Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 23, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/979/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205225329
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1205225329.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľky:

C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., zastúpenej Mgr. Andreou Cúgovou, advokátkou, Špitálska
25, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L., zastúpeného JUDr.
Petrom Vačokom, advokátom, Vazovova 9/A, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Senec, obci

L., v katastrálnom území L., vedených Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Senec na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX o výmere 855 m2 - záhrady; parcela č. XXXX/XXX
o výmere 615 m2 - zastavané plochy a rodinný dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcela č.
XXXX/XXX, s tým, že uvedené nehnuteľnosti prikáže súd do výlučného vlastníctva navrhovateľke s
povinnosťou vyplatiť odporcovi primeranú náhradu v sume 500.000,- Sk. Návrh odôvodnila tým, že je
3 spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností po tom, čo 1 podiel nadobudla dedením v roku
2004 a 1 podiel darovaním od svojej matky v roku 2004. Rodinný dom bol postavený v rokoch 1961
až 1962. Matka navrhovateľky sa na výstavbe aktívne podieľala osobne ako aj finančne. Odporca,

napriek tomu, že býval v L. sa na stavbe domu nepodieľal. Od roku 1970 začal v dome bývať aj
odporca, čo malo byť len prechodným riešením. Počas tohto obdobia sa žiadnym spôsobom nestaral
o rodinný dom, ani nepomáhal v jeho údržbe. Rodičia odporcu viackrát vyzvali, aby dom opustil.
Starí rodičia navrhovateľky a jej rodičia mali dohodu, že vzhľadom na ich prispievanie na výstavbu
domu, budú bývať v dome spoločne a neskôr sa nich nehnuteľnosti prepíšu. Avšak vtedy sa do
rodinného domu nasťahoval odporca a rodičia navrhovateľky sa mali nasťahovať až keď odporca odíde,
k čomu však nedošlo. Po smrti starých rodičov mala navrhovateľka záujem sa do domu nasťahovať,

ale vždy bola odporcom verbálne napádaná, odporca jej bráni v užívaní nehnuteľnosti, pričom sa
odmieta podieľať na úhrade nákladov spojených s jej užívaním. Odporca bez povolenia pristaval čiernu
stavbu - miestnosť, ktorá znemožnila priamy prístup denného svetla do kuchyne. Odporca bez súhlasu
podielového spoluvlastníka dom čiastočne podpivničil, ako aj postavil garáž. Pri výmene strešnej krytiny
sa odporca odmietol finančne podieľať. Odporca necháva odomknutú bránu, keď ju navrhovateľka
zamkne, tak odporca zámok precvikne. Odporca záhradu žiadnym spôsobom nezveľaďuje, vstaval tam
menší bazén pre ryby, ktorý v súčasnosti využíva na uskladnenie starých vecí, neraz pochádzajúcich

zo smetiska. Navrhovateľka vysadila trávnik a odporca na ňom umýval disky od auta. V roku 1994
navrhovateľku odpojil od spoločnej vodárne, čím ju prinútil vybudovať mestskú vodovodnú prípojku.Svojou neporiadnosťou odporca umožňuje vstup na pozemok cudzím osobám. Odporca nemá k
nehnuteľnostiam citový vzťah, naopak navrhovateľka so svojou matkou a sestrou majú k nej silný citový
vzťah. Navrhovateľka chce a má záujem na zachovaní hodnoty nehnuteľností. Snahy o dohodu s

odporcom boli bezvýsledné. Navrhovateľka žiadala s ohľadom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu
a záujem na riadnom užívaní nehnuteľností, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov s tým,
že odporcovi zabezpečí nadobudnutie vlastníckeho práva k jednoizbovému bytu v Bratislave v hodnote
500.000,- Sk.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho vzťahy s navrhovateľkou sú dlhodobo zlé

z dôvodu, že sa ho snaží vystrnadiť zo spoločného domu. Na výstavbe rodinného domu sa aktívne
podieľal a bola to matka navrhovateľky, ktorá sa nestarala o rodičov ani o dom. V dome býva od
roku 1962 s výnimkou rokov 1968 až 1970 kedy prechodne býval v Senci. Nie je pravdivým tvrdenie
navrhovateľky, že by postavil prístavbu k domu a garáž bez povolenia, tieto riadne ohlásil na obecnom
úradu. Navrhovateľka si týmto aj protirečí, keď na jednej strane opisuje ako dom ničí, na strane druhej
dom podpivničil, zväčšil a garáž užíva výlučne navrhovateľka. Vzťahy s navrhovateľkou sa vyostrili po

tom, čo sa rozhodla zrekonštruovať strechu, s čím nesúhlasil, nakoľko bola funkčná. Odporca uviedol,
že navrhovateľka ako aj jej matka trvale bývajú v Bratislave a do domu chodia iba cez víkend. Nie je
pravdivým tvrdenie navrhovateľky, že precvikol zámok na bránke ani, že prichytili jeho kamaráta ako tam
kradne stavebný materiál. Ak sa tak stalo, mali celú vec nahlásiť polícii. Pokiaľ ide o vstavaný menší
bazén, tento postavil v 70. rokoch pre rodičov za účelom zavlažovania záhrady. Ako člen Slovenského

rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie Senec a predseda obvodnej organizácie SRZ Bernolákovo by
nikdyvnádržirybynechoval,pretožejetozákonomzakázané.Vrodičovskomdomebývaviacakotridsať
rokov, stará sa a zveľaďuje ho v rámci svojich možností. Pre pretrvávajúce nezhody s navrhovateľkou
súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ak by nebolo
možné žiadal, aby mu bol zabezpečený jednoizbový byt v L., prípadne v Senci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov R.C. Y.,

A.. Ľ. J., A.. C.. E. F., E. F., U. X., E. X., H.. B. J., Š.C. J., Š. G.C., U. L., U. X., H.. B. H., Ľ.
H.U., A.. E. F., H. C.L., E. C., oboznámením návrhu, osvedčenia o dedičstve, darovacej zmluvy, LV
č. XXXX, znaleckého posudku č. 118/2005, fotokópiou preukazu funkcionára Slovenského rybárskeho
zväzu, notárskou zápisnicou N 377/83, fotografiami v prílohovej obálke, znaleckého posudku č. 38/2007,

znaleckého posudku

č. 159/2007, listín na čl. 282 - 292, znaleckým posudkom č. 4/2009, listín na čl. 407 - 418, rozhodnutia o
priestupku Obvodného úradu Senec, fotografií na čl. 509 - 512 a na čl. 521 - 531, rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 7C/111/2004 - 95, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 4T/111/2004 a
zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že rodinný dom bol postavený v rokoch

1960 - 1961 starými rodičmi navrhovateľky, ale aj rodičmi navrhovateľky. Medzi rodičmi navrhovateľky a
starými rodičmi bola dohoda, že keď bude dom postavený prídu tam všetci bývať. Niekedy v 70. rokoch
sa tam nasťahoval odporca, ktorý tam mal bývať iba prechodne, pretože bol v tom období v rozvodovom
konaní.Zprechodnéhobývaniabolotrvaléarodičianavrhovateľkyriešilibytovúsituáciuinýmspôsobom.

