Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/266/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111222237
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111222237.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: SLOV-MATIC, spol. s r.o., so sídlom Humenské námestie 1, Bratislava, IČO: 17 314 712,
právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o. so sídlom Robotnícka 5, P.O.BOX 43,
Bratislava, proti odporkyni: Q. V., U.. XXX.X.XXXX, R. Ž., H. O. XXXX/X, K. H., U.. XX.XX.XXXX, právne
zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, o
zaplatenie 21.700,- Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.085,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.085,- Eur počítaným od 01.01.2011 až do zaplatenia, a to v

lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 28.06.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 04.07.2011, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 21.700,-
Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.700,- Eur počítaným od 01.01.2011 až do

zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporkyňa s navrhovateľom uzavrela
pracovnú zmluvu a zároveň bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Počas pracovnej smeny
18.-19.07.2010 spôsobila škodu nezabezpečením zverených finančných prostriedkov v celkovej výške
21.700,- Eur, pričom uznala záväzok.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu pracovnú
zmluvu; náplň práce; dohodu o hmotnej zodpovednosti; uznanie dlhu; dohodu o skončení pracovného
pomeru; uznanie záväzku.

Dňa 26.10.2011 súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému bol dňa 18.11.2011 podaný odpor, v ktorom
odporkyňa namietala tvrdenie navrhovateľa, nakoľko kľúče od miestnosti s trezorom mali viaceré osoby.
Zamestnávateľ vyvodil zodpovednosť iba voči odporkyni, hoci na pracovisku sa nachádzali aj iné osoby.
Zamestnávateľ nevytvoril pre zamestnanca také podmienky, aby si mohol plniť svoje povinnosti riadne.
Uznanie záväzku považuje za neplatné, nakoľko ho podpísala pod nátlakom.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal navrhovateľa, právneho zástupcu

navrhovateľa, právneho zástupcu odporkyne a odporkyňu.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporkyne, vyjadrením sa
právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením sa právneho zástupcu odporkyne; výsluchom svedkov,ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a zároveň vykonaním CD
nosiča, ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom Č.H.:O.-XXXX/ZU-Q.-XXXX.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z pripojenej pracovnej zmluvy súd zistil, že túto zmluvu uzavrel dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ spolu s
odporkyňou s tým, že pracovný pomer bol uzavretý od 01.03.1994 na dobu neurčitú so skúšobnou dobou
3 mesiace na druh práce - pokladníčka pobočky s miestom výkonu práce herňa E.-G. na území SR.

Podľa § 42 ods.1 veta prvá Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

V ust. § 43 Zákonníka práce sú vymenované podstatné náležitosti pracovnej zmluvy.

Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli

pracovnú zmluvu.

Taktiež bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti dňa 23.02.1994, podľa ktorej odporkyňa sa
zaviazala, že so zverenými hospodárskymi prostriedkami bude hospodáriť so starostlivosťou riadneho
hospodára tak, aby zabránila vzniku škôd, mánk a strát na majetku. (l.č.5 obsahu spisu)

Podľa článku I. danej dohody odporkyňa preberá hmotnú zodpovednosť za hospodárske prostriedky,
ktoré mu spoločnosť už dosiaľ zverila na vyúčtovanie podľa inventúrnych zoznamov a ktoré mu budú
zverené na vyúčtovanie v čase platnosti tejto dohody.
Podľa článku III. ak na uvedených hospodárskych prostriedkoch vznikne manko alebo iné škody a straty
presahujúce určené normy, zaväzuje sa pracovník schodok uhradiť v plnej výške, pokiaľ nepreukáže,

že škoda vznikla bez jeho zavinenia.

Podľa §182 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak

je neplatná.

Vzhľadom na uvedené súd posúdil, že dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá platne.

Súd poukazuje na to, že dohodou o hmotnej zodpovednosti preberá zamestnanec zodpovednosť za

schodok na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou a v
akomkoľvek kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, kde bude kedykoľvek neskôr
preradený, zaradený alebo preložený. Preto pri preradení na inú prácu a pri preložení nie je potrené
uzatvárať so zamestnancom novú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zodpovednosť za schodok na
zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti má zamestnanec pri každej zmene

pracovného pomeru i naďalej. Táto zodpovednosť trvá zásadne od uzavretia takejto dohody až do
skončenia pracovného pomeru, pokiaľ nedôjde k odstúpeniu od dohody. Zamestnanec zodpovedá v
ktorejkoľvek funkcii spojenej s hmotnou zodpovednosťou, na ktoromkoľvek pracovisku zásadne podľa
pôvodnej dohody o hmotnej zodpovednosti. (V 2/1967)

Na základe uvedeného súd má za to, že odporkyňa je zodpovedná v zmysle dohody o hmotnej
zodpovednosti

Súdu bola predložená aj náplň práce odporkyne u navrhovateľa zo dňa 01.08.2001. (l.č. 6 obsahu spisu)V zmysle tejto náplne práce odporkyňa mala zabezpečovať obsluhu výherných prístrojov, čo je v
náplni špecifikované. Zároveň bola odporkyni uložená povinnosť, že v priebehu svojej zmeny nesmie
herňu opustiť a jej zverené kľúče dávať iným osobám. Zároveň podľa náplne je povinná riadne a včas

odovzdávať tržbu po odpočte vložených a vyplatených jednotiek.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Č.:O.-XXXX/ZU-Q.-XXXX súd mal preukázané, že v čase od 3,30
hod do 04.30 hod dňa 19.07.2010 v Ž. v herni hotela D. neznámy páchateľ využil neprítomnosť krupiérky
- odporkyne a počas plnej prevádzky z neuzamknutého trezora odcudzil finančnú hotovosť vo výške

21.700,- Eur, čím navrhovateľovi spôsobil danú škodu.
Uznesením príslušného policajného orgánu zo dňa XX.XX.XXXX bolo trestné stíhanie prerušené, lebo
sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Túto skutočnosť nikto a ničím nespochybnil, a to ani výšku škody.

Odporkyňa dňa 19.07.2010 uznala dlh voči navrhovateľovi vo výške 21.700,- Eur a zaviazala sa ho
zaplatiť do 31.12.2010. /l.č. 8 obsahu spisu/

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.04.2012 uviedol, že svoj nárok uplatnil z titulu
uznania záväzku odporkyne.

Následne odporkyňa namietala toto uznanie, nakoľko trpí takými vadami, pre ktorý je absolútne neplatný
vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uznaniu. Odporkyňa uviedla, že dňa 19.07.2010 v neskorých
poobedných hodinách (cca. okolo 17.00 hod.) bola odporkyňa po tom, ako absolvovala výsluch zo strany
polície priamo na mieste činu a následne na samotnom OR PZ v Žiline, výsluchy na pracovisku so

zástupcom E. p. N. a so zástupcami spoločnosti navrhovateľa p. Č. a p. B.. A., bola vyzvaná p.Č. a B..
A., aby podpísala listinu - uznanie záväzku, ktorú však podpísať odmietla, nakoľko sa chcela o celej
záležitosti ešte poradiť, čo samozrejme uviedla aj p.Č. a p. A.. Nato však bola odporkyňa zo strany p. Č.
a p. A. vystavená nátlaku, ktorý na ňu vyvíjali s tým, že ak uznanie záväzku nepodpíše, nepôjde domov,
pričom tieto vyhrážky boli mienené vážne a vzbudzovali v odporkyni dôvodnú obavu a napokon tomuto

tlaku aj podľahla, keďže jediné, čo v tom čase chcela, bolo ísť domov a oddýchnuť si, nakoľko bola bez
spánku približne 30 hodín, vyčerpaná, unavená a vystresovaná rannými udalosťami v kasíne, a preto
predmetnú listinu aj podpísala. Vyššie uvedené osoby odporkyňu taktiež presviedčali, že podpísanie
uvedenej listiny pre ňu nič neznamená a je len formálnou záležitosťou pre potreby firmy. Pani Č. a p.
A. takto, uvedúc odporkyňu do omylu a využijúc jej neznalosť, ako aj skutočnosť, že bola po nočnej

zmene a takmer 30 hod. bez spánku a odpočinku pod neustálym tlakom a v strese z prebiehajúcich
udalostí a pod vyhrážkou, že nebude môcť odísť, kým predmetnú listinu nepodpíše, nakoniec dosiahli,
že uznanie záväzku odporkyňa podpísala, kedy tak učinila v stave totálnej únavy, stresu a vyčerpanosti.
Pani Č. a p. A. si toho boli vedomí a napriek tomu na odporkyňu vyvíjali nátlak zneužívajúc jej psychické
rozpoloženie a stav zníženej vôľovej rozpoznávacej schopnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

Základným predpokladom platnosti právneho úkonu je predovšetkým to, aby mal náležitosti, ktoré pre
jeho platnosť zákon vyžaduje, a to náležitosti vôle a náležitosti prejavu. Ak niektorá náležitosť chýba,

právny úkon je neplatný, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu.

