Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/291/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109217707
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109217707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade: 1/ Ing. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. XXX/X, G., 2/ Ing. U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XXXX/XX, O., obaja právne zast. Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom P. Y. X, G., proti odporcovi:
Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, G., právne zast. JUDr. Mária Padalová, advokátka, so sídlom
G., B. XX, o zaplatenie 1.458,83 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/152/2009-237 zo dňa 23.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom č.k. 18C/152/2009-237 zo dňa 23.2.2012 zaviazal odporcu k povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade 599,49 € a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 502,81 € od
25.7.2009 až do zaplatenia a zo sumy 96,68 € od 17.12.2011 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
v 2/ rade sumu 60,78 € a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60,78 € počítaným od
25.7.2009 až do zaplatenie a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia podaným návrhom sa domáhali voči odporcovi
uloženia povinnosti zaplatenia sumy 1.076,59 €, po zmene petitu 1.343,22 € navrhovateľ v 1/ rade a
navrhovateľ v 2/ rade sumu 115,61 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe,
že odporca v období od 1.7.2007 do 30.6.2009 bez právneho titulu užíval pozemok parc. č. KN-C 607
ako pozemok pod budovou, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a taktiež užíval pozemok parc. č. KN-
C 608/1 v časti 650 m2 ako záhradu, ktorú kosil a časť pozemku parc. č. KN-C 593/32, ktorú užíval ako
prístupovú cestu a časť pozemku parc. č. KN-C 593/8 na parkovanie osobného motorového vozidla,

spolu 145 m2. Odporca na zmluvné vyriešenie užívania nereagoval.

Súdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímmalpreukázané,ženavrhovateliasiuplatňujúbezdôvodné
obohatenie odporcu za užívanie nehnuteľnosti parc. č. KN-C 607 vo výmere 127 m2, parc. č. KN-C
593/32 a parc. č. KN-C 593/8 vo výške 145 m2 a parc. č. KN-C 608/1 v časti 650 m2, všetko k.ú. I. a to v
období od 1.7.2007 do 30.6.2009, pričom navrhovateľ v 1/ rade a navrhovateľ v 2/ rade boli v období od1.7.2007 do 4.12.2007 podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 a od 5.12.2007 navrhovateľka v rade 2/ už
nie je podielovou spoluvlastníčkou, ale navrhovateľ v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom v 1. Z listu
vlastníctva č. XXXX k 19.3.2007 mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. KN-C 593/8

o výmere 18.048 m2, parc. č. 607 a parc. č. 608/1 je A. S. v podiele 1, navrhovateľ v rade 1/ v podiele
1 a navrhovateľ v rade 2/ v podiele 1. Z výkazu výmere vyplynulo, že z parc. č. KN-C 593/8 o výmere
18.048 m2 sa vytvorili nové parcely a to parcela č. 593/8 o výmere 5.427 m2 a parc. č. 593/32 o výmere
1.052 m2. Z LV č. XXXX k.ú. I. vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom stavby - odchovňa kurčiat,
postavenej na parc. č. 607, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá

bola zavkladovaná 15.6.2007. Medzi účastníkmi nie je sporné vlastníctvo uvedených nehnuteľností, ako
aj to, že odporca býva v nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kde má aj trvalý pobyt. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že odporca je vlastníkom iba nehnuteľnosti postavenej na parc. č.
607, ktorej je t.č. podielovým spoluvlastníkom navrhovateľ v rade 1/ a A. S., každý v podiele 1. Súd
ohliadkou zistil, že odporca na predmetnú nehnuteľnosť prechádza cez parc. č. 593/32, pričom užíva
v časti aj parc. č. 608/1 - trvalé trávne porasty, ktorá je pred predmetnou stavbou, pričom užíva aj

časť parcely č. 593/8 na parkovanie svojho auta a to v časti 10 m2. Odporca nespochybňoval užívanie
predmetných nehnuteľností a to ani výmeru užívania parc. č. 593/8 v rozsahu 10 m2, parc. č. 593/32 v
rozsahu 135 m2 a parc. č. 607 v rozsahu 127 m2. Namietal rozsah užívania parc. č. 608/1 s tvrdením,
že danú nehnuteľnosť užíva iba v časti 70 - 80 m2, keďže vo zvyšku ju iba udržiava a to kosením a čo
sa týka parc. č. 607, tvrdil, že dom bol postavený bývalým jednotným roľníckym družstvom, ktoré bolo

na to oprávnené v zmysle vtedy platných právnych predpisov a teda budova sa stala zákonným vecným
bremenom, pričom od JRD odporca kúpil danú stavbu aj s bezplatným prechodom cez prístupovú cestu.

Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie o kúpe stavby s bezplatným
prechodom, pričom z predloženej kúpnej zmluvy vyplynulo iba predaj danej stavby. Súd konštatoval, že
aj keď JRD bolo oprávnené postaviť stavbu na pozemku, ktorý nebol v jeho vlastníctve, odporca nie je

oprávnený bezplatne a bez právneho titulu užívať nehnuteľnosť iného, aj keď na nej stojí stavba v jeho
výlučnom vlastníctve. Navrhovatelia vyzývali odporcu na uzatvorenie zmluvy výzvami zo dňa 24.3.2009
a zo dňa 15.5.2009, no k žiadnej zmluve nedošlo, pričom odporca dané nehnuteľnosti naďalej užíva.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca užíva parc. č. 607 o výmere 127 m2 a že na nej
stojí jeho nehnuteľnosť. Taktiež bola nesporná výmera užívania parcely č. 593/8 a to 10 m2, ktorú užíva

odporca na parkovanie svojho vozidla. Čo sa týka parc. č. 593/32, ktorá je „prístupovou cestou“, taktiež
bola medzi účastníkmi konania nesporná výmere užívania a to 135 m2, avšak odporca namietal, že po
danej nehnuteľnosti prechádzajú ďalšie subjekty, čo by malo byť pri určení výšky náhrady zohľadnené. S
uvedeným navrhovatelia nesúhlasili, s tvrdením, že je vecou vlastníkov danej nehnuteľností, od koho a v
akej výške bude požadovať nájomné, resp. inú náhradu. S týmto názorom, čo sa týka výšky náhrady súd

súhlasil, no len v prípade zmluvného dojednania. Pokiaľ k žiadnej dohode nedôjde a vo veci rozhoduje
súd, nie je možné určiť výšku bez žiadneho obmedzenia, svojvoľne, pokiaľ súd má vedomosť, že
nehnuteľnosť užíva viac subjektov, čo bolo v konaní aj nepochybne preukázané a s ktorými dokonca
navrhovatelia vedú viaceré súdne spory, predmetom ktorých je tiež bezdôvodné obohatenie z dôvodu
užívania nehnuteľnosti bez právneho titulu. Preto súd konštatoval, že rozhoduje v zmysle platných

právnych predpisov a ak nie je výška náhrady stanovená zákonom vo výške, ktorá je bežná, primeraná,
porovnateľná s inými alebo určená odhadom znalca. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd
nepochybne preukázané, že danú nehnuteľnosť okrem odporcu užívajú ako prístupovú cestu aj iné
subjekty bez obmedzenia. Preto súhlasil s odporcom, že je potrebné zohľadniť počet osôb, resp. iných
subjektov, ktorý túto „prístupovú cestu“ pravidelne využívajú a s ktorými navrhovatelia vedú obdobné

súdne spory. Preto bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby všetky tieto osoby platili náhradu za
bezdôvodné obohatenie v plnej a rovnakej výške za 1 m2. Odporca oznámil subjekty, ktoré v spornom
období prístupovú cestu užívali a to: D., Q., Pamstav, Pamiatkostav, X., I. a družstvo. Preto súd
prvého stupňa bez ďalšieho dokazovania a to aj zhodnou výpoveďou navrhovateľmi mal preukázané, že
predmetnú nehnuteľnosť - parc. č. 593/32 užívali v spornom období okrem spoluvlastníkov minimálne 8

subjektov-nevlastníkov,pričomodporcaužívaltútonehnuteľnosťvrozsahu135m2.Čosatýkaužívania
parcely č. 608/1, medzi účastníkmi bola sporná rozloha užívania odporcom. Preto súd vykonaným
dokazovanímohliadkounamiestesamomavýsluchovsvedkovzistil,žeodporcaskutočneneužívadanú
nehnuteľnosť vo výmere tvrdenej navrhovateľmi, ale ani vo výmere, ktorú tvrdil odporca. Ohliadkou na
mieste samom zistil, že odporca užíva chodník ku svojmu domu, ktorý je od domu vzdialený 55 cm a

