Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/220/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215216
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2211215216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: D.

D., E.. XX.XX.XXXX, bytom Š., A. A. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Kristiánom Kürthym, Šaľa, Hollého
22, proti žalovanému: JÁ. Z.P., E.. XX.XX.XXXX, Š., M. X. XX/X, o určenie vlastníckeho práva, event.
o zaplatenie 3.500 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.500 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 09.06.2009 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o určenie vlastníctva z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 210 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k

spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Dunajská Streda na LV č.
1561 pre kat. úz. Šamorín titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy a v prípade, pokiaľ súd vykonaným
dokazovanímdospejekzáveru,ženaodstúpenieodzmluvynebolisplnenépodmienky,navrholzaviazať
žalovaného k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 3.500 eur s úrokom z omeškania a náhradou trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
(záhrady parc. č. 1017/2 vo výmere 1171 m2) v spoluvlastníckom podiele 7/32. Dňa 08.06.2009 došlo
k podpisu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti na žalovaného, zmluvné strany dohodli kúpnu cenu

vo výške 5.000 eur, ktorú bol žalovaný ako kupujúci povinný vyplatiť v deň podpisu zmluvy. Na účely
plnenia kúpnej ceny prevzal žalobca od svojho brata sumu 1.500 eur, ktorého inak žalobca na prevzatie
sumy nikdy nesplnomocnil, o čom viackrát informoval aj žalovaného. Kupujúci predávajúcemu kúpnu
cenu doposiaľ nevyplatil riadne a včas. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ žalovaný odovzdal bratovi
žalobcu celú kúpnu cenu, nemôže žalobca niesť zodpovednosť za to, či túto sumu skutočne žalobcovi
aj odovzdal. Žalobca žalovaného vyzvala na vyplatenie dlžnej kúpnej ceny, na čo žalovaný nereagoval
a preto žalobca listom zo dňa 21.07.2011 od kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2009 odstúpil. Po právnej

stránke svoj nárok odôvodnil poukazom na § 40, § 48 ods. 2, § 457 a § 517 Občianskeho zákonníka.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 01.02.2012, k žalobe sa vyjadril písomne podaním zo dňa
15.02.2012 s tým, že žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že spornú nehnuteľnosť
nadobudol podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2009 a následne zaplatením čiastky 10.000 eur.
Zmluvu mu predložil A. D. spolu s I. už podpísanú predávajúcimi. Kúpna zmluva sa mu javila byť vporiadku, v dobrej miere ju podpísal a na mieste vyplatil aj spomínanú sumu 10.000 eur A. D., ktorý
mu uviedol, že je poverený vybavovať záležitosti aj za svojho brata. D. (?) D. sprevádzal O. I. pri jeho
odovzdávaní kúpnej zmluvy a preberaní kúpnej ceny 10.000 eur, avšak D. D. ostal čakať pred budovou.

V novembri obdržal list od žalobcu s výzvou na zaplatenie 5.000 eur, ale následne A. D. sa mu vyjadril,
že žalobca bol vyplatený v plnej výške a preto žalovaný považoval za bezpredmetné na list reagovať.
K vyjadreniu pripojil výdavkový pokladničný doklad vystavený žalovaným dňa 08.06.2009 o vyplatení
sumy 10.000 eur A. D.X.. Doklad je opatrený podpisom príjemcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s pripojenými

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2009 žalobca a jeho brat A. D. ako predávajúci s poukazom na § 588
a nasl. Občianskeho zákonníka predali žalovanému ako kupujúcemu svoje spoluvlastnícke podiely na
spornej nehnuteľnosti (každý v 7/32) za kúpnu cenu uvedenú v článku 4 zmluvy vo výške každému
5.000 eur. Podľa bodu 4.3 bol kupujúci povinný zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu v deň podpisu zmluvy
v hotovosti. Vkladové konanie na Správe katastra v Dunajskej Strede prebehlo pod č. V 2336/09 a vklad

vlastníckeho práva žalovaného k podielom na prevádzanej nehnuteľnosti bol povolený dňa 09.06.2009.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 10.10.2012 uviedol, že k predaju záhrady pristúpil na podnet jeho brata
A. D., ktorý mu predložil už pripravenú zmluvu na podpis. Túto podpísal pred notárom, s jej obsahom
sa neoboznámil a neobdržal z nej rovnopis. Následne sa dotazoval brata na peniaze a na viacnásobné
naliehanie mu brat odovzdal 1.500 eur s tým že to je za zmluvu, čo sa zdalo žalobcovi málo a preto

vyhľadal žalovaného.

