Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/152/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109217707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109217707.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: v rade 1/: H.. I. O., K.. XX.XX.XXXX, O. P. I. XXX/X, Ž., v rade 2/: H.. U. B., K..
XX.XX.XXXX, O. B. XXXX/XX, O., obaja právne zastúpení: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom
Dolné Rudiny 3, Žilina, proti odporcovi: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. D. XXX/XX, Ž., právne zast. JUDr.
Mária Padalová, advokátka so sídlom Žilina, Štefánikova 33, o zaplatenie 1.458,83 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu 599,49 Eur a úroky z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 502,81 Eur od 25.07.2009 až do zaplatenia a zo sumy 96,68 Eur od 17.12.2011 až do
zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v rade 2/ sumu 60,78 Eur a úroky z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 60,78 Eur počítaným od 25.07.2009 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.06.2009, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 01.07.2009, domáhali voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.076,59 Eur a
následne podaním zo dňa 13.12.2011 sa domáhali sumy 1.458,83 Eur (navrhovateľ v rade 1/ žiadal
1.343,22 Eur a navrhovateľ v rade 2/ sumu 115,61 Eur) spolu s príslušenstvom (pripustená zmena petitu

uznesením zo dňa 16.12.2011) a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovatelia odôvodnili tým,
že odporca v období od 01.07.2007 do 30.06.2009 bez právneho titulu užíval pozemok parc.č. KN-C
XXX ako pozemok pod budovou, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, taktiež užíval pozemok parc.č.
KN-C XXX/X v časti XXX m2 ako záhradu, ktorú kosil a časť pozemku parc.č. KN-C XXX/XX užíval ako
prístupovú cestu a časť pozemku parc.č. KN-C XXX/X na parkovanie osobného motorového vozidla,
spolu XXX m2. Odporca nereagoval na zmluvné vyriešenie užívania.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovatelia pripojili do obsahu spisového materiálu
splnomocnenia; fotodokumentáciu; výpis z listu vlastníctva č. XXXX k 29.06.2009 a k 19.03.2007;

darovaciu zmluvu; výkaz výmer; výpis z listu vlastníctva č. XXXX; výzvu na uzatvorenie zmluvy zo dňa
24.03.2009, 15.05.2009 spolu s podacími lístkami.V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.:
XXRo/XX/XXXX-XX zo dňa 20.07.2009 v celom rozsahu vyhovel návrhu.

Dňa 06.08.2009 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporca namieta návrh

navrhovateľa, a to v rozsahu užívania nehnuteľností a vo výške, ktorú si navrhovatelia uplatňujú. Taktiež
namietal účastníkov konania, keďže účastníkmi konania nie sú všetci podieloví spoluvlastníci.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na deň 06.11.2009, 22.01.2010, 10.11.2010,
04.03.2011, 25.03.2011, 02.09.2011 (odročené bez prejednania na žiadosť právneho zástupcu
odporcu), 28.10.2011, 16.12.2011, 02.02.2012 a 23.02.2012, na ktoré bol predvolaný právny zástupca
navrhovateľov, navrhovateľ v rade 1/ a v 2/ a právny zástupca odporcu a odporca; všetci boli predvolaní

riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v rade 1/, odporcu, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľov a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov U..K., Y..E., Q. Q., A..O., ohliadkou
na mieste samom, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým
fotodokumentáciu; výpis z listu vlastníctva č. XXXX k 29.06.2009 a k 19.03.2007; darovaciu zmluvu;

výkaz výmer; výpis z listu vlastníctva č. XXXX; výzvu na uzatvorenie zmluvy zo dňa 24.03.2009,
15.05.2009 spolu s podacími lístkami; písomné vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 03.09.2009; záznam
z rokovania; nájomnú zmluva zo dňa XX.XX.XXXX; príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.06.2009;
písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 17.12.2009; kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX; tabuľku O.
XXXXXXX; písomné vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 07.01.2010; potvrdenie JRD zo dňa 29.06.1989;

písomnúpodanieodporcuzodňa28.01.2010;vyjadreniaA..S.knávrhunajejvstupdokonania;písomné
vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 24.02.2010; oznámenia o zrušení trvalého pobytu; písomné vyjadrenie
odporcu zo dňa 02.03.2010; zapožičané spisy tunajšieho súdu XXC XX/XXXX, XC/XX/XXXX U. XXC/
XX/XXXX na rozhodnutie o procesných návrhoch; odhad ceny nájmu pozemkov zo dňa 10.01.2011
a znalecký posudok č. XX/XXXX, Č.. XX/XXXX a č. XX/XXXX; doplnok č.1 znaleckého posudku č.

XX/XXXX; znalecký posudok č. XX/XXXX; oznámenia realitných kancelárií o cene nájmu; podanie
právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 12.05.2011, 13.12.2011; podanie odporcu zo dňa 25.05.2011,
02.03.2010, 03.01.2012; čiernobiele fotografie.

Súd skúmal najprv splnenie procesných podmienok. Odporca namietal vecnú legitimáciu z dôvodu, že
účastníkmi konania nie sú všetci podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktoré užíva, ale iba

navrhovateľ v rade 1/ a v rade 2/. Súd má za to, že vecná legitimácia je splnená, a to aj napriek tomu, že
účastníkom konania nie je aj A. S. ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v 1, keďže
s poukazom na zaužívanú súdnu prax a na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku brániť svoje
práva môžu podieloví spoluvlastníci aj jednotlivo, samostatne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
s A.. S., toho času druhým spoluvlastníkom, odporca užívanie daných nehnuteľností vyriešil zmluvne.