Menované osoby - p. Č. a p. A.Š. tvrdenia odporkyne pred súdom popreli, pričom obaja sú zamestnaní,
resp. pracujú pre navrhovateľa. Popreli akýkoľvek nátlak tvrdený odporkyňou.
Čo sa skutočne odohralo pri podpísaní uznania, ktoré bolo vopred pripravené a predložené odporkyni

na podpis, nebolo pre rozpory vo výpovediach preukázané.
Avšak je nepochybné, že odporkyňa skutočne bola bez spánku približne 30 hodín, vyčerpaná, unavená
a vystresovaná rannými udalosťami v kasíne, absolvovala výsluchy na polícii v ten deň a následne, keď
sa vrátila do zamestnania z polície, tak jej bolo predložené vopred pripravené „uznanie“ na podpis.Súd mal preukázaný stav odporkyne pred podpísaním uznania aj z výsluchov svedkov, ktorí potvrdili aj
to, že odporkyňa plakala, bola zmätená, vystresovaná.

Dokonca svedok D..U., ktorý v tom čase býval u odporkyne, potvrdil, že keď sa odporkyňa vrátila v deň
krádeže z práce domov, tak povedala, že robili na ňu nátlak, aby niečo podpísala.

Dokonca odporkyňa namietala aj obsah, nakoľko po opätovnom oboznámení sa s obsahom uznania
uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by pri podpise záväzku z jej strany v ňom bol uvedený posledný

odstavec.
Avšak predložené kópie boli obsahovo totožné a odporkyňa ničím nepreukázala vloženie ďalšieho
odstavca do listiny.

Základnou náležitosťou vôle je sloboda a vážnosť, pričom právny úkon nie je urobený slobodne, pokiaľ
ho osoba urobila v tiesni, pod nátlakom a to fyzickým alebo psychickým a nie je urobený vážne, pokiaľ

konajúca osoba konala v omyle spočívajúcom v nedostatočne alebo nesprávnej predstave o právnych
následkoch svojho konania.

Avšak tvrdenia odporkyne o nejakom nátlaku neboli ničím relevantným preukázané, svedkovia p. Č. a
p. A. popreli tvrdenia odporkyne. Tento nátlak odporkyňa tvrdila a namietala až v rámci tohto súdneho

konania začatého podaním návrhu dňa 04.07.2011, teda takmer 1 rok od samotného uznania.
Odporkyňa teda nepreukázala nátlak pri podpisovaní uznania a možno jej tvrdenia posúdiť len ako
obranu.

Súd má za to, že odporkyňa riadne uznala dlh dňa XX.XX.XXXX, čo možno posúdiť z obsahu. Právny

zástupca odporkyne síce namietal platnosť uznania dlhu s poukazom na to, že bola jej predložená
predtlač iba na podpísanie a bola pod psychickým tlakom, avšak odporkyňa ničím hodnoverným
nepreukázala, že by daný úkon vykonala pod nátlakom. Predtlač nespôsobuje jej neplatnosť a ani
neznamená, že by bola podpísaná pod nátlakom, čo nebolo ani ničím preukázané. Tvrdenie o
akomkoľveknátlakuapsychickomstreseodporkynevtakomrozsahu,vtakejmiere,ktorébyspôsobovali

neplatnosť uznania dlhu odporkyňou, neboli ničím hodnoverným preukázané.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznanie záväzku na náhradu škody nie je samostatným
zaväzujúcim dôvodom, ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania. Je jednostranným
právnym úkonom zamestnanca a má právny význam vo vzťahu k založeniu 10-ročnej premlčacej lehoty.

Podľa § 191 ods.3 Zákonníka práce ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak
s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Súd opätovne poukazuje na to, že uznanie záväzku na náhradu škody nie je samostatným zaväzujúcim
dôvodom, ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania. Je jednostranným právnym
úkonom zamestnanca a má právny význam vo vzťahu k založeniu 10-ročnej premlčacej lehoty.

Súd však zdôrazňuje, že odporkyňa zodpovedá za škodu na základe dohody o hmotnej zodpovednosti,

keďže bola platne uzavretá a preto obmedzenie náhrady škody je v tomto prípade vylúčené v zmysle
§ 186 ods.2 Zákonníka práce. Z toho dôvodu je povinná nahradiť skutočnú škodu, pokiaľ sa nezbaví
zodpovednosti v zmysle § 182 ods.3 Zákonníka práce.

V čase uznania bolo nepochybné, že bola odcudzená suma 21.700,- Eur neznámym páchateľom počas

zmeny odporkyne a K..Š. za prítomnosti pracovníka SBS D..U..

Odporkyňa poukázala na to, že k samotnej škode došlo krádežou, na základe čoho bolo začaté trestné
stíhanie na neznámeho páchateľa.
Odporkyňa k danej škode uviedla, že na nočnej smene z XX. na XX. XX.XXXX boli na pracovisku, v

kasíne Hotela D. na T. Z. XX H. Ž., okrem odporkyne i zamestnanec K. Š. a pracovník bezpečnostnej
služby D. U.. Trezor, z ktorého bolo v predmetnú smenu odcudzených 21.700,- Eur, sa nachádzal v
samostatnej miestnosti a kľúče od neho mali okrem odporkyne aj pracovník p. Š., ďalší 6 zamestnanci
navrhovateľa a rovnako i ďalšie kompetentné osoby navrhovateľa.Zamestnávateľ však vyvodil zodpovednosť len voči odporkyni, hoci na smene okrem odporkyne bol aj
K..Š. i pracovník súkromnej bezpečnostnej služby p. D. U., ktorý mal na starosti bezpečnosť prevádzky.

Medzi navrhovateľom a spoločnosťou poskytujúcou bezpečnostné služby existovala zmluva, v zmysle
ktorej pracovníci bezpečnostnej služby zabezpečovali pre navrhovateľa ochranu života, zdravia ľudí
nachádzajúcich sa v prevádzke a rovnako ochranu majetku.

Zamestnávateľ sa dovoláva zodpovednosti voči odporkyni z dôvodu, že hrubým spôsobom zanedbala

svoje pracovné povinnosti a to tak, že počas pracovnej doby hrala karty. Je však potrebné uviesť, že
karty hrala odporkyňa spoločne so zamestnancom K..Š. a pracovníkom bezpečnostnej služby D..U., a to
v čase, keď sa v prevádzke nachádzali len 2 hostia, ktorí hrali na výherných automatoch a boli obslúžení.

Odporkyňa uviedla, že počas celého trvania pracovného pomeru u navrhovateľa, t.j. od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, si plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z pracovnej zmluvy riadne a okrem toho sa

nikdy nezúčastňovala stávok na výherných prístrojoch. Odporkyňa pracovala u navrhovateľa viac ako
16 rokov, počas ktorých riadne vykazovala tržby a nikdy neboli u nej zistené nedostatky. Preto nesúhlasí
s tvrdením navrhovateľa, že zo strany odporkyne došlo k hrubému porušeniu pracovných povinností.
Dané skutočnosti o jej predchádzajúcom vykonávaní povinností sú irelevantné.