široký 60 cm, teda okolo domu užíva nehnuteľnosť v šírke 1,10 m od múru svojho domu pozdĺž bočnej aprednej strany domu, pričom počas ohliadky bola pokosená tráva od domu vo vzdialenosti 18,80 m. Súd
si osvojil skutočnosť - rozsah užívania danej parcely z predloženej nájomnej zmluvy uzavretej medzi
odporcom a A. S., ktorá je spoluvlastníčkou v podiele 1 predmetných parciel. V tejto zmluve je uvedená

výmera užívania parc. č. 608/1 odporcom vo výmere 127 m2 v rokoch 2007 až 2009. Teda uvedená
výmera je vyššia, než iba nevyhnutná pre vstup do domu, ako bolo zistené aj ohliadkou a zároveň
tvrdená odporcom v tomto konaní, pričom v danej zmluve je výmera stanovená zmluvnými stranami -
odporcom a jedným zo spoluvlastníkov, teda výslovne dohodnutá a potvrdená aj odporcom. Bolo by
nelogické určenie výmery v nižšom rozsahu, keď s druhým podielovým spoluvlastníkom A. S. (tiež v

podiele 1/2ň bola dohodnutá výmera 127 m2, pričom bolo preukázané užívanie nielen pre prístup do
domu, ale aj prístup k sušiaku. Časť, ktorú odporca nepochybne užíva, pozostáva z chodníka vedeného
z prístupovej cesty do domu, z chodníka okolo a z miesta využívaného na sušenie prádla. Súd zvyšnú
časť výmery neposúdil ako časť, ktorú odporca skutočne užíval vo svoj prospech na úkor navrhovateľov,
ale iba v nevyhnutnej miere a to pokosenie trávy a vyprázdnenie žumpy vedenej od odporcovho domu.
Je síce pravdou, že odporca užíva cca 2x za rok danú nehnuteľnosť aj za účelom vyprázdnenia žumpy,

čo by bolo užívanie vo väčšom rozsahu, avšak podľa názoru súdu priznanie nejakej odplaty titulom
bezdôvodného obohatenia, za toto užívanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na frekvenciu
takéhoto užívania (2x za rok) a vzhľadom na to, že odporca danú nehnuteľnosť udržiava namiesto jej
vlastníkov, nakoľko v opačnom prípade by mal okolie domu zarastené trávou, burinou a teda neupravené
a nevhodné k riadnemu bývaniu v dome. Súd mal nepochybne preukázané, že odporca s druhou

podielovou spoluvlastníčkou zmluvne stanovil cenu za užívanie parc. č. 607 a 608/1 vo výške 3,- €/m2/
rok. Takto stanovená cena je bez výraznejších rozdielov ako vyplýva z hodnoty stanovenej znaleckými
posudkami alebo realitnými kanceláriami. Súd preto hodnotu požadovanú navrhovateľmi ako výšku
nájomného považoval za primeranú, ale s ohľadom na výmeru užívania odporcov a na počet subjektov
užívajúcich konkrétne nehnuteľnosti, a preto ju stanovil vo výške uvedenej vo výroku rozsudku. Vo

zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovatelia v 1/ a 2/ rade,
ako aj odporca.

Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že súd nepostupoval správne, keď znalcami zistenú výšku
bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie pozemku KN-C 593/32 na prístup do areálu

dvora bývalého poľnohospodárskeho družstva v mestskej časti Žilina - Trnové a ku stavbe odchovne
kurčiat vo vlastníctve žalovaného znížil s ohľadom na ďalšie subjekty, ktorých počet stanovil
na 8. Prospech žalovaného z užívania pozemku KNC 593/32 sa nezmenšuje tým, že pozemok
neoprávnene a protizákonne užívajú aj iné subjekty, ktorých skutočný počet sa nedá presne určiť.
Pozemok je nespotrebiteľnou vecou umožňujúcou jeho opakované využívanie viacerými subjektmi

tým istým spôsobom bez toho, aby to jednotlivých neoprávnených užívateľov akýmkoľvek spôsobom
obmedzovalo. K obmedzeniu a k strate úžitku dochádza výlučne len na strane navrhovateľov ako
spoluvlastníkov, keď trpia protiprávne správanie sa viacerých neoprávnených užívateľov ich pozemku.
Využívanie sporného pozemku viacerými neoprávnenými subjektmi nie je dôvodom na zníženie celkovo
priznaného bezdôvodného obohatenia na pomernú časť vo výške 1/8. Takýto prístup súdu obmedzuje

právo vlastníka disponovať svojím majetkom a brať z neho úžitky. Je na vlastníkovi, s kým sa dohodne
na užívaní jeho majetku a za akých podmienok. Subjekt, ktorý chce užívať majetok vlastníka a
nedohodne sa s ním na podmienkach užívania, nemá titul na akékoľvek jeho užívanie. Na druhej strane
užívanie majetku viacerými subjektmi predstavuje pre vlastníka väčšie opotrebenie jeho majetku a tým
samozrejme aj vyššie náklady potrebné na údržbu. Navrhovatelia trpia stav, ktorý na ich pozemkoch

vytvoril predchádzajúci režim pre rokom 1989 a podnikajú kroky na jeho odstránenie. Zdôraznili, že
žalovaný odmietol uzatvoriť s nimi zmluvu, ktorá by mu poskytovala reálny právny titul na užívanie
pozemkov parc. č. KN-C 607, 608/1, 593/32, 593/8. Pritom mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s druhou
podielovou spoluvlastníčkou pani A. S. odo dňa 24.6.2009, na základe ktorej jej uhradil aj zmeškané
nájomné za roky 2006, 2007, 2008, 2009 s dohodnutým jednotným nájomným 3,- €/m2/rok za užívanie

pozemku pod odchovňou kurčiat parc. č. KN-C 607 a za časť pozemku KN-C 608/1. Žalovaný im žiaden
návrh dohody tak, ako ju uzavrel s pani A. S. nikdy nepredložil. Navrhujú preto, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že v zamietnutej časti žaloby im v plnom rozsahu vyhovie a prizná
im aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj odporca. Uviedol, že súd nesprávne
právne posúdil danú vec. Má za to, že odporca síce skutočne užíval predmetné nehnuteľnosti, no
neužíval ich bez právneho dôvodu. Dotknuté nehnuteľnosti užíval z titulu práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, ktorému ako výlučnému vlastníkovi stavby postavenej na jednej zo sporných parciel,
z toho dôvodu patrí. Spornú stavbu odporca sám nepostavil, vlastníctvo k nej nadobudol na základe
riadnej kúpno-predajnej zmluvy dňa 12.4.2007, ktorej vklad bol riadne správou katastra aj povolený.
Nadobudol ju od Jednotného roľníckeho družstva Trnové, ktoré predmetnú stavbu postavilo ešte pred
rokom 1990, na základe vtedy platnej a účinnej legislatívy - každé poľnohospodárske družstve legálne

užívalo pozemky, mohlo na týchto pozemkoch zriadiť stavbu a na základe uvedeného je teda dotknutá
stavba zákonným vecným bremenom. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje
znalec. Odporcovi patrí k pozemku, na ktorom je postavená stavba, zákonné vecné bremeno, a preto
odvolateľ má za to, že odporca neužíval a neužíva tieto pozemky bez právneho dôvodu ako uvádzajú
navrhovatelia, a preto nie je možné od neho požadovať trhovú cenu za nájom tak, ako si to navrhovatelia
uplatnili, ale len odplatu za zriadenie vecného bremena, ktorá by bola stanovená v zmysle náhrady