Na základe vykonaného dokazoval mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v danom konaní si uplatňujú bezdôvodné obohatenie odporcu za užívanie nehnuteľností -
parc.č. KN-C XXX vo výmere XXX m2, parc.č. KN-C XXX/XX a parc.č. KN-C XXX/X vo výmere XXX m2 a
parc.č. KN-C XXX/X v časti XXX m2, všetko v k.ú. I., a to v období od 01.07.2007 do 30.06.2009, pričom
navrhovateľ v rade 1/ a navrhovateľ v rade 2/ boli v období od 01.07.2007 do 04.12.2007 podielovými

spoluvlastníkmikaždýv1aod05.12.2007navrhovateľkavrade2/užniejepodielovouspoluvlastníčkou,
ale navrhovateľ v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom v 1.

Z listu vlastníctva č. XXXX k 19.03.2007 mal súd zistené, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parc.č. KN-C
XXX/X o výmere XX.XXX m2, parc.č. XXX a parc.č. XXX/X je A. S. v podiele 1, navrhovateľ v tade 1/
v podiele 1 a navrhovateľ v rade 2/ v podiele 1.Z výkazu výmer vyplýva, že z parc.č. KN-C XXX/X o výmere XX.XXX m2 sa vytvorili nové parcely, a to
aj parc.č. XXX/X o výmere X.XXX m2 a parc.č. XXX/XX o výmere X.XXX m2.

Zlistuvlastníctvavyplýva,ževšetkypredmetnénehnuteľnostisúumiestnenémimozastavanéhoúzemia

obce, teda sú v extraviláne.

Z predloženej darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ v rade 2/ touto zmluvou
predal navrhovateľovi v rade 1/ svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, na
základe čoho navrhovateľ v rade 1/ po zavkladovaní danej zmluvy dňa 05.12.2007 sa stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 1. (l.č. 24 obsahu spisu)

Súd mal preukázané, že navrhovateľ v rade 1/ a v rade 2/ boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľností, každý v podiele 1 do 04.12.2007 a od 05.12.2007 navrhovateľ v rade 1/ bol na základe
uvedenej darovacej zmluvy spoluvlastníkom v podiele 1 popri A.. S..

Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I.É. vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom stavby - R. S.
postavenej na parcele č. XXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá
bola zavkladovaná dňa XX.XX.XXXX. (l.č. 72 obsahu spis)

Medzi účastníkmi je nesporné vlastníctvo uvedených nehnuteľností, ako aj to, že odporca býva v
nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, kde má aj trvalý pobyt.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že odporca je vlastníkom iba nehnuteľnosti postavenej na
parc.č. XXX, ktorej je toho času podielovým spoluvlastníkom navrhovateľ v rade 1/ a A.. S., každý v
podiele 1. Taktiež súd zistil, a to aj ohliadkou na mieste samom, že odporca na predmetnú nehnuteľnosť

prechádza cez parc.č. XXX/XX, pričom v časti užíva aj parc.č. XXX/X - trvalé trávne porasty, ktorá je
pred predmetnou stavbou, pričom užíva aj časť parcely č. XXX/X na parkovanie svojho auta, a to v časti
XX m2.

Odporca nespochybňoval užívanie predmetných nehnuteľností, a to ani výmeru užívania parc.č. XXX/
X v rozsahu XX m2, parc.č. XXX/XX v rozsahu XXX m2 a parc.č. XXX v rozsahu XXX m2. Namietal

rozsah užívania parc.č. XXX/X s tvrdením, že danú nehnuteľnosť užíva iba v časti XX-XX m2, keďže
vo zvyšku ju iba udržiava, a to kosením a čo sa týka parc.č. XXX, tvrdil, že dom bol postavený bývalým
jednotným roľníckym družstvom, ktoré bolo na to oprávnené v zmysle vtedy platných právnych predpisov
a teda budova sa stala zákonným vecným bremenom, pričom od JRD odporca kúpil danú stavbu aj s
bezplatným prechodom cez prístupovú cestu.

Súd poukazuje na to, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie o kúpe stavby s bezplatným prechodom,
pričom z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva iba predaj danej stavby. Taktiež súd poukazuje na to, že
aj keď JRD bolo oprávnené postaviť stavbu na pozemku, ktorý nebol v jeho vlastníctve, odporca nie je
oprávnený bezplatne a bez právneho titulu užívať nehnuteľnosť iného, aj keď na nej stojí stavba v jeho
výlučnom vlastníctve.

Súd mal zistené, že navrhovatelia vyzývali odporcu na uzatvorenie zmluvy, a to výzvou zo dňa
24.03.2009 a zo dňa 15.05.2009. K žiadnej zmluve medzi účastníkmi však nedošlo, pričom odporca
dané nehnuteľnosti naďalej užíva.

Svedkyňa A.. O. (matka oboch navrhovateľov) potvrdila, že odporca užíva predmetné nehnuteľnosti,
ako aj to, že prechádza po ďalších nehnuteľnostiach, keďže inakadiaľ nemôže prejsť.

Týmto potvrdila, že odporca iný prístup k svojmu domu nemá.Súd však celkovú výpoveď A.. O. posúdil za neobjektívnu, keďže je príbuzná navrhovateľov a na svoj
výsluch bola riadne vopred pripravená, keďže na pojednávanie si priniesla údaje o autách, ktoré mali
parkovať na predmetných nehnuteľnostiach, pričom uviedla, že si to zapísala v roku 2009. Uviedla, že

navrhovateľ v rade 1/ nehnuteľnosti udržiava - kosí ich, avšak toto nepotvrdil ani sám navrhovateľ v
rade 1/.

