersko-geologického prieskume vypracovaného dňa XX.X.XXXX. Z
neho navrhovateľ zistil, že z pohľadu stability je územie staveniska rizikové na náhodný výskyt zemín,
podložie je tvorené rekultivačnými zeminami so zvyškami stavebného odpadu a je preto citlivé na
nerovnomerné sadanie. Pre obytné domy H. Z. H. odporúčal hĺbkové založenie objektov na pilóty.

Pozemok je situovaný na území, kde v minulosti bola umiestnená smetisková jama s rôznym druhom
odpadu, neskôr vykonaná zavážka zeminou. Navrhovateľ je preto názoru, že nemôže objektívne využiť
pozemok na zamýšľaný účel, ktorým je stavba rodinného domu. Navrhovateľ mal záujem nadobudnúť
pozemok ako stavebný, za účelom výstavby rodinného domu, pozemok mu bol takto prezentovaný, tieto
vlastnosti si tieto navrhovateľ vymienil pri uzavretí kúpnej zmluvy a odporca navrhovateľa ubezpečil, že
takýmito vlastnosťami pozemok disponuje. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ XX.X.XXXX odstúpil od
kúpnej zmluvy a žiadal vrátenie celej kúpnej ceny. Odporca toto odstúpenie nepovažoval za platné a

výzvu na vrátenie kúpnej ceny neakceptoval. Poukázal aj na úmysel odporcu uviesť navrhovateľa doomylu, kde v kúpnej zmluve uvádzaná nerovnaká homogenita podzemného profilu nie je spôsobená
rekultiváciou pozemku ale tým, že sa tam nachádza smetisko. Rekultivácia mala za úlohu túto situáciu
sanovať a nie je príčinou vadnosti pozemku. Odstúpením od zmluvy sa táto od začiatku zrušila, odporca

má tak povinnosť vrátiť navrhovateľovi celú kúpnu cenu a zálohu za inžinierske siete, čo odporca doteraz
neurobil, hoci sa znovu stal vlastníkom pozemku. ( § 48 a § 457 OZ ).

Odporca vo vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy s ním
dňa XX.X.XXXX, pričom informácie o predmete kúpnej zmluvy získal X.X.XXXX. Písomné odstúpenie
od zmluvy navrhovateľ realizoval dňa XX.X.XXXX, teda až po pol roku po oboznámení sa s obsahom

inžiniersko-geologického prieskumu a jeho závermi, navrhovateľ nepostupoval tak bez zbytočného
odkladu. Podľa neho mal navrhovateľ okamžite realizovať svoje požiadavky a domáhať sa svojich práv
u vtedajšieho vedenia odporcu. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o prevode obchodných podielov z
X.X.XXXX došlo u odporcu ku zmene spoločníka a konateľa. Pri uzatváraní tejto zmluvy predchádzajúci
spoločník a konateľ uviedli, že odporca nemá žiadne hmotno-právne záväzky voči iným subjektom,
nevedie žiadne spory týkajúce sa predchádzajúcich obchodných aktivít a o tomto spore s navrhovateľom

a jeho dôvodoch sa odporca dozvedel až z tohto konania. V korešpondencii účastníkov reagoval, že
odstúpenie je neplatné, neurčité, dôvody na odstúpenie nie sú dané, nie je zrejmé, ako navrhovateľ
dospel k tomu, že pozemok má vady, navrhovateľ chcel neskôr pozemok predať a až potom sa obrátil
na odporcu s odstúpením od zmluvy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporcu, listinnými dôkazmi

predloženými navrhovateľom v kópii: kúpna zmluva, LV k pozemku, doklady o úhrade kúpnej ceny,
inžiniersko-geologický prieskum, vyjadrením starostu obce, vyjadrením obce k inžinierskym sieťam,
odstúpením od kúpnej zmluvy, odpoveďou odporcu na odstúpenie, výzvou na vrátenie kúpnej ceny
s podacím lístkom a doručenkou, odpoveďou odporcu, vypočul navrhovateľa ako účastníka konania,
svedkov M. N., I. Y., V.. I. N., V.. C. Y., stanoviskom k žiadosti navrhovateľa od obce a stanoviskom

starostu obce.

Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi predávajúcim - odporca a kupujúcim - navrhovateľ
bolo zistené, že jej predmetom je prevod parcely č. XXXX/XX o výmere 738 m2, druh pozemku orná
pôda v k.ú. I. C. H., F. na W. Č.. XXXX za kúpnu cenu 2.450,- Sk/m2. V článku č. 4 bod 3 a 4 zmluvy
kupujúci vyhlásil, že ku dňu podpísania zmluvy si pozemok na mieste osobne prezrel, vzal na vedomie

jeho technicky a právny vzťah, aký je možno zistiť z bežnej ohliadky nehnuteľnosti. Zároveň zobral na
vedomie, že k predmetu prevodu nie sú vybudované inžinierske siete, kupuje ho v stave, v akom sa
nachádza; ďalej, že pre založenie stavby berie na vedomie, že na predmete kúpy bola vykonaná v roku
1985 technická a následne biologická rekultivácia pozemku a preto tento nemusí mať po celej ploche
rovnakú homogenitu podzemného profilu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa XX.X.XXXX C. Č..

D. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra G..

Podľa výpisu LV č. XXXX Y..Ú.. I. C. H. je ako výlučný vlastník uvedenej nehnuteľnosti s parc.č. XXXX/
XX vedený navrhovateľ.

Z listiny Odstúpenie od zmluvy z XX.XX.XXXX zaslanej navrhovateľom odporcovi bolo zistené, že
navrhovateľ upovedomil odporcu o tom, že ako vlastníci boli informovaní, že termín vybudovania a

skolaudovania inžinierskych sietí stanovených v jarných mesiacoch 2008 sa presúva na jeseň 2008,
na rok 2009 a do dnešného dňa tieto neboli vybudované, údajne sa prerába projekt, že boli v rokoch
2008 a 2009 informovaní o problémoch s dodávkach pitnej vody, ktorá bude reálna až po vybudovaní
paralelného diaľkového vodovodného potrubia, ktorá okolnosť nebola zohľadnená v kúpnej zmluve.
Ďalej poukázal, že podľa dodatočných informácii od pôvodných obyvateľov obce bola v uvedenej lokalite

vminulostiskládkaodpadu,pretotrvalnaposkytnutívýsledkuinžiniersko-geologickéhoprieskumu,ktorý
mu bol zaslaný až 9 mesiacov po podpísaní kúpnych zmlúv. Vzhľadom na to, že pozemok nespĺňa
predpoklady na výstavbu rodinného domu, respektíve dodatočne boli zistené skutočnosti, o ktorých
nebol informovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktoré ale zásadne komplikujú až neumožňujú jeho
využitie pre pôvodný zámer, pre ktorý ho kupoval - na výstavbu rodinného domu a preto odstupuje odkúpnej zmluvy, domáha sa vrátenia kúpnej ceny, a vzdá sa vlastníctva príslušného predmetu kúpnej
zmluvy. Odkázal na závery geologického prieskumu.

Odporca v Odpovedi na uvedené odstúpenie navrhovateľovi dňa 16.2.2010 uviedol, že spoločnosť

odpredala pozemok, pri predaji informoval navrhovateľa o jeho stave a nič nebolo zamlčané. Pri
každom stretnutí s majiteľmi pozemkov v lokalite otvorene oboznamoval zo stavom realizácii prípravy aj
problémami, ktoré sa k výstavbe inžinierskych sietí viazali. Pripravovali viac podlažnú bytovú výstavbu,
ku ktorej realizácii na vlastné náklady objednali geologický prieskum a jeho výsledky sprístupnili
majiteľom okolitých pozemkov. Najzávažnejší problém, ktorý sa riešil pri inžinierskych sieťach bola

dodávka vody z verejného vodovodu na jednotlivé pozemky, čo sa podarilo vyriešiť. To však výstavbe
rodinných domov nebránilo a ich výstavba v lokalite prebieha. Spoločnosť nedisponuje žiadnymi
finančnými prostriedkami, za ktoré by mohla pozemok od navrhovateľa odkúpiť.