Žalovaný vypovedal, že mal záujem kúpiť záhradu, k čomu sa dotazoval aj na družstve a následne ho
kontaktoval I. a potom aj A. D.. O niekoľko dní mu obaja predložili zmluvu podpísanú predávajúcimi, zo
zmluvy zistil, že kupuje pozemky od dvoch osôb. Na základe dohodnutej kúpnej ceny odovzdal 2x 5.000
eur, pretože A. D. mu uviedol, že s bratom dohodnutí, že bude vybavovať záležitosti on. Splnomocnením

sa však nepreukázal. Pri vyplatení kúpnej ceny boli prítomní obaja - A. D. W. I.. Po odovzdaní peňazí
podpísal zmluvu, vkladové konanie mal vybaviť niekto známy I.. V auguste sa za ním dostavil žalobca
s dotazom, koľko peňazí dal A. D., o čom žalobcovi vystavil aj potvrdenie. Žalobcu dovtedy nepoznal.

Dňa26.02.2010žalovanýpodpísalpotvrdenieovyplatenísumy2x5.000eurA.D.zapozemkyč.1017/2.
V potvrdení uviedol, že ho vydáva na žiadosť D. D.. Na potvrdení je označený menom a rodným číslom

žalovaný a ako svedok osoba menom U. D. E., ktorí potvrdenie podpísali.

Svedkyňa U. D. E. - manželka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že jej žalobca začiatkom leta 2009
oznámil, že sa s bratom dohodli na predaji spoločných pozemkov. Po vybavení všetkých záležitostí
prišiel žalobca raz domov a odovzdal 1.500 eur za predaj pozemku. Žalobcovi sa však nepozdávala
táto cena, preto sa kontaktoval so žalovaným, navštívili ho spoločne, kedy im žalovaný vystavil písomné

potvrdenie o odovzdaní peňazí z predaja pozemku. Tak so žalobcom zistili, že kúpna cena predstavovala
(pre žalobcu) 5.000 eur.

Listom zo dňa 18.10.2010 žalobca vyzval žalovaného s poukazom na uzavretú kúpnu zmluvu na
zaplatenie kúpnej ceny 5.000 eur do troch dní od doručenia listu. V liste poukázal žalobca na to,
že uvedenú kúpnu cenu žalovaný v určený deň podpisu zmluvy nevyplatil, mal ju údajne vyplatiť

druhému predávajúcemu, ktorého však žalobca na prevzatie uvedenej sumy nikdy nesplnomocnil.
Listom zo dňa 07.04.2011 opäť vyzval žalovaného žalobca na zaplatenie kúpnej ceny s tým, že opravuje
predchádzajúcu výzvu, nakoľko z kúpnej ceny vo výške 5.000 eur mu bolo 1.500 eur vyplatených cestou
jeho brata, opäť s dôrazom na to, že ho na prebratie sumy nikdy nesplnomocnil.Listom zo dňa 21.07.2011 žalobca oznámil žalovanému s poukazom na to, že mu kúpna cena zo strany
žalovaného vyplatená nebola ani po jeho výzve, že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2009.
Zároveň ho vyzval na vrátenie predmetu kúpy.

SvedokA.D.-bratžalobcuvosvojejvýpovedidňa18.03.2013uviedol,ževjednomprípadesožalobcom
predali jednou zmluvou pozemky žalovanému za kúpnu cenu 5.000 eur pre každého (predávajúceho),
táto bola vyplatená pred podpisom zmluvy. Podiel kúpnej ceny pripadajúci na žalobcu 5.000 eur svedok
žalobcovi odovzdal ešte pred podpisom zmluvy po tom, čo sa žalobca oboznámil so znením zmluvy.
Až následne podpísali zmluvu u notára, podpísanú ju odovzdal žalovanému, ktorý mu odovzdať 10.000

eur. Peňažné prostriedky, ktoré odovzdal na kúpnej cene žalobcovi, boli vlastné peniaze svedka, vyplatil
ich žalobcovi z dôvodu, nakoľko vedel, že brat zmluvu nepodpíše, akým neuvidí peniaze. Poukázal na
to, že aj v zmluve sa uvádza, že kúpna cena bude vyplatená pred podpisom zmluvy. Trval na tom, že
žalobcovi vyplatil celú kúpnu cenu s tým, že pokiaľ by žalobca obdržal iba 1.500 eur, dodnes to by zmluva
podpísaná nebola.