Súd mal zistené, že skutočne v čase krádeže bola na prevádzke odporkyňa spolu s K..Š. na jednej
smeneazároveňbolprítomnýajD..U.vykonávajúciSBSslužbunazákladezmluvyjehozamestnávateľa
s navrhovateľom. Tieto prítomné osoby skutočne v čase krádeže hrali karty.

Odporkyňa namietala aj to, že navrhovateľ nezabezpečil vhodné pracovné podmienky na plnenie ich

povinností.

V zmysle čl. IV. Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 23. 02. 1994, „Zmluvné strany vyhlasujú, že
na pracovisku sú zabezpečené pracovné podmienky, ktoré pracovníkovi umožňujú správny výkon jeho
povinností.“

V zmysle § 177 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Právna zástupkyňa odporkyne správne poukázala na to, že vzhľadom na vyššie citované ustanovenia
bol zamestnávateľ povinný vytvoriť pre zamestnanca také podmienky, aby si tento mohol riadne plniť
svoje pracovné povinnosti, t.j. zodpovednosť zamestnanca za zverené hodnoty musí byť preto priamo
úmerne podporená zamestnávateľom, a to potrebným zabezpečením, ktoré má chrániť hodnoty zverené
zamestnancovi.

Vyhlásením navrhovateľa v Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 23.02.1994, navrhovateľ prehlásil,
že vytvoril pre zamestnancov také pracovné podmienky, aby si títo mohli riadne plniť svoje úlohy, medzi
ktoré patrilo aj hospodárenie so zverenými hodnotami.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že trezor, z ktorého boli odcudzené finančné prostriedky, sa

nachádzal v miestnosti, ktorá bola vybavená kódovým zabezpečením, toto však nebolo nikdy aktívne a
na samotných dverách sa nachádzala len „guľa“, pričom bráno na dverách nebolo funkčné. V prevádzke
a teda aj nad miestnosťou, kde sa nachádzal trezor, boli taktiež umiestnené kamery, ktoré zachytávali
pohyb ľudí, avšak nie všetky boli funkčné.
Uvedené zabezpečenia vyplývajú aj z fotodokumentácie pripojeného spisu.

Právnazástupkyňaodporkynetaktiežsprávnepoukázala,žerovnakonezanedbateľnýmfaktomje,žena
pracovisku sa nachádzal príslušník bezpečnostnej služby, ktorý pracoval pre navrhovateľa a bolo jeho
povinnosťou dohliadať na bezpečnosť prevádzky a ochranu majetku navrhovateľa a v prípade škody
vyvodzovať voči nemu patričnú zodpovednosť.

U navrhovateľa boli teda vyššie uvedené nedostatky a teda navrhovateľ nemal vytvorené riadne
pracovné podmienky, ktoré by umožňovali odporkyni riadne si plniť svoje pracovné úlohy a rovnako
nebolo v možnostiach odporkyne chrániť majetok navrhovateľa, t.j. nie je možné brať ju ako jedinú na
zodpovednosť za krádež finančných prostriedkov, keď jej konaním, či nekonaním nebolo možné zabrániťkrádeži a teda nemôže zodpovedať za schodok na zverených hodnotách, ktoré neboli navrhovateľom
dostatočne zabezpečené a ktorý schodok vznikol, bez zavinenia odporkyne, t.j. treťou osobou.
Odporkyňa poskytla orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť pri zistení páchateľa, nie je

však možné tvrdiť, že len jej vinou došlo ku škode.

Bolo nepochybne zistené, že odporkyňa vykonávala nočnú smenu v čase krádeže spolu s K..Š. a
navzájom sa dohodli na svojich úlohách tak, že K..Š. bude mať na starosti bar a odporkyňa kasu, t.j.
priestor, kde sa nachádza trezor a kde sa vyplácajú výhry, pričom miestnosť je takmer celá presklená,

do ktorej môže ktokoľvek vidieť, ako aj to, čo tam robí zamestnanec, odkiaľ berie peniaze (ako napríklad
z trezora pod stolom),...

Navrhovateľ tvrdil, že zodpovednosť voči K..Š. nevyvodil, nakoľko jeho úlohou bolo zabezpečovať iba
obsluhu výherných automatov, prípadne vykonávať inú obsluhu zákazníkov a odporkyňa mala na danej
smene úlohu osoby zodpovednej za zverené finančné prostriedky.

Je však nepochybné, že navrhovateľ neurčil tieto úlohy, ponechával to na dohode službukonajúcich
pracovníkov.
Táto skutočnosť vylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal zodpovednosti iba voči odporkyni. Tým, že ich
dohoda bola taká, že odporkyňa mala na starosti kasu, nedošlo k účinkom jej zodpovednosti v celom

rozsahu voči navrhovateľovi. Na smenu bola určená odporkyňa a K..Š. bez bližšieho určenia a bez
zadania úloh zamestnávateľom, preto zodpovedajú spoločne.
Dokonca vykonaným dokazovaním bolo zistené, že osoby pracujúce na jednej smene sa vzájomne
zastupujú podľa potreby, čo znamená, že nie je vylúčené, aby aj druhý pracovník smeny vstúpil do kasy
a naopak.

Podľa náplne obidvaja mali obsluhovať hracie automaty a pod. Bolo len ich dohodou, ako si rozdelia
úlohy na smene. Toto navrhovateľ neurčoval. Ten určil iba osoby na jednotlivé smeny bez ďalšieho
zadelenia úloh.
Preto je neprípustné, aby takto z dvoch osôb na smene zodpovedala v konkrétnom prípade iba jedna
z nich, a to v tomto prípade iba odporkyňa.

Zároveň bolo zistené, že navrhovateľ určil na danú smenu odporkyňu a K..Š., teda dve osoby, avšak
iba jedna z nich, a to odporkyňa, mala dohodu o hmotnej zodpovednosti, hoci obidvaja disponovali so
zverenými prostriedkami.
Navrhovateľ tvrdil, že s K..Š. nebola uzavretá taká dohoda, čo však vyvoláva určité podozrenie, keďže

títo zamestnanci disponovali s majetkom, finančnými prostriedkami navrhovateľa a zároveň súd mal
zistené, že s ostatnými zamestnancami boli uzavreté tieto dohody okrem osoby - K..Š., ktorý bol zhodou
okolností práve na smene s odporkyňou, keď došlo ku krádeži.

Zároveň je nepochybne zistené, že na smene bol aj D..U. ako pracovník SBS, s ktorou mal navrhovateľ

zmluvu za účelom ochrany jeho majetku,...
Je nepochybné, že tento pracovník si taktiež neplnil svoje povinnosti, keď napriek svojim povinnostiam
voči navrhovateľovi a svojmu zamestnávateľovi „nahovoril“ odporkyňu a K..Š. do zadnej časti herne ísť
hrať karty, teda do časti, z ktorej nebolo vidieť na kasu.

Všetky tieto tri osoby porušili svoje pracovné povinnosti, ale navrhovateľ nepochopiteľne vyvodzuje
zodpovednosť iba voči odporkyni, hoci on jej dokonca neuložil na smene úlohu - kasu.

Navrhovateľ odôvodnil nevyvodzovanie zodpovednosti SBS služby tým, že ku krádeži došlo bez
prekonávania uzamknutia páchateľom.

Navrhovateľ poukázal na článok II ods. 4 písm.a) zmluvy o ochrane majetku, podľa ktorého vyplýva
povinnosť pracovníkov E. E. zabraňovať rozkrádaniu, stratám, zneužitiu, poškodeniu alebo zničeniu
majetku navrhovateľa. Napriek tomu navrhovateľ má za to, že z dôvodu, že schodok vznikol v dôsledku
krádeže bez prekonávania uzamknutia páchateľom, a to kľúčom, ktorý ponechal odporca na stole v
miestnosti pokladne, nie je možné voči E. E. vyvodiť žiadnu zodpovednosť.

