Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213786
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111213786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, IČO: 151866, proti odporcovi: Nadácia
Polis, so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, IČO: 42 066 212, právne zastúpený Vladimírom
Pirošíkom,advokátomsosídlomV.XX,G.G.,ozrušenienadácieanariadeniejejlikvidácie,naodvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/97/2011-62, zo dňa 25. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Proti rozsudku krajského súdu p r i p ú š ť a dovolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zrušení odporcu - Nadácie Polis, zapísanej v registri

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod číslom 203/Na-2002/917 a nariadil jej likvidáciu. Za
likvidátorku vymenoval Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L., K. XXXX/XX. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že odporca si nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 35 ods. 1, 4 zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a nepredložil najneskôr do 31. mája
nasledujúceho kalendárneho roka výročnú správu za rok 2009. Pre porušenie tejto povinnosti bola
odporcovi navrhovateľom ako príslušným správnym orgánom uložená pokuta a súčasne povinnosť
poslať výročnú správu za rok 2009 v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty.

Odporca výročnú správu nepredložil navrhovateľovi ani v takto dodatočne určenej lehote. Vychádzajúc
z týchto zistení okresný súd ustálil, že boli naplnené podmienky § 15 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona
o nadáciách, v zmysle ktorého súd rozhodne o zrušení nadácie a nariadení jej likvidácie, ak táto v
lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty nezašle výročnú správu Ministerstvu vnútra. Podľa § 18
ods. 1, 3 citovaného zákona súd vymenoval likvidátora nadácie . Obranu odporcu, ktorý poukazoval
na to, že výročnú správu nepredložil včas z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nezobral do úvahy.
Vychádzal z toho, že citovaný zákon o nadáciách v ustanovení § 15 ods. 1 určuje presné podmienky, po

splnení ktorých súd nadáciu zruší, preto neprihliadal na iné dôvody, pretože zákon s takýmito možnosť
upustenia od zrušenia nadácie nespája. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento,
hoci bol v konaní úspešní, si trovy neuplatnil. Zároveň žiadnemu z účastníkov neuložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok, lebo obaja i sú od platenia súdnych poplatkov v zmysle zákona č. 71/1992 Zb.
oslobodení.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že žalobný návrh bude zamietnutý. Namietal, že rozhodnutie Ministerstva vnútra
SR, ktorým mu bola uložená pokuta a ktoré sa následne stalo podkladom pre podanie žalobného

návrhu, je zmätočné. Výroková časť tohto rozhodnutia má obsahovať i presný popis skutku, ktorý
predstavuje príslušný správny delikt, za ktorý sa ukladá sankcia, zákonnú náležitosť však výroková časť
podkladového rozhodnutia neobsahuje, a teda z hľadiska súdnej praxe ide o tzv. paakt. Ďalej namietal,
že účelom ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o nadáciách je „čistenie“ nadačného prostredia
od „neživých“ nadácií a nie od subjektov, ktoré vyvíjajú aktívnu činnosť. On sám je živá nadácia, ktorá

vykonáva bohatú verejnoprospešnú činnosť a pomáha budovať občiansku spoločnosť, ako imanentnú
súčasť demokratického a právneho štátu. Skutočnosť, že si vzorne plnil a dodnes plní svoju činnosť,
prvostupňovému súdu riadne preukázal. Tento odmietol brať do úvahy dôvody hodné osobitného
zreteľa, pričom jeho argumentácia k interpretácii uvedeného ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/ zákona
o nadáciách, vychádza z výkladu dokonavého vidu oznamovacieho spôsobu v zmysle legislatívneho
vyjadrenia povinnosti. Takýto interpretačný prístup možno akceptovať len v rovine jazykového výkladu,

silnejšiu metódu predstavuje výklad teleologický, v zmysle ktorého možno prelomiť jazykové hľadisko
a pri porozumení dokonavého vidu vychádzať z účelu a zmyslu zákona. V tejto súvislosti poukázal na
nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 24/01 a I.ÚS 11/01. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní súdu
nemôže ísť len o formálnu stránku veci ale je potrebné skúmať aj materiálny znak spravodlivosti, čo sa v
tomto prípade nestalo. Uviedol, že si je vedomí oneskoreného predloženia výročnej správy za rok 2009,

opakovane však zdôraznil, že príčinou omeškania boli mimoriadne okolnosti - najprv životohrozujúci stav
dcéry štatutárky nadácie a následne aj vážne zdravotné ochorenie samotnej štatutárky. Poukázal na to,
že výročné správy za predchádzajúce obdobie ako aj v nasledujúcich obdobiach predložil riadne a včas.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že jeho rozhodnutie o uložení pokuty odporcovi obsahuje vo výrokovej časti označenie