Navrhovateľ písomne vyzval odporcu na vrátenie kúpnej ceny listom zo dňa 4.8.2011, do 10 dní od
doručenia výzvy, zaslaným odporcovi doporučene a prevzatý ním 10.8.2011.

Navrhovateľ vo výpovedí ako účastník uviedol, že na internete našiel ponuku na predaj pozemku na

výstavbu rodinného domu, lokalita sa mu páčila, nikto ho neupozornil, že je tam smetisko. Vedľa bolo
družstvo, ktoré mu vadilo. Telefonicky sa obrátil na družstvo, akú ma družstvo perspektívu, kde mu
bolo povedané, že družstvo prosperuje a že pozemok, ktorý navrhovateľ kúpil, by nebral ani zadarmo.
Na prvých stretnutiach bolo odporučené nestavať podpivničený dom, lebo je tam vysoká spodná voda.
Podľa jeho názoru bola prevedená návažka a nie závažka jamy, keby sa aj robili hlboké piliere, bolo

by riziko, že oceľ by skorodovala. Následne navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Navrhovateľ reagoval, že
nároky z vád pozemku si uplatnil bezodkladne, hneď ako sa o nich dozvedel v júni 2009, telefonicky u
pána N. G., ako aj pána Y., vtedajších konateľov odporcu. Stretli sa osobne a navrhovateľ informoval
uvedených o vadách pozemku a vyzval na vrátenie kúpnej ceny a odstúpení od kúpnej zmluvy.

Svedok V.. C. Y., H. navrhovateľa uviedol, že v lete 2009 ho navrhovateľ požiadal o účasť na stretnutí

s C.. N. vo veci dohody ohľadne pozemku. Ukázalo sa, že podmienky v kúpnej zmluve nie sú úplné,
sú zavádzajúce. Navrhovateľ spochybnil všetko, čo bolo v kúpnej zmluve uvedené, že je to lokalita na
výstavbu rodinného domu a pritom neinformoval odporcu, že je to zavážané smetisko. Navrhovateľ sa
na stretnutí vyjadril ústne, že odstúpi od zmluvy, že nebol informovaný, že je tam smetisko.

Svedok V.. I. N., spoločník odporcu S. XX.X.XXXX, vo výpovedi uviedol, že spoločnosť predali pred

rokom 2011. S navrhovateľ sa zoznámil 4-5 rokov pri kúpe jedného z pozemkov. Cíti sa byť dotknutý
postupom navrhovateľa. Navrhovateľ bol oboznámený so stavom pozemku, sám navrhovateľ uviedol,
že vie, aký pozemok kúpil. Svedok ho informoval v tom zmysle, že pozemok pozná, navrhovateľ ho
kúpil v čase, keď nebola kríza, kupoval sa za podstatne lacnejšiu cenu, ale že spoločnosť nedisponuje
finančnými prostriedkami, aby ho späť odkúpili. Navrhovateľ nevedel povedať v tej chvíli, prečo

chce predať späť pozemok, len že mu tento nevyhovuje a že pozemok už nechce. Ponúkli preto
možnosť spolupráce pri odpredaní pozemku cez realitnú kanceláriu. Pri kúpnej zmluve nič nezatajovali,
konštatovali, že na pozemku prebehla rekultivácia, a že nemusí mať rovnakú homogenitu spodného
profilu. Pozemky za stavebné určila obec v čase, keď o týchto ani nevedeli. Pozemok v čase prevodu
bol z hľadiska druhu ako orná pôda. O vadách pozemku nevedel, vedel, že tam prebehla technická

a biologická rekultivácia a tým pozemok nemusí mať rovnaký spodný profil pre založenie stavby.
Navrhovateľ si nevymienil konkrétne vlastnosti pozemku a odporca ubezpečil navrhovateľa, že pozemok
je taký, ako je charakterizovaný v kúpnej zmluve. Navrhovateľ si u neho uplatnil vady pri osobnom
stretnutí 3-4 roky dozadu, neuviedol aké - nič konkrétne, len že sa tam nedá stavať a že chce vrátiť
pozemok.