S týmto súd nemôže súhlasiť, nakoľko z danej zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť E. E. a
navrhovateľ nepreukázal žiadnu výnimku z danej povinnosti a prípadnej zodpovednosti, ako ani to, že
by sa pokúsil o to voči danému subjektu.
Teda navrhovateľ svoje tvrdenie ničím relevantným nepodložil.V tejto súvislosti súd poukazuje, že po danej krádeži pracovný pomer D. U. bol v E. E. ukončený.
Zároveň je zrejmé, že keby D..U. ako pracovník SBS nehral karty a venoval sa svojim povinnostiam,
tak by do kasy sa neodvážila vstúpiť tretia osoba, hoci by tam prípadne nebola prítomná odporkyňa a

ani K..Š..

Súdu bola predložená Zmluva o ochrane majetku spoločnosti navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX. (l.č.58)
Článok danej zmluvy definuje majetok tak, že majetkom sa rozumejú stroje, prístroje, zariadenia a
finančná hotovosť nachádzajúca v týchto zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v uvedených objektoch.

Podľa článku 4 Zmluvy pracovníci dodávateľa pri vykonávaní kontroly sú povinní:
a/ zabraňovať rozkrádaniu, stratám, zneužitiu, poškodeniu alebo zničeniu majetku odberateľa
b/ zabraňovať neoprávnenému vstupu osôb do stráženého objektu,...

Navrhovateľ však pri svojom zdôvodňovaní návrhu poukazoval iba na písm.a/ daného článku bez písm.
b/, ktorý je v danom prípade jasným dôkazom porušenia pracovníka danej spoločnosti, čo zo strany

navrhovateľa možno považovať za účelové a zavádzajúce so snahou vyvodiť zodpovednosť nelogicky
len voči odporkyni.

Z uvedeného vyplýva nesprávnosť názoru navrhovateľa ohľadom tvrdenia, prečo sa nemohol domáhať
voči danej spoločnosti zodpovednosti, o čo sa ani nepokúsil.

Z uvedeného je zároveň zrejmé, že minimálne vyššie uvedená skutočnosť bráni zodpovednosti voči
odporkynivcelomrozsahu,keďžedanástrážnaslužbabolapovinnázabraňovaťneoprávnenémuvstupu
osôb do stráženého objektu.

Svedkyňa K. Č. (pracuje/spolupracuje pre navrhovateľa) uviedla, že od trezoru je iba jeden kľúč a má
ho tá osoba, ktorá preberie kasu, pričom na jednej smene sú dvaja pracovníci, ktorí si sami dohodnú
úlohy počas smeny. Ale tá osoba, ktorá preberie pokladňu, je plne zodpovedná za ňu.
- S týmto názorom súd nesúhlasí, nakoľko z ničoho taká výlučná zodpovednosť nevyplýva, pričom úlohy
si zamestnanci rozdeľujú sami po vzájomnej dohode a to predsa nemôže vyvodzovať ich zodpovednosť

pri rovnakej náplni, pričom bolo preukázané, že počas smeny sa podľa potreby aj vzájomne zastúpia pri
rozdelených úlohách a na smene boli pridelené spoločne bez bližšieho určenia, z ktorého by vyplývali
konkrétne úlohy pre konkrétne osoby a z toho zodpovednosť.
Uviedla, že ona zaraďuje do funkcií zamestnancov, avšak náplne zamestnancov nečíta, je to teda iba
po dohovore so zamestnancami.

Zároveň sa vyjadrila, že osoba, ktorá má podľa náplne zabezpečovať obsluhu výherných prístrojov,
nemá čo chodiť do kasy.
- súd poznamenáva, že náplne práce nečíta, ale do funkcií zamestnancov zaraďuje, a to aj do takých,
ktoré si odporujú s náplňou, čo vyplýva aj z toho, že podľa jej uvedenia osoby s náplňou zabezpečovať
obsluhu výherných prístrojov nemajú čo chodiť do kasy, avšak odporkyňa takú náplň mala a do kasy

v rámci smeny išla.
- podľa slov svedkyne v zmysle náplne práce by nemala odporkyňa vstúpiť do kasy s trezorom. Napriek
tomu odporkyňa pracovala a vyvodzujú voči nej zodpovednosť.
Súd poukazuje na to, že pokiaľ odporkyňa nemala čo chodiť do kasy, tak navrhovateľ by sa nemal voči
nej domáhať zodpovednosti v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti.

V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že bez ohľadu na náplň práce jednak odporkyňa mala v
pracovnej zmluve určenú funkciu pokladníka a bez ďalšieho na smene vykonávala pokladníka aj v kase,
pričom v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti prevzala hmotnú zodpovednosť, a teda aj za kasu.

Súd poznamenáva, že zodpovednosť trvá zásadne od uzavretia takejto dohody až do skončenia

pracovného pomeru, pokiaľ nedôjde k odstúpeniu od dohody. Zamestnanec zodpovedá v ktorejkoľvek
funkcii spojenej s hmotnou zodpovednosťou, na ktoromkoľvek pracovisku zásadne podľa pôvodnej
dohody o hmotnej zodpovednosti. (V 2/1967)

Svedkyňa uviedla, že k uznaniu došlo o 9.00 hod ráno, keď sa odporkyňa vrátila z polície.

Svedok D..A. potvrdil, že odporkyňa plakala po krádeži a následne po tom, ako sa vrátila z výsluchu z
polície, podpísala uznanie.Z uvedeného vyplývajú rozpory ohľadom času uznania, keďže svedkyňa Č. uviedla, že to bolo o 9.00
hod, ale ostatní svedkovia uviedli, že to bolo poobede, čo potvrdzuje aj zápisnica z výsluchu odporkyne
začatého o 9,05 hod., teda nemohlo o 9,00 hod. dôjsť k uznaniu, keďže odporkyňa bola v tom čase na

polícii vypočúvaná.

Svedok K..Š. uviedol, že po krádeži dostal výpoveď zo strany zamestnávateľa, následne pripustil dohodu
s tým, že vraj to bolo vzájomne iniciované. Potvrdil, že kľúč od trezora sa mal nosiť so sebou alebo
ponechávať v kase schovaný. Čo sa týka dohody o hmotnej zodpovednosti, uviedol, že on nemal

uzavretú, ale ostatní zamestnanci mali, pričom pred pojednávaním pozeral, či má takú dohodu a to vraj
z dôvodu, že si robil poriadky. Avšak hoci robil poriadky, tvrdil, že dostal výpoveď a následne uviedol,
že má dohodu medzi dokladmi, ale to uviedol až po tom, ako právny zástupca navrhovateľa upozornil,
že bola dohoda o skončení pracovného pomeru so svedkom. Rozpor odôvodnil tým, že si to nepamätá,
lebo to bolo pred rokmi, hoci predtým uviedol, že doklady pozeral pred pojednávaním. Dokonca sám
uviedol, že hľadal medzi dokladmi dohodu o hmotnej zodpovednosti, hoci na to nebol nikým upozornený.

- súd konštatoval rozpory vo výpovediach svedka, ktoré vyvolávajú jeho nehodnovernosť.
Uviedol, že odporkyňa bola rozrušená, triaslo ju, plakala.
Dodal, že na smene, keď mal bar, tak do kasy nechodil a nikdy nešiel do kasy, keď nemal na starosti
trezor.
- toto však bolo vyvrátené svedkami, ako aj kamerovým záznamom, teda svedok neuviedol pred súdom

pravdu.

Svedkyňa F..F. potvrdila dohodu zamestnancov na smene o rozdelení úloh. Je názoru, že všetci majú
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Uviedla, že navrhovateľ im prikázal, že kľúč od trezoru nesmie byť
dostupný a závisí na každom, kde si ho uschová. Potvrdila, že dvere na kase sú na guľu a nedajú sa

bez kľúča otvoriť. Ona kľúč od trezoru nosila pri sebe, ale ostatní ho ponechávali v kase a schovávali
ho tak, aby nebol na dosah. Po krádeži navrhovateľ dal striktný zákaz ponechávať kľúč v kase.