Ak je potrebné niečo na dome vykonať ostáva to na navrhovateľke, odporca k tomu žiadnym spôsobom
neprispieva. Odporca neprispieva na údržbu domu, ale dom ničí, napríklad čiastočným podpivničením,
bez stavebného povolenia. Odporca ničí všetko čo navrhovateľka vybuduje. Odporca sa zle správal k
svojim rodičom, jej rodičom, je neprispôsobivým členom rodiny a neustále vyvoláva spory. Spolužitie
s odporcom v dome nie je možné, nakoľko z domu kradne veci, vykopáva okrasné rastliny, ktoré

tam zasadila, septik vypúšťa do záhrady. Celý spor s odporcom začal, keď po rozdelení poplatkov za
dom, z ktorých väčšinu platila, si odporca nechával preplatky. Odporca ich odpojil od studne a preto
si museli vybudovať vlastnú prípojku. Odporca ju slovne napáda a vyhráža sa jej alebo jej matke. V
nehnuteľnosti sa navrhovateľka zdržiava priebežne, trvalý pobyt má v Bratislave, plánuje sa do domu
nasťahovať až sa situácia vyrieši. Chce tam žiť. Navrhovateľka počas konania uviedla, že sa s odporcom

na zrušení a vyporiadaní nechce dohodnúť preto, že každý návrh dohody bol z jeho strany odmietnutý.Navrhovateľka uviedla, že majú s odporcom spoločnú záhradu, spoločný prístup do domu, na záhrade
a na príjazdovej ceste dochádza k najčastejším stretom účastníkom, tam došlo aj k fyzickému útoku.
Predmetnú nehnuteľnosť užíva od marca do októbra nepretržite a to približne každý druhý deň a

víkendy, keď na ňu prichádza z práce a stará sa o záhradu a dom. Na záhrade sa nachádza kvetinová
časť, pestuje zeleninu, záhrada sa nachádza aj pred domom. V období november a február chodí na
nehnuteľnosť v piatok a strávi tam celý víkend, aby nehnuteľnosť skontrolovala a zistila prípadné škody.
Okrem navrhovateľky užíva nehnuteľnosť naďalej aj jej mama, ktorá je dôchodkyňa a ktorá navštevuje
nehnuteľnosť tiež každý druhý deň a jej sestra, ktorá je zamestnaná v Bratislave.

V záverečnom návrhu navrhovateľka uviedla, že v prípade účastníkov boli splnené podmienky pre
zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva prikázaním spoločných nehnuteľných veci do
výlučného vlastníctva navrhovateľky. Medzi účastníkmi k dohode nedošlo, pričom z jej strany bola vôľa
sa s odporcom dohodnúť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie
je možné. Navrhovateľka preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami potrebnými na vyplatenie
primeranej náhrady odporcovi. Pri takomto spôsobe vyporiadania je zohľadnená veľkosť podielov

a účelné využitie veci. Dokazovaním bolo preukázané, že výlučne ona vykonáva starostlivosť o
nehnuteľnosť. Odporca spoločné nehnuteľnosti zanedbáva. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a prikázaní veci do výlučného vlastníctva prihliadne aj na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Odporca bol odsúdený za
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ktorého sa dopustil voči sestre

navrhovateľky, navrhovateľke a matke navrhovateľky. Bola názoru, že u odporcu nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, pretože aj keď odporca apeluje na svoj vek, jej vitálny, aktívny a venuje sa
svojim záľubám. Odporca súdne konanie umelo naťahoval údajnou snahou o dohodu. Odporca nie
je ani v zlej sociálnej situácii, vlastní motorové vozidlo, môže si dovoliť financovať pohonné hmoty.
Odporca by si za poskytnutú náhradu mohol zaobstarať primeranú bytovú náhradu. Odporca v období od

októbra2006dojari2009bývalusvojejpriateľkyvBratislave.Odporcanepreukázalexistenciuosobných
väzieb k spoločným nehnuteľnostiam, nebýva tam celý život, ale od rozvodu manželstva. Z výpovedí
svedkov vyplynulo, že majú k navrhovateľke negatívny vzťah, preto nemôžu byť nestranné a objektívne.
Navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť nechce predať, chce ju zveľadiť, obhospodarovať, nakoľko k
nej má silný citový vzťah. Zdôraznila, že nemôže byť nútená k zotrvaniu v spoluvlastníckom vzťahu a

tento princíp prevyšuje údajné dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že na stavbe rodinného domu sa podieľal, naopak na jeho stavbe
sa nepodieľala navrhovateľka a jej matka. Odporca sa do domu po rozvode nasťahoval trvale. K
vybudovaniu prístavby došlo ešte za života jeho rodičov, ktorí tam bývali. Odporca sa na údržbe
domu podieľal, dom opúšťal z dôvodu, že ako člen rybárskeho zväzu vykonával obhliadky revírov. Vo

dvore nie je postavený bazén pre ryby ale zavlažovacia nádrž, ktorá bola postavená na žiadosť jeho
matky. Ak odporca vypúšťal septik do záhrady, robil tak iba s prísadami ekologického charakteru a tak
záhradu hnojil. Ak bola časť záhrady odporcu spustnutá, bola tak v období po úmrtí jeho manželky,
ktorej poskytoval starostlivosť. Odporca odpojil navrhovateľku od studne po tom, čo ho ona odpojila
od elektriny, v dôsledku čoho bol nútený si vybudovať vlastnú prípojku. Vzťahy s navrhovateľkou sú

zlé a trvalo neudržateľné. Odporca trval na reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Rekonštrukciu krovu
a strechy nechcel, pretože do domu nezatekalo. Poprel, že by navrhovateľke kradol veci alebo
vykopával kvety zo záhrady. Navrhovateľka páli smeti na dvore, on má smetnú nádobu a biologický
odpad kompostuje. Počas konania odporca zmenil názor na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s odporkyňou a žiadal, aby súd návrh zamietol. Odôvodnil to tým, že sa nepodarilo

dohodnúť s navrhovateľkou ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Má vysoký
vek a nemá kam ísť. Navrhovateľka to má ako víkendový domček. Je to pre neho existenčná záležitosť.
Ak príde o svoju 1, ktorú vlastní, stane sa z neho bezdomovec, ktorý nemá kam ísť. Nemal záujem
o finančné vyporiadanie, ale mal záujem o adekvátnu nehnuteľnosť, v ktorej by mohol dožiť. Od kedy
sa začal dom stavať nepretržite tam býva. Dom je v zásade oddelený. Odporca býva v samostatnej