Svedok O. I. vo svojej výpovedi dňa 05.12.2012 uviedol, že mal vedomosti o tom, že žalovaný má záujem

kúpiť pozemok, aj o tom, že A. D. ponúka predaj pozemku. Bol prítomný, keď žalovaný vyplácal A. D.
kúpnu cenu zo zmluvy po jej po oboznámení sa s obsahom, išlo asi o 10.000 eur. Z tejto sumy mu vyplatil
A. D. peňažný dlh. Nevedel sa vyjadriť, či A. D. disponoval listinou oprávňujúcou ho prevziať kúpnu cenu
za žalobcu. Žalovaný ponúkal vyplatenie kúpnej ceny vopred a svedok sa dotazoval k tomu A. D., či je to
potrebné, k čomu A. D. mu uviedol, že netreba, nakoľko žalobcu vyplatil vopred zo svojich prostriedkov.

Žalovaný mal pripravený príjmový doklad na podpis A. D. o odovzdaní peňazí.

K prípadom nevyplatenia kúpnej ceny žalobcovi zo strany jeho brata A. D. podal žalobca trestné
oznámenie. Trestné konanie vo veci kvalifikované ako zločin sprenevery spolupáchateľstvom prebiehalo
pod spisovou značkou ORP-700/OEK-DS-2010, voči A. D.Á. a O. I. bolo vznesené obvinenie. Dňa
22.03.2013 bola na tunajší súd v danej veci podaná obžaloba, v súčasnosti prebieha konanie pred

súdom, trestná vec je vedená pod spisovou značkou 4T/50/2013.

Z výpovede svedka O. I. pred orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 26.11.2010 vyplýva, že na
podnet A. D. získal kupcov na pozemky A. D. a žalobcu. Zmluvy nevyhotovoval, dostal ich vždy od A. D.
už podpísané predávajúcim úradne overeným podpisom. Zmluvu ukázal kupujúcim, na základe čoho mu
vyplatilikúpnucenuasvedokjucelúnásledneodovzdalA.D..Taktopomoholprisprostredkovanípredaja

pozemku pre 4 subjekty, vrátane žalovaného. Pokiaľ sa v nejakom prípade kontaktoval telefonicky so
žalobcom, vždy ho odkázal na jeho brata.

Z výpovede svedka A. D. pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 02.12.2010 vyplýva, že ho
vyhľadal v roku 2009 žalobca, ktorému navrhol predaj pozemkov, s čím súhlasil aj žalobca. Žalobca
ho zároveň požiadal o vybavenie všetkých záležitostí ohľadne predaja pozemkov a svedok následne

vybavovanie prenechal na O. I.. Svedok dal pripraviť kúpnu zmluvu, aj na cene sa dohadoval s kupcom
svedok. S vyhotovenou zmluvou spolu so žalobcom išli na notársky úrad kúpnu zmluvu podpísať. Pred
podpisom svedok vyplatil svojmu bratovi - žalobcovi sumu dojednanú v kúpnej zmluve z vlastných
peňazí. Po podpísaní zmluvy dali jeden rovnopis I. a on zmluvu odniesol kupujúcim, ktorí mu na
základe zmluvy vyplatili kúpnu cenu, ktorú odovzdal svedkovi. V prípade žalovaného pozemok so

žalobcom predali za 10.000 eur, z toho 5.000 eur dostal svedok a 5.000 eur K. bratovi hneď pred
podpisom kúpnej zmluvy. Všetky predaje prebiehali podľa uvedeného postupu. Ako obvinený vypovedal
A. D. dňa 28.06.2012 s tým, že celkom v piatich prípadoch došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a k
vyplateniu kúpnych cien, kupujúcich sprostredkoval O. I., vyhotovením kúpnych zmlúv a vybavením celej
záležitosti okolo kúpy a predaja pozemkov poveril žalobca svojho brata A. D.. Pred podpísaním každej