Svedok A..G. - u navrhovateľa taktiež obsluhuje automaty. Uviedol, že kľúč od trezoru taktiež ponechával
v kase, ktorá sa bez kľúča nedá dostať. Nevedel o dohode zamestnancov ohľadom ukladania kľúča od

trezoru. Navrhovateľ nedal žiadny pokyn, pokyn bol daný až po krádeži, a to nosiť daný kľúč so sebou.
Potvrdil dohodu zamestnancov na smene o rozdelení úloh.
SvedokA..L.-pracovalunavrhovateľaakokrúpier.Potvrdildohoduzamestnancovnasmeneorozdelení
baru a kasy. Uviedol, že o bezpečnostných predpisoch boli poučení až po krádeži, predtým nie. Do
krádeže im nikto nepovedal kde majú nechávať kľúče,... Uviedol, že mali zaužívané, že kľúč od trezoru

ponechávali v kase, či za monitorom, pod klávesnicou,... Uviedol, že nadriadeným navrhovali opraviť
dvere, aby boli samozatváracie, aby sa dali fólie na sklá, aby zákazníci nevideli, kde dávajú peniaze,...
Potvrdil, že dvere sa nedali otvoriť bez kľúča, lebo boli na guľu.

Svedkyňa Y..T. - pracovala u navrhovateľa. Potvrdila dohodu o rozdelení úloh na smene. Podľa nej všetci

mali hmotnú zodpovednosť, ktorú podpisovali pri nástupe do práce. Pokyny im boli dané až po krádeži.
Uviedla, že pôvodne kľúč od trezoru mali dávať na jedno miesto. Uviedla, že na kase sa stále niečo
kazilo, kamery nefunkčné.

Svedkyňa F..F. - pracovala u navrhovateľa. Potvrdila dohodu o rozdelení úloh na smene, pričom

zamestnávateľ im neurčil, za čo konkrétne zodpovedajú. Kľúč od trezoru bol ponechávaný v kase a bolo
na každom, kde ten kľúč nechá. Bol pokyn, že sa má trezor zamykať a kľúč sa má ponechať v kase.
Po krádeži sa urobili opatrenia. Potvrdila, že herňa bola labyrint, pričom z niektorých častí nebolo vôbec
vidieť na kasu.

Svedok D..U. uviedol, že v deň krádeže hral s odporkyňou a ďalšou osobou karty. Dvere od kasy sa
bez kľúča nedali otvoriť, ale iba násilím a kľúč od trezoru bol vždy ponechávaný v kase, vraj bola taká
dohoda. Uviedol, že pred krádežou dvere na kase boli zavreté a zamknuté a trezor zamknutý.
Uviedol, že videl aj K..Š. chodiť do kasy, aj keď bol na smene s odporkyňou.
Taktiež uviedol, že odporkyňa, keďže sa v deň krádeže vrátila domov, hovorila, že robili na ňu nátlak,

kým niečo nepodpíše.

Odporkyňa uviedla, že počas smeny mohol do kasy vstúpiť aj druhý pracovník smeny, ktorý tiež mohol
vyplatiť výhru, a tak sa to aj praktizovalo, keď napríklad pracovník z kasy odbehol na WC a pod.Taktiež uviedla, že nebol žiadny pokyn ohľadom kľúča od trezoru, navrhovateľ iba ústne im uviedol, aby
sa dohodli a určili nejaké miesto na odkladanie kľúča od trezoru s tým, že kľúč od trezoru nemajú nosiť
so sebou. Toto potvrdili aj svedkovia.

Avšak aj keď nebol daný žiadny pokyn, kde sa má ponechávať kľúč, všetci zamestnanci v kase boli
povinní starostlivo pristupovať a dbať na to, aby sa k danému kľúču nedostala tretia osoba.
To, že mali zaužívané kľúč ponechávať v trezore, je irelevantné a nezbavuje ich zodpovednosti, pokiaľ
sa ku kľúču od trezoru dostala neoprávnená osoba bez nejakej námahy. Teda stačilo sa dostať iba do

kasy a trošku sa poobzerať - za PC, pod PC, pod klávesnicu,... a kľúč bude nájdený a tak umožnený
prístup do trezoru.
Na druhej strane je však nutné poukázať, že pokiaľ bol 1 kľúč od trezoru, ktorý mal mať k dispozícii
zamestnanec pre kasu a zamestnávateľ im prikázal dbať o ten kľúč, aby sa nestratil, mal určiť, akým
spôsobom majú na danej smene s kľúčom zaobchádzať, kde ho prípadne ukladať, resp. poskytnúť im
nejaké zabezpečenie proti strate, odcudzeniu,... Veď mohla by nastať aj taká situácia, keď zamestnanec

kľúč neponechá v kase, nosí ho pri sebe a náhodne mu vypadne a pod. a taktiež by sa mohla k nemu
dostať tretia osoba.

Podľa § 178 Zákonníka práce
(1) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu

majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

(2)Akhrozíškoda,zamestnanecjepovinnýnaňuupozorniťvedúcehozamestnanca.Akjenaodvrátenie
škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť
nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba

alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Z uvedeného vyplýva povinnosť zamestnanca predchádzať škodám a preto mala odporkyňa postupovať
s osobitnou starostlivosťou s vecami v kase a teda aj s kľúčom od trezoru. Predsa je prirodzené, že nie

je potrebný zvlášť pokyn na to, aby niekto dával pozor na kľúč od trezoru.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporkyňa si rozdelila úlohy sama s K..Š. bez
konkrétneho pridelenia zamestnávateľom, pričom na smenu bola určená odporkyňa s osobou
bez hmotnej zodpovednosti, hoci ostatní zamestnanci mali tieto dohody uzavreté. Avšak K..Š. z

nepochopiteľných dôvodov túto dohodu údajne nemal a aj napriek tomu taktiež z nepochopiteľných
dôvodov vykonával svoju náplň práce na smene, a to s ďalším zamestnancom, ktorý mal uzavretú
dohodu o hmotnej zodpovednosti, v dôsledku čoho každý iný zamestnanec bol v značnom nevýhodnom
postavené naproti K..Š..
Zároveň bolo preukázané, že pracovník SBS D. U. neplnil svoje povinnosti, dokonca ešte zlákal aj

odporkyňu, aby išla hrať karty na miesto, odkiaľ nie je vidieť kasu.
Kľúče od kasy majú k dispozícii nepretržite viaceré osoby, teda aj tie, ktoré nie sú v smene a od trezoru
bol jeden kľúč, ktorý mala väčšina zamestnancov zaužívané ponechávať v kase na konkrétnom mieste,
keďže mali pokyn od zamestnávateľa ho nestratiť, nakoľko bol iba v jednom vyhotovení.
Trezorsanachádzalpodstolomvkase,ktorábolapresklenásdveramina„guľu“aspokazenoubránkou,

na čo bol zamestnávateľ - navrhovateľ viackrát upozornený viacerými zamestnancami ústne, ale bez
nápravy, dokonca niektorými zamestnancami boli dané aj návrhy na lepšie zabezpečenie.

Teda navrhovateľ ukladal svojim zamestnanom povinnosti spolu s nakladaním finančných prostriedkov,
avšak bez riadneho zabezpečenia a teda ponechával všetku zodpovednosť na zamestnancov.