Svedok M. N., konateľ odporcu do XX.X.XXXX, vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ kúpil pozemok
odporcu, že boli nejaké starosti z jeho strany, niečo sa mu nepáčilo. Boli to bežné veci z jeho pohľadu.
Pozemok kúpilo 40 ľudí, nikto nemal problémy ako hovoril navrhovateľ. Zmluva ohľadne pozemku bola
klasická, štandardná, v zmluve bolo uvedené, že bola robená rekultivácia.Svedok I. Y., konateľ odporcu do XX.X.XXXX, vo výpovedi uviedol, že v tom čase bol konateľ firmy.
Oboznámili navrhovateľa, on alebo realitná kancelária, so stavom pozemku. Bola tam spravená
rekultivácia, všetky pozemky boli rovnaké.

Navrhovateľ predložil stanovisko obce I. C. H. X.X.XXXX z ktorého bolo zistené, že oproti roľníckemu
družstvu vedľa hlavnej cesty bola minulosti ťažba štrku. Vyťažený priestor bol zavezený, rôznym
stavebným, komunálnym odpadom z domácnosti. K uzatvoreniu skládky prišlo v roku 1983.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 597 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má
kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o
vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa

ukáže nepravdivým.

Podľa § 599 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo
zodpovednostizavadysamôžekupujúcidomáhaťnasúde,lenakvadyvytkolnajneskôrdo24mesiacov
od prevzatia veci.

Podľa § 48 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že: medzi účastníkmi bola uzavretá dňa
XX.XX.XXXX kúpna zmluva, ktorej predmetom bol vyššie uvedený pozemok, a ktorý vklad vlastníckeho
práva na navrhovateľa k pozemku bol povolený ku 23.6.2008, že: navrhovateľ zaplatil odporcovi kúpnu

cenu za pozemok vo výške 60.017,92 eur, a zálohu na vybudovanie inžinierskych sieti 5.642,97 eur,
že: pozemok, v čase uzavretia kúpnej ceny bol z hľadiska druhu pozemku predávaný a označený v
kúpnej zmluve ako orná pôda ( čl. č. 2 kúpnej zmluvy ), že: navrhovateľ ako kupujúci vzal na vedomie
jeho technický stav, ktoré možno zistiť z bežnej ohliadky, ako aj informáciu, že na predmete kúpy bola
vykonaná technická a biologická rekultivácia a pozemok nemusí mať rovnakú homogenitu ( čl. č. 4 bod

3 a 4 kúpnej zmluvy ), že: zo záverov inžiniersko-geologického výskumu vypracovaného X.XX.XXXX
I.. C.. S. Z. S. S. vyplýva, že z pohľadu stability je územie staveniska rizikové na náhodný výskyt zemína jeho preto citlivé na nerovnomerné sadanie, charakterizuje základové pomery ako zložité, najmä pre
zakladanie v polohách návažkových zemín a stavebného odpadu, pre obytné objekty odporúča hĺbkové
založenie objektov na pilóty alebo vybropiloty, že: navrhovateľ odporcovi vytkol vady pozemku najskôr

ústne, že sa na ňom nedá stavať a preto odstupuje od zmluvy na osobnom stretnutí so svedkom V.. N.
v júli 2009 a následne tiež v liste z XX.X.XXXX - odstúpenie od zmluvy, a žiadal vrátenie kúpnej ceny,
ktorú mu odporca spätne neuhradil.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom
skutkovom základe, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila, že vyzval

odporcu na vrátenie si poskytnutých plnení - pre navrhovateľa kúpnu cenu a zálohu na inžinierske
siete, ktoré sumy spolu mu odporca po odstúpení od zmluvy nevrátil. Odporca s návrhom nesúhlasil,
bránil sa, že odstúpenie navrhovateľa od zmluvy je neplatné, neurčité, nárok navrhovateľa bol uplatnený
oneskorene a je premlčaný, a nie sú dané dôvody na odstúpenie od zmluvy.