časti so samostatným vchodom, energie si meria každý osobitne. Pri oprave strešnej krytiny bol
zaviazaný súdom na úhradu 1 nákladov. Svoju časť si zhodnocuje primerane svojmu spoluvlastníckemu
podielu,ajprimeranevekuasvojimfinančnýmmožnostiam.Ponúkaldohodu,alepotrebujenehnuteľnosť
adekvátnu tomu, čo užíva dvojizbový byt, cca. 50 m2 v primeranej lokalite a kvalite. Celý život žije v
L., aktívne pôsobí v miestnom rybárskom zväze, kde je predsedom, má tam kamarátov, nechce sa

odsťahovať z L.. Navrhovateľka mu ponúkla iba jeden byt, bol sa tam pozrieť, to bolo v L., bol to panelák,ale výslovne povedal, že panelák nechce, chcel tehlový byt. Žiadna z ponúk navrhovateľky ho neoslovila,
s prihliadnutím na to, že teraz býva v rodinnom domčeku so záhradkou, má tam kamarátov, žiadna z
ponúk mu uvedený komfort neposkytovala. O nehnuteľnosť sa staral aj v minulosti, pomohol vybudovať

vinohrad a zabezpečoval starostlivosť o neho. Neskôr ho nechali rodičia navrhovateľky vyklčovať, aj tú
časť, ktorá by mu patrila. Navrhovateľka mu vyčlenila zo záhrady menšiu časť ako mu prináleží podľa
spoluvlastníckehopodielu.Žumpunevypúšťadozáhrady,alepopoužitíšpeciálnychtablietpoužívavodu
ako biologickú závlahu. Je pravdou, že jeho priateľka s ním obýva časť nehnuteľnosti, stará sa o neho,
varí, perie. Keby tam nebola prítomná jeho priateľka, možno by bol už v base. O čerpadlo sa vždy staral

sám, po jeho viacnásobných poruchách odpojil navrhovateľku od neho. Do roku 1993 uhrádzal náklady
spojené s užívaním nehnuteľnosti, po spoločnej dohode s tým, že mi navrhovateľka prispievala sumou
50,- Sk na plyn a 50,- Sk na elektrinu. Vybudovanie samostatných meračov na spotrebu elektrickej
energie inicioval po tom, čo prišiel nedoplatok 3.500,- Sk. Iba raz prišiel preplatok v sume 80,- Sk.
Strechu, ktorú nechala opraviť navrhovateľka nebolo potrebné opraviť. O ríny sa stará aj on a to v týždni.
Bránku od ulice opakovane natiera ako aj plot.

Odporca v záverečnom návrhu žiadal návrh zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Pripomenul, že v apríli 2012 sa dožije 72 rokov a celý život prežil v nehnuteľnosti, ktorá tvorí podielové
spoluvlastníctvo účastníkov, s výnimkou dvoch rokov od roku 1968 - 1970, kedy bol ženatý. Za
celú dĺžku trvania tohto konania má v rodinnom dome trvalý pobyt iba on. Navrhovateľka len občas
navštevuje nehnuteľnosť, pracuje v Bratislave. O výstavbu a zveľadenie rodinného domu sa zaslúžili

najmä rodičia odporcu a starí rodičia navrhovateľky. Vracať sa k výstavbe prístavby v roku 2012, keď
bola vystavaná v roku 1975 za života jeho rodičov, nie je náležité. Je to už 37 rokov po jej výstavbe.
Podieľa sa na zveľaďovaní rodinného domu a priľahlých pozemkov podľa svojich možností. K tejto
nehnuteľnosti má veľký vzťah, je pravdou, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi nie sú dobré, ale medzi
sebou ako spoluvlastníci fungujú, každý samostatne platí daň z nehnuteľnosti, ako aj podľa reálneho

užívania rodinného domu ďalšie poplatky s tým súvisiace. V súčasnosti nemá žiadne podlžnosti
voči navrhovateľke z titulu opravy strechy, ktorej sa týkal aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III.
Fotografie vyobrazujúce neporiadok na časti užívanej odporcom boli vyhotovené v roku 2007, tento
neporiadok sa na nehnuteľnostiach už nenachádza. Záhradu užíva každý z účastníkov samostatne
a každý ju obhospodaruje podľa svojich možností. Pri takomto užívaní nevznikajú žiadne konflikty, z

tohto dôvodu preto nemožno žiadať zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. K právnej stránke
posúdenia prípadu poukázal na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/137/1997,
ktorý podrobne uviedol ako treba vyhodnotiť dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska subjektívneho
ako aj objektívneho. Sociálna situácia odporcu nie je dobrá v tom smere, že nemožno ju považovať za
takú, že mu umožní zabezpečiť si nové, adekvátne bývanie. To, že vlastní staršie motorové vozidlo a 1

podiel na nehnuteľnosti mu nevytvára dostatočné podmienky pre zabezpečenie uspokojivého bývania
v okolí Bratislavy. Všetkých navrhnutých svedkov v konaní navrhol odporca v úmysle vyvrátiť tvrdenia
navrhovateľky o jeho správaní a nestotožnil sa s hodnotením týchto výpovedí zo strany navrhovateľky,
že boli robené odporcom alebo, že odporca bol ich autorom. Aké iné svedecké výpovede si mal odporca
zabezpečiť? Mal považovať výpoveď starostu obce ako klamlivú? Zo všetkých výpovedí vyplýva, že

dosvedčujú jeho dobrý charakter. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nemôže
prihliadať v kontexte zhodnocovania časti užívaných podielovými spoluvlastníkmi a je tu potrebné
prihliadnuť k proporcionalite príjmov podielových spoluvlastníkov, preto nie je možné očakávať, že bude
udržiavať, obhospodarovať a zveľaďovať svoju časť spôsobom a v rozsahu ako navrhovateľka. Stav
faktického rozdelenia užívania nehnuteľnosti funguje osem rokov a je potrebné pripustiť, že nie ideálne,

ale zároveň je na takej úrovni, že umožňuje takéto spolužitie aj naďalej. Skutku, ktorého sa dopustil
odporca a za ktorý bol Okresným súdom Bratislava III odsúdený je už zahľadený a to od roku 2008, je
potrebné na jeho konanie prihliadať cez zákonnú fikciu jeho neodsúdenia. Ak by súd pristúpil k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva a prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľke, takéto
usporiadanie ich spoluvlastníckych vzťahov by bolo na úkor menšinového vlastníka, vytvorilo by z neho

bezdomovca.