Nezabezpečil ani prístup do kasy, keďže jednak neurčil konkrétnych zamestnancov na to, taktiež boli
viaceré kľúče, ich počet nevedel ani sám navrhovateľ a teda do kasy, do ktorej sa bez kľúča nedostať, čo
bolo preukázané svedkami, bol tak umožnený prístup viacerým, teda aj tým, čo nemali smenu/službu. Z
uvedeného je zrejmé, že odporkyňa nemusela ani ísť hrať karty do zadnej časti, stačila krátka prestávka
(toaleta, občerstvenie, či dokonca obsluha nejaké klienta, či automatu) a do kasy sa mohla nebadane

dostať aj tretia osoba. Keďže išlo o presklenú miestnosť, každý z herne mohol mať predstavu, kde sa čo
nachádza, napríklad, že trezor je pod stolom, keďže bolo možné cez sklo vidieť, keď krupiér sa skláňal
pod stôl pri vyplácaní výhry.To, že zo strany navrhovateľa nebolo dostatočné zabezpečenie na plnenie povinností jeho
zamestnancov, potvrdzuje aj to, že po danej krádeži zo strany navrhovateľa bola náprava, čím nepriamo
uznal tieto pochybenia.

Viacerými svedkami bolo preukázané, že bola medzi zamestnancami dohoda, že kľúč od trezoru v kase
ponechávali v kase na konkrétnom zaužívanom mieste. Takto konali takmer všetci, nakoľko bol im daný
pokyn, aby ten kľúč nestratili.
Navrhovateľ nijakým spôsobom nezabezpečil tento svoj pokyn, ani ho nešpecifikoval, iba dal pokyn, aby

ho nestratili.

Z kamerového záznamu bolo evidentné, že neznáma osoba využila neprítomnosť krupiérov a SBS
pracovníka, a tak vošla bez problémov do miestnosti - kasy, ktorá sa dá otvoriť len s kľúčom, pričom
dvere boli zavreté, čo vyplýva aj z krátkeho zdržania sa tejto osoby pri dverách počas ich otvorenia
a následne táto osoba v kase konala tak, že musela vedieť, kde je trezor, keďže sa zohla pod stôl a

následne zdvihla ruku na stôl po kľúč od trezora, a to presne na tie miesta, ktoré boli zaužívané na
odkladanie kľúča.
Z toho vyplýva, že trezor bol zamknutý, nakoľko v opačnom prípade nebol dôvod, aby táto osoba sa
zdvihla od trezoru s tým, že niečo brala zo stola a opätovne sa zohla k trezoru.
Súd poznamenáva, že kľúč od trezoru bol síce ponechávaný zamestnancami v kase, ale na nie

viditeľnom mieste, ale napríklad pod počítačom, a pod.
Súd mal za to, že trezor bol zamknutý, čo vyplýva aj z kamerového záznamu a aj z výsluchu svedka
D..U.. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom je uvedené, že
trezor nebol zamknutý, súd poznamenáva, že dané uznesenie nevychádza z dokazovaných skutočností.

Z uvedeného je evidentné, že v dôsledku nedostatočného zabezpečenia kasy zo strany navrhovateľa
bolo v podstate umožnené v prístupe inej osoby do kasy aj jeho zavinením.

Súd poznamenáva, že navrhovateľ nebol v žiadnom zmluvnom poistnom vzťahu pre takéto prípady na
danú herňu, preto si nemohol ani nárokovať poistné plnenie.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že poisťovne vyžadujú konkrétne zabezpečenia objektu, či
predmetu v prípade uzavretia poistného vzťahu, v opačnom prípade buď nedôjde k vzniku zmluvného
vzťahu, resp. v prípade poistnej udalosti nedôjde k plneniu.
Navrhovateľ neuzavrel žiadnu takú poistnú zmluvu, pričom z praxe súdu je zrejmé, že ani nebolo žiadne
zabezpečenie vyžadujúce minimálne poisťovňami.

Súdnemalzistené,žebyodporkyňaporušilatietopovinnostiúmyselne,avšakprihmotnejzodpovednosti
sanevyžadujeúmysel.Jenepochybné,žeodporkyňasvojímneopatrnýmkonanímumožnilapáchateľovi
uľahčiťodcudzeniefinančnejhotovosti,keďžeponechalakľúčvtrezoreaodišlamamiesto,odkiaľnebolo
vidieť na kasu, pričom na také miesto nešla za účelom vykonávania pracovných povinností, keďže išla

hrať s kolegom a SBS pracovníkom karty.
Je nepochybné, že odporkyňa tieto povinnosti porušila, v dôsledku čoho zodpovedá v zmysle dohody
o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej bola povinná tieto povinnosti dodržiavať s tým, že pri ich
porušení je daná jej hmotná zodpovednosť.

Vzhľadom na to, že bola platne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, zodpovednosť odporkyne
vychádza z ustanovenia § 182 Zákonníka práce.

Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žefinančnáhotovosťvovýške21.700,-Eurbolaodcudzenátreťou
osobou, avšak odporkyňa svojím konaním uľahčila konanie páchateľovi porušením svojej povinnosti,

keďže išla hrať karty do zadnej časti herne spolu s ďalšími dvoma osobami bez riadneho zabezpečnia
kľúča od trezoru, nakoľko ho ponechala v kase.

Podľa § 182 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca nie je zásah inej osoby, ktorý znemožní
zamestnancovi starať sa o zverené hodnoty, t.j. vynachádzavosť zlodejov. Ak tretia osoba odcudzí
zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zavinenie tretej osoby samo osebenemá za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ibaže by zamestnanec preukázal, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V prípade stretu zodpovedností neznámeho
páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za

schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil
(neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil,
či sa o ne riadne nestaral. Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich
povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak, aby nedochádzalo k
poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1 Zákonníka práce) vznik

schodku umožnil. Ak je nedbanlivostné porušenie povinnosti hmotne zodpovedným zamestnancom
takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo
dôjsť, neprichádza do úvahy ani čiastočné zbavenie sa zodpovednosti podľa § 182 ods. 3 Zákonníka
práce.

Teda predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je

povinný vyúčtovať, je uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Zodpovednosť zamestnanca
za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je založená na princípe
zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný preukazovať, že zamestnanec zavinil schodok.
Povinnosťou zamestnávateľa je preukázať, že bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti a že
vznikol schodok. Zamestnanec, ak sa chce zbaviť zodpovednosti za schodok, je povinný preukázať, že

schodok alebo jeho časť nezavinil.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 244/2007 (R 77/2008), ak tretia osoba
odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby
samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca. V prípade stretu zodpovedností

neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie
páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr. tým, že zverené hodnoty
riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral. Ak je porušenie povinnosti hmotne zodpovedným
zamestnancom z nedbanlivosti takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku úmyselným konaním

tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť, neprichádza do úvahy ani čiastočné zbavenie sa zodpovednosti podľa
§ 182 ods. 3 Zákonníka práce.

Súd dospel k záveru, že porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila odporkyňa, uľahčilo
tretej osobe k odcudzeniu finančných prostriedkov, avšak nie v celom rozsahu, nakoľko na smene boli

ďalšie dve osoby, ktoré nesú zodpovednosť v časti, ako aj sám navrhovateľ z dôvodu nedostatočného
zabezpečenia, čo vedie k čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti odporkyne za vzniknutý schodok,
pričom porušením iba odporkyňou neznamená, že by došlo k vzniku schodku.
To, že K..Š. nemal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, je irelevantné pre zbavenie sa jeho
zodpovednosti a vedie k nesprávnemu názoru navrhovateľa vyvodzovať zodpovednosť iba voči

odporkyni.
v celkom rozsahu.
Taktiež nesprávny názor navrhovateľa je aj v tom, keď tvrdil, že voči E. E. nie je dôvod vyvodzovať
zodpovednosť, nakoľko nepreukázal žiadnu výnimku a je nepochybné, že pracovník danej spoločnosti
neplnil si riadne povinnosti, v dôsledku aj toho došlo k odcudzeniu. Dokonca súd má za to, že keby

v blízkosti kasy nebola ani odporkyňa a ani K..Š. K. D..U. by si plnil riadne povinnosti, nedošlo by k
odcudzeniu.
Zároveň navrhovateľ nepristupoval preventívne, keďže jednak riadne nezabezpečil miesto výkonu a
zároveň ani neuzavrel poistnú zmluvu a všetko ponechával na zamestnancoch, ktorým riadne ani
nezadelil úlohy počas zmeny a ponechal to na ich dohode. Preto ale nie je možné vyvodzovať

zodpovednosť len voči odporkyni, a to v celom rozsahu.
Dokonca bolo zistené, že v danom objekte, kde je trezor, je zariadenie na čipový kód, ale je nefunkčný,
a to aj v čase krádeže.