Súd vykonal vo veci všetky navrhované dôkazy navrhované účastníkmi, tieto vyhodnotil jednotlivo aj vo
vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať. Účastník zmluvy však môže jednostranným adresovaným
právnym úkonom od zmluvy odstúpiť, ak je to v tomto zákone - OZ alebo v inom zákone uvedené, alebo
ak je to účastníkmi dohodnuté. Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti má okrem oblikačných
účinkov aj účinky vecno-právne, úplným odstúpením od takejto zmluvy zaniká právny dôvod na základe
ktorého sa nadobúdateľ - navrhovateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti a obnovuje sa predchádzajúci stav.

Vprejednávanejvecisúd ajvzhľadomnaobranuodporcu, ženároknavrhovateľabolneurčitý, neplatný,
bez dôvodov a uplatnený oneskorene, ako predbežnú otázku posudzoval platnosť a dôvody právneho
úkonu navrhovateľa - odstúpenie od zmluvy v dôsledku vád veci zo dňa XX.X.XXXX.

V kúpnej zmluve si účastníci odstúpenie od zmluvy výslovne nedojednali. Navrhovateľ si uplatnil nárok
na odstúpenie od zmluvy podľa § 597 ods. 2 OZ pre vady veci, kde poukázal, že odporca ako predávajúci

ho ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, hlavne vlastnosti vymienené kupujúcim - zámer navrhovateľa
postaviť na pozemku rodinný dom, kde kupoval pozemok ako stavebný pozemok, a že pozemok nemá
žiadne vady, pričom toto sa ukázalo nepravdivým. Uvedený právny úkon - písomné odstúpenie od
zmluvy vykonané navrhovateľom XX.X.XXXX súd posudzoval z hradiska náležitosti platného právneho
úkonu, tak všeobecných, aj osobitných pre daný prípad. Dospel k záveru, že sa jedná o platný právny

úkon, ktorý spĺňal náležitosti - bol určitý, zrozumiteľný, vážny, nebol v rozpore s obsahom či účelom
zákona,nepriečilsaanidobrýmmravom.Navrhovateľsiuplatnilvadyveci-konkrétne,ženapozemkusa
nedá stavať a preto odstupuje od zmluvy, bezodkladne po zistení v júli 2009 najskôr ústne, keď uviedol,
že pozemok nespĺňa náležitosti stavebného pozemku a odstupuje od zmluvy, a ďalej aj v písomnom
odstúpení od zmluvy z XX.X.XXXX adresovanom odporcovi. Dodržal zákonom stanovený lehotu 24

mesiacovnavytknutievadyanároknasúdesiďalej uplatnilv3-ročnejpremlčacejlehotevčas.Námietka
odporcu, že návrh navrhovateľa je premlčaný, preto nebola dôvodná. Zodpovednosť podľa § 597 OZ je
objektívna. Jej dôsledky môže predávajúci vylúčiť iba tým, že upozorní kupujúceho na určité vady veci a
tieto už kupujúci nemôže vytýkať a predávajúci nenesie za ne zodpovednosť. Predávajúci, ktorý na vadu
neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť a nie je rozhodujúce, či sám o vade vedel alebo nevedel.

Vadnosť veci môže spočívať v tom, že vec nemá vlastnosti, ktoré si pri kúpe vymienil kupujúci alebo
vlastnosti, o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho a toto ubezpečenie sa preukáže nepravdivým.
Za vadu sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a veku všeobecne
predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Pokiaľ predávajúci uistil
kupujúceho o tom, že územný plán umožňuje na pozemku určitý druh výstavby a toto ubezpečenie sa

ukáže nepravdivým má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Upozornenie predávajúceho by mohlo vylúčiť
právo kupujúceho na odstúpenie kúpnej zmluvy len v prípade, že by sa týkalo určitej vady.