Svedkyňa U.. K. (družka odporcu) potvrdila, že po „prístupovej ceste“ chodia všetci, aj s nákladnými
autami, rôzne autá a zamestnanci firiem v danom areáli. Potvrdila, že odporca a aj ona kosia okolie
domu, nakoľko v opačnom prípade by bola burina vysoká a oná má astmu, pričom k domu sa dostanú po

chodníku z betónových kociek. Uviedla, že pri dome užívajú len časť pred domom a záhradu neužívajú,
iba ju kosia. Čo sa týka sedenia v záhrade, tak to už nepoužívajú, naposledy ho použili v roku 2005
na 50.výročie odporcu. Uviedla, že užíva aj sušiak na prádlo. Podľa jej uvedenia navrhovateľ v rade 1/
neudržiava okolie domu, bol tam iba raz, keď vymeriaval. Tvrdené užívanie nehnuteľností popísala aj
na predložených fotografiách a to v rozsahu, ako súd mal zistené aj z ďalšieho dokazovania.

Svedkyňa Y.. E. (nevlastná dcéra odporcu), ktorá v dome odporcu bývala do roku 2006, potvrdila, že

„prístupovú cestu“ užívajú aj iní ľudia a odporca užíva pozemok okolo domu len v takom rozsahu, aby
sa dostal do domu a záhradu nijako neužíva. Potvrdila, že okolie kosí iba odporca so svojou družkou.
Navrhovateľov tam nikdy nevidela udržiavať dané pozemky. Čo sa týka sedenia v záhrade, uviedla,
že odporca ho nepoužíva od svojich 50.narodením a teraz je to úplne rozhnité, pričom sedenie bolo
postavené predchádzajúcim vlastníkom, t.j. družstvom.

Svedok Q.. Q. (syn odporcu) uviedol, že danú „cestu“ užíva ktokoľvek bez obmedzenia. Taktiež potvrdil,
že odporca parkuje svoje auto pri prístupovej ceste a záhradu pred domom užíva iba tak, že ju kosí,
aby tam nebola burina.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

V zmysle čl.20 ods.1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

S poukazom na uvedené vlastnícke právo možne obmedzovať len výnimočne a také obmedzenie sa
musí vzťahovať rovným spôsobom na všetkých vlastníkov, pretože musí rešpektovať zásadu, podľa

ktorej vlastnícke právo má rovnaký obsah a ochranu.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Je nesporné, že odporca predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu a bezplatne, čím sa
bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľov, keďže sú podieloví spoluvlastníci daných nehnuteľností.Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca užíva parc.č. XXX o výmere XXX m2 tak, že na
nej stojí jeho nehnuteľnosť.

Taktiež bola nesporná výmera užívania parc.č.XXX/X, a to XX m2, ktorú odporca užíva na parkovanie

svojho vozidla. Hoci svedkyňa A.. O. (matka navrhovateľov) uviedla, že odporca na danej nehnuteľnosti
parkuje viaceré vozidlá, ktoré opravuje, súd nemal hodnoverne preukázané toto tvrdenie, ani žiadne
podnikanie odporcu, ale súd to ani osobitne nedokazoval, nakoľko táto skutočnosť je irelevantná, keďže
medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca danú parcelu užíva v rozsahu XX m2.

Čo sa týka parc.č. XXX/XX, ktorá je „prístupovou cestou“, taktiež bola medzi účastníkmi konania
nesporná výmera užívania, a to XXX m2, avšak odporca namietal, že po danej nehnuteľnosti

prechádzajú mnohé ďalšie subjekty, čo by sa malo pri určení výšky náhrady zohľadniť. S týmto
nesúhlasili navrhovatelia s uvedením, že je vecou vlastníkov danej nehnuteľností, od koho a v akej výške
bude požadovať nájomné, resp. inú náhradu.

S týmto názorom, čo sa týka výšky náhrady, možno súhlasiť len v prípade čo do zmluvného dojednania.
Avšak pokiaľ k žiadnej dohode nedôjde a vo veci rozhoduje súd, nie je možné určiť výšku bez žiadneho

takého obmedzenia, svojvoľne, pokiaľ súd má vedomosť, že nehnuteľnosť užíva viac subjektov, čo bolo
aj nepochybne preukázané, a s ktorými dokonca navrhovatelia vedú viaceré súdne spory, predmetom
ktorých je tiež bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania nehnuteľností bez právneho titulu. Súd musí
rozhodnúť v zmysle platných právnych predpisov a ak nie je taká výška zákonom stanovená, tak vo
výške, ktorá je bežná, primeraná, porovnateľná s inými alebo určená odhadom znalca a pod.

Aj svedeckými výpoveďami súd mal preukázané, že danú nehnuteľnosť užívajú ako prístupovú cestu
aj iní bez obmedzenia.

Súd v tejto súvislosti súhlasí s názorom odporcu, že pri určení jeho náhrady je potrebné zohľadniť počet
osôb, subjektov, ktorí túto „prístupovú cestu“ pravidelne využívajú a bolo preukázané, že skutočne danú
„cestu“ užívajú aj mnohé iné subjekty, s ktorými navrhovatelia vedú obdobné súdne spory. Bolo by v

rozpore s dobrými mravmi, aby všetky tieto osoby platili náhradu za bezdôvodné obohatenie v plnej a
rovnakej výške za 1 m2.