správneho deliktu, za ktorý bola sankcia uložená, preto námietka odporcu v tejto súvislosti nie je
dôvodná. Ďalej vychádzajúc z taxatívne uvedenej právnej úpravy nemá zo zákona danú možnosť
zvažovania príčin neplnenia povinností zo strany nadácie, ani možnosť voľnej úvahy pri posudzovaní
miery zavinenia správneho deliktu, preto po naplnení zákonných predpokladov bol povinný podať návrh
na zrušenie nadácie - odporcu súdu. Argumentáciu odporcu na spôsob výkladu príslušných ustanovení

o nadáciách a jeho odkaz na rozhodnutia Ústavného súdu považoval za neaplikovateľné, pretože sa
vzťahujú na odlišnú oblasť práva ako je prejednávaná vec.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Námietka odporcu, že správne rozhodnutie, ktorého vydanie je jednou z podmienok pre následné
podanie návrhu na zrušenie nadácie, nebola uplatnené odporcom pred súdom prvého stupňa,
túto uplatnil až v rámci podaného odvolania. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, môžu byť odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu (§ 205a Občianskeho súdneho

poriadku). Námietky odporcu sa netýkali žiadneho z uvedených dôvodov, boli zamerané na splnenie
hmotnoprávnych zákonných podmienok, s ktorými sa viaže možnosť rozhodnutia súdu o zrušení
nadácie. Krajský súd sa preto preskúmaním dôvodnosti uvedenej námietky nemohol zaoberať.

Ďalšia námietka odvolateľa smerovala proti právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom, najmä
úpravy umožňujúcej súdu nariadiť zrušenie a likvidáciu nadácie.

Status nadácie, jej účel, podmienky zriaďovania a zrušenia upravuje osobitný právny predpis, ktorým
je zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej „zákon o nadáciách“). Tento zákon nadáciu definuje ako účelové združenie majetku, ktorý slúži
na podporu verejnoprospešného účelu (§ 2 ods. 1 zákona o nadáciách). Nadácia je právnická osoba,
ktorá je určená na plnenie verejnoprospešných cieľov (§ 2 ods. 2 zákona o nadáciách).Pre nadácie je charakteristický ich záujem o všeobecne prospešnú činnosť. Ďalším podstatným znakom
je právne, účtovné a ekonomické oddelenie jej majetku od majetku zriaďovateľa, čím nadačný majetok
získava svoju relatívnu samostatnosť. Takéto osamostatnenie vytvára potencionálne nebezpečenstvo

zneužitia, sprenevery, alebo iného nežiaduceho nakladania s nadačným majetkom. Dôvodová správa k
zákonu o nadáciách k § 35 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť nadácie vypracovať výročnú správu a
náležitosti výročnej správy, uvádza : „Výročná správa, ako jeden z nástrojov občianskej kontroly nadácií,
má byť verejne prístupná, čím sa umožní väčšia transparentnosť činnosti a hospodárenia nadácií s
nadačným majetkom“. Ďalej táto správa k § 36 zákona o nadáciách, ktorý upravuje ukladanie pokút v

prípade porušenia povinností nadácie v zákonnej lehote predložiť Ministerstvu vnútra výročnú správu,
uvádza: „Výročná správa je pre ministerstvo dôležitým zdrojom informácií o činnosti nadácie. Z tohto
dôvodu sa ministerstvu stanovila povinnosť podať návrh na zrušenie nadácie v prípade, ak táto ani v
lehote stanovenej v rozhodnutí výročnú správu nepredloží“.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že zákonodarca považuje výročnú správu
nadácie za dôležitý dokument prípadnej kontroly jej činností a jej riadne nepreloženie ani v dodatočne

poskytnutej lehote kvalifikuje ako závažné porušenie povinností nadácie, s ktorou ako následok spája
jej zrušenie.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o nadáciách súd na návrh zakladateľa, ministerstva alebo osoby,
ktorá osvedčí právny záujem, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu, ak v lehote určenej v rozhodnutí o
uložení pokuty podľa § 36 ods. 3 nadácia nezašle výročnú správu ministerstvu.

Podľa§15ods.2zákonaonadáciách súdnanávrhzakladateľa,ministerstvaaleboosoby,ktoráosvedčí
právny záujem, môže zrušiť nadáciu alebo nariadiť jej likvidáciu, ak nadácia iným závažným spôsobom
alebo opakovane porušila ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie § 15 zákona o nadáciách určuje prípady, kedy dochádza k zrušeniu nadácie. Vychádzajúc
zo znenia tohto zákonného ustanovenia, možno ustáliť, že ods. 1 uvádza prípady, kedy je súd povinný

nadáciu zrušiť a odsek 2 dáva súdu možnosť zvážiť, či zruší alebo nezruší nadáciu, čo vyjadruje
slovom „môže“, a to v prípade, ak nadácia „iným“ závažným spôsobom alebo opakovane porušila
ustanovenia tohto zákona. V kontexte s odsekom 1 a vo svetle ustanovení dôvodovej správy, na ktoré
poukazoval odvolací súd, možno dospieť k záveru, že za iný závažný spôsob porušení ustanovení
zákona o nadáciách, mal zákonodarca považoval porušenie iných povinností, než sú uvedené v odseku

1 tohto zákonného ustanovenia. Iba v prípade ich porušenia môže súd prihliadať aj na okolnosti, ktoré
mali vplyv na ich oneskorené splnenie, alebo nesplnenie.