Je nesporné, že pozemok z hľadiska druhu bol v kúpnej zmluve označený ako orná pôda, že v kúpnej
zmluve si navrhovateľ výslovne nevymienil vlastnosti pozemku tak, že tento je vhodný ako stavebný
pozemok, len pre určitý druh výstavby, pre obytné objekty H. XX a H. XX. Navrhovateľ predmet

kúpy nadobudol ako druh orná pôda, a o stave veci a pozemku bol informovaný v článku č. 4 kúpnejzmluvy. Toto bolo preukázané výpoveďami svedkov M. N. Z. I. Y.. Na skutočnosť, že pozemok, ktorý
nadobudol navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy nie je vhodný na výstavbu rodinného domu, a nie je
stavebným pozemkom z hľadiska účelu kúpnej zmluvy a zámeru navrhovateľa, nebol navrhovateľom

predložený žiaden dôkaz. Závery inžiniersko-geologického prieskumu - výstavbu rodinného domu a
využitie pozemku ako stavebného, nevylučujú. Súd je názoru, že navrhovateľ bol oboznámený so
stavom pozemku druh orná pôda. Súd preto zistenia navrhovateľa ohľadne inžiniersko-geologického
prieskumu ako podklad pre odstúpenie od zmluvy neuznal. Uvedený prieskum sa týkal celej lokality,
nebol zameraný len na pozemok navrhovateľa a osobitne sa o pozemku navrhovateľa ako nevhodného

na stavbu rodinného domu sa nezmieňuje. Skutočnosť, že je územie citlivé na nerovnomerné sadanie
korešponduje s článkom zmluvy, kde je uvedené, že pozemok nemusí mať po celej ploche rovnakú
homogenitu podzemného profilu. Pozornosti súdu neuniklo, že podľa výpovedi svedkov, aj samotného
navrhovateľa, v danej lokalite prebieha výstavba rodinných domov. Vzhľadom na uvedené súd dospel
k záveru, že pre odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom, nie sú splnené
podmienky, keď neboli preukázané vlastnosti pozemku výslovne vymienené navrhovateľom, ktoré majú

vady a ani ubezpečenie odporcu, že pozemok nemá žiadne vady a toto sa ukázalo nepravdivým.

Nárok účastníka zrušenej zmluvy na vrátenie kúpnej ceny je nárokom podmieneným zo zákona
povinnosťou druhého účastníka vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu, ktorého vrátenia
sa kupujúci domáha. Ak ide o vrátenie vzájomných plnení zo zrušenej zmluvy, z ktorej jedno plnenie
je nepeňažné, je treba formuláciu výroku zaistiť vzájomnou viazanosťou plnení. Domáhať sa vrátenia

plnenia bez toho, aby v žalobnom návrhu bola uvedená podmienenosť nárokov druhej zmluvnej strany,
je namieste, iba ak podľa zmluvy plnila len jedna strana alebo ak jedna z nich všetko plnenie, prijaté
zo zmluvy vrátila pred podaním návrhu na súd, prípadne do doby vyhlásenia rozhodnutia. Inak by
vydané rozhodnutie, ako podklad nespĺňalo podmienky pre postup pri výkone súdneho rozhodnutia. To
znamená, že súd návrhu navrhovateľa zo zrušenej kúpnej zmluvy vyhovie len tak, že vo výroku rozsudku

vyjadrí vzájomný synallagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej zmluvy ku vráteniu plnenia z
obidvoch strán. Pretože súd je podľa § 153 ods. 2 OSP viazaný návrhom na začatie konania, je nutné,
aby mu tento návrh umožnil vyjadriť vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov zrušenej
zmluvy vo výroku rozsudku. Pokiaľ i napriek výzve súdu navrhovateľ svoj návrh podľa požiadavky § 457
OZ neupraví, nemôže byť návrh so zreteľom uvedenej podmienenosti úspešný. V danej veci navrhovateľ

bol vyzvaný súdom v zápisnici o pojednávaní, či trvá na navrhovanom znení žalovaného petitu na
zaplatenie čiastky, keď v dôvodoch návrhu sa odvoláva na ustanovenia § 48 a § 457 OZ, pričom v
žalobnom petite žiada len vrátenie kúpnej ceny s príslušenstvom. Navrhovateľ uviedol, že na formulácii
žalobného petitu trvá. Za daného skutkového stavu súd nemohol s poukazom na požiadavku § 457
OZ návrhu vyhovieť a prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov

vrátiť si poskytnuté plnenia. Aj z týchto dôvodov súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP - zásady úspechu. Odporca bol v konaní
plne úspešný, trovy konania si neuplatnil, z priebehu konania mu ani žiadne nevznikli, súd mu preto ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.