Odporca oznámil subjekty, ktoré v spornom období prístupovú cestu užívali, a to D., Q., V., V., X., I.
U. P.. Následne navrhovateľ v rade 1/ výslovne potvrdil, že danú nehnuteľnosť ako prístupovú cestu
skutočne plnohodnotne užívali - D., Q., X., I., V., V., a doplnil ďalej subjekty U., s.r.o., O..H..O.. s.r.o.,

pričom nehnuteľnosť užíva aj odporca, ale ten iba v rozsahu k svojmu domu. Navrhovateľ v rade 1/
poprel užívanie aj družstvom, čo odporca následne už netvrdil a nenamietal toto popretie. Súd opätovne
poznamenáva, že navrhovateľ v rade 1/ voči niektorým menovaným subjektom vedie súdne spory o
bezdôvodné obohatenie. (XXC XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX,...)

S poukazom na uvedené súd ďalej nezisťoval užívanie tejto nehnuteľnosti ďalšími osobami. Medzi

účastníkmi konania uvedené osoby neboli sporné, okrem družstva, ktorého užívanie však odporca ničím
nepreukázal. Na preukázanie skutočností nie je postačujúce len unesenia bremena tvrdenia, ale aj
dôkazného a to odporca v tejto časti neuniesol.

Súd mal teda preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že v spornom období parc.č. XXX/XX užíval -
p. D., p. Q., p. X., p. I., V., V., U., W..Y..R.., O..H..O.. W..Y..R.. a odporca.

Z uvedeného vyplýva, že súd bez ďalšieho dokazovania mal zistené, že predmetnú nehnuteľnosť -
parc.č.XXX/XX,užívalivspornomobdobíokremspoluvlastníkovvcelomrozsahuminimálne8subjektov
- nevlastníkov, pričom odporca užíval túto nehnuteľnosť v rozsahu XXX m2. A toto nebolo medzi
účastníkmi sporné.

Čo sa týka užívania parcely č. XXX/X, medzi účastníkmi bola sporná rozloha užívania odporcom.Jenepochybné,žeodporcadanúnehnuteľnosťskutočneužívalastáleužíva,aleibavnevyhnutnejčasti.
Odporca tvrdil, že danú nehnuteľnosť užíva iba v časti XX-XX m2. Navrhovateľ tvrdil, že v časti XXX
m2, pričom ju užíval ako záhradu, keďže ju kosil a v ktorej je malinčie, ktoré oberá, záhradné sedenie

a sušiak na prádlo, ako aj to, že po danej nehnuteľnosti behajú mačky, ktoré chová a taktiež je tam aj
žumpa, ktorú odporca využíva.

Odporca tvrdil, že mačky nechová, ale keď nejaké prídu, tak im dá najesť. A čo sa týka žumpy, tak tu
dá vytiahnuť cca 2 krát do roka, pričom žumpa tam už bola, keď budovu kúpil. Uviedol, že záhradné
sedenie už cca 5 rokov nevyužíva.

Svedkami (U.. K., Q.. Q., Y.. E.) bolo zhodne preukázané, že odporca sedenie nevyužíva, naposledy pri
oslave 50.narodenín odporcu, čo bolo v roku 2005.

Súd poukazuje na to, že na ohliadke zistil, že toto sedenie je viditeľne staré a v zlom stave, až
nepoužiteľnom. Navrhovatelia ničím nepreukázali, že odporca toto sedenie skutočne užíval v spornom
období. Skutočnosť, že sedenie sa nachádza na predmetnej nehnuteľnosti, ešte neznamená, že ho
odporca užíva.

Tvrdenia navrhovateľov ohľadom behania zvierat, ako sú mačky po danej nehnuteľnosti, ako aj oberanie
malín, už hraničia so špekuláciou a neúnosnosťou a nezakladajú predpoklad na užívanie danej
nehnuteľnostiodporcom.Taktiežsúdpoukazuje,ženavrhovateliasineuplatnilináhraduzaobratiemalín.

Užívanie danej nehnuteľnosti odporcom mal súd preukázané aj výsluchmi svedkov, ako aj to, že iba
odporca so svojou družkou udržiavajú okolie domu, hoci nie sú vlastníkmi tých nehnuteľností okrem

domu. Súd mal preukázané, že skutočne keby sa odporca nestaral o okolie domu, teda že by nekosil
trávu popri dome, tak dom by bol zarastený vysokou burinou tak, ako to vidieť aj z fotodokumentácie
za predmetným domom.

Je nepochybné, že odporca danú nehnuteľnosť kosí, avšak je tiež nepochybné, že navrhovatelia,
ani žiadny iný spoluvlastník sa o nehnuteľnosti riadne nestará, teda ani ich nekosí, ani neprejavil

preukázateľný záujem na obratí malinového kríku. Je zrejmé, že keby odporca nekosil danú
nehnuteľnosť, ktorú kosí už odvtedy, ako býva vo svojom dome postavenom na parcele č. XXX, tak by
okolie jeho domu bolo zanedbané, znepríjemňovalo by mu bývanie, keďže v okolí jeho domu sú značne
veľké burinové porasty, čo je evidentné zo strany, ktorá nie je udržiavaná, t.j. napr. zo zadnej časti domu.
Tým, že odporca kosí danú nehnuteľnosť, udržiava ju, čo je povinnosťou vlastníkov danej nehnuteľnosti,

teda za nich vykonáva ich povinnosť odporca. Teda tým, že odporca kosí a udržiava parc.č. XXX/X, a
to aj v spornom období, hoci sú na to povinní vlastníci danej nehnuteľnosti, neznamená, že ju aj užíva
spôsobom odôvodňujúcim nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, aby platil nejaké nájomné a pod. navrhovateľom za to, že okolie svojho domu udržiava a teda
„užíva“ len v rozsahu udržiavania. Takéto „užívanie“ nezakladá bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor

navrhovateľov.