Taktiež bolo zistené, že herňa je dosť veľká a nie z každého miesta je vidieť na kasu, a to ani od všetkých

automatov.
Zároveň bolo viac kľúčov od kasy, ktoré mali k dispozícii iné osoby a ktoré tak mohli aj mimo svojej smeny
vstúpiť do kasy bez vedomia pracovníkov smeny, pričom pracovník SBS mal takým neoprávneným
vstupom zamedziť, avšak namiesto plnenia svojich povinností taktiež hral v zadnej časti herne karty.Navrhovateľ však nevykonal žiadne zabezpečenie ani ohľadom kľúča od trezora, len dal pokyn, aby naň
dávali pozor, keďže je iba jeden.

Navrhovateľ vykonal opatrenia až po danej krádeži.

Súd poukazuje na to, že jedna z podmienok pre hmotnú zodpovednosť je, aby zodpovedná osoba mala
výlučne ona možný prístup k danému majetku. (5Cdo 59/2011)
Avšak je nepochybné, že tento prístup mali aj ďalšie osoby - minimálne druhá osoba smeny, ako aj

ďalšie osoby, ktoré mali so súhlasom navrhovateľa, resp. s jeho vedomím, kľúč od kasy, a to aj K..Š.,
ktorý mal tiež smenu spolu s odporkyňou.
Súd zároveň poukazuje na to, že odporkyňa v zmysle pracovne náplne má vykonávať obsluhu hracích
automatov, ako aj obsluhu zákazníkov a teda keď vykonáva túto obsluhu, aby bola stále v miestnosti
s trezorom, teda v kase.
Teda navrhovateľ riadne neurčil rozsah prác jednotlivých zamestnancov na smene a bez poučení o

bezpečnostných opatreniach.
Ak mala odporkyňa na smene vykonávať kasu, malo to byť riadne určené navrhovateľom a malo byť
riadne stanovené, čo na konkrétnej smene má konkrétne vykonávať, pretože náplň je rozsiahla a v
zmysle náplne nemôže stále dohliadať na kasu, či na pokladňu, či na zákazníkov, a to všetko súčasne.
Navrhovateľ nezabezpečil riadne organizáciu práce.

Taktiež súd poukazuje na to, že zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok, ak nemal vytvorené
riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, pričom je evidentné,
že priestory boli nevyhovujúce, prístup mali aj iné osoby než osoby určené v smene, keďže bolo viac
kľúčov. (R 55/1984)

Podľa uvedenia právnej zástupkyne odporkyne za vyčíslený schodok zodpovedá výlučne navrhovateľ
ako zamestnávateľ, ktorý nevytvoril svojím zamestnancom vhodné podmienky na to, aby mohli zverené
hodnoty dostatočným spôsobom ochraňovať, čo sa preukázalo aj výpoveďami všetkých svedkov, ktorí
pracovali u navrhovateľa

Súd poukazuje na nedostatky zo strany navrhovateľa:
1. nedostatočné technické zabezpečenie - miestnosť od trezora, t.j. kasa bola presklená a teda aj
zákazníci videli, kde ukladajú zamestnanci navrhovateľa finančné prostriedky z výherných automatov a
rovnako bola táto miestnosť vybavená kódovým zabezpečením, ktoré však bolo nefunkčné. Taktiež bol

dlhodobo pokazený zámok na dverách do kasy, čo potvrdila aj p. Č.L. vo výpovedi z XX.XX.XXXX vo
vyšetrovacom spise pripojenom k tomuto konaniu.
2. v obehu bolo viacero kľúčov od miestnosti s trezorom, čo potvrdila aj svedkyňa Č. na pojednávaní dňa
22.06.2012, pričom tieto kľúče mali iné osoby po celý čas vo svojej dispozícii, t.j. brali si ich aj domov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS SR 5Cdo/59/2011, v zmysle ktorého jednou z

podmienok pre hmotnú zodpovednosť je, aby zodpovedná osoba, a to výlučne ona mala prístup k
zvereným hodnotám.
3. nedostatočná kvalita a umiestnenie kamerového systému (páchateľ nebol na tvári žiadnym spôsobom
maskovaný a teda v prípade lepšej kvality obrazu a umiestnenia kamerového systému by ho bolo možné
identifikovať)

4. navrhovateľ nevykonal svojim zamestnancom žiadne školenie, prípadne aspoň písomné usmernenie
o nakladaní so zverenými hodnotami.
5. navrhovateľ nedal zamestnancom žiadne pokyny, ako majú zabezpečiť trezor a miestnosť od trezoru,
či ju zamykať a kde uschovávať kľúčik od trezoru. Navrhovateľ nedal odporkyni žiadne pokyny na to, ako
má so zverenými hodnotami nakladať a teda ani neurčil, kde má odporkyňa nechávať kľúčik od trezora.

6. navrhovateľ nevykonával kontroly práce svojich zamestnancov a rovnako práce príslušníka
bezpečnostnej služby,
7. zamestnanci viackrát hlásili nedostatky na prevádzke (problém s dverami do miestnosti, kde bol
trezor, nefunkčné kódovacie zariadenie) a rovnako navrhovali miestnosť, kde je trezor, zakryť fóliami,
aby zákazníci nevideli, kde sa ukladajú peniaze, avšak navrhovateľ prijal opatrenia až po krádeži

8. nedostatočná ochrana majetku, ktorú zabezpečoval navrhovateľ prostredníctvom spoločnosti E. E.
s.r.o., a to síce za odmenu vo výške 3.950,. Eur mesačne,
9. navrhovateľ neuzavrel žiadnu poistnú zmluvu na daný objekt pre prípad krádeže10. dlhodobo pokazený zámok kasy, čo uviedla svedkyňa Č. vo svojej výpovedi zo dňa 19.7.2010
obsiahnutá vo vyšetrovacom pripojenom spise, kde uviedla, že páchateľ išiel na istotu, nakoľko vedel
že na dverách od miestnosti s trezorom je dlhodobo pokazený zámok, akým spôsobom otvoriť a zavrieť

dvere, aby nevyvolali buchot a teda vopred poznal informácie ohľadom celej prevádzky.
11. na smene s odporkyňou bola osoba bez hmotnej zodpovednosti.

Právna zástupkyňa odporcu správne poukázala na to, že skutočnosť, že navrhovateľ nevytvoril
zamestnancom podmienky na ochranu zverených hodnôt potvrdzuje aj to, že po udalosti z XX.XX.XXXX,

t.j. až po krádeži prijal opatrenia a vydal nasledovné pokyny:
1. Prevádzka sa počas výberov z výherných automatov začala zatvárať
2. Namontovali bráno na dvere do miestnosti s trezorom
3. Pokyn, aby kľúč od trezoru nosili zamestnanci pri sebe a pokyn na zamykanie miestnosti s trezorom
4. Zaviedol sa jeden kľúč od miestnosti s trezorom, ktorý si zamestnanci pri službe odovzdávajú
5. Príslušník bezpečnostnej služby má sedieť pred miestnosťou s trezorom, pričom sa mu za tým účelom

vytvorilo pred miestnosťou sedenie
6. Zaviedli sa obmedzenia týkajúce sa výšky sumy, ktorá mohla byť v trezore, pričom tieto pokyny a ich
zavedenie potvrdili svedkovia vypočutí v tomto konaní.