za vecné bremeno príslušným znalcom. Čo sa týka užívania pozemku s parc. č. CKN 608/1 súd síce
konštatoval, že je užívania odporcom v nevyhnutnej miere, no napriek tomu určil rozsah užívanej plochy
v zmysle nájomnej zmluvy medzi A. S. a odporcom. Súd sa mohol presvedčiť, že odporca spornú rozlohu
využíva iba v nevyhnutnej miere v rozlohe 70 - 80 m2. Nevyužíva ju ako záhradu, kosí ju len z dôvodu,
aby okolie jeho domu nebolo zanedbané. Odporca teda udržiaval spornú nehnuteľnosť v dobrej viere,

plnil povinnosť namiesto vlastníkov nehnuteľnosti a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby platil
nájomné za nehnuteľnosť, ktorú neužíva, ale ju udržiava v prospech vlastníkov. Čo sa týka pozemku
parc. č. CKN 593/32 tzv. prístupová cesta, túto odporca využíva len v nevyhnutnom rozsahu, pretože
jeho nehnuteľnosť je na začiatku areálu a tejto cesty. Po tejto jedinej tzv. prístupovej ceste chodili denno-
denne nielen nájomníci, ale aj všetky návštevy pešo alebo autami. Aj sám súd vo svojom rozhodnutí

uviedol, že ju užívalo minimálne 8 subjektov. Z uvedeného má za to, že rozsah užívania odporcom k
pomeruužívaniatzv.prístupovejcestykostatnýmužívateľom,jeneadekvátny.Čosatýkapozemkuparc.
č. CKN 607 tak, ako už uviedli, je to pozemok pod stavbou, z toho dôvodu vzniklo zákonné predkupné
právo a teda odporca ho neužíva bez právneho dôvodu. Odporca preto navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a návrh zamietnuť.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že skutočnosť,
že žalovaný je výlučným vlastníkom budovy - odchovne kurčiat, ktorá stojí na jednom zo sporných
pozemkov, nezakladá pre neho právo z vecného bremena na užívanie sporných pozemkov. Žalovaný
svoje tajné právo z vecného bremena nekonkretizoval, nepreukázal, že by bolo vôbec niekedy
vzniklo a akým spôsobom. Vecné bremeno nevzniká tým, že si žalovaný myslí, že jeho budova bola

postavená pred rokom 1990. Na stavbu nikdy nebolo vydané stavebné povolenie. Postavenie stavby
bez príslušných povolení je v rozpore s právom nemôže a nespôsobí vznik žiadneho práva, teda ani
práva z vecného bremena.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade uviedol, že s odvolaním
navrhovateľov nesúhlasí. Trvá v plnom rozsahu na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Čo

sa týka užívania pozemku parc. č. CKN 608/1, táto je užívaná v nevyhnutnej miere. Súd vykonaným
dokazovaním sa mohol presvedčiť, že spornú rozlohu pozemku odporca skutočne využíva len v
nevyhnutnej miere v rozlohe 70 - 80 m2. Nevyužíva ju ako záhradu a kosí ju len z dôvodu, aby okolie
domu nebolo zanedbané. Pozemok parc. č. CKN 593/32 tzv. prístupová cesta, aj túto využíva len v
nevyhnutnom rozsahu zo všetkých užívateľov areálu bývalého družstva v najmenšej miere. Pozemok

parc. č. CKN 593/8, ktorá mal odporca užívať na parkovanie, toto tiež v konečnom dôsledku nie je
navrhovateľmi dostatočným spôsobom preukázané, pretože počas celej doby, kedy si navrhovatelia
uplatňujú svoj nárok, odporca nemal vyčlenenú časť tohto pozemku na parkovanie. Pozemok parc. č.
CKN 607, je to pozemok pod stavbou, z čoho im vzniklo zákonné predkupné právo. Odporca navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že si uplatňujú

trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust.§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa

dôkladne zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré
vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

Preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pretože v ňom nezistil žiadne pochybenie, a preto
nemohol prisvedčiť ani odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ani odvolaniu odporcu.

Keďže v odvolacom konaní neboli úspešní ani navrhovatelia v 1/ a 2/ rade ani odporca, odvolací súd o
trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.