Ako už bolo zdôraznené, výročná správa je jeden z dôležitých, ak nie najdôležitejších mechanizmov
kontroly plnenia úloh nadácie zo strany štátu prostredníctvom Ministerstva vnútra SR. Podľa
názoru krajského súdu, pokiaľ by zákonodarca mal úmysel prihliadať na prípadnú „konvalidáciu“ tejto

porušenej povinnosti zo strany povinného subjektu, upravoval by to aj v ustanoveniach týkajúcich sa
nedobrovoľného zrušenia nadácie. Porušenie tejto povinnosti by potom nepovažoval za taký dôvod,
ktorý by expresis verbis ako dôvod pre zrušenie nadácie uviedol v § 15 ods. 1 zákona o nadáciách,
ale ponechal by na úvahe súdu rozhodnúť o prípadnom zrušení (nezrušení nadácie v zmysle odseku
2 tohto zákonného ustanovenia). Následne preto nie je možné prihliadať na iné okolnosti, ktoré bránili

povinnému subjektu riadne a včas predložiť výročnú správu. Tieto okolnosti by podľa názoru odvolacieho
súdu boli právne významné v rámci správneho konania týkajúceho sa uloženia pokuty za porušenie
tejto povinnosti a určenia dodatočnej lehoty na predloženie výročnej správy. Ak však povinný subjekt
nedodrží ani dodatočnú lehotu, nie je možné prihliadať na predloženie výročnej správy po jej uplynutí.
Krajský súd z tohto dôvodu dospel k záveru, že nemožno považovať za splnenie povinnosti predložiť

výročnú správu skutočnosť, že odporca túto zaslal navrhovateľovi po uplynutí dodatočnej lehoty na jej
predloženie. V takomto prípade by bolo nadbytočné, aby zákon určoval povinnosť predložiť správu v
dodatočnej lehote určenej správnym rozhodnutím o uložení pokuty.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporca si povinnosť predložiť v zákonom
stanovenej lehote uvedenej v § 35 zákona o nadáciách výročnú správu navrhovateľovi - Ministerstvu

vnútra SR nesplnil. Rovnako medzi nimi nebolo sporné, že navrhovateľ postupom § 36 zákona o
nadáciách uložil odporcovi pokutu z dôvodu porušenia tejto povinnosti, a zároveň mu určil dodatočnúlehotu, v ktorej mohol túto svoju povinnosť splniť a tým zabrániť následkom svojho zrušenia. Odporca
si však ani v dodatočnej lehote túto povinnosť nesplnil. Lehota, v ktorej mal výročnú správu dodatočne
predložiť, uplynula dňa 21.2.2011 a odporca túto zaslal navrhovateľovi dňa 31.3.2011.

Krajský súd preto otázku nedobrovoľného zrušenia nadácie podľa § 15 ods. 1písm. b/ zákona o
nadáciách riešil tak, že pokiaľ povinný subjekt - nadácia nepredložila v dodatočnej lehote určenej
správnym rozhodnutím o uložení pokuty výročnú správu, sú splnené podmienky pre jej zrušenie bez
ohľadu na to, že si túto povinnosť splnila následne po uplynutí dodatočnej lehoty stanovenej v rozhodnutí
ministerstva, ako aj bez prihliadnutia na dôvody, pre ktoré dodatočne poskytnutú lehotu nedodržala.

Odpoveď na otázku, či súd má pri rozhodovaní o zrušení nadácie z dôvodu uvedeného v § 15 ods.
1 písm. b/ zákona o nadáciách prihliadať na to, že v čase jeho rozhodovania si povinná nadácia
povinnosť predložiť výročnú správu splnila po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej správnym orgánom
v rozhodnutí o uložení pokuty a považovať to, za odpadnutie zákonného dôvodu pre jej zrušenie
podľa tohto zákonného ustanovenia, prípadne skúmať dôvody, pre ktoré k takémuto oneskorenému
predloženiu došlo a v prípade ich ospravedlniteľnosti, na tieto prihliadať, považoval odvolací súd za

otázku zásadného právneho významu a pripustil preto proti svojmu rozhodnutiu dovolanie ( § 238 ods.
3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ-odporcanebolvtomtoštádiukonaniaúspešný,pretopodľa§142ods.1vspojenís§224ods.
1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu navrhovateľ si náhradu trov

aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky ani žiadne trovy v súvislosti
s druhostupňovým konaním krajský súd nezistil, preto mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.