Pokiaľ právna zástupkyňa odporkyne tvrdila, že odporkyňa žiadnym spôsobom neuľahčila páchateľovi

vniknutie do trezoru a teda ani odcudzenie finančnej čiastky, nakoľko miestnosť od trezoru bola
zatvorená a bez kľúčika, ktorý mala pri sebe ani nebolo možné do nej vojsť a kľúčik od samotného
trezoru už podľa dlhoročnej zaužívanej praxe potvrdenú výpoveďou svedkov ponechala v miestnosti s
trezorom, pričom ho ukryla pod monitorom, na mieste voľným okom neviditeľnom, súd s týmto nesúhlasí.
A to z dôvodu, že medzi svedkami boli rozpory o údajnom zaužívaní ponechávania kľúčika o trezoru.

Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že u mnohých to bolo síce zaužívané, ale nie pravidlo a bolo to
na každom z nich, ako budú dbať o daný kľúč. To, ako mali zaužívané, nezbavuje ich zodpovednosti
v prípade nejakej škody.
Je nepochybné, že odporkyňa ponechala kľúč v kase, aj keď nie na viditeľnom mieste, ale v miestnosti
presklenej, do ktorej mali zákazníci možnosť vidieť bez nejakých ťažkostí a následne odišla počas

jej pracovnej doby na miesto, odkiaľ nebolo vidieť na kasu, hoci prevzala hmotnú zodpovednosť na
zverenýchhodnotách,tedaajnakasu.Avšakvčasekrádežetomunevenovalapozornosť.Kebyneodišla
na miesto, odkiaľ nie je vidno kasu a to za účelom hrania kariet, a taktiež nezanechala kľúč od trezoru
v kase, nemuselo dôjsť ku krádeži a samozrejme za splnenia ďalších okolností, ako zabezpečenie zo
strany navrhovateľa, plnenie si povinností pracovníka strážnej služby a K..Š..

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že odporkyňa je zodpovedná za schodok na zverených
hodnotách, pričom súd dospel k tomu, že schodok vznikol sčasti bez jej zavinenia, čím sa sčasti zbavila
zodpovednosti a škodu je povinná nahradiť navrhovateľovi vo výške miery zavinenia. (R 12/1976, R
64/1961, R 4/1971, R 13/1983, 5Cz 14/1979, R 55/1984)

Podľa § 186 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods.2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných

látok.

Podľa § 189 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 191 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.Podľa § 191 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Neprerokovanie náhrady škody so zástupcami neovplyvňuje platnosť uznania škody zamestnancom.

Pri určení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov právna úprava vychádza z princípu
delenej zodpovednosti. Solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce

nepripúšťa, a to ani ako výnimka.

Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zodpovednosť aj ďalších osôb, ako aj to, že navrhovateľ nevytvoril
riadne pracovné podmienky vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky, odporkyňa sa zbavila v časti
zodpovednosti a v časti bola zaviazaná podľa podielu/pomeru ostatných zodpovedných.
Súd posúdil mieru zavinenia navrhovateľa 70 %, mieru zavinenia strážnej služby 20 %, mieru zavinenia

zamestnancov na smene 10%. Keďže boli dvaja zamestnanci, tak podiel odporkyne je 5 %.
Súd má za to, že miera zavinenia navrhovateľa vzhľadom na všetky vytknuté nedostatky vyššie
uvedené je primeraná a adekvátna vzhľadom na počet vytknutých nedostatkov (11), pričom 6 z daných
nedostatkov sú podľa súdu zvlášť závažné. (pozn. súdu jedná sa o zvýraznené nedostatky vo vyššie
uvedenom zozname - bod 1, 2, 5, 7, 8, 9). Taktiež za adekvátnu mieru zavinenia v rozsahu 20% posúdil

u strážnej službe, ktorá na základe Zmluvy s navrhovateľom mala zabrániť vstupu neoprávnenej osobe,
alenapriektomuichpracovníkprehovorilzamestnancovnavrhovateľa,abyišlidozadnejčastihernehrať
karty napriek svojej povinnosti,, ktorú mal aj v neprítomnosti zamestnancov. Keby však takto nekonal,
nemuselo dôjsť ku krádeži, keďže jeho úlohou okrem iného bolo aj zabraňovať vstupu neoprávneným
osobám do strážených objektov a svoje úlohy mal plniť, či tam boli prítomní zamestnanci navrhovateľa

alebo nie.
Druhý zamestnanec bez ohľadu na to, či mal dohodu o hmotnej zodpovednosti alebo nie, čo má vplyv
iba pri výške náhrady škody, súd posúdil, že je rovnako zodpovedný ako odporkyňa, a to bez ohľadu na
to, že si dohodli na smene úlohy - on bar a odporkyňa kasu, do ktorej však aj on chodil, hoci tvrdil opak,
ale tieto úlohy neboli zadané/určené zamestnávateľom, preto zodpovedajú spoločne za celú smenu.

Súd posúdil zodpovednosť zamestnancov v rozsahu 10% bez ohľadu na ich počet, nakoľko
preukázateľne nemali vytvorené zamestnávateľom vhodné podmienky, neboli riadne poučení,
navrhovateľ pristupoval bez opatrnosti, keďže ani len poistnú zmluvu neuzavrel pre taký prípad a za
kľúč ponechaný v trezore zodpovedali spoločne. Rozdelenie úloh ich nezbavuje zodpovednosti a bolo
na nich, ako sa postarajú o kľúč trezora, pričom je evidentné, že do kasy chodil aj druhý zamestnanec,

ktorý taktiež ponechal kľúč v trezore. Ak si oni rozdelili úlohy na smene, bola to len ich dohoda a teda je
to vzťah len medzi nimi. Teda, kto ponechal kľúč v trezore, nemá vplyv, nakoľko obaja zodpovedali za
celú smenu bez bližšieho určenia, či pokynu zo strany zamestnávateľa. Zodpovedali za celok.
Súd vzhľadom na mieru zavinenia navrhovateľa vo väčšom rozsahu vzhľadom na počet vytknutých
nedostatkov (11) a vzhľadom na zodpovednosť aj ďalšieho zamestnanca a strážnej služby, ktorí si

neplnili svoje povinnosti, súd posúdil, že odporkyňa sa zbavila zodpovednosti v rozsahu 90% a keďže
boli 2 zamestnanci na danej smene v rovnakej pozícii (nikto z nich nebol nadriadený,...), tak odporkyňa je
povinná nahradiť škodu vo výške 1/2 z rozsahu zodpovednosti zamestnancov. (t.j.5% z celkovej škody)

Na základe toho súd zaviazal odporkyňu na náhradu škody v rozsahu 1/2 z rozsahu zodpovednosti

zamestnancov, t.j.5% z celkovej škody, čo predstavuje zo sumy 21.700,- Eur sumu 1.085,- Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % od 01.01.2011 až do zaplatenia.

Súd posúdil úroky z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Vzhľadom na to, že odporkyňa svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila dostala sa do omeškania
ako dlžník s platením svojho záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd
priznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne z priznanej sumy, a to od 01.01.2011, teda

od nasledujúceho dňa po dátume, do ktorého sa zaviazala splniť záväzok, keďže sa zaviazala dlžnú
sumu nahradiť do 31.12.2010, s čím navrhovateľ súhlasil, keďže predmetné uznanie dlhu podpísal a
dokonca znenie uznania dlhu sám pripravil.

Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom tvrdenie navrhovateľa súd nemal nikým a ničím
spochybnené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne
preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou
uplatnenej pohľadávky a tak súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd nemal o ich

pravdivosti pochybnosti a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, keďže dospel k záveru, že odporkyňa zodpovedá na základe v danom rozsahu za
schodok, pričom preukázaným porušením jej pracovných povinností nepochybne uľahčila a umožnila
konanie páchateľovi.
Vo zvyšnej časti - nepriznanej miery zodpovednosti, súd žalobný návrh zamietol spolu s príslušenstvom.

Súd rozhodol v zmysle § 151 ods.3 O.s.p., že o trovách rozhodne v lehote do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, a to aj s poukazom na § 151 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci sú
povinní vyčísliť trovy konania v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, aksa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).