Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612203769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4612203769.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o
maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, dieťa rodičov: matka N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. M., I. XXX/XXX a otca G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. G.. XX, XXXXX I., T., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec G. P., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na maloletého Y. T., nar.
XX.XX.XXXX sumou 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za čas od 01.05.2012 do 30.09.2013 v sume 1.190,- eur súd povoľuje otcovi splácať
v splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Týmto dochádza k zmene Rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/371/2008 zo dňa 09.02.2010
v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého podala dňa 26.04.2013 na tunajšom súde návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca na maloletého Y. T. s odôvodnením, že sa neustále zvyšujú výdavky na celkové zaopatrenie
maloletého, pričom príjem matky je nízky, dosahuje výšku minimálnej mzdy a zabezpečenie všetkých
potrieb dieťaťa je finančne náročné. Z uvedených dôvodov matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého zo sumy 100 eur na sumu 300 eur s účinnosťou od 01.05.2012.

Otec sa na výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu vyjadril, že s návrhom matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti vôbec nesúhlasí, keďže si myslí, že je to príliš a vysoké a zároveň uviedol, že v
Slovenskej republike je najvyššia suma 80 eur.

Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného podľa
zárobkových schopností a možností rodičov a potrieb maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zamestnávateľa matky, správou kolízneho
opatrovníka, dokladmi preukazujúcimi majetkové pomery predloženými otcom a pripojeným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/371/2008-117 zo dňa 09.02.2010 súd zveril maloletého
Y. T. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100
eur mesačne, pričom tunajší súd zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2010.

Maloletý Y. je dieťaťom narodeným N. T. ako slobodnej matke, pričom otcovstvo dobrovoľne uznal G. P..

V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý osem mesiacov, žil s matkou v rodinnom dome starých
rodičov, ktorým matka prispievala na domácnosť. Matka mala v tom čase zvýšené výdavky na zdravotný
stav maloletého.

V súčasnej dobe matka maloletého pracuje v poisťovni O. so sídlom v T., kde jej priemerný mesačný
zárobok predstavuje cca. 500 eur. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že naďalej býva s
maloletým v dome svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu sumou 150 eur mesačne. Matka spláca
pôžičku v C. H. vo výške 5000 eur v mesačných splátkach po 220 eur, pričom okrem uvedenej
pôžičky matka maloletého nemá iné dlhy ani pôžičky. Zároveň matka uviedla, že nie je vlastníčkou
žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, ani motorového vozidla; vyživovaciu povinnosť má iba
k maloletému Y.. Maloletý Y. v súčasnosti navštevuje Materskú školu vo D. M.. Matka maloletého tiež
uviedla, že otec maloletého prispieva pravidelne na výživu maloletého v sume 100 eur mesačne, ktorá
mu bola určená. Otec javí záujem o maloleté dieťa.

Otec maloletého na výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu v I. uviedol, že je slobodný bez
akýchkoľvek ďalších vyživovacích povinností. Ďalej otec maloletého uviedol, že je nezamestnaný, avšak
medzitým aj pracuje ako vedúci reštaurácie v rôznych reštauračných zariadeniach, kde v poslednom
čase jeho pracovné pomery trvali cca. 2 týždne, pričom v jednom z hotelov zarobil 780 eur za týždeň, ako
uviedol. Otec maloletého dodal, že v druhom polroku 2012 pracoval päťkrát. Otec maloletého nevlastní
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. Čo sa týka jeho mesačných výdavkoch
tento uviedol, že potrebuje mesačne dvesto až tristo eur. Jeden a pol roka platí mesačne dvesto eur,
pričom otcovi maloletého pomáha jeho matka. Otec maloletého predložil na podporu svojich tvrdení
bankové výpisy preukazujúce pravidelné platby na účet matky maloletého. Otec zároveň súdu predložil
vlastnoručne podpísané vyhlásenie k nároku na výživné, v ktorom uviedol, že nárok na výživné jeho
syna Y. T. ako ak vyrovnávajúca zvyšková suma 2.150,000 eur sú nesporné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale

i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom
alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé

predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
je len čiastočne opodstatnený, pretože je pravdou, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa, keďže je nepochybné, že náklady na výživu a starostlivosť o maloletého sa zvyšujú priamo
úmerne s jeho vekom. Pokiaľ ide o oboch rodičov, od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane
matky, keďže táto je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 500 eur ako uviedla na pojednávaní;
došlo teda u nej k dosiahnutiu stabilného príjmu a nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide
o otca ten je v súčasnej dobe nezamestnaný, avšak pracuje striedavo ako vedúci reštaurácie, pričom z
jeho vyjadrení a dokladov ktoré predložil je zrejmé, že jeho príjem závisí od tej ktorej sezóny. Rovnako
otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, má súd za preukázané, že zvýšenie výživného na sumu 170 eur
mesačne zodpovedá potrebám maloletého dieťaťu predškolského veku a zároveň korešponduje s
možnosťami otca prispievať na výživu maloletého Y..

Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Y. tak, že otec je povinný prispievať zvýšeným
výživným na maloletého Y. sumou 170 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012 vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

Súčasne rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.05.2012 do 31.09.2013 v celkovej sume
1.190 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-eur spolu s bežným výživným do
rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.