Súd vykonaným dokazovaním (ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov) zistil, že odporca
skutočne neužíva danú nehnuteľnosť vo výmere tvrdenej navrhovateľmi, ale ani vo výmere, ktorú tvrdil
odporca. Ohliadkou na mieste samom súd mal zistené, že odporca užíva chodník ku svojmu domu, ktorý
je od domu vzdialený 55 cm a široký 60 cm. Teda okolo domu užíva nehnuteľnosť v šírke 1,10 m od

múru svojho domu pozdĺž bočnej a prednej strany domu, pričom počas ohliadky pokosená tráva bola
od domu vo vzdialenosti 18,80 m.

Napriek všetkým tvrdeniam a zisteným skutočnostiam pri ohliadke, súd si osvojil skutočnosť - rozsah
užívania danej parcely, zistenú z predloženej nájomnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a A. S., ktorá
je spoluvlastníčkou v podiele 1 predmetných parciel. V tejto zmluve je uvedená výmera užívania parc.č.

XXX/X odporcom XXX m2, a to v rokoch 2007-2009. Teda uvedená výmera je vyššia než iba nevyhnutná
pre vstup do domu, ako bolo zistené aj ohliadkou a zároveň tvrdená odporcom v tomto konaní, pričom v
danej zmluve je výmera stanovená zmluvnými stranami - odporcom a jedným zo spoluvlastníkov, teda
výslovne dohodnutá a potvrdená aj odporcom. Bolo by nelogické určenie výmery v nižšom rozsahu, keď
s druhým podielovým spoluvlastníkom A.. S. (tiež v podiele 1) bola dohodnutá výmera XXX m2, pričom

bolo preukázané užívanie nielen pre prístup do domu, ale aj prístup k sušiaku. Časť, ktorú odporca
nepochybneužíva,pozostávazchodníkavedenéhozprístupovejcestydodomu,zchodníkaokolodomua z miesta využívaného na sušenie prádla. Súd zvyšnú časť výmery neposúdil ako časť, ktorú odporca
skutočne užíval vo svoj prospech na úkor navrhovateľov, ale iba v nevyhnutnej miere, a to pokosenie
trávy a vyprázdnenie žumpy vedenej od odporcovho domu. Je síce pravdou, že odporca užíva cca 2x

za rok danú nehnuteľnosť aj za účelom vyprázdnenia žumpy, čo by bolo užívanie vo väčšom rozsahu
avšak podľa názoru súdu priznanie nejakej odplaty titulom bezdôvodného obohatenia za toto užívanie
by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na frekvenciu takého využitia (2x za rok) a vzhľadom na
to, že odporca danú nehnuteľnosť udržiava namiesto jej vlastníkov, nakoľko v opačnom prípade by mal
okolie domu zarastené trávou, burinou a teda neupravené a nevhodné k riadnemu bývaniu v dome.

Navrhovatelia tvrdili, že chceli sa zmluvne dohodnúť, avšak odporca nereagoval na ich výzvy. Súd
mal zistené, že skutočne odporcu vyzývali, avšak vo výzve neuviedli žiadny návrh. Odporca tvrdil, že
navrhovatelia nechceli s ním uzavrieť nájomnú zmluvu, ale chceli od neho jeho dom kúpiť za cenu
150.000,- Sk, čo bolo však pre neho neprijateľné, keďže iné bývanie nemá a za takú cenu by iné bývanie
nezohnal. Navrhovatelia nespochybnili ich ponuku odporcovi na kúpu jeho domu, ale uviedli, že odporca
chcel náhradné bývanie a na to predsa nie sú povinní. Je pravda, že navrhovatelia nie sú povinní na

zabezpečenie náhradného bývania odporcovi, ale taktiež je zrejmé, že odporca za cenu 150.000,- Sk by
pravdepodobne nezískal pre seba a svoju rodinu iné vhodné bývanie. Navrhovatelia nepreukázali výzvu
odporcovi na iné zmluvné riešenie a preto tvrdenia, že odporca nebol ochotný sa zmluvne dohodnúť,
neobstoja,keďžejenepochybné,žesA..S.,ktorájetiežspoluvlastníčkoudanýchnehnuteľností,uzavrel
nájomnú zmluvu a v danej zmluve si vyporiadali aj nároky z užívania za rok 2007 a 2008, pričom stanovili

cenu 3 Eurá za 1 m2 ročne.

Navrhovateliapredložiliznalecképosudkyč.XX/XXXX,Č..XX/XXXXsdoplnkomč.1aznaleckýposudok
č.XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorými bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností a hodnota nájmu.

Znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola stanovená všeobecná hodnota nájmu parc.č. XXX, k.ú. I. 3.467
Eur/m2/rok.

Znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola stanovená všeobecná hodnota nájmu parc.č. XXX/X, k.ú. I.
0,5975 Eur/m2/rok.

Znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola stanovená všeobecná hodnota nájmu parc.č. XXX/XX a parc.č.
XXX/X, k.ú. I. 1,6995 Eur/m2/rok.

Znaleckým posudkom č. XX/XXXX a Doplnkom č.X k znaleckému posudku č. X/XXXX stanovená

všeobecná hodnota nájmu pre rok 2008: parc.č. XXX/X - 1,072 Eur/m2/rok a parc.č. XXX/XX, XXX/X -
3,2 Eur/m2/rok a pre rok 2009: parc.č. 608/1 - 0,931 Eur/m2/rok a parc.č. XXX/XX, XXX/X - 3,521 Eur/
m2/rok

Odporca predložil súdu odhad ceny nájmu pozemkov realitnej kancelárie, podľa ktorého cena nájmu za
zast.plochy a nádvoria v rokoch 2008-2010 bola cca 3,30 Eur až 6,60 Eur/m2/rok a cena nájmu za trvalé

trávnaté pozemky v rokoch 2008-2010 bola cca 0,10 Eur až 3 Eur/m2/rok.

