Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 18, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/677/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 1924,06
Euro, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 2663,86 Euro titulom škody ( 320,68 Euro nemajetková ujma + 1603,38 Euro majetková
škoda ) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinnou: R. F. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti
došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný
súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa
22.11.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu

o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 834
dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané
rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol
vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna
škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku
spôsobomodporujúcimzákonukomplexnepreskúmalexekučnýtitulmetódou,ktorámuvrámcizverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo veci ako exekučný súd
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci
s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd však nie je súdom
v zmysle ust. §-u 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani

nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonnýchpodmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu
od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul -

rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK
a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva právne účinky a však je z pohľadu exekučného súdu
materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v

dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:

1. Majetková škoda v sume 1603,38 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 320,68 Euro ( 20 % z uplatňovanej istiny s prísl. )
a to za vnútorne zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania

za porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivo riešenie veci.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,

svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,

kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem
toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody,
pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta

nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s
uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie
neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní

o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného
predbežnéhoprejednaniatakéhotonárokuvtomtoprípadeniejesplnená,pretoževčasepodaniažaloby
nasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,takžeideopredčasneuplatnený
nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

(a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová
lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej

vyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní
a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa

naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej

povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.

značka XXEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 24.9.2009 súdny exekútor H.. N. X. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému : R. F. o vymoženie (15659,80 Sk) 519,81 Euro s prísl.

Výzvou zo dňa 30.9.2009 Okresný súd Nové Zámky vyzval právneho zástupcu oprávneného na
predloženie úverovej zmluvy( z ktorej vzmáhaná pohľadávka vznikla ) . Následne výzvou zo dňa
26.2.2010 urgoval právneho zástupcu na predloženie žiadaných listín a oprávnená dňa 16.2.2011
listiny predložil. Následne dňa 18.2.2011 Okresný súd Nové Zámky vydal uznesenie č.k. XXEr/XXX/
XXXX-XX, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie .
Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2011. Následne

uznesením zo dňa 3.1.2012 č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX Okresný súd Nové Zámky zastavil exekučné
konanie , ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.3.2012.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 320,68 Euro nemajetkovej ujmy a
1603,38 Euro majetkovej škody a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného

súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Podľa ust. §-u 44 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XX Er XXX/XXXX súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou

tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha

jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003
Z.z. podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri

výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutiaEurópskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by tieto
podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu boli dané v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup podľa zákona č.514/2003 Z.z. spočívajúci v nevykonaní úkonu v zákonnej lehote. Vzhľadom na
vyše uvedené, súd konštatuje, že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

nedošlo v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky.
Súd poukazuje zároveň na to, že Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie
však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom,
že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Na základe vyše uvedených súd uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zákona 514/2003
Z.z. zo strany exekučného súdu - Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp.zn. XXEr XXX/

XXXX uskutočnený nebol, preto v dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej
súvislosti s ním žalobkyni žiadna škoda nemohla vzniknúť. Súd teda uzavrel, že nie sú dané základne
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 151 ods. 3 OSP .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.