V konaní bol vypočutý svedok R. Y., ktorý uviedol, že pred dvomi rokmi ho oslovila navrhovateľka so
sestrou, v tom čase robil v realitnej kancelárii Prvá ľudová realitná kancelária, našli si, že predával byt
na G. N. Y. L.. Jednalo sa o kombinovaný byt tehla, panel. Išlo o jednoizbový byt na prízemí, z praxe
mal za to, že by bol vyhovujúci pre odporcu. Nebol si istý z dôvodu veľkého časového odstupu, či savôbec stretli osobne na tom byte, skôr si myslel, že áno. Predaj sa neuskutočnil, odporca mal prísť ešte
s manželkou na ohliadku, neprišiel, predmetný byt predali inému kupcovi.

Svedok A.. Ľ. J. uviedol, že odporcu pozná vyše desať rokov, odporca pracoval v škole v L., svedok je

starostom obce L.. Odporca nikdy nebol riešený ani oficiálne ani neoficiálne za akýkoľvek priestupok
na úrovni občianskeho spolunažívania. Bol aj u neho na návšteve, mal vedomosť o tom, že sú nejaké
problémy medzi spoluvlastníkmi, bližšie informácie o tom nemal. Navrhovateľku nepoznal. K tomu, či
navrhovateľkanavštevovalanehnuteľnosťsanevedelvyjadriť.Vobcijuskôrnevídal.Nevedelsavyjadriť
k tomu, či sa v obci zdržuje, je to pomerne veľká obec a obyvateľov osobne nepozná. Nemal vedomosť

o útoku odporcu na jeho sestru, ktorý bol riešený na polícii. Napísal prehlásenie, že odporca sa aktívne
zapája do zveľaďovania okolia obce, nakoľko je členom rybárskeho zväzku, ktoré organizuje brigády a
čistia okolie. V roku 2006 bola odporcovi udelená cena starostu obce za jeho aktívny prístup k riešeniu
problémov a zveľaďovanie obce.

Svedok A.. C.. E. F. uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť, pamätal si, mohol byť ôsmak, chodil každé
prázdniny k nim, minimálne na 14 dní na prázdniny. Nepamätal si, či táto nehnuteľnosť bola postavená

alebo nie. Chodieval pomáhať odporcovi so stavbou tejto nehnuteľnosti. Stavali to spolu s jeho rodičmi a
s ním. Chodil na stavebnú priemyslovku. Navrhovateľku poznal, jej mama je jeho sesternica. Tento spor
medzi príbuznými sa mu nezdal, bol úplne zbytočný. Nemal vedomosť o tom, že odporca napadol fyzicky
navrhovateľkinu sestru, pretože Z. (odporca) je dobrák. Nemá žiadne agresívne prejavy, práve naopak.
Odporca žije v tejto nehnuteľnosti približne od roku 1968. Charakteristiku odporcu spísal z iniciatívy

jeho mamy, povedala mu, že majú účastníci majetkový spor, nakoľko mal za to, že Z. je dobrák, tak tú
charakteristiku napísal.

Svedkyňa E. F. uviedla, že sa s navrhovateľkou niekedy stretávali, potom sa to zmenilo, teraz sa stretáva
s odporcom príležitostne asi trikrát do roka na sviatky. Odporca sa agresívne nesprával, ani nespráva.
Nezhody medzi účastníkmi majú hlboké korene. Matka navrhovateľky pripravila odporcu o dedičstvo.

Krátko pred smrťou odporcovho otca matka navrhovateľky prišla s tým, že odkúpila od otca odporcu
a svojho otca, čo sa však nemohlo uskutočniť, lebo otec zakrátko zomrel a tým, že ona to odkúpila,
odporca nemal čo dediť. Išlo o podiely na tejto nehnuteľnosti. Na otázku súdu, či má svedkyňa vedomosť
o tom, že odporca napadol sestru navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že bolo to skôr naopak, keď nebohý
otec navrhovateľky napadol lopatou odporcu, dokrvavil ho, išiel k lekárovi a ten mu povedal, aby podal

žalobu, ale keď sa vrátil domov, navrhovateľka, matka navrhovateľky a sestra navrhovateľky ho uprosili,
aby zobral žalobu späť a on to urobil. Odporca je čestný, charakterný muž, táto situácia vznikla kvôli
majetkom. Odporcu pozná od detstva, nie je agresívny. Síce s nimi nežije, ale verí mu, lebo je to čestný
človek. Odporca nemohol zmeniť svoju povahu, dobrák bol stále.

Svedkyňa U. X., matka navrhovateľky uviedla, že s odporcom nie je možné bývať v jednej nehnuteľnosti

z dôvodu, všetko musia opravovať, on nechce nič platiť, nechce ani nič opraviť. V tejto nehnuteľnosti
bývala do doby, kým sa vydala. Potom odišla. Stále tam chodili, rodičov dochovali. Odporca klame celý
život. Jej mladšiu dcéru napadol. O tom, že by bol napadnutý odporca nemala žiadnu vedomosť. Snažili
sa s ním dohodnúť, ale s ním sa nedá. Spor vyvolalo to, že nikdy nepomáhal na dome, ani rodičom, mal
svoje ryby, svoj život. Otec sa rozhodol tak, že jej dal 1 domu, odporca dostal iba po mame. Otec sa

tak rozhodol preto, lebo bol vdovec, odporca sa ho raz neopýtal, či niečo nepotrebuje. Otca dochovala
ona, odporca nebol vôbec nápomocný. Rodinný dom stavali rodičia, oni ako deti pomáhali. V dome sú
od jari do jesene, mladšia dcéra tam býva trvalo, ona tam chodí príležitostne. Odporca býva z dvora,
oni chodia spredu. Nedá sa tam bývať samostatne, nakoľko je tam žumpa spoločná, pivnica spoločná,
vchod spoločný. Na úhrady spojené s bývaním prispievajú každý zvlášť.

Svedkyňa E. X., sestra navrhovateľky, uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti býva štvrtý rok celoročne.
Býva tam sama celý rok, trištvrte roka tam chodí sestra s mamou. S odporcom nekomunikuje, vzťahy
sú veľmi zlé. K hádke došlo, keď mu vyčítali, že nedáva vyvážať žumpu, udrel ju do hlavy a kričal na ňu,
že „budeš sa ku mne správať slušne“. Bola to zrejme výčitka za to, že mu vyčítali žumpu. V marci 2009
sa nasťahoval aj s priateľkou do nehnuteľnosti, dovtedy tam dva a pol roka nebýval, býval v Bratislave,

medzi novembrom 2008 a februárom 2009 ho tam videla až trikrát. Chodila do práce, tak tam mohol byťaj častejšie, nevylúčila to. Odporca aj s priateľkou sa správajú provokatívne, myslela si, že by mala mať
priateľka odporcu iné správanie, keď býva v ich dome. Nemala vedomosť o tom, že by jej otec napadol
odporcu. Videla často stáť auto odporcu pred domom jeho priateľky v Bratislave. V noci keď robili strechu