Podľa dotazovaných realitných kancelárií súdom bolo zistené, že v roku 2007 bola cena od 5 Eur do 10
Eur/m2/rok, v roku 2008 v rozmedzí 4-8 Eur/m2/rok a v roku 2009 v rozmedzí 3-7 Eur/m2/rok, pričom
zastavané plochy boli v rozmedzí 3,32-5 Eur/m2/rok a trvalé trávne porasty od 0,50 Eur/m2/rok, a to v
závislosti od rozlohy a prístupu k pozemkom.

Je nepochybné, že odporca s druhou podielovou spoluvlastníčkou zmluvne stanovil cenu za užívanie
parc.č. XXX a XXX/X vo výške 3 Eur/m2/rok.

Z uvedeného vyplýva, že hodnota stanovená znaleckými posudkami alebo realitnými kanceláriami, je
bez výraznejších rozdielov. Súd hodnotu požadovanú navrhovateľmi ako výšku nájomného považuje za
primeranú, ale s ohľadom na výmeru užívania odporcom a na počet subjektov užívajúcich konkrétne

nehnuteľnosti.Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu najprv namietal znalecké posudky z dôvodu, že
nimi určená cena je vysoká, pričom odporca vychádzal z úradnej ceny pozemkov (l.č. 77 obsahu
spisu). Avšak následne na pojednávaní dňa 02.02.2012 odporca nespochybňoval znalecké posudky

predložené navrhovateľmi, nenamietal ich, len poukazoval na to, že sú dané okolnosti na zníženie
ceny nájmu určenej znaleckými posudkami, a to vzhľadom na to, že dom, v ktorom býva odporca,
stál tu dávno predtým a malo byť zriadené vecné bremeno a teda výšku požadovanú navrhovateľmi
považujú za neprimeranú. Zároveň namietal, že návrh je neurčitý, keďže nie je presne špecifikovaná
konkrétna výmera užívania, pričom odporca užíva svoju nehnuteľnosť, ktorú legálne nadobudol do

svojho vlastníctva, a preto nie je tu dôvod na nájom, ale vecné bremeno a nehnuteľnosti navrhovateľov
odporca užíva len v nevyhnutnej miere. Zároveň poukázal, že nebol daný zákaz vstupu, ani zákaz
parkovať na daných nehnuteľnostiach. Taktiež namietal, že navrhovatelia nepreukázali vlastnícke právo
k parc.č. XXX/X, súd však mal riadne preukázané toto vlastnícke právo. Taktiež vniesol námietku
premlčania vzhľadom na rozšírenie návrhu.

Súd poukazuje, že odporcom predložené oznámenie o úradných cenách pozemkov je pre dané konanie

irelevantné vzhľadom na obdobie bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na obdobie, pre ktoré tieto
úradné ceny platili. Pre toto konanie sú dané ceny nepoužiteľné.

Je nepochybné, že znalecké posudky, ktorú určujú hodnotu nájmu, odporca nenamietal, pričom súd
pri určení ceny vychádzal z daných znaleckých posudkov, aj keď bola určená cena aj realitnými
kanceláriami, nakoľko znalecké posudky sa týkajú konkrétnych nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto

konania, na rozdiel od cien uvedených realitnými kanceláriami, ktorých určenie je len všeobecné bez
bližšej konkretizácie.

Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že sú dané okolnosti na zníženie tejto ceny, pretože je
nepochybné, že odporca užíva nehnuteľnosti navrhovateľov bez právneho titulu. Skutočnosť tvrdenú
odporcom, že dom tu stál dávno predtým, súd považuje za irelevantnú a zavádzajúcu, nakoľko odporca,

keď kupoval predmetnú nehnuteľnosť, tak vedel, že nehnuteľnosti okolo jeho nehnuteľnosti nie sú v
jeho vlastníctve a že k svojej nehnuteľnosti bude musieť prechádzať cez nehnuteľnosti tretích osôb. Je
nepochybné, že nebolo vyriešené ani prípadné vecné bremeno. Návrh na jeho zriadenie bolo podané
až samostatným žalobným návrhom v roku 2012 a ak bude aj zriadené, tak nebude sa týkať sporného
obdobia. Súd má za to, že nedošlo ani k vydržaniu vecného bremena, nakoľko nie sú splnené zákonné

podmienky.

Súd nesúhlasí ani s tvrdením odporcu, že návrh je neurčitý pre jeho nekonkretizáciu výmery užívania,
nakoľko jednak bola uvedená výmera užívania odporcom a jednak súd v rámci dokazovania mal
preukázanú výmeru užívania jednotlivých nehnuteľností.

Pokiaľ odporca tvrdí, že nebol daný žiadny zákaz vstupu alebo zákaz parkovania na nehnuteľnostiach

navrhovateľov, súd poukazuje nielen na Občiansky zákonník, ale aj na Ústavu SR, v zmysle ktorej
je zaručená ochrana vlastníckeho práva a teda bez ohľadu na nejaký výslovný zákaz nikto nemôže
svojvoľne obmedzovať vlastníka v jeho právach.