zo zmlúv bola žalobcovi vyplatená dohodnutá kúpna cena. Žalobca bol totiž až po vyplatení kúpnej
ceny ochotný ísť úradne overiť svoj podpis na zmluve. Všetky vyhotovenia kúpnych zmlúv podpísané
predávajúcim prevzal A. D., z nich jedno vyhotovenie odovzdal sprostredkovateľovi JF. I., ktorý ho
predložilkupujúcemu,nazákladečohomukupujúcivyplatilkúpnucenu,ktorúI.odovzdalA.D..Poukázal
na to, že žalobca by nepodpísal v ďalších prípadoch kúpne zmluvy, keby nemal z predchádzajúcich

zmlúv vyplatenú celú kúpnu cenu.SvedkyňaD.I.vosvojejvýpovedipredorgánomčinnýmvtrestnomkonanídňa01.10.2012kveciuviedla,
že v inom prípade predaja pozemkov (pre Donau farm group) na pokyn svojho šéfa mala pripraviť
výdavkový pokladničný doklad pre žalobcu, k čomu jej bola predložená vyhotovená kúpna zmluva.

Kúpna cena zo zmluvy mala byť podľa jej vedomostí vyplatená O. I., ktorý ju mal odovzdať žalobcovi.
Podpísaný výdavkový doklad následne I. priniesol do firmy späť na druhý deň. Po nejakom čase sa
dostavil do firmy žalobca so svojou manželkou, ktorým svedkyňa ukázala kúpnu zmluvu aj výdavkový
pokladničný doklad, ku ktorému žalobca uviedol, že ho nepodpísal. Žalobca firme Donau farm predal
viacero pozemkov a nikdy sa nevyskytli problémy ako v prípade poslednom.

Žalobca pred orgánom činným v trestnom konaní ako poškodený dňa 19.11.2010 vypovedal, že ho

začiatkom roka 2009 vyhľadal brat A. D. s ponukou na predaj ich spoločných pozemkov s tým, že
on vybaví všetky záležitosti okolo predaja. V marci 2009 mu predložil kúpnu zmluvu na ornú pôdu
za 22.000 eur, ešte v ten deň pred notárom podpísal zmluvu, kupujúci pri podpise prítomný nebol a
žalobcovi jeho brat povedal, že kupca momentálne nemá k dispozícii toľko peňazí a treba týždeň čakať.
Po niekoľkých dňoch žalobcovi brat A. D. odovzdal 4.000 eur s tým, že na zvyšok opäť treba čakať,

následne mu odovzdal na ulici 3.000 eur. Žalobca súhlasil aj s predajom ďalších pozemkov. V prípade
žalovaného žalobcovi A. D. predložil kúpnu zmluvu, ktorú obaja podpísali pred notárom. Na základe tejto
zmluvy mal žalobca dostať 5.000 eur a takisto aj jeho brat, ale pri podpise zmluvy peniaze nedostal.
Po niekoľkých dňoch brata vyhľadal, kedy mu odovzdal 1.500 eur. Ani v prípadoch ostatných predajov
neobdržal dohodnutú kúpnu cenu, preto s manželkou U. E. D. vyhľadali všetkých kupcov, ktorí potvrdili,

že peniaze odovzdali jeho bratovi. Žalovaný mu potvrdil, že 10.000 eur odovzdal A. D. za prítomnosti I..

Žalobca cestou svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 05.12.2012 upustil od nároku
na určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu 7/32 k spornej nehnuteľnosti s tým, že sa domáha
doplatenia kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti vo výške 3.500 eur. Ústnym podaním do zápisnice
o pojednávaní dňa 17.04.2013 vzal žalobca cestou zástupcu v časti o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti svoj návrh späť. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie podľa § 96 ods. 1
O. s. p. v späťvzatej časti zastavil.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) - OZ z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 591 OZ ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez
zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci
nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci
povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.

Podľa § 31 ods. 1, 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný úkon, ktorý okrem náležitostí plnomocenstva musí obsahovať aj

prejav vôle (súhlas) zástupcu. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám,
ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného.
Písomná forma plnomocenstva nie je všeobecne predpísaná, vyžaduje sa však v prípade, ak ide o
všeobecné plnomocenstvo alebo ak sa vyžaduje, aby sa právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka,
uskutočnil v písomnej forme. Tu zákon vyžaduje písomnú formu plnomocenstva, nie však písomnú formu

dohody o plnomocenstve.Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie

niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, ich vzájomné práva a povinnosti. Na
úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy. Na to, aby mohol konať príkazník
za príkazcu voči tretím osobám, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré
však už musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 OZ. Vnútorný vzťah medzi príkazcom a
príkazníkom založený príkaznou zmluvou je tak premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej

osobe prostredníctvom plnomocenstva. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a
povinnosti. Príkazníkovi tu vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť.
Predmetom zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti
však nie je zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť smeruje.

Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 562 OZ dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného zákona

plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie; to však
neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o doplatenie kúpnej ceny bola
podaná dôvodne. V konaní mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá platne

kúpna zmluva, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnosti, za ktorú mal
žalovaný žalobcovi vyplatiť kúpnu cenu 5.000 eur. Z tejto kúpnej ceny preukázateľne na základe tvrdenia
žalobcu žalovaný zaplatil 1.500 eur. Bolo súdu síce preukázané, že aj zvyšok kúpnej ceny 3.500 eur
žalovaný vyplatil, ale do rúk bratovi žalobcu - svedkovi A. D., odovzdanie tejto sumy v časti 3.500 eur
zo strany A. D. žalobcovi však už preukázané nebolo, napriek tvrdeniu svedka. Jeho svedecká výpoveď

má nízku dôkaznú silu, mohla byť ovplyvnená prebiehajúcim trestným stíhaním. V zmysle zmluvy mal
žalovaný kúpnu cenu uhradiť v deň podpísania zmluvy. V zmluve nie je uvedená žiadna zmienka o
tom, že plnenie zo strany kupujúceho (žalovaného) na vyplatenie kúpnej ceny vo podiele prináležiacom
žalobcovi mal prevziať brat žalobcu A. D.. Brat žalobcu nemal od žalobcu vystavené splnomocnenie
(plnomocenstvo), ani žiadne potvrdenie, na prevzatie peňazí za žalobcu a preto pokiaľ žalovaný vyplatil

kúpnu cenu na podiele žalobcu bratovi žalobcu, nesplnil si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu voči
žalobcovi riadne a včas. Súdu totiž nebolo ani preukázané, žeby medzi žalobcom a jeho bratom -
svedkom A. D. došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, v zmysle ktorej by brat žalobcu mal vybaviť všetky
záležitostisúvisiacespredajomnehnuteľností,existenciipríkaznejzmluvynenasvedčujeaniskutočnosť,
že žalobca podpisoval kúpne zmluvy sám. Na základe uvedeného, keďže bolo súdu preukázané, že

žalovaný nezaplatil do rúk žalobcu kúpnu cenu v časti 3.500 eur, súd žalobe vyhovel a žalovaného k
doplateniu kúpnej ceny zaviazal. Zároveň zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania odo
dňa nasledujúceho po podpísaní kúpnej zmluvy, ktorým dňom sa nevyplatením kúpnej ceny žalovaný
preukázateľne do omeškania dostal. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v zákonom prípustnej výške.

Podľa § 72 ods. 1, 2 zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení („Spravovací poriadok“) k hotovým
výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravnéa preukázané výdavky na ubytovanie. Stratu na zárobku osoby zúčastnenej na konaní, ktorá je
v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného
čistého zárobku zisteného podľa osobitného predpisu. Výšku priemerného čistého hodinového zárobku

preukazuje osoba zúčastnená na konaní potvrdením svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne
uvedie, či osoba zúčastnená na konaní môže vzhľadom na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do
práce na zvyšok pracovného času. Osoba zúčastnená na konaní predloží potvrdenie zamestnávateľa v
lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok na náhradu straty na zárobku.

Podľa § 73 ods. 1, 2 Spravovacieho poriadku nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní,

ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo
je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74 („ak okolnosti prípadu vyžadujú,
aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe

zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa
poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.“).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania náhradu trov vzniknutých mu zaplatením súdneho poplatku 210 eur. Súd žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania uplatnenú na cestovnom osobným motorovým vozidlom vyčíslenou

sumou celkom 137,14 eur pri účasti na piatich pojednávaniach osobitne priamo pre žalobcu ak pre
jeho splnomocneného zástupcu, vzhľadom tomu že v zmysle citovaných ustanovení spravovacieho
poriadku má účastník aj ďalšia osoba zúčastnená na pojednávaní ( nie advokát ) nárok na náhradu
cestovného ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom. Neboli preukázané žiadne okolnosti
prípadu vyžadujúce, aby bola cesta vykonaná inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).