zavolali políciu preto, že odporca zavolal opitého suseda E. O., ktorý im kradol laty, ktoré mali ísť na
strechu. Navrhovateľka navštevuje nehnuteľnosti od nepamäti, narodila sa tam, trvalý pobyt tam nemá
nahlásený, celoročne tam nežila nikdy, avšak navštevovala nehnuteľnosti tri štvrtiny v roku. Zimy tam
netrávila. Celoročne žila vo svojom byte v Bratislave. Od incidentu, ktorý sa udial 24.07.2004 nedošlo
zo strany odporcu ku konaniu voči niekomu z rodiny, ktoré by bolo treba hlásiť na polícii, vyhýbajú sa

komunikácii s odporcom. Má byt na L. č. XX v Bratislave, ktorý je celoročne prázdny, býva v predmetnom
dome. Navrhovateľka o ich problémoch nehovorí nikdy, odporca celej ulici. Od počiatku sporu sa im
so susedmi veľmi pokazili vzťahy, sú až nenávistné. Mala za to, že majú narušené súkromie, odporca
nezatvára bránu. V predmetnej nehnuteľnosti svedkyňa býva, lebo sme sa tak dohodli s navrhovateľkou.
Uviedla, že napriek tomu, že má svoj byt a že musí dochádzať denne do Bratislavy, napriek tomu, že
je tam odporca, k domu má citový vzťah, má tam väzby. So susedmi má veľmi zlé vzťahy, vzájomne

sa ignorujú. To, že má zlý vzťah so susedmi dávala za príčinu odporcovi. Zlý vzťah má iba s priamymi
susedmi, ide v podstate o ľudí, ktorí vypovedali v tomto spore. Má tam však známych, s ktorými si
rozumie a bývajú ďalej, nie sú to priamy susedia.

Svedkyňa H.. B. J., uviedla, že je susedkou oboch zúčastnených. Poznajú sa odmalička s
navrhovateľkou a takisto odporcu pozná dobre. V živote nepočula, že by mal odporca s niekým spor

okrem navrhovateľky. Nevedela si predstaviť nejaké násilnosti zo strany odporcu, má ťažko zdravotne
postihnutého otca, práve naopak, odporca kedykoľvek príde a pomôže, hlavne fyzicky. Odporca pomáha
susedom, opravil pračku starej susedke, nepočula ho nikdy zvýšiť hlas, alebo prejaviť agresiu. Počula,
že odporca fyzicky napadol navrhovateľkinu sestru, ale nevie si to predstaviť, mohol sa maximálne
brániť, nakoľko ho pozná odmalička, bývajú veľmi blízko vedľa seba. Tento spor ju pobúril, myslela si,

že je to nespravodlivé, odporca sa dokonca snaží vyhýbať navrhovateľke. Navrhovateľka navštevuje
nehnuteľnosť cez víkendy alebo počas dovolenky, cez bežný týždeň veľmi málo kedy, párkrát do roka,
zdržuje sa tam jej sestra. Vzťah s navrhovateľkou bol vždy výborný, avšak od smrti ich otca sa niečo
zmenilo, odvtedy sa s nimi nerozprávajú a nevedela prečo. Odporca žije v predmetnom dome odkedy
si pamätá. Sestra navrhovateľky tam chodí večer a cez víkendy tam sú spolu. O týchto sporoch vedela

od susedov, aj od odporcu. Odporcova časť nehnuteľnosti nebola mimoriadne zanedbaná. Nikdy sa
nesťažovala, že by mal neporiadok na svojom pozemku. Čo sa týka jeho bývania u družky v rokoch
2006 - 2008, uviedla, že chodil preto družke, aby sa vyhol stretnutiu s navrhovateľkou a chodil k nej
iba na víkendy. Družka už predala svoj byt, tak tam nemôže chodiť ani na víkendy. Mala za to, že aj to
za čo bol odsúdený, bola reakcia na provokáciu zo strany sestry navrhovateľky. Svedkom konkrétnej

provokácie zo strany navrhovateľky alebo jej sestry nebola. Posudok na odporcu písala s bratom a pani
X.J. a to, že uviedli, že je často vystavovaný provokáciám, mysleli, že nemôže zaparkovať svoje auto a
boli pobúrení trestným rozsudkom o napadnutí sestry navrhovateľky.

Svedok Š. J. uviedol, že je sused účastníkov, keď niečo potrebujú, tak si pomôžu. Nepoznal
navrhovateľku, navrhovateľku ešte nevidel, že by sa zdržiavala v tom dome. Jej sestru nepoznal. Na

návštevu k odporcovi nechodil, avšak chodil k nemu keď niečo potreboval, chodil zozadu z dvora, tak
nemal vedomosť, či sa tam zdržiaval niekto iný. Odporca je slušný človek, rád pomôže, úplne vylúčil, že
by mal nejaké sklony k násilnostiam, je to kľudný človek. Od kedy žije v predmetnom dome si nepamätal,
musel tam bývať hodne dávno, on býva v L. od roku 1975 a odporca tam už vtedy býval.

Svedok Š. G. uviedol, že pozná odporcu ako funkcionára rybárskeho zväzu v Bernolákove. Odporca

je predsedom Slovenského rybárskeho zväzku, miestnej organizácie Bernolákovo, on je predsedom
mestskej organizácie SRZ v Senci. Odporca je obetavý človek, nemá konflikty s nikým, je u nich
obľúbený. Odporca v roku 2005 prestal byť členom rybárskej stráže lebo omladzovali kolektív a
odporca už bol starším človekom. Člen rybárskej stráže musí byť bezúhonný, ale nebolo pochýb o jeho
bezúhonnosti v roku 2005.

Svedkyňa U. L., priateľka odporcu, uviedla, že odporcu pozná od mladosti a pozná aj matku
navrhovateľky, ako aj rodičov odporcu. Kým žili rodičia odporcu, nebol žiaden spor medzi účastníkmi,až po ich smrti kvôli majetkom. Odporca v predmetnej nehnuteľnosti žil celý život. Pred dvomi rokmi sa
prehĺbil ich vzťah, odporca u nej nikdy nežil, vždy žil u seba, k nej chodieval cez víkendy na K.. Byt na K.
bol predaný, žije u syna v M. D. od leta 2009, dovtedy žila na K., u odporcu nikdy nežila, vzájomne sa

navštevovali, aj v súčasnosti sa vzájomne navštevujú. Čo sa týka užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou
a jej sestry, užívajú nehnuteľnosť len cez víkendy. Odporca je úplne nekonfliktný človek. V súčasnosti
nedochádza ku konfliktným situáciám medzi navrhovateľkou, jej sestrou a odporcom. Odporca sa stará
o záhradu, dom, nehnuteľnosti, svedkyňa uviedla, že normálne, štandardným spôsobom, záhradu má
urobenú a o dom sa stará.