Odporca vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd poukazuje na to, že navrhovatelia si svoj nárok na
bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2009 riadne uplatnili žalobným návrhomdoručeným súdu dňa 01.07.2009 a skutočnosť, že cenu zvýšili podaním zo dňa 13.12.2011, nemá vplyv
na premlčanie, nakoľko nárok na bezdôvodné obohatenie bez ohľadu na jeho výšku si uplatnili pred
uplynutím premlčacej lehoty, pričom premlčuje sa nárok a nie výška ako-taká a navrhovatelia si nárok

uplatnili v premlčacej lehote s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň poukazuje
na to, že výšku bezdôvodného obohatenia navrhovatelia iba upravili - zvýšili vzhľadom na znalecké
posudky ohľadom určenia hodnoty nájmu pre rok 2008 a 2009. Teda nedošlo k zmene nároku na
bezdôvodnéobohatenie,aleibakzmenevýškynároku.Tedavznesenúnámietkupremlčaniasúdposúdil
ako neopodstatnenú.

Čo sa týka samotného výpočtu bezdôvodného obohatenia, navrhovatelia vychádzali zo znaleckých
posudkov, ktoré neboli namietané odporcom a ktorých závery si súd osvojil, nakoľko nebol žiadny dôvod
na ich spochybňovanie a teda bolo by aj nehospodárne nariaďovať znalecké dokazovanie, ktoré ani
nikto nenavrhoval.

Nazákladetýchtoznaleckýchposudkovnavrhovateliažiadajúvydaťbezdôvodnéobohateniezaobdobie
01.07.2007-30.06.2009 v prospech navrhovateľa v rade 1/ vo výške 1.343,22 Eur (t.j. 157 dní v 1 a 27

dní v 1 v roku 2007, celý rok 2008 a 181 dní v roku 2009) a v prospech navrhovateľa v rade 2/ vo výške
115,61 Eur (t.j. za 157 dní v roku 2007 v 1).

Čo sa týka hodnoty nájmu, súd posúdil ako primeranú hodnotu nájmu:

parc.č. XXX - pre rok 2007 - 3,467 Eur/m2/rok, pre rok 2008 - 3,467 Eur/m2/rok, pre rok 2009 - 3,467
Eur/m2/rok,

parc.č. XXX/X - pre rok 2007 - 0,5975 Eur/m2/rok, pre rok 2008 - 1,072 Eur/m2/rok, pre rok 2009 - 0,931
Eur/m2/rok,

parc.č. XXX/XX - pre rok 2007 - 1,6995 Eur/m2/rok, pre rok 2008 - 3,2 Eur/m2/rok, pre rok 2009 - 3,521
Eur/m2/rok,

parc.č. XXX/X - pre rok 2007 - 1,6995 Eur/m2/rok, pre rok 2008 - 3,2 Eur/m2/rok, pre rok 2009 - 3,521

Eur/m2/rok.

Súd vykonaným dokazovaním ustálil rozsah užívania odporcom parc.č. XXX v rozsahu XXX m2 (medzi
účastníkmi nebol sporný rozsah užívania), parc.č. XXX/X v rozsahu XXX m2 (vzhľadom na rozsah v
zmluve medzi odporcom a A..S.), parc.č. XXX/XX v rozsahu XXX m2 (medzi účastníkmi nebol sporný
rozsah užívania), parc.č. XXX/X v rozsahu XX m2 (medzi účastníkmi nebol sporný rozsah užívania).

Taktiež je nepochybné, že parc.č. XXX/XX je okrem spoluvlastníkov pravidelne užívaná minimálne 9
subjektmi (p.D., V..Q., V..X., V..I., V., V., U., W..Y..R.., O..H..O.. W..Y..R.. a odporca), čo súd zohľadnil
pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, avšak súd nezohľadňoval užívanie danej nehnuteľnosti aj
náhodnými osobami, ako sú turisti a pod. Súd však zohľadnil užívanie iba 8 subjektmi, keďže 9. je
odporca aj so svojou družkou.

Vzhľadom na uvedené ustálené ceny nájmu ako výška bezdôvodného obohatenia a pri ustálení rozsahu
užívania odporcu daných nehnuteľností v m2, súd určil, že odporca sa bezdôvodne obohatil vo výške,
ktorú určil výpočtom celkovej hodnoty za celkovú výmeru za rok, následne súd vypočítal hodnotu za
1 deň (vydelením počtom dní za rok) a následne vynásobil počtom dní za požadované obdobie v
jednotlivých rokoch 2007-2009:

Čo sa týka parc.č. XXX, s poukazom na uvedené pri užívaní odporcom v rozsahu XXX m2 v roku 2007
sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v rade 1/ vo výške 63,83 Eur (za obdobie od 01.07.2007
do 04.12.2007, keď bol spoluvlastníkom v podiele 1 - 47,49 Eur a od 05.12.2007-31.12.2007, keď bol v
podiele 1 - 16,34 Eur) a na úkor navrhovateľa v rade 2/ vo výške 47,49 Eur (za obdobie od 01.07.2007
do 04.12.2007, kedy bol podielovým spoluvlastníkom v 1/4).V roku 2008 sa odporca bezdôvodne obohatil vo výške 220,15 Eur, keďže bol spoluvlastníkom v 1.

V roku 2009 (za 181 dní) sa odporca bezdôvodne obohatil vo výške 109,51 Eur, keďže bol
spoluvlastníkom v 1.

Čo sa týka parc.č. XXX/X, s poukazom na uvedené pri užívaní odporcom v rozsahu XXX m2 v roku 2007
sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v rade 1/ vo výške 11,08 Eur (za obdobie od 01.07.2007
do 04.12.2007, keď bol spoluvlastníkom v podiele 1 - 8,24 Eur a od 05.12.2007-31.12.2007, keď bol v
podiele 1 - 2,84 Eur) a na úkor navrhovateľa v rade 2/ vo výške 8,24 Eur (za obdobie od 01.07.2007
do 04.12.2007).