Svedkyňa U. X., uviedla, že je susedou účastníkov. Býva vedľa odporcu. Odporca ako sused je veľmi
dobrý, keď jej niečo chýba, tak jej pomôže. S nikým v dedine nemá zvady, s každým sa dobre znáša,
len pred dvomi rokmi jej prišla povedať navrhovateľka, že „som veľká stará sviňa“, lebo vraj ju ohovárala
po dedine. Pritom nechodila do dediny, už štyri roky jej nosia obedy, lebo má problémy s chodením.
Kým žil otec navrhovateľky, všetko bolo v poriadku, odkedy zomrel, nastali problémy, ale s odporcom
žiaden problém nemala. Navrhovateľka a jej rodina jej nikdy nepomáhali. Navrhovateľka u nej nikdy

neupratovala ani otec navrhovateľky jej neopravoval elektrinu. Bola svedkom, že sa stále hádali, ale
ona sa do toho nemiešala. Navrhovateľka neprovokovala odporcu, len jej otec. Odporca dom vystaval
so svojimi rodičmi, teraz sa o neho pekne stará, to čo treba si opraví. Nie je pravda, že sa sťažovala
navrhovateľke na odporcu, že má burinu a chodí iba na ryby, on tam má veľký poriadok. Uviedla, že veď
navrhovateľka má v Bratislave byt, oni tam nebývajú, iba tam dochádzajú. Odporca tam býva stále, od

kedy sa tam prisťahoval so svojimi rodičmi, odvtedy tam býva. Vždy boli za dobre s odporcom. Odporca
jej vždy poradil.

Svedkyňa H.. B. H., uviedla, že s navrhovateľkou sú bezprostredné susedky v L. cez záhradu.
Navrhovateľku pozná približne desať rokov, od kedy sa prisťahovali do L.. Sú v pomerne častom
susedkom kontakte. Pozná navrhovateľku ako serióznu, výnimočne pracovitú, obetavú a nápomocnú

osobu.Zaceléobdobiečosapoznajúnemaližiadnysusedskýkonflikt.Skôrsipomáhajú. Navrhovateľku
vídavavzáhradeodjaridojesenekaždývíkend.Odporcutamvídaveľmisporadicky.Pracovaťvzáhrade
ho nevidela vôbec, skôr videla, že sa tam prejde. Vidí im na zadnú časť domu. Nemá taký prehľad, že by
mohla prehlásiť, že sa tam zdržuje celoročne. Navrhovateľka sa v dome zdržuje cez víkendy, voľné dni,
vždy keď je čas. Z počutia od navrhovateľky vedela, že v roku 2001 vymieňali strešnú krytinu, opravovali

studňu a osádzali betónový chodník cez záhradu, že tieto práce vykonávala navrhovateľka. O odporcovi
nemala prehľad, či tam niečo robil alebo nerobil okolo nehnuteľnosti. Časť záhrady navrhovateľky bola
absolútne perfektná, časť odporcu bola mierne spustnutá, až posledné tri až štyri roky tam začal niekto
intenzívnejšie pracovať, v záhrade. Párkrát bolo cítiť žumpu a preto mala za to, že ju zrejme vypúšťal
odporca. Navrhovateľku, jej sestru, jej matku poznala ako veľmi pracovité osoby, ktoré nešetria námahu,

ani prostriedky na zveľadenie nehnuteľnosti. Sestra navrhovateľky býva v L., nakoľko ju denne vídala,
takmer denne v záhrade. V roku 1998 sa svedkyňa s rodinou prisťahovali do L., boli tam veľmi dobré
vzťahy so susedmi. Po smrti otca navrhovateľky sa to pokazilo, dôvody jej neboli známe. Odporcu
poznala len z videnia.

Svedkyňa Ľ. H., uviedla, že s odporcom sú susedia o dva domy ďalej. Odporca si urobil, vystaval

prístavbu k rodičovskému domu, keď bola ešte dieťa, vedela aj od rodičov, že si to staval on sám,
domnievala sa, že mu aj jej otec pomohol. Odporca je najlepší človek na svete akého pozná, je
starostlivý, dobrý, poriadkumilovný, keď mal chorú ženu na rakovinu, tak sa o ňu staral tak, že to ešte
nevidela. Ak mal nejakú burinu v záhrade, bolo to vtedy, keď mal ťažko chorú ženu a nestíhal sa starať
aj o záhradu. Odporca sa stará o nehnuteľnosť. Odporca nevie byť agresívny. Nevedela si to predstaviť.

Pozná ho odmalička.

Navrhovateľku pozná od malička. Teraz spolu už nekomunikujú, prestali spolu komunikovať, v podstate
ani nie sú v styku, nakoľko podľa jej názoru navrhovateľka, jej sestra aj matka bývajú v Bratislave,
občas ich videla, že sú v záhrade, ale to len cez víkendy. Sestru navrhovateľky niekedy videla aj cez
týždeň. Ale to len preto, že tam má nejakú známosť v L.. Otec svedkyne zomrel v roku 1974 a prístavba

bola vystavaná nevedela presne kedy a vedela od jej rodičov, ako to bolo. Starostlivosť odporcu o
nehnuteľnosť a záhradu je dobrá.Svedkyňa A.. E. F., uviedla , že sú priamy susedia a za desať rokov, čo tam bývali, prichádzala do styku
skoro výlučne s odporcom a to v pozitívnom zmysle. Navrhovateľku tam videla cez víkendy, vídavala
ich na záhrade alebo pred domom ako upravovali záhradu. Odporca je veľmi príjemný sused, ktorý je

vždy ochotný pomôcť. U odporcu nezaznamenala žiadne agresívne prejavy. Nebola svedkom žiadnych
agresívnych prejavov medzi účastníkmi, ani voči navrhovateľke, vôbec voči nikomu. Uviedla, že je
priamy sused, vidí, že sa odporca stará o dom a záhradu. Uviedla, že keď mal ťažko chorú manželku,
tak mu niečo pomáhali z lekárskej stránky a veľmi príkladne sa o ňu staral. Zo spálne vidí na dom, mala
pocit, že sa primerane stará o nehnuteľnosť. Zanedbaný dom vyzerá ináč. Za desať rokov videla, že

o dom sa stará odporca, je pozametané a o dom je postarané. Nemala vedomosť o tom, že odporca
vypúšťa vedľa pozemku žumpu.

Svedkyňa H. C., uviedla, že žije v L. 27 rokov, taký dlhý čas pozná odporcu, každý deň sú v kontakte,
keď ráno išiel do práce, vždy sa zastavil u nich. Odporca je veľmi dobrý človek, priateľský, nekonfliktný.
Navrhovateľku pozná tiež, bohužiaľ, 27 rokov. S navrhovateľkou mali dobrý vzťah do 12.12.2003, kedy
navrhovateľke zomrel otec, vtedy k nim prišla navrhovateľka a na otázku ako sa má otec, ktorý už bol

veľmi chorý na rakovinu, mali s ním veľmi dobrý vzťah, im vtedy povedala, že sa má dobre, pričom už
bol mŕtvy. Manžel, keď navrhovateľke telefonoval, tak tvrdila, že otec zomrel vtedy, keď bola u nich.
Pamätala si, keď sa ohadzoval dom, odporca bol aktívne činný, zúčastnil sa toho aj otec navrhovateľky.
Navrhovateľka, jej sestra alebo mama to majú ako víkendový dom, teda navrhovateľka a jej mama,
sestru navrhovateľky je tam vidno každý deň. Odkedy bol súd ohľadne údajného napadnutia sestry

navrhovateľky, Z. sa stiahol do seba a snaží sa im vyhýbať. Nemá výhľad do záhrady nehnuteľnosti
účastníkov, ale chodí tam na návštevu. Odporca má štvrtinu záhrady, kde si dopestuje zeleninu, mala
za to, že je pekne udržiavaná. Usudzovala, že navrhovateľka má nehnuteľnosť ako víkendový domček,
keď ona i jej sestra pracujú v Bratislave, nemá možnosť odsledovať každý deň príchody a odchody
navrhovateľky, ale videla navrhovateľku iba cez víkendy, občas. K nim do servisu chodila navrhovateľka

len v sobotu.

Svedok E. C., uviedol, že v L. býva 50 rokov, odporcu pozná od malého chlapca. Otec navrhovateľky im
pomáhal pri stavbe rodinného domu, mali s ním veľmi dobrý vzťah. On mu pomohol niečo na baráku,
potom on jemu s autom, vzájomne si pomáhali. Vzťah s otcom navrhovateľky sa im pokazil vtedy, keď k
nim prišiel odporca, bol poudieraný, špinavý, bolo vidieť, že bol na ňom spáchaný fyzický útok a požiadal

ho, aby ho odviezol do nemocnice, lebo ho udrel otec navrhovateľky. V nemocnici im povedali, že majú
podať na otca navrhovateľky trestné oznámenie. Po roku 2003, keď zomrel otec navrhovateľky, chodila k
nim ešte opravovať auto a potom ho vyslovene oklamala. Stále sa jej pýtali na otca, jedného dňa sa ráno
stretli, prvá otázka bola ako sa má otec, povedala, že normálne, rozišli sa a po hodine sa dozvedel od
suseda, že otec navrhovateľky zomrel v noci. Odporca nemá sklony k agresii, je to veľmi dobrý človek, v

dedine je jednotka. O svoju nehnuteľnosť sa stará normálne, ako každý v L., v rámci svojich finančných
možností. Od navrhovateľky kúpili auto, lebo to bol obchodný vzťah, auto bolo v dobrom stave, tak som
hokúpil.Odporcaimurčitenepomáhalprirekonštrukciidomu,keďoniprišli,najradšejbolunich.Nevedel
uviesť, či nepomáhal preto, lebo nemal záujem rekonštruovať dom, alebo len nechcel spolupracovať s
navrhovateľkou a jej rodinou, lebo prečo by mal robiť na dome z tej strany, kde nemá prístup, možno ho

tam ani nepustili. Podľa jeho názoru nebolo treba opravovať strechu, lebo tam nezatekalo, to, že teraz
sú moderné škridle a oni chceli moderné škridle, to je ich vec. Mal taký pocit, že oni chcú všetko, odporca
nech nemá nič, oni mu aj zo záhrady zobrali. Odporca si platí smetiak, navrhovateľka tam smetiak nemá,
hádže smeti do jeho smetiaku, za ktorý platí odporca, je milión takýchto drobností, ktorými znepríjemňujú
život odporcovi. Navrhovateľka sa v predmetnej nehnuteľnosti, prípadne jej sestra a matka zdržujú cez

víkend a odporca je tam stále.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec,
pre okres Senec, obec L., katastrálne územie L. vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov
tvorí parcela č. XXXX/XX o výmere 855 m2 - záhrady, parcela č. XXXX/XXX o výmere 615 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXXX/

XXX. Uvedené nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v podiely 3 a odporcu v
podiely 1. Navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel dedením (Dnot 21/2004) a darom

(Y.-XXXX/XXXX) v roku 2004. Odporca nadobudol spoluvlastnícky podiel dedením v roku 1980(D 679/80-8-5/81).

Znaleckým posudkom č. 38/2007 vypracovaným znalcom Ing. Miloslavom Ilavským bolo zistené, že
nehnuteľnosti tvoriace predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov nie sú reálne deliteľné v súlade

s existujúcimi spoluvlastníckymi podielmi.

Znaleckým posudkom č. 159/2007 vypracovaným znalcom Ing. Miloslavom Ilavským bola zistená
všeobecná hodnota nehnuteľnosti tvoriacej predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov v sume
5.100.000,- Sk.

Znaleckým posudkom č. 4/2009 vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Šimekom bola zistená všeobecná
hodnota nehnuteľnosti tvoriacej predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov v sume 188.200,- €.

Odporca je členom a funkcionárom Slovenského rybárskeho zväzu, predsedom ObvO SRZ
Bernolákovo, preukaz vystavený dňa 23.12.2002.

Starostom obce Bernolákovo bola odporcovi udelená dňa 23.11.2006 cena starostu obce za pomoc pri
rozvoji obce v rokoch 2002 - 2006.

Rozsudkom pre uznanie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 7C/111/2004-95 bola odporcovi uložená

povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 26.982,- Sk z titulu vynaloženia nákladov spojených s opravou
strešnej krytiny nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Senec z 16.02.1995 vyplýva, že E. X.,

nar. XX.XX.XXXX v roku 1994 fyzicky napadol odporcu a spôsobil mu zranenie s dobou
práceneschopnosti sedem dní.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp .zn. 4T/111/2004 z 04.10.2005 vyplýva, že odporca bol
uznaný za vinného z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ktorého sa
dopustil voči sestre navrhovateľky, navrhovateľke a matke navrhovateľky, za ktorý mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní dvanástich mesiacov.

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o

vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Podľa § 142 ods. 1 ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci mal
za preukázané, že spoluvlastníci sa nedohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam. Dôvodom pre podanie návrhu boli už dlhšiu dobu vážne narušené vzťahy medzi
účastníkmi, ich neschopnosť dohodnúť sa vo veciach hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami
ako i ohľadne ich ďalšieho užívania.

Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a
vyporiadaní, ak k tejto dohode medzi účastníkmi nedôjde, každý spoluvlastník má právo kedykoľvek sa

obrátiť na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ je iudicium duplex, t. j. konaním v ktorom súd nie
je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť
aj inak (§ 153 ods. 2 OSP).

Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/
nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné

(R 1/1989, str. 3, tiež Rc 54/1973, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.

5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004).

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť

spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy vyplýva, že uvedené
pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania

(pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko
"účelné využitie veci", patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou,

t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú

súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy
zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.

Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej
reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude

rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo
aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných

podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii
nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy
a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia
pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi
stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe sú potrebné stavebné úpravy, súd si vždy opatrí príslušné
vyjadrenie stavebného úradu k možnosti realizácie stavebných úprav z hľadiska stavebných predpisov.

Prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú,

prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Reálna nedeliteľnosť
nehnuteľnosti je zákonom považovaná za dôvod, pre ktorý súd nemôže vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo prvým v poradí uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho prichádzajú do úvahy len
nasledujúce spôsoby autoritatívneho vyporiadania spoluvlastníctva súdom. Predpokladom vyporiadania
spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to,

že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju
nemôže prikázať, i keby u neho boli predpoklady účelného využitia veci (1Cz/71/1977).

Predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za
náhradu.

Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo

prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku

(§ 142 ods. 2 OZ). Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že
keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v
okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa

v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.
Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil
skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením
a vyporiadaním spoluvlastníctva. Jedným z týchto podkladov je aj údaj o cene nehnuteľnosti, nie však
o tzv. vyhláškovej cene, ktorý obstarali súdy, ale o tzv. trhovej cene, ktorý je v súčasnosti určujúci

na stanovenie náhrady pri druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie,
ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade
jej zamietnutia.

Z účelu § 142 ods. 2 OZ, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním

zaniknúť, vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac - menej subjektívneho
charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom
na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na
prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti
na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné

väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý
vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr.
zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie
alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu
neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia

jehožalobealebožemuidepredovšetkýmovyriešeniespornýchužívacíchvzťahov,takžeotázkazániku
spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva
má v úmysle predať (R 100/1999).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi ako podielovými
spoluvlastníkmi sú dlhodobé nezhody majúce základ v rozdielnosti ich predstáv o spôsobe, rozsahu a

intenzite užívania nehnuteľností.

Spočiatku so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva odporca súhlasil, počas konania
názor zmenil a žiadal návrh zamietnuť pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.Súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorým bola vylúčená možnosť reálnej deľby
nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo účastníkov.

V dôsledku záujmu navrhovateľky o predmetné nehnuteľnosti bolo preto v ďalšom konaní nevyhnutné

vyhodnotiť možnosť prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľke s prihliadnutím
na kritérium účelného využitia nehnuteľností a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Zo znaleckého dokazovania vykonaného za účelom zistenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľností vyplynula hodnota nehnuteľností (posudkom č. 159/2007 k 28.08.2007) v sume
5.100.000,- Sk a na podiel odporcu pripadajúcu sumu 1.275.000,- Sk. Znaleckým posudkom č. 4/2009 k
16.04.2009 vyplynula hodnota nehnuteľností v sume 188.200,- € a na podiel odporcu pripadajúcu sumu

47.050,- €. V prospech tohto spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva účastníkov
na strane navrhovateľky by bol jej záujem o výlučné vlastníctvo, veľkosť podielu ako aj existencia
(síce zahladeného) odsúdenia odporcu za psychické násilie voči navrhovateľke spočívajúce v slovnom
vyhrážaní. Aj napriek zahladeniu odsúdenia odporcu nemožno takéto konanie ponechať bez významu,
je však potrebné prihliadnuť aj na výpoveď samotnej poškodenej sestry navrhovateľky, že od uvedeného

incidentu sa podobné konanie zo strany odporcu už nezopakovalo.

Jednou z okolností, ktoré bránia vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ako bolo už vyššie
konštatované, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Odporca je vdovec, ktorý sa v apríli tohto roku dožije 72 rokov, a predmetnú nehnuteľnosť obýva
najneskôr od roku 1970, teda vyše 40 rokov. Možno konštatovať, že v tejto nehnuteľnosti prežil odporca

takmer celý svoj produktívny život. Odporca nehnuteľnosť nechce opustiť. K rodinnému domu ho
nepochybne viaže aj spomienka na rodičov, ktorí rodinný dom postavili. Nie je to však iba vzťah k
rodinnému domu, či záhrade k nemu prináležiacej, ale aj k obci a bezprostrednému okoliu, v ktorom
sa odporca narodil. Tento pocit umocňujú priateľské vzťahy s bezprostrednými susedmi ako aj inými
obyvateľmi obce, čo potvrdili aj svedecké výpovede, z ktorých vyplýva, že si obyvatelia obce odporcu

vážia ako človeka ochotného pomôcť za každej situácie. Prínos činnosti a aktivít odporcu ocenila aj
obec Bernolákovo udelením ceny starostu obce. Okrem toho je odporca je 25 rokov aktívnym členom
Slovenského rybárskeho zväzu, jeho funkcionárom a predsedom obvodnej organizácie Bernolákovo.
Odporca nemá iný nehnuteľný majetok.

Navrhovateľka, ktorej by sa mala nehnuteľnosť po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázať do

výlučného vlastníctva, je podielovou spoluvlastníčkou od roku 2004. Rodinný dom a záhradu neužíva
sama,alespolusosestrouamatkou,ktorénemajúkpredmetnýmnehnuteľnostiamžiadenprávnyvzťah.
Navrhovateľka má trvalý pobyt v Bratislave.

Z obrazových príloh napokon vyplýva, že sa záhrada užíva podielovými spoluvlastníkmi oddelene a
každý si takto vyhradenú časť samostatne obhospodaruje. V tomto smere súd konštatuje, že nie je

náležité požadovať od odporcu, aby udržiaval časť rodinného domu, ktorú obýva ako aj záhradu v stave,
v akom chce, a na ktorý má finančné možnosti navrhovateľka. Je potrebné prihliadnuť na vysoký vek
odporcu, ako aj jeho finančné možnosti, nakoľko je dôchodcom.

Súd je preto názoru, že pre vek, zdravotný stav, sociálnu situáciu, stav odkázanosti odporcu na bývanie
v predmetnej nehnuteľnosti a jeho väzby na túto nehnuteľnosť majú tak intenzívnu povahu, že ich je

možné podradiť pod dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré súd podielové
spoluvlastníctvo účastníkov nezruší a nevyporiada prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odporca bol v konaní úspešný, nakoľko súd návrh v celom rozsahu
zamietol. Ako úspešnému účastníkovi mu preto prináležala náhrada účelne vynaložených trov konania.
Súd však prihliadol na skutočnosť, že odporca spočiatku so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva súhlasil, napokon však žiadal návrh zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ktoré existovali už v čase podania návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.