V roku 2008 sa odporca bezdôvodne obohatil vo výške 68,07 Eur, keďže bol spoluvlastníkom v 1.

Vroku2009(za181dní)saodporcabezdôvodneobohatilvovýške28,96Eur,keďžebolspoluvlastníkom
v 1.

Čo sa týka parc.č. XXX/X, s poukazom na uvedené pri užívaní odporcom v rozsahu XX m2 v roku 2007
sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v rade 1/ vo výške 2,64 Eur (za obdobie od 01.07.2007
do 04.12.2007, keď bol spoluvlastníkom v podiele 1 - 1,96 Eur a od 05.12.2007-31.12.2007, keď bol v

podiele 1 - 0,68 Eur) a na úkor navrhovateľa v rade 2/ vo výške 1,96 Eur (za obdobie od 01.07.2007
do 04.12.2007).

V roku 2008 sa odporca bezdôvodne obohatil vo výške 32,- Eur, keďže bol spoluvlastníkom v 1.

Vroku2009(za181dní)saodporcabezdôvodneobohatilvovýške17,38Eur,keďžebolspoluvlastníkom
v 1.

Čo sa týka parc.č. XXX/XX, s poukazom na uvedené pri užívaní odporcom v rozsahu XXX m2 v
roku 2007 sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v rade 1/ vo výške 4,16 Eur vzhľadom na
zohľadnenie skutočnosti, že danú nehnuteľnosť preukázateľne užíva minimálne 8 subjektov (za obdobie
od 01.07.2007 do 04.12.2007, keď bol spoluvlastníkom v podiele 1 a od 05.12.2007-31.12.2007, keď bol
v podiele 1, spolu 33,24 Eur : 8 subjektov, t.j. 4,16 Eur) a na úkor navrhovateľa v rade 2/ za tých istých

podmienok vo výške 3,09 Eur (za obdobie od 01.07.2007 do 04.12.2007, t.j. 24,73 Eur : 8 subjektov).

V roku 2008 sa odporca bezdôvodne obohatil vo výške 27,- Eur, keďže bol spoluvlastníkom v 1 a
nehnuteľnosť užívalo minimálne 8 subjektov.

Vroku2009(za181dní)saodporcabezdôvodneobohatilvovýške14,71Eur,keďžebolspoluvlastníkom
v 1 a nehnuteľnosť užívalo minimálne 8 subjektov.

Teda odporca sa v spornom období na úkor navrhovateľa v rade 1/ celkovo bezdôvodne obohatil
užívaním uvedených nehnuteľností bez právneho titulu vo výške 599,49 Eur a na úkor navrhovateľa v
rade 2/ vo výške 60,78 Eur.

Navrhovateľ v rade 1/ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 960,98 Eur od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby odporcovi a zo sumy 382,24 Eur od doručenia zmeny žalobného

návrhu.

Navrhovateľ v rade 2/ si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 115,61 Eur od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby odporcovi.

Žalobný návrh bol odporcovi doručený dňa 24.07.2009 a zmena žalobného návrhu zo dňa 13.12.2011
bola odporcovi doručená dňa 16.12.2011.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z

omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, a to ani po doručení
žalobného návrhu, ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu, dostal sa do omeškania ako

dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi v rade 1/ a v rade 2/ právo
na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľmi vo výške 9 % ročne v zmysle
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak navrhovateľovi v rade 1/ zo sumy 502,81 Eur (čo je
priznaná suma z pôvodne uplatnenej sumy) od 25.07.2009 a zo sumy 96,68 Eur (čo je rozdiel medzi
priznanou sumou z pôvodne uplatnenej sumy a priznanou sumou zo sumy navýšenej) až od 17.12.2011,

keďže zmena žalobného návrhu bola odporcovi doručená dňa 16.12.2011, čím sa dostal do omeškania
až nasledujúcim dňom; a navrhovateľovi v rade 2/ zo sumy 60,78 Eur od 25.07.2009 do zaplatenia.

Súd posúdil omeškanie odporcu so zaplatením sumy 96,68 Eur nie od 16.12.2011, ako žiadal
navrhovateľ v rade 1/, ale od 17.12.2011, teda od nasledujúceho dňa po doručení zmeny žalobného
návrhu, keďže odporca sa dostal s danou sumou do omeškania nie v deň doručenia, ale až od

nasledujúceho dňa po doručení.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom

dokazovaní súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd
žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V nepriznanej
časti súd žalobný návrh zamietol - v časti istiny, keďže súd síce priznal cenu za užívanie ako bezdôvodné
obohatenie, avšak v inej výmere a so zohľadnením užívania parc.č. 593/32 viacerými osobami a v časti
uplatnených úrokov z omeškania.

Odporcažiadalsúdpreprípadzaviazaniahonazaplateniesumynavrhovateľomosplátky,atozdôvodu,
že jeho zárobkové pomery nedovoľujú jednorazovo platiť túto čiastku.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporca však súdu ničím nepreukázal svoju finančnú situáciu, ani zárobkové pomery, pričom v konaní
ani nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a je nepochybné, že splnomocnil si právneho
zástupcu pre toto konanie. Súd zároveň poukazuje na to, že odporca žiadal splátky, keď predmetom
konania bola suma 1.458,83 Eur, avšak súd zaviazal odporcu iba na sumu 660,27 Eur, teda podstatnenižšiu, než požadovali navrhovatelia. Súd teda nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty na
plnenie, resp. pre určenie splátok.

O trovách konania, ktoré pozostávajú aj z trov štátu, súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods.3 O.s.p.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, aksa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).